Bradáč stredný: Všestranný spoločník s bohatou históriou

Stredný bradáč je pes univerzálnej veľkosti a schopností, zovňajškom a vlastnosťami sa najviac približuje pôvodnému stajňovému pinčovi.

Skupina bradáčov pochádza z dobytkárskej a ovčiarskej oblasti Wüttemberska a Bavorska a ich pôvod sa datuje už od 16. storočia, kedy bradáčom podobné psy plnili predovšetkým úlohu likvidátorov hlodavcov v stajniach a strážili usadlosti, či sprevádzali zapriahnuté kočiare.

Bradáča pôvodne používali v južnom Nemecku ako stajňového psa, lebo sa v spoločnosti koní cítil zvlášť dobre. Horlivo naháňal hlodavce, aby ich v okamihu usmrtil, čo mu vynieslo ľudové meno potkaniar.

Počiatky čistokrvného chovu stredných bradáčov sú zaznamenané koncom 19.storočia, kedy sa chovatelia nemohli dlho zhodnúť na tvare jeho hlavy.

Na výstave bol stredný bradáč prvýkrát predvedený na tretej medzinárodnej výstave psov v Hannoveri v roku 1879, v roku 1880 bol vypracovaný prvý štandard.

Nemeckých chovateľov upútal svojimi výraznými povahovými vlastnosťami, nenáročnosťou a odolnosťou.

Do čela chovateľov sa postavil J. Berta, ktorý je považovaný za zakladateľa nielen chovu bradáčov, ale i nemeckého klubu chovateľov pinčov a bradáčov.

Jeho pokračovateľom bol R. Strebel, vynikajúci chovateľ a maliar, ktorý po sebe zanechal mnoho štúdií vtedajších bradáčov.

Nie je pochýb, že sa chovatelia v tej dobe usilovali o vylepšenie vtedajšieho bradáča i krížením s niektorým vhodnými plemenami.

Pre stredného bradáča bola od počiatku najdôležitejšia a najtypickejšia hrubá, relatívne priliehavá srsť, a to v najrôznejších farebných odtieňoch.

Najčastejšie to bola zmiešaná farba šedá a čierna, označovaná ako korenie a soľ.

Tá sa vyskytovala zhruba u 90 % všetkých vtedy zapisovaných a na výstavách predvádzaných stredných bradáčov, od svetlého až po tmavý odtieň.

V prvom období organizovaného chovu stredných bradáčov bol v Nemecku upevňovaný predovšetkým typ.

Kohútiková výška sa pohybovala medzi 30 až 45 cm, avšak chovateľským cieľom bolo dosiahnutie vyššej hornej hranice.

Výška sa nakoniec ustálila v rozsahu 45-50 cm a stala sa súčasťou štandardu.

Formát stredného bradáča spočiatku odpovedal pomeru dĺžky hlavy k dĺžke chrbta 1:3.

Preto sa v tej dobe vyskytovali jedinci s krátkou, širokou hlavou alebo s dlhým chrbtom.

Až po roku 1956 bol tento pomer v štandarde zmenený na 1:2, čím sa legalizovalo chovateľské úsilie o úzku, pretiahnutú hlavu a kvadratický formát tela.

Zatiaľ čo odtiene sfarbenia srsti od žltej až po hnedú boli v chove systematicky potlačované, zamerali sa niektorí nemeckí chovatelia na jedincov silno tmavo korenených, až takmer čiernych.

Ich koncentrovaným spájaním došlo k celkovo čiernemu sfarbeniu stredného bradáča, ktorého ojedinelý výskyt bol už zmienený v 80. rokoch 19. storočia.

Napriek tomu k prvému systematickému zapisovaniu stredných bradáčov čiernej farby došlo v Nemecku až v roku 1930.

Označenie tejto farby pochádza pôvodne z textilníctva, kde označovala jemný čierno-biely kockovaný obrúsok.

Farba korenie a soľ sa u bradáčov objavuje už od samotného začiatku ich chovu.

Napriek tomu, že prví bradáči korenie a soľ mali nečistú farbu s mnohými prímesami a odznakmi, bolo toto zafarbenie pomerne obľúbené.

Rovnako ako všetky ostatné sfarbenia psov, je i farba korenie a soľ odvodená od pôvodného sfarbenia srsti vlka.

Chemickým základom farby srsti psa i vlka sú totiž farbivá eumelanín (čierna až veľmi tmavo hnedá) a feomelanín (hnedá, červená a žltá).

