Štekanie je pre psa prirodzená forma komunikácie. V bežnom živote nám a svojmu okoliu tak pes oznamuje, čo je pre neho dôležité a reaguje na vonkajšie podnety. Každý majiteľ psa by mal určitú "normálnu" úroveň štekotu od svojho psa očakávať a tolerovať. Niekedy sú ale hlasové prejavy psa príliš časté alebo štekanie vlastne takmer neustáva. Život so psom sa v takom prípade stáva veľmi náročným ako pre majiteľa, tak aj pre jeho okolie. Dôvodov na intenzívne štekanie môže byť viac. Všimnite si, na čo váš pes alebo šteňa šteká a podľa konkrétnej situácie začnite s výcvikom. Štekanie je normálne správanie psa a šteňatá z neho nevyrastú, ale môžete podniknúť pozitívne kroky na jeho obmedzenie a naučiť svojho psa alternatívnym spôsobom komunikácie.
Štekanie môže byť spôsob, ako zistiť, čo vášho psa desí alebo je mu nepríjemné. Pamätajte, že vašou úlohou ako "rodičia" psieho člena rodiny je chrániť jeho zdravie, čo znamená nevystavovať ho situáciám, ktoré ho príliš stresujú. Zo všetkého najviac budete potrebovať veľkú porciu trpezlivosti. Neočakávajte výsledky cez noc a ani to, čo bude fungovať na jedno šteňa alebo psa, nemusí fungovať na iného. Kričať na svojho psa, aby bol ticho, jeho štekanie nezníži. Cieľom je zistiť, prečo váš pes šteká, a potom mu poskytnúť alternatívny spôsob komunikácie alebo odstránenie podnetu, ktorý spôsobuje štekanie. Udržujte svoje tréningy pozitívne a optimistické. Štekanie je úplne bežnou súčasťou komunikačných nástrojov vášho psa.
Príčiny nadmerného štekania
Niektoré psy inštinktívne upozorňujú majiteľov na prichádzajúcich do domu alebo iné podnety, ktoré vnímajú ako ohrozenie. Ak teda pes začne štekať na dvere/bránu pri zazvonení zvončeka, prikážeme mu ísť na miesto ďalej od dverí (no stále s výhľadom na dvere) a vyslovíme povel “ticho”. Ako náhle pes prestane štekať, odmeníme ho maškrtou alebo pochvalou a až potom dvere otvoríme. Psík takto bude motivovaný prestať štekať, pretože je zvedavý a neuvidí kto je za dverami skôr ako prestane štekať.
Pes môže štekať, keď sa bojí, ale tiež, keď má radosť, či alebo chce ísť na prechádzku. Štekanie je pre psov prirodzené. Niektoré psy však štekajú i vtedy, keď na to nie je dôvod a je nám to nepríjemné. Takéto nadmerné štekanie sa dá odnaučiť prípadne zmierniť ak použijete tie správne výcvikové techniky. Cieľom nie je odnaučiť psa štekať úplne, najmä nie ak nás má štekanie upozorniť na nebezpečenstvo, nechcené osoby na našom pozemku, alebo ak je to spôsob akým s nami psy komunikujú. Predtým ako začnete, musíte určiť príčinu štekania. Psy štekajú z najrôznejších príčin a pri každom druhu štekania musíme postupovať inak.
Je možné, že váš psík šteká od nudy, lebo nevie, čo iné robiť. Ani vy by ste neboli spokojní, ak by ste boli niekde zavretí na celé hodiny a nemali pri sebe ani len krížovku či časopis na zabavenie sa! Aj váš psík potrebuje mať dostatok mentálnej stimulácie. Vo vašej neprítomnosti či počas času, keď musíte pracovať a nemôžete sa s ním zabávať, mu ju môžete dopriať v podobe psích hlavolamov a interaktívnych hračiek, ktoré ho na nejaký čas poriadne zamestnajú. Ďalšou užitočnou pomôckou je lízacia podložka, ktorá ho nielen zamestná, ale aj upokojí a pomôže pri dentálnej hygiene.
