V klasifikácii FCI je to v skupine 6 - Duriče, farbiare a príbuzné plemená. K horským farbiarom patria iba 3 plemená. Je to hannoverský, bavorský a alpský farbiar. Aby tieto psy mohli plniť svoje úlohy, vyžadujú si náležitú prípravu. Výcvik bavorského farbiara je ťažký a časovo náročný.
Chov poľovníckych psov má veľmi dlhú tradíciu. Predpokladá sa, že jeho počiatky siahajú do staroveku. Horský farbiar (jeden z duričov) sa začal chovať oveľa neskôr, na prelome 18. a 19. storočia. Súvisí to s popularizáciou používania strelných zbraní počas lovu. Bavorský horský farbiar je poľovnícky pes, ktorý sa používa ako pomoc pri poľovaní. Patrí do skupiny duričov. Preto sa používa predovšetkým na lov a prenasledovanie zvierat. Na tento účel používa najmä čuch, ktorý je obzvlášť citlivý na pachy, teda pach zvieracej krvi. Odtiaľ pochádza aj ich meno. Tieto psy dokonale stopujú zranené zvieratá a bránia im v úteku. Vďaka veľmi vysokej schopnosti zachytiť a zapamätať si stopové častice zápachu sú schopní hľadať hrot šípu, ktorý nezanechal farbu, a pracovať so starou a zastaranou farbou.
Za zmienku tiež stojí, že aj keď sú priateľskí voči členom domácnosti, nie sú to však rodinné psy. Neosvedčia sa najmä doma s deťmi. Existujú iba tri plemená poľovníckych psov bavorských horských psov. Toto: • Bavorský horský farbiar (z ang. Bavarian Mountain Hound) - FCI č. 217, • hannoverský farbiar (z. ang. Hanoverian Mountain Hound) - FCI č. 213, • vysokohorský krátkonohý pes (z ang. Alpine Dachsbracke) - model FCI č.
Bavorskí salašnícki psi sa objavili v devätnástom storočí. Pochádzajú od hannoverského horského psa. Prvý chovateľský klub bol založený v roku 1912 v Mníchove. Sú výsledkom kríženia s psami z Tirolska a Bavorska. Toto plemeno sa objavilo v Poľsku v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Dospelé exempláre sú vysoké 47-52 cm (samce) a 44-48 cm vysoké (samice). Čo sa týka telesnej hmotnosti, vážia medzi 21 a 28 kg. Majú hustú, hladko priliehajúcu, mierne lesklú srsť, ktorá je jemná na ušiach a hlave a drsná na chvoste, končatinách a bruchu. Srsť môže mať nasledujúce farby: jelenia červeň, šťavnatá červená, hnedočervená, žltá, pšeničná, červeno-žltá, červeno-sivá, pálená alebo tmavo žíhaná.
Bavorský pes sa používa najmä na sledovanie muflónov, kamzíkov, srncov, diviakov a jeleňov. Je vyrovnaný, pokojný, inteligentný, zdržanlivý voči cudzím ľuďom, pripútaný k majiteľovi. Pri práci je veľmi nezávislý a samostatný. Mimoriadnu popularitu si získal najmä v Maďarsku a Rakúsku.
Hannoverské horské farbiare, rovnako ako bavorské, pochádzajú z Nemecka. Vytvorili ich na prelome 18. a 19. storočia hájnici zamestnaní na hanoverskom kniežacom dvore v Hornom Sasku. Dospelé exempláre dosahujú výšku 48-55 cm a 30-40 kg telesnej hmotnosti, zatiaľ čo sučky sú o niečo menšie ako psy. Tieto psy majú silne svalnaté a dobre umiestnené končatiny a široký a hlboký hrudník, čo ich robí mimoriadne vytrvalými. Charakteristickým znakom plemena je výraz mierne depresívnej tváre. Väčšinou za to môžu tmavé, jasné oči a zvráskavené čelo. Majú hustú, krátku, ostrú srsť. Výnimkou je zadná strana stehien a chvost, kde je dlhšia a hrubšia. Najbežnejšie farby sú jelenia červeň a žíhaná. Sú to sebavedomí, vyrovnaní, vytrvalí, dôveryhodní, oddaní a verní psi, ktorí si so svojím majiteľom vytvárajú silné puto.
Holandský horský farbiar sa používa najmä na sledovanie výstrelov veľkej zveri až 40 hodín po výstrele. Nie je vhodný na lov v horskom teréne, ale je ideálny pre nížinné oblasti.
