Prvé oficiálne kroky k integrácii Slovenska do európskych a transatlantických štruktúr sa začali po rozpade ČSFR a vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993. Cesta k členstvu v EÚ a NATO bola poznačená sériou rozhodujúcich míľnikov, ktoré formovali súčasnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Slovenska.
Najdôležitejšie okamihy na ceste k integrácii do Európskej únie
Už v októbri 1993 Slovensko podpísalo Luxemburskú Európsku dohodu o pridružení - Asociačnú dohodu. O dva roky neskôr, v júni 1995, oficiálne predložil Vladimír Mečiar žiadosť o vstup do EÚ na summite v Cannes. Európske rozhodnutia z rokovaní v roku 1997 však naznačili, že Slovensko ešte nespĺňa politické kritériá; 16. júla 1997 Komisia neodporučila začať rokovania o rozšírení EÚ v prvej vlne. Luxemburská Rada v decembri 1997 potvrdila, že prvú vlnu budú tvoriť Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Estónsko a Cyprus, pričom Slovensko bolo zaradené do druhej skupiny spolu s Litvou, Lotyšskom, Bulharskom a Rumunskom.
Po parlamentných voľbách v roku 1998 došlo k zmenám, ktoré vnímala Únia ako pozitívny krok na ceste integrácie Slovenska. Na samite EÚ v Helsinkách v roku 1999 bola Slovensku oficiálne pozvaná na rokovania o vstupe do EÚ. Brauvskou reakciou na krízu na Balkáne išlo o posilnenie snahy o rozšírenie a do tejto skupiny boli zaradené aj Rumunsko a Bulharsko. Kritériá členstva sa delili na tri okruhy: politické, ekonomické a právne; politické kritériá mali zabezpečiť stabilné inštitúcie a ochranu ľudských práv.
V júni 2001 Slovensko dobehlo z hľadiska počtu uzavretých kapitol s Českou republikou a Estónskom, čo predstavovalo významný posun v predĺženom procese rokovaní. Nasledoval samit v Helsinkách 1999-2000, kde sa potvrdila vôľa EÚ viesť rokovania o členstve so Slovenskom. V decembri 1999 sa na Helsinskom summite rozhodlo začať prístupové rokovania, ktoré oficiálne vypukli v februári 2000 v Bruseli a 28. marca 2000 Slovensko predložilo pôvodné pozičné dokumenty v ôsmich kapitolách.
V júni 2000 EÚ oficiálne potvrdila čiastočné uzavretie 6 z 8 kapitol a v roku 2001 sa počet uzavretých kapitol zvyšoval. 13. decembra 2002 Koordinačný Kodanský summit ukončil prístupové rokovania s desiatimi kandidátskymi krajinami. Oficiálne Slovensko po podpise Zmluvy o pristúpení k EÚ 16. - 17. apríla 2003 vstúpilo do EÚ spolu s ďalšími deviatimi krajinami 1. mája 2004. Občania Slovenska v roku 2003 vyslovili svoje jednoznačné áno vstupu do EÚ vo všeobecnom referende.
Najdôležitejšie okamihy na ceste k NATO a jeho transformácii
Slovensko sa v roku 1994 stalo súčasťou rámcového programu Partnerstva za mier (PfP) a v roku 1995 schválilo prvý Individuálny program partnerstva za mier; v roku 1997 sa krajinám post-socialistického východu otvorilo meno na samite NATO v Madride, keď tri post-socialistické štáty - Česká republika, Maďarsko a Poľsko - boli pozvané do spoločenstva, zatiaľ čo Slovensko nebolo spomenuté. V roku 1998 sa zrodil nový impuls k integrácii vďaka Akčnému plánu členstva a Washingtonskemu samitu, ktorý otvoril možnosti kandidátskym krajinám postupovať v procese integrácie.
Na prelome rokov 2002-2003 Slovensko potvrdilo pripravenosť zosúladiť politické, vojenské a legislatívne znenie so spoločenstvom NATO; v decembri 2002 sa uskutočnili formálne rozhovory o členstve, a v marci 2003 zaslali všetky pozvané krajiny listy potvrdzujúce vôľu vstúpiť do Aliancie. Členské krajiny NATO ratifikovali prístupové protokoly v marci 2004 a 29. mája 2004 sa Slovensko stalo plnohodnotným členom NATO. Súčasťou procesu bolo aj vytvorenie a prehodnotenie obranných stratégií a plánovania, ktoré umožnili transformáciu ozbrojených síl na kompatibilnú súčasť aliancie.