Častým dôvodom štekania je, že váš psík má kopec nahromadenej energie, ktorú zo seba nemá ako dostať von. Ak ste si všimli, že váš pes často šteká, lebo sa chce hrať, znamená to, že potrebuje viac pohybu. Štekaním sa vám snaží povedať, že chce ísť von a vybehať to zo seba, lebo jeho svaly až tak mravčia po cvičení. Ak dlhodobo nedostáva toľko pohybu, koľko potrebuje, môže to prerásť aj do ďalších nepríjemných prejavov správania ako je rytie záhrady či trhanie vecí.
Štekanie môže byť spôsob, ktorým sa vás váš psík snaží upozorniť na nejaký skrytý zdravotný problém, ktorý ho trápi. Štekanie tak môže byť prejavom bolesti a volaním o pomoc (i keď niektoré psy pri bolesti naopak stíchnu). Ak ste už vyskúšali dopriať psíkovi dostatok mentálnej i fyzickej stimulácie a zdá sa, že by mu nič nemalo chýbať, mali by ste zájsť za veterinárom, aby ho prezrel.
Ak ste si uvedomili, že váš psík šteká preto, lebo chce čosi získať - či už sú to odmeny alebo vaša pozornosť, riešenie spočíva priamo vo vás. Váš psík sa zrejme naučil, že dostane všetko, po čom túži (jedlo od stola, hranie sa či pohladkanie), ak bude štekať a čím hlasnejšie, tým skôr. Budete tomuto systému musieť uťať koreň - nepodľahnúť, aj keď vám bude štekanie píliť uši a vytrvať, až kým neprestane. Zatiaľ čo pes šteká, ignorujte ho, zostaňte ticho a nehybne, nepozerajte mu do očí ani sa nenechajte strhnúť ku kriku. Hoci to chvíľu potrvá a budete sa musieť obrniť trpezlivosťou, nemajte obavy. Tak ako sa toto správanie pes naučil, sa ho dokáže aj odnaučiť. Namiesto odmieňania jeho štekania odmeňte správanie, ktoré chcete dosiahnuť.
Ak váš psík pričasto šteká, lebo má potrebu upozorniť na rôzne možné hrozby, prospeje mu, ak sa viac začlení do spoločnosti, pretože má pravdepodobne strach z neznámych vecí, ľudí a psov. Ak ho so sebou budete často brávať do parku, kde je veľa ľudí, na prechádzky na rôzne miesta, na psí tréning, kde stretne nových psov či ho zoznámite so svojou návštevou, zvykne si na nich a zistí, že svet nie je také nebezpečné miesto, ako sa mu to predtým zdalo.
Ak ste si všimli, že váš psík zakaždým šteká v tých istých situáciách a pri rovnakých podnetoch, môžete mu pomôcť znecitlivieť voči nim, aby uňho nevyvolávali takú extrémnu reakciu. Štekanie môže byť niekedy prejavom strachu, úzkosti či rozrušenia. Skúste zistiť, čo presne naháňa vášmu psíkovi strach či ho rozrušuje a buď ho tomu nevystavujte alebo mu to pomôžte zvládnuť. Ak napríklad šteká pri vysávaní, zoberte ho do inej miestnosti, vždy keď používate vysávač. Ak neustále šteká na okoloidúcich na ulici, zastrite mu výhľad. Ak zakaždým šteká pri zvuku zvončeka, púšťajte mu tento zvuk, spočiatku veľmi ticho, a odmeňte ho, ak nebude štekať.
Všetci dobre poznáme typické správanie psov behajúcich okolo plota a štekajúcich až im ide hrdlo roztrhnúť. Je to spôsobené z časti prirodzeným teritoriálnym inštinktom psov a sčasti tým ako sa u psov vytvárajú vzorce správania. Ak pes zbadá okoloidúceho (potenciálneho narušiteľa), začne štekať a okoloidúci o chvíľu zmizne, čo je pre psa okamžitá odmena, ktorou sa toto správanie len upevňuje.
