Poľovnícke psy sú špeciálna skupina plemien, ktoré boli vyšľachtené s cieľom pomáhať človeku pri love zveri. Tieto psy sa vyznačujú vynikajúcim čuchom, sluchom, vytrvalosťou, inteligenciou a často aj odvahou. Vďaka svojim vlastnostiam sú nenahraditeľnými partnermi poľovníkov už po stáročia.
Poľovnícke psy sa delia do niekoľkých hlavných skupín na základe ich využitia pri love. Medzinárodná kynologická federácia (FCI) ich zaraďuje do rôznych skupín, pričom samotné poľovnícke plemená nie sú v jednej samostatnej kategórii. Môžeme ich nájsť v skupinách ako sú stavače, duriče, farbiare, sliediče a brloháre.
Stavače: Rýchli a vytrvalí spoločníci
Stavače patria medzi najväčšie plemená poľovných psov, dosahujú výšku 55 - 70 cm. Vynikajú rýchlym hľadaním na veľké vzdialenosti a pevným, efektívnym vystavovaním zveri. Niektoré typy však zver prinášajú neochotne a nerady sledujú stopu, čo ich robí ťažšie ovládateľnými.
Existujú tri hlavné typy stavačov:
- Krátkosrsté stavače: Ich srsť nevyžaduje osobitné ošetrovanie, ale tieto psy za chladnejšieho alebo drsnejšieho počasia trpia zimou.
- Dlhosrsté stavače: Sú odolnejšie proti nepriaznivému počasiu, ich srsť však vyžaduje častejšie česanie a ošetrovanie.
- Hrubosrsté stavače: Tieto psy sú na poľovačku najspôsobilejšie vďaka svojej odolnej a ochrannej srsti.
Príkladom krátkosrstého stavača je Pointer, ktorý má najčastejšie bielu základnú farbu s menšími škvrnami čiernej, hnedej alebo žltej farby. Vyskytuje sa aj jednofarebný, s menšími bielymi odznakmi. Jeho chvost sa neskracuje.
Medzi dlhosrsté stavače patrí napríklad Anglický seter. Základnú farbu má vždy bielu s menšími alebo väčšími škvrnami, alebo je čierno, hnedo alebo žlto striekaný. Môže byť aj trojfarebný, pričom sa vyžaduje prevaha bielej farby. Jeho srsť má byť hodvábna, dlhá, splývajúca a na končatinách a chvoste má tvoriť strapce. Anglický seter vyniká temperamentom, rýchlosťou a vytrvalosťou, je však ovládateľnejší ako pointer.
Hrubosrsté stavače, ako napríklad Český fúzač, majú vždy tvrdú a priliehavú srsť, dostatočne dlhú a v zime s hustou podsadou. Psi majú byť tvrdí, štetinatí, nemajú sa kučeraviť ani vlniť, na hlave majú tvoriť výrazné fúzy a obočie. Český fúzač má krátku, hustú no drsnú srsť a je francúzskeho pôvodu. Vynikajúco sa mu darí vo vodnom prostredí, húštinách a vodnom tŕstí. Skvele nasleduje stopu a dokáže korisť dohľadať a priniesť.
Ďalším príkladom je Nemecý krátkosrstý stavač, ktorý býva jednofarebný, hnedý alebo zriedkavo hnedo-biely. Má v sebe dosť krvi pointera, od ktorého zdedil rýchlosť a čuch. Tento pes často hľadá na kratšiu vzdialenosť a pomalšie ako nemecký krátkosrstý stavač alebo pointer. Používa sa najmä na hľadanie v kukuričných poliach a vyšších porastoch.
Gordon seter patrí tiež do skupiny anglických stavačov. Jeho srsť má vždy tmavočervenú farbu bez akýchkoľvek odznakov. Postavou dosť pripomína chrta. Srsť má tvrdšiu ako anglický seter, ale nie takú bohatú. Povahu má tvrdú.
Irský seter je posledným zo skupiny anglických stavačov. Má čiernu srsť s červenými odznakmi na končatinách, hlave, krku a chvoste.
Anglický špringeršpaniel sa výzorom podobá dlhosrstému nemeckému stavačovi, má však vždy čierno-biele sfarbenie. U nás sa vyskytuje vzácne. V hľadaní je pomalší.
Veľký Münsterlandský stavač sa od bavorského odlišuje najmä hmotnosťou. Má silnejšiu kostru a je trochu vyšší. Výzor má vždy vážny, pokojný, čelo má často zvráskavené.