Hlavné dopady členstva v EÚ a NATO na Slovensko
Vstup do EÚ a NATO priniesol Slovensku značné ekonomické a politické benefity. Medzi hlavné výhody patrí otvorenie trhu s viac než 440 miliónmi ľudí, bezvízový styk do väčšiny sveta, stabilita právneho rámca a silnejšia ochrana spotrebiteľa a životného prostredia. Slovensko sa tiež pripojilo k schengenskému priestoru (2007) a eurozóne (2009), čo zjednodušilo pohyb ľudí a znížilo transakčné náklady.
Euro prinieslo stabilitu a zjednodušenie cez spoločnú menu, zatiaľ čo pravidlá EÚ v oblasti kvality výrobkov a ochrany spotrebiteľov zlepšili životný štandard. Slováci získali aj možnosť študovať a pracovať v rámci EÚ cez program Erasmus+, ktorý viedol k pohybu miliónov ľudí naprieč kontinentom. Z pohľadu rozvoja regiónov a verejných investícií EÚ financovala projekty v oblastiach vzdelávania, dopravy, vedy, zdravotníctva a životného prostredia, čo prispelo k rastu a modernizácii krajiny.
Chronológia kľúčových vzťahov SR-EÚ
1989: SR nadviazala diplomatické vzťahy s ES; 1990-1991: vznikajú dohody a postupne sa formujú vzťahy SR s EÚ. 1993-1999: vznik asociačnej dohody, predchodkyňa plného členstva. 1999: Helsinská deklarácia a začatie prístupových rokovaní. 2000-2004: postupné otvorenie kapitúl, uzavretie rokovaní a samotné prijatie SR do EÚ a NATO. 2007: vstup SR do Schengenu; 2009: vstup do eurozóny.
- 7. máj 1990: Dohoda s platnosťou 10 rokov ako základ prípravných procesov.
- 27. júna 1995: Oficiálna žiadosť SR o členstvo v EÚ.
- 1. máj 2004: SR sa stala členom EÚ.
- 29. mar 2003 - 26. marca 2003: protokoly o pristúpení SR k Severoatlantickej zmluve sú podpísané; ratifikácie v roku 2004.
- 1. máj 2004 - vstup SR do EÚ aj NATO; 2010-2012: SR v rámci OSN aj prvýkrát členom Hospodárskej a sociálnej rady OSN.
Možnosti a benefity členstva v EÚ a NATO sú opísané aj cez príklady zo spoločných projektov a reforiem - investície do infraštruktúry, škôl, nemocníc, vedeckého a výskumného potenciálu a zníženie energetických a spotrebiteľských rizík.
V kontexte súčasného postavenia SR v EÚ a NATO je dôležité pripomínať, že integrácia priniesla nielen výhody, ale aj zodpovednosť za aktívnu účasť na medzinárodnom dianí a dodržiavanie spoločných pravidiel a štandardov.
SaS navrhuje zakotviť členstvo v EÚ a NATO do Ústavy SR
Prehľad kľúčových dát a čísel
Po vstúpe do EÚ v roku 2004 sa Slovensko stalo čistým prijímateľom prostriedkov - do roku 2022 priteklo z EÚ viac ako 30 miliárd EUR, čo predstavovalo významný vplyv na verejné investície. Z európskych fondov sa financovali diaľnice, modernizácia ciest, školstvo, veda a výskum, zdravotníctvo a ochrana životného prostredia. Do EÚ smeruje cez 77 % slovenského exportu. Miera zamestnanosti vzrástla zo 64 % v roku 2004 na 77 % v roku 2022. Počas obdobia 2004-2023 sa na Slovensko sústredilo významné množstvo investícií, ktoré zlepšili kvalitu života a hospodársku stabilitu. Slovenský pas je dnes medzi silnejšími na svete a bezvízový styk je možný s najväčšou väčšinou štátov sveta.