Bernský salašnícky pes: Všetko o starostlivosti a výžive

Bernský salašnícky pes, známy svojím mohutným, svalnatým telom, má korene hlboko v švajčiarskom regióne, konkrétne v okolí Bernu. História tohto plemena siaha k molossom a mastifom, pričom sa verí, že práve tieto starodávne typy psov zohrali úlohu pri vzniku bernského salašníckeho psa. Z historických dokumentov vieme, že sa tieto psy začali v 20. storočí označovať ako „Durrbächler,“ podľa hostinca v mestečku Dürrbach, kde sa pravidelne objavovali na dvore. Prvýkrát sa verejne prezentovali na výstave v roku 1902, čo prispelo k zvýšeniu ich popularity. V roku 1907 bol dokonca založený Švajčiarsky klub Durrbach, ktorý si za cieľ stanovil čistokrvný chov plemena. K premenovaniu na „bernského salašníckeho psa“ prispel profesor Albert Heim, ktorý sa zaslúžil aj o prvý štandard plemena.

Bývalý farmársky pes z Bernskej vysočiny je známy pod mnohými menami, a dnes je populárny po celom svete ako rodinný pes. Mohutné telo, nie ťarbavé alebo obézne, ale silné a svalnaté - takto je opísaný už vzhľad predkov bernského salašníckeho psa. Boli pôvodne držaní vo švajčiarskej oblasti okolo Bernu ako farmárske psy slúžiace na ťahanie vozov a zaháňanie dobytka. Nie je jasné, z ktorých psov sa tieto trojfarebné farmárske psy presne vyvinuli. Predpokladá sa, že ich predkovia boli molossy a mastify, ktorých do alpského regiónu priviedli Rimania. Príbeh bernského salašníckeho psa možno presnejšie vyrozprávať až od začiatku 20. storočia. V meste Dürrbach bol hostinec, v ktorom sa stretávali dedinčania, cestovatelia a obchodníci. Na nádvorí tohto hostinca chovali veľké trojfarebné psy. Starší názov „Dürrbächler“ možno odvodiť od tejto oblasti v kantóne Bern, kde bolo toto plemeno v začiatkoch chovu rozšírené. Na odporúčanie jedného bernského krčmára boli v roku 1902 psy Dürrbächler po prvýkrát predstavené na výstave psov. Záujem o atraktívne psy, ktoré doteraz poznalo iba zopár ľudí zo švajčiarskeho regiónu, prudko stúpol. Nakoniec v roku 1907 bol založený „Švajčiarsky klub Dürrbach“, ktorý zahájil chov čistokrvného plemena. Návrh na premenovanie „Dürrbächler“ na „bernský salašnícky pes“ pochádza od švajčiarskeho geológa a kynológa prof. Dr. Alberta Heima. Heim sa podielal na vytvorení prvého štandardu plemena. Dôvodom zmeny názvu bolo pravdepodobne to, že nový názov bol nielen chytľavejší, ale podčiarkol aj príbuzenstvo so švajčiarskymi salašníckymi psami.

Bernský salašnícky pes je atraktívny nielen svojou povahou, ale aj vzhľadom. Typická je jeho trikolóra: dominantná čierna farba pokrýva trup, krk, hlavu a chvost, pričom symetrická biela lysinka sa tiahne od čela po ňufák. Na hrudi je biela náprsenka, biele labky a špička chvosta. Na lícach má hnedo-červené znaky, ktoré sa môžu objaviť aj nad očami a na labkách. Samice dosahujú výšku 58-66 cm a váhu okolo 45 kg, zatiaľ čo samci merajú 64-70 cm a vážia približne 55 kg. Pri vyššej hmotnosti sa však môže objaviť problém s obezitou, čo zaťažuje ich kĺby a vnútorné orgány.

Povaha a temperament

Bernský salašnícky pes je známy svojou dobrosrdečnou a priateľskou povahou. V rodine je oddaným a verným spoločníkom na celý život. Hoci je prirodzene ostražitý, nie je dôvod sa ho obávať - naopak, má sklony byť priateľský až natoľko, že by mohol zlodejovi pomôcť s „vynášaním cenností.“ Táto priateľská povaha z neho robí obľúbeného rodinného psa, ideálneho aj do domácností s deťmi. Povráva sa, že bernský salašnícky pes môže byť v určitých situáciách tvrdohlavý, čo platí najmä vtedy, ak povel považuje za zbytočný. Ako veľmi inteligentný a sebavedomý pes rád spochybňuje niektoré príkazy, no trpezlivosťou a odmenami sa dá jeho temperament dobre zvládnuť. Pri správnej výchove a socializácii je toto plemeno vhodné ako ťažný pes, záchranársky, stopársky alebo terapeutický pes.