Nemecký dlhosrstý stavač je stredne veľký až veľký pes s výškou v kohútiku 61 až 68 cm. Uznávané poľovnícke plemeno s dávkou vysokej elegancie, vysokej inteligencie, no silným temperamentom. Má rád pozornosť a potrebuje byť zamestnaný.
Nemecý drôtosrstý stavač je veľmi všestranný pes, ktorý si na poľovačke skvele poradí na suchu, ale aj ako stopár v tŕstí pri vode. Je to lovecký pes, ktorý je veľmi učenlivý a chápavý. Veľmi dobre reaguje na povely a dokáže škodlivú zver vypátrať i udržať. V kohútiku dorastá do výšky 58 až 66 cm.
Maďarský stavač (vyžla) je vždy jednofarebný, žltý až červený. Biele odznaky sú neželateľné. Tento pes často hľadá na kratšiu vzdialenosť a pomalšie ako nemecký krátkosrstý stavač alebo pointer. Používa sa najmä na hľadanie v kukuričných poliach a vyšších porastoch.
Drôtosrstý stavač je podobný nemeckému drôtosrstému stavačovi. Často ich možno rozoznať len podľa rodokmeňa. Vyskytuje sa však iba hnedý a hnedo-biely.
Anglický pointer je charakteristický striebrosivou myšou farbou. Nehľadá veľmi rýchlo, je ovládateľný a poslušný. Vyniká najmä v práci na stope a v ostrosti na škodlivú zver.
Malý Münsterlandský stavač predstavuje najmenšie plemeno stavačov. Je dlhosrstý, ale nemáva nadbytok srsti, a preto je aj rýchlejší a vytrvalejší. Srsť má vždy hnedo-bielu. Jeho vystavovanie nebýva také efektné ako pri ostatných stavačoch, je to však psík s veľkou chuťou do práce.
Francúzsky hrubosrstý stavač (Braco de Bourbonnais) je hrubosrstý stavač francúzskeho pôvodu. V našom regióne sa nevyskytuje tak často. Má dlhšiu srsť, čím sa odlišuje od ostatných stavačov s hrubou srsťou. Vynikajúco sa mu darí vo vodnom prostredí, húštinách a vodnom tŕstí. Skvele nasleduje stopu. Dokáže korisť dohľadať a priniesť. Najčastejšie sa objavuje variant s oceľovosivou farbou a hnedými fľakmi.
Nemecký krátkosrstý stavač, ako jeho meno naznačuje, patrí do skupiny anglických stavačov. Základnú farbu má vždy bielu s menšími alebo väčšími škvrnami alebo je čierno, hnedo alebo žlto striekaný. Môže byť aj trojfarebný. Vyžaduje sa, aby prevládala biela farba. Jeho srsť má byť hodvábna, dlhá, splývajúca a na končatinách a chvoste má tvoriť strapce. Vyniká, ako všetky anglické stavače, temperamentom, rýchlosťou a vytrvalosťou, je však ovládateľnejší ako pointer.
Bavorský farbiar je vysoký približne 45 - 50 cm. Telo má ľahšiu stavbu a obdĺžnikový tvar. Farba srsti je najčastejšie hnedočervená, rozličných odtieňov, niekedy až žltá. Po chrbte sa mu skoro vždy ťahá tmavší pás a na papuli má tmavú masku. Ušnice má široké, dosť dlhé.
Hannoverský farbiar sa od bavorského odlišuje najmä hmotnosťou. Má silnejšiu kostru a je trochu vyšší. Výzor má vždy vážny, pokojný, čelo má často zvráskavené.
Duriče: Odvážni a húževnatí lovci
Duriče patria do výslovne horských revírov s diviačou a škodlivou zverou (líška, rys, mačka divá). Od duriča sa vyžaduje, aby dôkladne prehľadával húštiny a čo najskôr narazil na stopu zveri. Na stope má vyplašenú zver vytrvalo a hlasito duriť a nahnať ju na strelca. Zaľahnutú zver, najmä diviaka, ak sa bráni a chce vstať z ležiska, má udržať na mieste a vytrvalo hlásiť až do príchodu strelca. Od duriča sa vyžaduje, aby na remeni dlhom 5 - 6 metrov sledoval stopu postrelenej zveri a priviedol k nej poľovníka. Postrelenú zver nemá načínať, na remeni sa má správať pokojne. Durič má byť srditý, útočný a nesmie sa dať odradiť ani po utŕžených ranách.