Alpský krátkosrstý chrt je posledným psom plemena farbiarov. Pochádza z Rakúska. Toto plemeno vzniklo v dôsledku kríženia chrta a jazvečíka. Najpopulárnejší je v alpských oblastiach Rakúska a Bavorska. V Poľsku je to však zriedkavé. Dospelé jedince sú vysoké 36-38 cm a vážia 15-18 kg. V tomto prípade sú sučky tiež o niečo menšie ako psy. Zvieratá majú krátku, hladkú srsť (okrem krku a chvosta). Srsť môže byť čierna, červená, červená s čiernymi znakmi, hnedá, čierna s hrdzavým povlakom. Alpský pes s krátkymi nohami je tvrdohlavý, odolný voči nepriaznivým poveternostným podmienkam. Dokonale sa osvedčí na lov v náročných horských podmienkach. Používa sa na vypátranie zranenej veľkej zveri.
Výcvik farbiara je skutočnou výzvou. Malo by sa to začať už v detstve, najlepšie niekoľko mesiacov po narodení. Musíte začať s náležitou výchovou a socializáciou. Pred odborným výcvikom by pes mal: • byť schopný rozpoznať veci, ktorých sa nemusí báť, • vedieť, kam ísť a kam je zakázané, • vedieť, čo sú tresty a pochvaly, • rešpektovať majiteľa, ktorý mu preukáže lásku. Musí sa s ním rozhodne cvičiť základná poslušnosť. Až keď sa to naučí, začnú sa vštepovať príkazy, ako sú „sadni“, „ľahni“, „zostaň“, „k nohe“ a chôdza pri nohe, vrátiť veci späť, zákaz nežiaducej činnosti, nebrať nájdené alebo prijaté jedlo od cudzích ľudí. Tieto činnosti sú potrebné pri ďalšom výcviku.
Mladý horský farbiar by mal spoznať nové miesta, zabezpečiť kontakt s ostatnými psami, ľuďmi, neznámymi zvukmi a situáciami. Dobrým začiatkom pri učení stopovania je nájsť skryté maškrty, napríklad schovať maškrtu do jednej ruky a potom dať psovi obe ruky čuchať. Ak dokáže uhádnuť, kde je schovaná maškrta bude pochválený a zje ju. V prípade akýchkoľvek ťažkostí s nájdením ruky s maškrtou sa otvorí a zobrazí sa jej obsah. Vďaka pozitívnej motivácii sa zviera rýchlo naučí hľadať ruku s maškrtou. Keď získa túto schopnosť, výcvik treba sťažiť tak, že schováte maškrtu mimo dohľadu a vediete psa príkazmi „hľadaj“.
Až potom, čo sa pes naučí základné povely poslušnosti, je čas na podrobný poľovnícky výcvik. Ak chcete vychovávať užitočné poľovnícke psy, výcvik by mal trvať niekoľko rokov. Vyžaduje si použitie špeciálnych techník a prostriedkov. Priemerný majiteľ zvieraťa si neuvedomuje, aké je to ťažké.
Horský farbiar je plemeno neskoro dozrievajúce, najmä po psychickej stránke. Šteniatko však dovtedy nemôžete nechať bez tréningu. Mladé psy by sa mali oboznámiť s budúcim pracovným prostredím. Mali by ste s ním dostatočne často navštevovať les, aby sa pre neho stal bežným prostredím. Vďaka takejto príprave bude oveľa menej faktorov pútať jeho pozornosť. Týmto spôsobom sa psík bude môcť v budúcnosti ľahko sústrediť na svoje povinnosti. V lese sa musí vylúčiť nevhodné správanie, napríklad fascinácia čerstvou stopou, a zachovať požadované.
Jedným z prvých krokov je naučiť ho ako využívať spodný vietor. V tomto je užitočné cvičenie na šnúrkach. Začína sa to rozložením niekoľko metrov dlhých šnúrok do priamky, na ktorú sa schová maškrta. Pes je vedený na začiatok šnúrky a je povzbudzovaný, aby našiel maškrtu príkazmi „čuchaj“ a „hľadaj“. Za splnenie úlohy dostane zviera maškrtu. Ak s touto činnosťou nemá problém, povrázok sa predĺži a zahne sa. Ďalším krokom je zavedenie šnúrky vonku. Maškrty je možné nahradiť kúskom surového mäsa, ale pri kladení nesmiete šnúrku zašpiniť krvou.