Je to lojálny, inteligentný, verný a milujúci psík. Voči známym osobám, majiteľom a príslušníkom rodiny je veľmi prítuľný a dôveruhodný. K cudzím ľudom je zo začiatku neprípustný a nedôverčivý. Stráži si svoje územie, ale nie je agresívny. Vzťah k cudzím psíkom je pozitívny, nevyvoláva bitky, je skôr priateľský. Rovnako má aj dobrý vzťah k deťom, má ich naozaj veľmi rád. Samozrejme, každý jedinec bude mať povahu inú, aj podľa toho kto - a ako ho vychováva. Takže pozor na agresivitu a tvrdú ruku pry týchto psoch. Môže sa to neskôr odraziť na ich povahe.

Výchova bernského salašníckeho psa musí byť vyrovnaná, dôsledná a veľmi láskyplná. Tento pes sa veľmi rýchlo učí a je veľmi citlivý na hlas svojho pána. Hoci je to veľmi slušný a mierumilovný psík, aj napriek tomu potrebuje aspoň základnú výchovu poslušnosti. Odporúča sa aspoň 20 minút denne, prístup by mal byť citlivejší a teda nepoužívať tvrdú ruku. Mohlo by to mať negatívne výsledky. Výchova a výcvik tohto plemena nebýva prevažne náročná pretože je veľmi učenlivý. Ak by ste mali s výcvikom problém, odporúčame vyhľadať cvičiteľov, ktorí Vám určite radi pomôžu.

Výživa

Pri vyššej hmotnosti sa však môže objaviť problém s obezitou, čo zaťažuje ich kĺby a vnútorné orgány. Vzhľadom na svoju veľkosť potrebuje tento pes dostatok priestoru, ideálne s dvorom. Nie je vhodný pre mestský byt, a keďže mladé psy majú slabšie kĺby, prvý rok by sa mali vyhýbať schodom.

Pokiaľ máte skúsenosti s chovom niektorého z veľkých plemien psov, výživa bernského salašníckeho psa Vám nebude robiť problém. Čím vyššiu priemernú váhu nadobúda plemeno v dospelosti, tým väčší dôraz treba klásť na vyvážené zastúpenie tukov, bielkovín a v neposlednom rade aj na pomer minerálov. Pokiaľ kupujete kvalitné granule priradené ku vekovej kategórii Vášho psa, zabezpečia mu potrebné hladiny všetkých dôležitých súčastí stravy.

Šteniatkam sa odporúča rozdelenie dennej dávky do viacerých porcií. Chovateľ Vás bude informovať, koľkokrát za deň zvyklo šteniatko žrať, aby ste vedeli, koľko porcií mu máte nachystať aj Vy doma. Postupne mu však z dávok uberajte, až ho budete nakoniec kŕmiť 2x denne. Dospelí psi veľkých plemien sa zvyknú kŕmiť dvakrát do dňa z toho dôvodu, aby sme predišli nafúknutiu a pretočeniu (dilatácii a torzii) žalúdka. Veľkosť porcie záleží od výrobcu granúl, no môžete ju prispôsobiť aj aktívnosti Vášho psa. Pozor na prekrmovanie, a to predovšetkým v prípade menšieho množstva pohybu. Obezitou sa poškodzujú nie len vnútorné orgány ale aj kostrový systém. Okrem granúl je však viac než vhodné aj podávanie kĺbovej výživy, ktorá napomáha predísť alebo poprípade zmierniť vznik a dôsledky dysplázie kĺbov. Pokiaľ preferujete kŕmenie formou barfu, bernský salašnícky pes je vhodný pre tento typ stravy. Okrem krmiva potrebuje mať Váš psík vždy po ruke aj čerstvú vodu.

Skôr než si šteňa prinesiete k sebe domov, je potrebné kúpiť nielen veľa príslušenstva pre psov. Musíte myslieť aj na mnoho iných vecí. Jednou z tém, na ktoré treba myslieť vopred, je strava Vášho psa. Váš chovateľ Vám bude určite k dispozícii, ak budete potrebovať poradiť. Na prvých pár týždňov dokonca pre Vás zostaví komplexný plán výživy. Určite by ste mali psíka nejaký čas kŕmiť krmivom od chovateľa. Toto krmivo je totiž optimálne prispôsobené potrebám mladých salašníckych psov. Nakoniec, šteniatka majú odlišné výživové potreby než dospelé psy. Ak chcete neskôr zmeniť krmivo, mali by ste obvyklé krmivo obmedzovať iba pomaly a postupne, aby si žalúdok Vášho psa na nové krmivo zvykol.