Slovenský kopov je naše prastaré plemeno. Cieľavedomým chovom sa vyšľachtil na dnešnú úroveň, bez primiešania cudzej krvi. Srsť je vždy čiernej farby, s hnedými odznakmi na hlave, krku a končatinách. Biele odznaky sú neprípustné. Kopov je vysoký 40 - 50 cm. Má živú povahu a je ostrý. Aj niekoľko hodín vydrží prehľadávať húštiny v najťažších terénoch a nájdenú zver vytrvalo hlasito durí. Je vhodný najmä do neschodných revírov.
Nemecký durič má pomerne nízke nohy, pripomína väčšieho jazvečíka. Má žltú až červenú srsť, čiernu s hnedými odznakmi na končatinách, hlave a krku.
Rakúsky durič sa k nám dostal z Rakúska asi v roku 1950. Je veľký približne ako slovenský kopov, ale má silnejšiu kostru, hrubú srsť s výraznými fúzmi a obočím. Jeho srsť je vždy červená, často s primiešaninou čiernej. Má v sebe krv farbiara, a preto hľadá pokojnejšie. Jeho výcvik je pomerne ľahší. Nebýva však taký ostrý na škodlivú zver ako oba predchádzajúce psy.
Baset je jedno s najstarších plemien. Vyskytuje sa v niekoľkých variantoch pomenovaný obyčajne podľa krajov, kde sa chová. Je to nízko hnedý pes, pripomínajúci ťažkého jazvečíka s nápadne dlhými ušnicami a vráskavou hlavou. Najčastejšie sa vyskytuje trojfarebný. Pre svoju ťažkopádnosť je ako durič menej spôsobilý do horských revírov. V posledných rokoch sa s týmto plemenom stretávame čoraz častejšie na výstavách. Pre jeho výšku 55 - 60 cm ho u nás ako duriča nemožno používať. Vykonáva však dobré služby pri dohľadávaní postrelenej zveri.
Rodézsky ridžbek je psie plemeno uznané v FCI v skupine 6. Pochádza z Afriky, za krajinu pôvodu sa považuje Zimbabwe. Ridžbek má meno podľa pásu srsti, ktorá sa tiahne v protichodnom smere pozdĺž celého chrbta. Pôvodným poslaním týchto afrických psov bolo vystopovať korisť a zabrániť jej úteku, až do príchodu lovca. Boli využívaní na lov divej zveri, špeciálne levov. Je to inteligentný, citlivý a samostatný pes milujúci svoju rodinu. Voči neznámym ľuďom je rezervovaný, ale nie agresívny. Je účinný strážca a obetavý obranár. Je to energický pes vyžadujúci pravidelný pohyb a aktivitu.
Farbiare: Majstri v sledovaní stopy
Pri definícii farbiara je potrebné chápať, že má ísť o psa, ktorý dokáže pokojne chodiť na dlhej vôdzke alebo voľne vždy po stope poľovníka, resp. na jeho úrovni. Nemal by poľovníka predbiehať ani zaostávať. Je teda dôležitá spolupráca. Je dôležité, aby dokázali sledovať len jednu stopu a nestrácali ju. To isté platí, ak chce poľovník, aby sledovali stopu postrelenej zveri. Farbiar musí koncentrovane nasledovať jednu stopu, ak je uvoľnený z remeňa, zver môže dohnať, zastaviť a počkať s ňou na mieste na poľovníka. Niekedy musí túto činnosť zvládať aj niekoľko hodín. Musí byť schopný zotrvať na mieste aj niekoľko hodín, kým sa nedostaví poľovník. Najčastejšie sú farbiare využívané pri love vysokej zveri alebo diviakov. Výcvik farbiara si vyžaduje konzistentný prístup, je náročný a zdĺhavý. Nie je vždy nutné, aby do kontaktu so zverou prišiel, stačí ak udrží stopu.
Bavorský farbiar je vysoký približne 45 - 50 cm. Telo má ľahšiu stavbu a obdĺžnikový tvar. Farba srsti je najčastejšie hnedočervená, rozličných odtieňov, niekedy až žltá. Po chrbte sa mu skoro vždy ťahá tmavší pás a na papuli má tmavú masku. Ušnice má široké, dosť dlhé.