Pes by si mal tiež zvyknúť na výstrely. Je dobré ho vziať na strelnicu, aby sa nebál výstrelov z pištole. Potom sa pokračuje v cvičení na umelej a prirodzenej dráhe. V lese sa psovi ukazujú stopy jeleňa a divočiny a je chválený za čuchanie. Odťahuje sa ho od stôp sŕn s povelom napríklad „nechaj“ alebo „fuj“. Okrem toho cieľom je tiež, aby sa pes stretol so zvieratami a naučil sa ich rešpektovať. Vtedy dostane povel „sadni“ alebo „dolu“. Pes by mal byť potrestaný za pokus o prenasledovanie zvieraťa. Odporúčajú sa krátke stretnutia s diviakmi v koterci. Je veľmi dôležité, aby pozorované diviaky nevykazovali veľkú agresivitu. Ďalším cvičením je chôdza po niekoľkých stovkách metrov pachových šnúrok rozmiestnených v lese. Najprv po chudobnejšie vybavených potom po bohatších. Je dobré vziať psa na ranné sedenie v posede. Je dôležité naučiť ho hľadať pripravený zastrelený úlovok. Na tento účel sa vykonávajú cvičenia pomocou malého množstva skutočnej farby z uloveného zvieraťa. Konečnou fázou je kontrola psa pri skutočnom hľadaní v mieste lovu.
Ak narazíte na nepresnosť alebo máte vlastné dlhoročné skúsenosti, ktoré by mohli článok obohatiť, budeme radi, ak sa nám ozvete. Článok s radosťou textovo aktualizujeme - pre dobro všetkých psíčkarov.
Bavorský horský farbiar je výnimočné plemeno vyvinuté na špeciálne lovecké účely, a to predovšetkým na vyhľadávanie zveri v hornatých oblastiach. Počiatky chovu farbiarov siahajú stovky rokov dozadu, kedy ich využívali predovšetkým ako ťažšie a robustné lovecké psy. Neskôr sa poľovníci začali prikláňať k ľahším a pohyblivejším psom, aby mohli lepšie manévrovať v ťažkom teréne. V 19. storočí, v Bavorsku, sa miestni chovatelia rozhodli krížiť hannoverského farbiara s horskými duričmi, čím vzniklo nové plemeno - bavorský horský farbiar. Bavorský horský farbiar je výrazne verný a oddaný pes, ktorý má vrodený inštinkt pracovať a sledovať pachy, čím je vynikajúci stopár. Tento pes je mimoriadne inteligentný, sebavedomý a odvážny, čo ho robí skvelým pracovným partnerom pre skúsených poľovníkov. Silne si viaže na svojho majiteľa, ktorého chráni a rešpektuje, avšak k ostatným členom domácnosti sa správa s odstupom, pričom nie je voči nim agresívny. Jeho nedôverčivosť voči cudzím ľuďom z neho robí dobrého strážcu, no útočnosťou oplýva len v prípade potreby. Bavorský farbiar si vytvára úzky vzťah s rodinou, a ak má možnosť vyrastať s deťmi, ich prítomnosť prijíma s láskou a trpezlovosťou.
Výchova bavorského horského farbiara si vyžaduje pevné vedenie, dôslednosť a čas na socializáciu. Toto plemeno má silný lovecký inštinkt, preto je potrebné začať s výchovou a výcvikom od útleho veku. Počas výcviku je nevyhnutné zamestnať psa psychicky aj fyzicky, a to najmä cvičením poslušnosti a rôznymi stopovacími aktivitami. Farbiar je ochotný a učenlivý pes, ktorý sa rád zapája do práce, avšak potrebuje stabilného majiteľa s autoritou. Pre správny výcvik je vhodná pozitívna motivácia, ale výchovu je dôležité viesť bez tvrdých trestov, aby sa zachovala jeho sebaistota a vernosť. Výcvik v oblasti socializácie a poslušnosti zaručí, že pes bude vyrovnaný a zvládne rôzne prostredia a situácie.