Aby ste zabránili obezite svojho bernského salašníckeho psa, mali by ste psovi okrem dostatku pohybu zabezpečiť aj vyváženú stravu. Najlepší je vysoký obsah mäsa zmiešaného s množstvom ovocia a zeleniny. Krmivo môžete podávať ako vo forme suchého, tak aj mokrého krmiva. Ako alternatíva k hotovým výrobkom sa osvedčila metóda stravovania BARF. Pri tejto metóde sa psom podáva krmivo iba v surovej forme. Zástancovia metódy BARF zdôrazňujú cenné zložky, ktoré sa nachádzajú v surovom mäse a zelenine, a ktoré by sa po uvarení stratili. Nie ste istí, ktorá strava je pre Vášho bernského salašníckeho psa vhodná? V tom prípade je najlepšie obrátiť sa na svojho chovateľa alebo veterinára. Ten pre Vášho psa zostaví individuálny stravovací plán. Koniec koncov, to, čo pes potrebuje, závisí od mnohých faktorov. Správna výživa nie je len o rase a pohlaví. Ja tiež dôležité, koľko Váš pes váži, koľko má rokov a aký je aktívny. Samozrejme, Váš pes by mal mať v miske vždy dostatok čerstvej vody.

Žĺtok v strave psa

Vajíčka sú pre psy prospešné v mnohých ohľadoch. Väčšina psov vajíčkom nepohrdne a je jedno či sa jedná o varené alebo surové. Preto sú vajíčka okrem iného aj chutným spestrením kŕmnej dávky. Taktiež sú skvelým zdrojom bielkovín, vitamínov, minerálov a aminokyselín. Nehovoriac o tom, že majú priaznivý vplyv na stav srsti.

Žĺtok sa obvykle podáva surový, no ohľadom bielka sa vedú diskusie. Bielok totiž obsahuje avidín, ktorý narušuje vstrebávanie biotínu (vitamín H). Preto sa táto časť vajíčka odporúča uvariť, lebo varom sa avidín ničí. Avšak pes by musel surových bielkov zjesť väčšie množstvo, aby to na neho malo negatívny vplyv. Je to teda na tebe či sa rozhodneš bielok variť alebo nie. Niektorí psíčkari dokonca bielok nepodávajú vôbec.

Škrupinu takisto nepodávajú všetci. No pre psa má tiež nejaké benefity a preto je škoda ju vyhadzovať. Najlepšie je pokiaľ ju rozdrvíš na prach a vmiešaš ju do kŕmnej dávky. Niektoré zdroje odporúčajú pokvapkať škrupinu citrónovou šťavou. Dôvodom by mala byť lepšia využiteľnosť vápnika, ktorý sa v nej nachádza.

Vajíčka sú bohaté na bielkoviny. Ďalej obsahujú vitamíny A, B2, B6, B12, D a E. Sú tiež cenným zdrojom mastných kyselín. Z minerálov obsahujú najmä železo, vápnik, fosfor, draslík, sodík, zinok, selén, atď. Okrem toho obsahujú aj väčšie množstvo cholesterolu. Väčšina týchto látok sa nachádza v žĺtku, bielok je zložený prevažne z vody a bielkovín. Škrupina je bohatá na minerály, najmä vápnik.

Záleží od veľkosti psa, no každopádne to netreba preháňať. 2 - 3 vajíčka do týždňa sú také optimum.

Pri dávkovaní žĺtka pre psa je esenciálne zvážiť jeho diétne potreby a veľkosť. Malým psom do desiatich kilogramov stačí podať zhruba polovicu žĺtka dvakrát či trikrát týždenne. Psy strednej veľkosti, teda s hmotnosťou od desiatich do dvadsiatich päť kilogramov, profitujú z celého žĺtka dvakrát do týždňa. Adekvátne dávkovanie žĺtka je neoddeliteľnou súčasťou ich diétneho režimu.

Surové žĺtky: Pri rozhodnutí podávať psovi surové žĺtky je kľúčová kvalita vajec. Zabezpečte, aby boli od overeného dodávateľa.