Opakuje sa to každý deň - akonáhle zabuchnete dvere bytu, váš pes vyčká, až vás neucíti za dvermi a potom spustí svoj každodenný koncert. Nahnevaní susedia vám na dverách nechávajú odkazy, sťažujú sa správcovi domu… A vy ste bezradní, pretože všetky zatiaľ vyskúšané metódy, ako odnaučiť psa štekať, nefungovali. Áno, štekot psa je stále možné podľa občianskeho zákonníku kvalifikovať ako priestupok. Majitelia psov by mali zaistiť, aby ich zviera neobťažovalo susedov hlukom, ako je práve štekot a vytie psa. Rovnako ako musí napríklad zaistiť, aby ich pes nevnikal na cudzí pozemok. Konieckoncov, keď sa na to pozriete z hľadiska susedov, uznávate, že majú pravdu.
Štekanie je pre psy prirodzené. Ešte než sa zo psov stali naši domáci maznáčikovia, slúžili človeku predovšetkým ako strážcovia a spoločníci, ktorí mu pomáhajú chrániť majetok. Keď sa dedinou v noci rozliehal štekot psov, bolo to najmä preto, že ňou prechádzal niekto nezvaný, koho psy neznali. Pokiaľ pes šteká len v prípade, že stráži (cíti za dvermi alebo plotom cudziu osobu) a po vašom povelu sa utíši, je všetko v poriadku. Zbystriť by ste mali, pokiaľ si pes štekaním a vytím vynucuje vašu pozornosť alebo prítomnosť. Taký druh brechania psov ruší susedy, je nepríjemný aj vám a je treba mu zabrániť. Najlepšie pochopiteľne dôslednou výchovou psa.
Okrem bezdôvodného štekania psa v noci, resp. štekania psa, keď je sám, sú ešte ďalšie druhy psieho štekotu, ktorým zviera reaguje na svoje okolie. Ide napríklad o štekanie psa na ľudí na ulici, na ostatné psy, niektoré psy dokonca štekajú aj na autá alebo na cyklistov či bežcov. V takom prípade je treba pre kľud váš aj vašeho okolia zabrániť podobnému štekotu psa.
Môže to pre vás byť skutočne zúfalá a zdanlivo neriešiteľná situácia. Sedíte v práci a len si bezmocne predstavujete, ako pes šteká a vyje v byte, pretože je tam sám. Po práci sa ponáhľate domov a hrozíte sa, ako si opäť budú susedia sťažovať a aké naštvané odkazy nájdete na dverách… Urobte tomu už raz a navždy koniec a zabráňte štekaniu vášho psa.
„Štekanie psa v byte, potom čo všetci odídu za svojimi povinnosťami, nie je nič neobvyklého a podobnú situáciu rieši celá rada psíčkárov. Tí sú väčšinou zúfalí, pretože štekanie psa ruší susedy. Niekedy je veľmi ťažké odnaučiť psa štekať bežnými povelmi a prostriedkami.
Metódy odnaučenia štekania
Prvým krokom pri odnaučení nadmerného štekania je tréning povelu “štekaj“ a “ticho“. Tieto dva povely sú kľúčové, aby pes pochopil, kedy vnímame jeho štekanie ako potrebné a kedy nie. Často sa stáva, že majitelia návyky nechceného štekania svojim správaním iba posilňujú. Tieto situácie nastávajú, keď majiteľ na psa kričí, aby prestal so štekaním, a pes to vníma tak, že sa k štekaniu iba pridal. Prípadne sa majitelia snažia psa pri štekaní umlčať miernou rečou a pohladkaním. Začneme s nácvikom štekania na povel “štekaj“, tak že psa po zaštekaní okamžite odmeníme pamlskom alebo pochvalou. Po zvládnutí povelu “štekaj“ môžeme zapracovať do tréningu i povel “ticho“ tak, že psovi navodíme situáciu, pri ktorej zvyčajne šteká (miska so žrádlom, zdvihnutie vôdzky, ..). Ak pes začne štekať, pokojným no razantným hlasom vyslovíme “Ticho“ a ako náhle pes prestane štekať, odmeníme ho maškrtou a pochvalou. Povel Ticho môže v začiatkoch výcviku doprevádzať signál ukazováka pred ústami (prípadne iné gesto), keďže psy vnímajú lepšie vizuálne povely. Dobré zvládnutie povelov “štekaj“ a “ticho“ môže trvať dni, no niekedy aj týždne, takže buďte trpezliví. Tento tréning sa však vyplatí, pretože povel ticho budete používať pri ďalšom výcviku v rôznych situáciách a je dôležité, aby psík pochopil, čo od neho týmto povelom chceme.