Bavorský farbiar je stredne veľký pes s kompaktnou, silnou a pohyblivou stavbou tela, navrhnutou na dlhodobú a namáhavú prácu v horskom teréne. Výška v kohútiku sa pohybuje medzi 44 až 52 cm a hmotnosť medzi 17 až 30 kg. Srsť bavorského farbiara je hladká, hustá a priliehavá, ktorá zabezpečuje odolnosť proti poveternostným vplyvom. Sfarbenie srsti sa pohybuje od červenej po plavú, pričom sa môže vyskytovať aj s prímesou čiernej. Hlava je široká s tmavohnedými alebo svetlohnedými očami, ktoré sú plné bystrého a sebavedomého výrazu. Dlhé, vysoko nasadené a visiace uši dodávajú plemenu charakteristický vzhľad. Chvost má stredne dlhý, zospodu hustejšie osrstený, sklonený dolu alebo nesený vodorovne. Bavorský farbiar je kľudný a poslušný pes. Svojmu pánovi je veľmi oddaný, rád s ním trávi čas. K deťom je priateľský a milý. Je to však i pes lovecký, veľmi aktívny, s výborne vyvinutým čuchom, rýchlou reakciou, ako lovec rád dokazuje svojmu pánovi svoje lovecké schopnosti. Nie je agresívny, no ani plachý, voči cudzím ľuďom je skôr rezervovaný. Raz do týždňa sa odporúča dobre mu prečesať srsť, tiež mu treba občas vyčistiť uši. S výchovou bavorského farbiara je vhodné začať hneď od začiatku, pretože vycvičiť ho je dlhší proces. Odporúča sa trpezlivo ho chváliť a motivovať odmenami, netrestať ho. Bavorský farbiar nie je vhodný pre život v meste, potrebuje veľa priestoru a cvičenia. Hoci má radosť, keď môže byť vnútri, miluje byť vonku.
Pokračovanie v starostlivosti: Lebka je široká, nos nie je príliš dlhý, ani špicatý; pysky nízko položené; telo je dlhšieho rámca; hrudník hlboký a chrbát pevný. Pieso vyžaduje pravidelný pohyb, dlhé prechádzky a duševnú stimuláciu. Starostlivosť o srsť je jednoduchá - stačí raz týždenne česať; uši a oči treba pravidelne kontrolovať, aby sa predišlo zápalom. Vonkajší terén a práca v lese vyžadujú preventívnu starostlivosť a očistu pazúrov a srsti po náročných dni v teréne.
Bavorský farbiar je stredne veľký, dobre osvalený, s vitalitou na prácu v horskom teréne. V rodine býva tichý, vyrovnaný a rezervovaný voči cudzím, no je veľmi zaviazaný svojej rodine a má silný lovecký pud. Jeho socializácia od šteňaťa je kľúčom k vyrovnanému správaniu voči iným psom, deťom a domácim zvieratám. Životný komfort zahŕňa pestrú diétu a primeraný pohyb, aby sa predišlo obezite a udržala dobrá kondícia pre náročné poľovnícke aktivity.
Najbližšími príbuznými je Hannoverský farbiar, z ktorého bavorský typ vznikol - je robustnejší a vhodnejší do nížin. Bloodhound je väčší stopár s extrémne citlivým čuchom, ale odlišným vzhľadom. Český fúzač je univerzálne lovecké plemeno s výborným čuchom, ale nie je tak špecializovaný na dostopovanie. Bavorský farbiar je veľmi aktívny pes, takže jeho strava by mala byť kvalitná a vyvážená. Môžete mu podávať granule pre stredné psy alebo konzervy pre psy. Majú sklony k prejedaniu, takže je dôležité sledovať ich váhu a upraviť jedálniček podľa potreby.
Najlepšie sa hodí k človeku, ktorý rozumie poľovníckym plemenám, dokáže ponúknuť dôsledný výcvik a využije jeho prirodzený talent na prácu nosom. Bavorský farbiar je stredne veľké poľovnícke plemeno pôvodom z horských oblastí južného Nemecka, vyšľachtené pre dohľadávanie poranenej zveri po stope. Vďaka svojej vytrvalosti, citlivému čuchu a pokojnej povahe sa stal nepostrádateľným pomocníkom poľovníkov, najmä v náročnom teréne. Patrí do VI. skupiny poľovných psov a stal sa symbolom spoľahlivej spolupráce medzi človekom a psom pri love v horských oblastiach, kde iné plemeno často zlyháva.
Bavorský farbiar vyhľadáva poranenej zveri na stope a na danom úzkom teréne, často pracuje ticho a cielene. Jeho primárnym cieľom je dohľadanie a vrátenie poraneného úlovku alebo potvrdenie prítomnosti zveri, čo vyžaduje precízny a trpezlivý výcvik. Pre ideálne výsledky je potrebné poskytovať mu pravidelný profesionálny výcvik a socializáciu už v šteňacom veku, aby sa z neho stal spoľahlivý a vyrovnaný partner v teréne aj doma.