Varíme: Všeobecne prijatým postupom je uvarenie žĺtka na tvrdo. Stačí ho umiestniť do vriacej vody a variť po dobu 10-12 minút. Po uvedenom čase ho vyberte, nechajte vychladnúť, a následne odstráňte škrupinu.

Miešané žĺtky: Prípravou miešaných vajec môžeme žĺtok efektívne zahrnúť do psích krmív.

Žĺtok ponúka šteniatkám bohatý zdroj živín, esenciálnych pre ich rast a vývoj. Avšak, je dôležité byť si vedomý určitých pravidiel a možných rizík pri jeho začleňovaní do ich jedálnička. Okrem vysokého obsahu bielkovín, ktoré sú kritické pre rozvoj svalovej hmoty, žĺtok obsahuje aj kľúčové vitamíny a minerály. Pri zaradení žĺtka do stravy mladých psov je nutné dbať na ich diaľku. Nadmerné množstvo môže spôsobiť problémy s trávením. Zabezpečenie správnej výživy pre šteniatka je zásadné pre ich dobrú kondíciu. Dôrazne odporúčame konzultáciu s veterinárom pred zahrnutím žĺtka, či iných doplnkov, do ich stravy.

Starostlivosť o psíkov v pokročilom veku si žiada adaptovaný prístup, keďže ich stravovacie návyky evolvujú. Inkorporácia žĺtka do jedálnička starších psov môže vylepšiť kvalitu srsti, posilniť imunitný systém a zvýšiť celkovú vitalitu. Žĺtky sú pre seniorov jednoduché na trávenie a nahradzujú nevyhnutné živiny bez záťaže pre tráviaci systém. Takto jednoducho možno obohatiť ich stravu a podporiť zdravie.

Kombinovať ho s rybím olejom, kurkumou alebo spirulinou umožňuje psom získať komplexné živiny. Tým podporujeme imunitný systém, ako aj zdravie kože a srsti našich priateľov. Je však dôležité, aby bola takáto kombinácia žĺtka s doplnkami vopred schválená veterinárnym lekárom. To zabezpečí, že doplnky sú vhodné pre individuálne potreby každého psa.

Niektorí psi môžu vykazovať alergické reakcie na žĺtok, čo môže byť spôsobené intoleranciou alebo inými zdravotnými problémami. Je preto nevyhnutné nájsť vhodnú alternatívu k žĺtku pre našich štvornohých priateľov. Tvaroh: Jeho vysoký obsah bielkovín prispieva k udržaniu zdravých kostí. Pred zavedením novej potravy do diéty vášho psa je nevyhnutné konzultovať to s veterinárom.

CricksyDog ponúka širokú škálu vhodných produktov.

Žĺtky je potrebné uchovávať v chladničke a spotrebovať ich v rámci niekoľkých dní od zakúpenia.

Starostlivosť a zdravie

Vzhľadom na svoju veľkosť potrebuje tento pes dostatok priestoru, ideálne s dvorom. Nie je vhodný pre mestský byt, a keďže mladé psy majú slabšie kĺby, prvý rok by sa mali vyhýbať schodom. Na výlety sa vždy rád pridá a obľubuje mentálne výzvy - hlavolamy sú ideálnou voľbou. Srsť potrebuje pravidelné česanie 2-3x týždenne, počas pĺznutia aj denne, aby si zachovala zdravý a lesklý vzhľad. Dôležitá je aj starostlivosť o uši, oči a pazúriky, aby sa predišlo infekciám.

Výchova a výcvik tohto plemena nebýva prevažne náročná pretože je veľmi učenlivý. Ak by ste mali s výcvikom problém, odporúčame vyhľadať cvičiteľov, ktorí Vám určite radi pomôžu. Je to dedičná choroba a preto jéj treba venovať väčšiu pozornosť. Je označovaná ako dysplázia bedrových kĺbov. Táto choroba sa prejavuje hlavne u veľkých plemien psov a určite ste už počuli, že ňou trpia hlavne Nemecké ovčiaky.

Torzia: Jednou z najväčších chorôb a porúch u bernských salašníckych psov je choroba syndrómu dilatácie a torzie žalúdka. Dilatácia alebo zväčšenie žalúdku napríklad vodou alebo krmivom môže byť predstupňom torzie žalúdka. Torzia je pretočenie žalúdku. Pri tomto ochorení psíka je nutné navštíviť zverolekára.