Skôr než psa naučíte prvé „ticho“, musíte eliminovať príležitosti, ktoré problémové správanie vyvolávajú. Je to ako s diétou - ak nechcete jesť sladké, nekúpite si krabicu koláčov na stôl. Všetko začína manažmentom prostredia. Ak máte psa na dvore, ktorý „visí“ na plote a rieši každý pohyb na ulici, je v neustálom vizuálnom napätí. Skúste kritické miesta oplotenia znepriehľadniť tieniacou sieťou alebo drevenou výplňou. Keď pes prestane „loviť“ očami, jeho mozog prestane vysielať signál k útoku. Podobne to funguje aj v byte - odsuňte pelech z predsiene, kde pes počuje každý krok na chodbe, do pokojnejšieho kúta.
Nácvik povelu „Ticho“. Keď už máte prostredie pod kontrolou, prichádza na rad nácvik povelu „Ticho“. Zabudnite však na dril. Správna cesta vedie cez precízne načasovanie. Sledujte svojho psa pri okne. V tej istej sekunde musí prísť „úplatok“ - tá najlepšia maškrta, akú doma máte. Musíte psovi predať myšlienku, že ticho je zaujímavá práca, ktorá sa mu sakramentsky oplatí. Postupne žiadajte viac. Najprv odmeňte sekundu, neskôr päť.
Mnoho majiteľov robí tú istú chybu: snažia sa psa unaviť nekonečným hádzaním loptičky. Výsledkom je však pes s kondíciou maratónca a hladinou adrenalínu v nebesiach. Tu prichádza na scénu mentálna únava. Práca nosom, alebo tzv. nosework, je pre psa najprirodzenejšia a najnáročnejšia aktivita. 15 minút hľadania maškŕt v čuchacom koberci spotrebuje viac energie ako hodinový beh pri bicykli. Rovnako dôležitý je fyziologický „vypínač“ stresu - žuvanie a olizovanie. Mechanické spracovávanie sušenej kože alebo lízanie plnenej hračky stimuluje uvoľňovanie endorfínov a preukázateľne znižuje stresový hormón kortizol.
Existujú triky, ktoré profesionálni tréneri a behavioristi používajú „v zákulisí“. Aromaterapia a upokojenie: Veterina nie je len o liekoch. Difuzér s kvalitným levanduľovým olejom alebo špeciálne psie feromóny (DAP) v miestnosti, kde pes najviac šteká, dokážu zázračne znížiť hladinu excitácie. Pes, ktorý je fyziologicky pokojnejší, má vyšší prah dráždivosti.
Strategické kŕmenie (Time-blocking): Ak viete, že kritický čas štekania je vtedy, keď sa susedia vracajú z práce (napr. medzi 16:00 a 17:00), presuňte kŕmenie na tento čas. Použite plniacu hračku (Kong) alebo lízaciu podložku.
Zmena trasy a stereotypu: Psy často štekajú, lebo sú „prestimulovaní“ z tej istej nudnej trasy. Skúste tzv. decompression walk - dlhé vodítko, les, minimum vnemov a len čuchanie.
Hra na schovávačku so zvukmi: Ak pes šteká na zvonček, urobte z neho spúšťač hry. Zazvoní zvonček? Okamžite hoďte hrsť pamlskov do trávy alebo na koberec. Pes namiesto štartu k dverám skloní hlavu a začne čuchať.
Pravidlo „Tri a dosť“: Toto je skutočný game changer. Nechajte psa trikrát zaštekať (ohlásil vám „nebezpečenstvo“), potom príďte k nemu, pozrite sa smerom, kam šteká, povedzte: „Ďakujem, vidím,“ a odveďte ho preč za maškrtou.