Hannoverský farbiar sa od bavorského odlišuje najmä hmotnosťou. Má silnejšiu kostru a je trochu vyšší. Výzor má vždy vážny, pokojný, čelo má často zvráskavené. Farbiare sa používajú na dohľadávanie postrelenej jelenej a diviačej, prípadne danielej zveri. Na inú zver a pri inom spôsobe poľovania sa nemajú používať. Ich výcvik síce nie je taký namáhavý ako výcvik stavačov, ale je zdĺhavejší. Kým stavača možno vycvičiť už v prvok roku, výcvik farbiara trvá až tri roky.
Sliediče: Nenahraditeľní pri práci v húštinách
Sliediče majú nižší vzrast a dlhú srsť. Väčšinou sa používajú pri práci v húštinách na vyplašenie zveri a vo vodnom rastlinstve. Nemá presahovať výšku 40 cm. Podobne ako všetky sliediče má nápadné dlhé ušnice. Jeho srsť je jednofarebná, čierna, žltá, červená, ale objavujú sa aj čierno-biele jedince, hnedo-biele, žlto-biele, no aj trojfarebná, prípadne čierna s hnedými odznakmi na končatinách, na hlave a krku. Vyniká temperamentom a chuťou do práce. Rád prináša a chodí do vody.
Kokeršpaniel je najznámejší zástupca skupiny sliedičov. Výška v kohútiku dosahuje maximálne 38 až 41 cm - stredne veľký pes. V súčasnosti sa kokeršpaniel stal skôr spoločenským psom, no napriek tomu sa hlavne vo Veľkej Británii využíva na poľovnícke účely. Má dlhé, zvesené uši. Má hladkú srsť sa dlhšími zástavami.
Anglický kokršpaniel je vyšší (asi 50 cm) ako kokeršpaniel a nemá také dlhé ušnice a srsť. Je schopný uniesť zajaca, a preto je na poľovanie vhodnejší.
Springeršpaniel veľkosťou predstavuje prechod medzi kokeršpanielom a špringeršpanielom. Má veľmi ušľachtilý výzor. Nemá na sebe nič zbytočné, čo ho predurčuje na to, aby sa u nás stal najspôsobilejším sliedičom. Základná farba jeho srsti je vždy biela s červenými fľakmi.
Írsky vodný španiel sa dosť podobá španielom, ktoré určite mali vplyv na jeho vyšľachtenie. Oproti španielom však vyniká nezvyčajnou ostrosťou a vytrvalou hlasitosťou na stope. Má silnú kostru, ktorá prezrádza, že ide o pracovného psa. Ušnice má dosť dlhé, nízko nasadené, aj keď nie tak ako španiele. Hlava je ušľachtilá. Srsť je bohatá, na ušniciach sa často prstienkovito stáča. Farbu máva hnedú alebo hnedo-bielu. Toto plemeno sa u nás chová pomerne málo.
Čierny ruský teriér je jedno z najmladších plemien teriérov, ale pre svoje dobré vlastnosti sa u nás rozšíril najviac. Vyniká nezvyčajnou ostrosťou, ba až dravosťou, a preto ho treba držať iba bezpečne zatvoreného. Jeho výkony sú obdivuhodné. Je vysoký asi 40 cm, srsť má najčastejšie čiernu s hnedými odznakmi, ale vyskytuje sa aj hnedý so žltými odznakmi, čiernosivý a striebristý. Biele odznaky sú neželané. Srsť môže byť hrubá, stredne hrubá aj krátka.
Waleský teriér je vysoký asi 40 cm. Jeho srsť má vždy základnú farbu bielu, ktorá má prevládať, a menšie alebo väčšie čierne, sivé, prípadne žlté škvrny. Vyskytujú sa však aj trojfarebné jedince. Foxteriér má hrubú srsť a vyžaduje si odbornú úpravu šklbaním (trimovaním) a strihaním.
Írsky teriér sa podobá poľovnému teriérovi, od ktorého sa odlišuje najmä úzkou dlhou hlavou. Jeho srsť je vždy sfarbená do červená, hrubá a vyžaduje si úpravu ako pri foxteriérovi. Sedlo má čierne, biele odznaky sú neprípustné.
Airedalský teriér je vysoký až 50 cm. Má silnejšiu kostru, a preto nie je spôsobilý na prácu pod zemou. Osvedčuje sa ako durič.