Tieto psíky fakt nie sú malé a určite nepatria do bytu. Bernský salašnícky pes sa najlepšie cíti vo väčšom prostredí, na dvore, na záhrade, a všade kde sa môže poriadne vybehať a zahrať. Hry a zábava to je preňho ako stvorené. Obdarujte svojho psíka väčším priestorom a rôznymi hrami, a on Vám to určite rád oplatí svojou láskou :) Nie je to gaučový typ, určite sa poteší ak ho zoberiete na nejakú túru alebo dlhšiu prechádzku.

Zdravy pes prospieva po stranke fyzickej aj psychickej. Prvým znakom, že so psom nie je niečo v poriadku je jeho apatia voci okoliu. Pri dokladnejsom pohlade mozeme vidiet matnu srst, nahmatat teply nufak a dych. To su prve priznaky bliziacej sa choroby. Samozrejme, kazdy stav si vyzaduje konzultaciu veterinarneho lekara a nepokusame sa psa liecit "zarucene spolahlivymi prostriedkami starych mam".

Ako ale predist neprijemnostiam? Mnohi chovatelia poznaju zarucene dobre sposoby ako zabezpecit psovi dva dni pre vystavou lesklu a vlacnu srst. Plati ale pravidlo, ze krasna srst je vysledkom dlhodobej kvalitnej stravy a nie nasimi pokusmi o zazrak. Napriklad podany vajecny zltok narobi len kopec zla v traveni a vysoka davka cholesterolu sposobuje obehove problemy. A okrem toho-kto by chcel psovi ponuknut pripadnu salmonelozu na tacke? Kvalitu srsti zlepsuju pripravky s obsahom biotinu, opät ale plati - dlhodobo podavat.

Zakladom dobreho zdravotneho stavu psa je aj kvalitne očkovanie a pravidelne odcervovanie. Uplnou samozrejmosťou by malo byt odcervene stena pri kupe so vzorovym ockovacim preukazom. Zial, nie vzdy je to tak. Ak si ale taketo stena kupite, tak co najskor za veterinarom, ten Vam poradi najlepsie spomedzi mnozstva pripravkov, ktore ponuka dnes trh.

Ku kvalitnemu zivotu psa patri aj starostlivost o chrup. Nesmieme ju zanedbat. Psovi pravidelne prezerame chrup, kontrolujeme pocet a stav zubov a tiez dasien. Dasna nesmu byt cervene a opuchnute, tento stav svedi o paradontoze. Pravidelne odstranujeme zubný kamen. Psovi mozeme podávat zuvacie kosti, ak to zanedbame, odstrani mu zubny kamen veterinar.

Psa pravidelne ceseme-aspon raz za tyzden. Neupraveny pes s chumácmi splstnatenej srsti a blata na sebe nie je peknou vizitkou svojho majitela. Srst medzi jednotlivymi prstami na labkach vystrihneme, nezachytia sa mu tak medzi prstami kamienky a v zime lad, za co vam bude vdacny.

Priemerná dĺžka života je 8 až 12 rokov.

História a pôvod

Bernský salašnícky pes, známy svojím mohutným, svalnatým telom, má korene hlboko v švajčiarskom regióne, konkrétne v okolí Bernu. História tohto plemena siaha k molossom a mastifom, pričom sa verí, že práve tieto starodávne typy psov zohrali úlohu pri vzniku bernského salašníckeho psa. Z historických dokumentov vieme, že sa tieto psy začali v 20. storočí označovať ako „Durrbächler,“ podľa hostinca v mestečku Dürrbach, kde sa pravidelne objavovali na dvore. Prvýkrát sa verejne prezentovali na výstave v roku 1902, čo prispelo k zvýšeniu ich popularity. V roku 1907 bol dokonca založený Švajčiarsky klub Durrbach, ktorý si za cieľ stanovil čistokrvný chov plemena. K premenovaniu na „bernského salašníckeho psa“ prispel profesor Albert Heim, ktorý sa zaslúžil aj o prvý štandard plemena.

Bernský salašnícky pes pochádza zo Švajčiarska. Tamojším farmárom strážili a zaháňali dobytok vo vysokohorských oblastiach okolo Bernu. Je to starodávne plemeno, ktoré bolo históriou všestranne otestované a ovplyvnené k rozvoju viacerými smermi. Predpokladá sa, že sa vyvinulo krížením medzi psami typu molos alebo mastif, ktoré priniesli Rimania a švajčiarskymi farmárskymi psami z Álp.

tags: #bernsky #salasnicky #pes #ako #casto #davat