Na záver je dôležité pripomenúť si jednu vec: cieľom tohto celého snaženia nie je pes, ktorý nikdy nezašteká. Štekanie je jeho reč a my mu ju nechceme vziať. Naším cieľom je pes, ktorý vie štekot ukončiť, keď mu potvrdíte, že situáciu máte pod kontrolou. Budovanie ticha v domácnosti si vyžaduje čas, dôslednosť a predovšetkým vašu pokojnú prítomnosť. Ak sa vám stane, že pes opäť vybuchne pri dverách, neberte to ako zlyhanie. Je to len signál, že musíte urobiť krok späť - upraviť prostredie alebo viac unaviť jeho hlavu.
Vycvičte ho, aby namiesto štekania zacinkal zvončekom pri dverách. Také štekanie sa snažte ignorovať. Akonáhle na psa zareagujete, aj zlobou, bude to presne to, čo chcel štekaním vyvolať. Ďalšou možnosťou je psa zabaviť alebo unaviť. Opäť platí, že hra, zamestnanie psej mysle a dostatok cvičení môže intenzitu štekania obmedziť. Predovšetkým je ale dôležité na samotu šteňa zvykať od mala. Najprv odídeme na niekoľko minút s tým, že psovi povieme slová, ktoré si bude v budúcnosti s nadchádzajúcou samotou spájať. Napríklad "Ja prídem." Dáme mu nejakú hračku alebo napríklad kosť, ktorá ho na dlhšiu dobu zamestná. Ideálna je v tomto prípade Yoggies Fit kocka lisovaná za studena. Odídeme len na chvíľu, a keď pri návrate bude doma ticho, pochválime a odmeníme.
V tomto prípade budete potrebovať pomoc priateľa so psom a trochu času. Nechajte ho stáť mimo dohľadu alebo dostatočne ďaleko, aby váš pes na jeho psa ešte neštekal. Akonáhle sa váš priateľ a jeho pes objaví v dohľade, začnite kŕmiť svojho psa maškrtami. Prestaňte kŕmiť, akonáhle váš priateľ a jeho pes zmizne z dohľadu. Tento postup niekoľkokrát opakujte. Majte trpezlivosť a nesnažte sa postupovať príliš rýchlo. Môže trvať mnoho dní až týždňov, kým bude Váš pes venovať pozornosť Vám bez toho, aby na druhého psa štekal.
Prikážte mu uložiť sa do jeho pelechu, napríklad povelom "Na miesto!" Keď pes je v pelechu, otvorte dvere návšteve. Akonáhle sa zdvihne a začne štekať, dvere zase zatvorte. Opakujte, kým nezostane ležať v pelechu a nebude štekať, aj keď návšteva bude vo vnútri bytu. Nešetrite pochvalami a odmenami pri správnej reakcii. Rovnako tak cvičte to, aby pes zostal v pelechu bez štekania, keď niekto zazvoní na zvonček. Bude potrebné, aby si pes na čokoľvek, čo ho núti reagovať štekaním, postupne zvykol. Snažte sa odvrátiť jeho pozornosť v takej situácii od spúšťača tým, že ho budete kŕmiť maškrtami a udržiavať očný kontakt.
Ak na štekajúceho psa kričíte, v jeho očiach sa práve nadšene pridávate k spoločnému „svorkovému štekaniu“. Výsledkom nie je ticho, ale ešte väčší hluk a vygradované emócie. Ale pozor, skôr než začnete riešiť štekanie tréningom, oplatí sa vylúčiť zdravotný problém.