Brlohár: Špecialista na prácu v norách
Brlohár sú najmenšie plemená poľovných psov. Sú najspôsobilejšie na prácu pod zemou, čomu sú prispôsobené aj stavbou tela. Sú nízke, dlhé, s krátkymi nohami. Ich povaha je tvrdá, sú odvážne a srdité. Všetky tri druhy jazvečíkov majú podobné vlastnosti. Srsť majú čiernu, s hnedými odznakmi, červenú, červenú s čiernou primiešaninou, hnedú a pri krátkosrstých môže byť aj škvrnitá.
Jack Russell teriér je jedno z najmladších plemien. Má nízku postavu pripomínajúcu jazvečíka, a preto je spôsobilý na prácu pod zemou. Jeho srsť je najčastejšie pieskovo-žltá, ale prípustné sú aj iné farebné odtiene, ako aj biele odznaky. Od brlohárov sa vyžaduje, aby ochotne vhádzali do brlohov a škodlivú zver odtiaľ buď vyhnali, alebo zaškrtili a vytiahli. Keby si so zverou nevedeli poradiť, majú na ňu v brlohu vytrvalo štekať, kým sa k nej nedostane poľovník. Poľovník má prekopať dieru na mieste, kde počuje hlas psa a zvieraťa. Psa treba potom vytiahnuť a zviera zneškodniť. Na povrchu sa od brlohárov vyžaduje práca sliediča alebo duriča.
Český teriér má pretiahnutú postavu pripomínajúcu jazvečíka, no vyznačuje sa dlhšou, hrubou srsťou a typickou klinovitou hlavou. V kohútiku dosahuje výšku 27 - 29 cm. Ide o relatívne mladé plemeno.
Foxteriér sa vyznačuje typickou základnou bielou farbou, ktorá by mala byť dominantná. Objavovať sa môžu škvrny sivej, čiernej alebo žltej farby. Na výšku dosahuje v kohútiku približne 40 cm.
Waleský teriér alebo velšteriér patrí k pôvodnej skupine teriérov vyšľachtených na Britských ostrovoch. Jeho hlava pripomína foxteriéra. Trup je krátky, končatiny sú silné a osvalené. Má hustú a hrubú až drôtovitú srsť s jemnou a hustou podsadou.
Írsky teriér primárne neslúži ako brlohár, ale ako durič. V kohútiku môže mať až 50 cm. Aj preto sú jeho čeľuste silnejšie, aby dokázal korisť prípadne pevne uchopiť. Typický je jeho dlhší krk. Srsť je drsná a hustá. Írsky teriér je mimoriadne agilný a rýchly.
Jazvečík má stavbu tela, predĺžený trup a silné krátke nohy uspôsobené na hrabanie v zemi, čo z neho robí ideálneho brlohára. V poľovníctve sú preferované menšie jazvečíky, pričom rolu nehrá výška kohútika, ale obvod hrudníka. Poľovníci ich v praxi často využívajú aj ako duričov. Existujú tri veľkosti - štandardný, trpasličí a králičí jazvečík. Taktiež majú tri druhy srsti - krátkosrstý, hrubosrstý a dlhosrstý jazvečík. U poľovníkov sa využívajú všetky varianty.
Šakal zlatý: Nový konkurent v poľovníckych revíroch
Šakal zlatý (Canis aureus) sa sporadicky objavuje už aj na Slovensku. Preferuje krovinaté oblasti a nížinné mokrade. Vzhľadom na vysoké stavy líšok a pri zväčšovaní populácie šakala sa môže konkurencieschopnosť na poľovnú zver, ale i na ostatné malé cicavce, vtáky a drobné hlodavce vrátane chránených druhov, ešte zvýšiť. Šakal nie je prieberčivý, čerpá zo širokého spektra zdrojov potravy. Šakal má podobný tvar tela ako vlk, je však menší, pripomína skôr väčšiu líšku. Od nej sa však líši postavou a sfarbením. Má dlhšie nohy a podstatne kratší, tupo zakončený chvost. Sfarbenie srsti je podobné ako pri vlkovi, prevláda však hrdzavý nádych.
Výcvik poľovného psa na aportovanie
Poľovnícke psy sú neoddeliteľnou súčasťou poľovníctva. Ich všestrannosť, inteligencia a oddanosť z nich robia neoceniteľných pomocníkov, ktorí prispievajú k úspešnému a zodpovednému hospodáreniu v prírode.
tags: #hrdzavy #polovnicky #pes