Povedzme si úprimne, štekanie vie byť neskutočne otravné, najmä ak nemáte ani poňatia, prečo váš psík nedokáže prestať brechať. Nech sa mu už pekne prihovárate, tíšite ho či sa hneváte, on nie a nie sklapnúť, aj keď nikde nevidíte dôvod, prečo by mal robiť toľký rámus. Možno si už nemôžete pomôcť a po ďalšej neutíchajúcej triáde štekov na psa skríknete: „Buď už konečne ticho!” Ak ste to ale spravili, tak už asi aj z vlastnej skúsenosti viete, že tento spôsob na psa neúčinkuje. Ak váš pes štekal, aby si získal vašu pozornosť, tak ste mu ju svojím krikom práve dali a tak dostal, čo chcel, takže v budúcnosti bude vedieť, že jeho spôsob funguje. Tak či tak, váš pes nechápe, čo „ticho!!!” znamená a nevie, čo od neho chcete. Ak aj stíchne, bude to len preto, lebo ste ho vystrašili. Je však pravdepodobnejšie, že začne štekať ešte hlasnejšie, lebo váš krik chápe ako pridanie sa ku štekaniu a možno má z toho aj výbornú zábavu. Možno sa pýtate, ako na to, keď práve teraz je ticho? Ako bude vedieť, čo „ticho!“ znamená? Budete musieť počkať na chvíľu, keď začne štekať. Keď sám od seba skončí, povedzte: „ticho!“ a dajte mu odmenu. Povel môžete posilniť aj gestom ukazováka pritisnutého na perách. Takto si postupne spojí povel a odmenu s tým, keď je ticho a neskôr budete vedieť povel aplikovať priamo na jeho utíšenie, keď šteká. Tento spôsob však môže byť trochu ťažké zrealizovať, lebo musíte čakať na to, kým váš pes začne štekať a ktovie, kedy sa to stane, takže si musíte vo vrecku vždy so sebou brať odmeny.
Hoci sa to môže zdať protichodné, keďže sa predsa snažíte naučiť svojho psíka prestať štekať a nie štekať ešte viac, tento spôsob obíde nevýhody prvej metódy, a to, že nemusíte čakať, kým váš pes začne (a prestane) štekať spontánne sám od seba. Za tým, prečo váš psík stále šteká, sa môže ukrývať niekoľko príčin a je užitočné zistiť, ktorá stojí za jeho správaním, ak sa štekania chcete úspešne a natrvalo zbaviť. Pamätajte, že aj keď vás jeho štekanie možno otravuje, pes sa vám ním snaží niečo povedať. Všímajte si, v ktorých situáciách či časoch sa vyskytuje. Štekania sa nikdy nezbavíte úplne a to ani nie je cieľom, keďže je to prirodzený prejav psov.
Trénujte poslušnosť psa. Kedykoľvek a kdekoľvek to pôjde. Nespoliehajte sa na to, že psa štekanie na ľudí jednoducho prejde alebo že z neho vyrastie. Privykajte psa na podnety, na ktoré šteká, napríklad na cyklistov alebo okoloidúce autá. Ukážte mu, že od nich nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Učte ho povelom „ticho“ alebo „nesmieš“. Dávajte ich vo chvíli, keď pes šteká na podnet. Zabavte psa iným podnetom. Ponúknite mu hračku alebo pamlsok.
Zoberte si na pomoc protištekacie obojky. Ide o výcvikovú pomôcku, ktorá pomohla už mnohým psíčkárom, ktorí si nevedeli rady so štekajúcim psom. Navštívte psieho psychológa. Vždy riešte príčinu problému.
Ak tvoj pes šalie pri každom aute, môže to byť preňho životu nebezpečné. Tréner vysvetľuje jednoduchý trik, ako ho odnaučiť naháňať autá. Tiež prezradil chybu, ktorú robí väčšina majiteľov, keď psa nesprávne upokojujú. Mať psa je radosť, ale priznajme si, nie je to len o maznaní a hraní aportu. Naši chlpatí parťáci majú niekedy zlozvyky, ktoré môžu byť vyslovene nebezpečné. Jedným z najhorších je, keď sa vrhnú za idúcim autom. Možno si myslíš, že tvoj miláčik má len „svoje muchy“, no pravda je jednoduchá. Pohybujúce sa auto v ňom spúšťa lovecký inštinkt. Psy totiž reagujú na všetko, čo sa pohybuje rýchlo, či už je to loptička, mačka alebo blikajúce svetlá.
Pred kamerou ukázal psa Apolla, ktorý mal jeden veľký problém, šialene reagoval na každé auto, ktoré prešlo okolo. Garret však ukázal, že riešenie existuje. Namiesto toho, aby psa hladil a utešoval v momente, keď sa chystal vrhnúť na cestu, spravil presný opak. Zatiahol, dal mu jasne najavo, že vodca je on, a pes má úlohu, ktorou je zostať pokojný. Po pár opakovaniach sa stalo niečo, čo by predtým málokto čakal. A tu prichádza pointa, ktorú väčšina majiteľov psov netuší. Tréner vysvetlil, že najväčšou chybou je, keď ľudia v kritickej chvíli hovoria psovi „dobrý chlapec“ alebo „ukľudni sa“. Pre psa to totiž neznamená „zostaň pokojný“, ale presný opak, berie to ako pochvalu za to, že chce skočiť pod auto. Aby to nebolo len o teórii, Garret odovzdal vodítko majiteľovi psa, basketbalistovi Joshovi Hartovi. Ten si mohol na vlastné oči vyskúšať, že metóda funguje. Pes nereagoval, zostal kľudný a odmenu dostal až vtedy, keď sa správal správne. Ľudia v komentároch zostali nadšení. Niektorí písali, že ich pes mal rovnaký problém a teraz už vedia, kde robili chybu. Iní rovno priznali, že by trénera najradšej hneď zavolali domov.
Ak má tvoj pes podobný problém, pamätaj, že prevencia je základ. Najlepšie je učiť už šteňa, že autá sú nezaujímavé. Začať treba na pokojnej ceste, kde premávka nie je taká hustá. Pes sa postupne naučí, že ignorovanie áut mu prinesie odmenu. Pes, ktorý útočí na autá, si totiž veľmi ľahko prenesie rovnaký reflex aj na bicykle, motorky či dokonca bežiace deti. Ak má tvoj pes tendenciu vrhať sa na autá, nerob osudovú chybu a neutešuj ho v momente, keď je najviac rozrušený. V jeho hlave si len potvrdíš, že útočiť na autá je správne.
Pri prechode okoloidúcich na ktorých začne pes štekať, prikážete psovi ostať na mieste s dobrým výhľadom na okoloidúceho a vydáte pokojným hlasom povel “ticho”. Ak pes prestane štekať, okamžite ho odmeníte pamlskom. Čas počas ktorého je pes ticho postupne predlžujte až sa dostanete na čas potrebný na to, aby sa okoloidúci stratil z dohľadu a až potom psa odmeňte. Zlozvyk štekania na okoloidúcich môže byť posilňovaný aj tým, ak je psia búda/koterec blízko pri plote, takže pes vníma okoloidúcich ešte viac ako narušiteľov ich osobného priestoru.
V posledných rokoch sa zvýšila obľuba používania elektrického obojku pri odnaučovaní štekania. Ide o prostriedok veľmi účinný, ktorý ale patrí do ruky iba poučenému a zodpovednému majiteľovi. Nesprávne používanie elektrického obojku môže nenapraviteľne poškodiť psychiku psa a narušiť nezvratne jeho vzťah k majiteľovi. Pri správnom použití sa pes veľmi rýchlo odnaučí nadmerne štekať a väčšinou nie je nutné tento obojok používať dlhodobo.
Výchovné obojky sú stále obľúbenejšie u chovateľov psov, ktorí sa potýkajú napríklad s rušivým štekotom a vytím psieho miláčika. „Je treba zdôrazniť, že protištekacie obojky sú celkom bezpečné pre psa aj majiteľa. Rozhodne nejde o žiadne prostriedky týrania. Psovi neubližujú fyzicky ani psychicky. V odstraňovaní nežiadúceho štekania, vytia a kňučaniu psiv v byte či na záhrade vo vašej neprítomnosti. Protištekací obojok pre psa je elektronické zariadenie, ktoré má výchovný rozmer. Elektronický obojok rozpozná štekot a vytie psa a v správnu chvíľu ho napomenie. Najskôr je pes upozornený zvukovým signálom, a pokiaľ v štekote pokračuje, nasleduje elektrický impulz. Ten je psu nepríjemný, ale nie je nebezpečný. Pes si rýchlo uvedomí súvislosť medzi štekaním, zvukovým signálom a elektrickým impulzom. Je treba dodať, že pokiaľ pes nebude reagovať na elektrický impulz, teda bude v štekote pokračovať, neznamená to, že bude dostávať jeden impulz za druhým. Obojok sa po určitej dobe deaktivuje a elektrické impulzy prestane vysielať. Elektronické protištekacie obojky sú ale zo skúsenosti najúčinnejšie. U niektorých z nich sa elektrický impulz zvyšuje, u niektorých zostáva stabilný. Nikdy ale nedosiahne takej intenzity, aby to psa ohrozovalo. Čím viac praktických funkcií protištekací obojok má, tým lepšie sa Vám pes bude učiť. Najdôležitejšími a zároveň najzákladnejšími funkciami, ktoré by obojok mal obsahovať, sú zvukové upozornenie a elektrostatický impulz. Väčšina dnes predávaných elektronických protištekacích obojkov, má tieto funkcie doplnené ešte vibráciami poprípade inými typmi korekcie.
Zvukové protištekacie obojky: Zvukové upozornenie by malo vždy predchádzať použitiu el. impulzu. Pes sa veľmi skoro naučí, že nepríjemnému elektronickému impulzu predchádza zvukové upozornenie a naučí sa reagovať už na zvukový signál.
Vibračné protištekacie obojky: Obvykle slúžia ako mezikrok medzi zvukovým a el. impulzom v prípade, že pes na zvukové upozornenie nereaguje. Intenzita vibrácií sa dá obvykle nastaviť v niekoľkých úrovniach.
Elektrické protištekacie obojky: Slúžia ako korekčný impulz a používajú sa v prípade, že predošlé zvukové a vibračné upozornenie nepomohlo.
Sprejové protištekacie obojky: Jedná sa o druh nápravného signálu, kedy k náprave dochádza pomocou spreja, ktorý je automaticky strieknutý psovi na ňufák pokiaľ začne brechať alebo vyť.
Ultrazvukové protištekacie obojky: Jedná sa o najšetrnejšiu metódu, ale tiež najmenej účinnú. Zhrnuté a podtrhnuté, elektronický protištekací obojok je účinným pomocníkom, ktorý zabraní štekaní psa a rušení susedov vo chvíli, kedy nie ste doma a nemôžete teda psa upozorniť, aby prestal. Ich používanie je bezpečné a fyzicky ani psychicky psa neohrozujú. Pozitívne skúsenosti s protištekacími obojkami majú psíčkari aj skúsení kynológovia, takže sa za ich použitie nemusíte hanbiť. Naviac vám pomôžu zlepšiť susedské vzťahy, pretože váš pes už nebude v noci vyť cez deň štekať v byte.
„Môj pes šteká na ľudí, ktorí prechádzajú okolo, je to nepríjemné a neviem, čo s tým." Spoznávate sa v tomto povzdychu? Aké sú príčiny takéhoto správania? Ako odnaučiť psa štekať na ľudí? Strach, neistota, agresivita, bojácnosť, alebo len prosté nevychovanie? Dôvodov, prečo váš pes šteká na ľudí, môže byť viac. Skúste svojho psa najskôr spoznať a zistiť, aký je jeho dôvod štekania na ľudí.
Ľudia hovoria, psy štekajú. Prečo teda psy štekajú? Napríklad preto, že vás žiadajú o pozornosť, chcú vás upozorniť na blížiace sa nebezpečenstvo (chodcu, cyklistu), dávajú vám najavo, že sa chcú hrať. Nie vždy je preto štekanie nežiaduce. Často môže štekanie na okolie - na ľudí alebo iné psy - súvisieť so zlou socializáciou. Základné pravidlo skúsených kynológov znie, zakážte mu to. Buďte vodcom svorky, ktorý určuje, že sa na ľudí proste nešteká.
Pri výcviku odnaučenia nadmerného štekania budete potrebovať veľa maškŕt. Pamätajte, že aj maškrty sa počítajú do denného energetického príjmu a nadmerná spotreba maškŕt môže byť príčinou nadváhy psa. Preto sa snažte používať malé maškrty, napríklad Yoggies výcvikové hovädzie alebo morčacie maškrty, ktoré ako čistá sušená svalovina budú aj pri väčšom príjme pre organizmus psa ideálne. Rovnako tak bude výborne vyhovovať Yoggies mrazom sušené (lyofilizované) mäso.
Ak by ste chceli svojmu psovi dopriať niečo extra, zvážte aj ponuku značiek ako Bafpet, Bohemia Pet Food, cdVet, COLLAR, Daiwa Pharmaceutical, DUVO+, ecopets, EXPLORER DOG, Fish4Dogs, flexi GmbH & Co.