Podiel oboch týchto farbív v chlpe určuje výslednú farbu srsti.

Farba srsti je ďalej ovplyvnená rôznymi dedičnými faktormi, z ktorých je pre sfarbenie korenie a soľ najdôležitejší tzv. aguti faktor.

Ten spôsobuje uloženie farbív v chlpe v pásoch, čo spôsobuje viac či menej pravideľný krúžkový vzor každého jednotlivého chlpu.

U bradáča je tvorba feomelanímu potlačená, takže pásy chlpu, ktoré by mali byť v dôsledku prítomnosti feomelanímu hnedé alebo čierne, sú bez pigmentu a javia sa ako biele.

Charakteristické pre tento typ farby je, že šteňatá sa rodia veľmi tmavé a až v priebehu prvého roka života vyblednú.

Čierna srsť vznikla tak, že pôvodný kruhovitý vzor bol potlačený génovou mutáciou.

U bradáčov čiernej farby je celý chlp čisto čierny.

Červenkastý nádych na končatinách a na hlave niektorých čiernych bradáčov vzniká pravdepodobne oxidáciou eumelanínu.

Všeobecné tvrdenie, že načervenalý odtieň srsti spôsobuje dlhý pobyt na slnku, je pravdivý len sčasti, hoci slnko oxidáciu eumelanínu podporuje.

Niektorí jedinci majú teda pre vznik tohto načervenalého odtieňa genetické predpoklady.

U šteniat čiernych bradáčov sa niekedy môžu objaviť jednotlivé biele chlpy alebo dokonca malé biele fliačky, a to predovšetkým na hrudi.

Do veku 10 týždňov by mala byť pigmentácia ukončená.

Srsť bradáčov sa skladá z pevnej priliehavej krycej srsti, tvorenej drátovitými tvrdými pesíkmi, a z krátkej jemnej podsady.

Taká srsť psa výborne izoluje proti chladu, ale čiastočne i proti vysokým teplotám, je pomerne odolná voči premočeniu a príliš sa na nej nedrží špina ani nečistoty.

Zvláštnosť srsti bradáčov je, že odumreté chlpy sa neuvoľňujú samovoľne, ale zostávajú voľne upevnené v cibuľkách, a preto je nutné odumreté chlpy zo srsti pravidelne odstraňovať.

Niektorí bradáči majú príliš mäkkú srsť, ktorá sa zle upravuje, neizoluje proti vode, pomaly schne, držia sa na nej nečistoty a pri pĺznutí tiež často samovoľne vypadáva.

K zmäknutiu srsti tiež často dochádza, pokiaľ psa striháme namiesto trimovania.

U každej farebnej varianty sa vyskytujú špecifické problémy pri úprave srsti.

U čiernych bradáčov sa môžeme pomerne často stretnúť s mäkšou srsťou.

U tohto sfarbenia sa dokonca občas vyskytujú jedinci, u ktorých nie je možné rozlíšiť medzi podsadou a krycou srsťou, v takom prípade hovoríme o chýbajúcej podsade.

Najviac skúseností vyžaduje úprava srsti bradáčov sfarbenia korenie a soľ.

Aby bolo možné rozlíšiť charakteristické „korenenie“ musí mať srsť určitú dĺžku.

Farba korenie a soľ vzniká v dôsledku bielych a čiernych pásov na jednotlivých chlpoch.

Pri tejto farbe sa neodporúča strihanie, pretože v dôsledku strihania nedochádza iba k mäknutiu srsti, ale i k blednutiu farby.

Stredne veľký, svalnatý, hrubosrstý pes, u ktorého výška v kohútiku približne zodpovedá dĺžke trupu.

Srsť je hrubá, na papuli a obočí vytvára výrazné štetiny.

Je potrebné ju pravidelne upravovať trimovaním a fúzy zastrihávať.

Uši sú malé, zľahka preklopené.

Chvost sa dnes už neskracuje a je stredne dlhý, mierne stočený nahor.

CELKOVÝ VZHĽAD: stredne veľký, mocný, skôr zavalitý ako štíhly, drsnosrstý.

DOLEŽITÉ PROPORCIE: kvadratická stavba, pričom výška v kohútiku približne zodpovedá dĺžke tela.

Celková dĺžka hlavy (od špičky ňucháča po výbežok medzitemennej kosti) zodpovedá polovičke dĺžky chrbta (od kohútika po nasadenie chvosta).

POVAHA / SPRÁVANIE: typickými povahovými rysmi sú jeho živý temperament v spojení s rozvážnym pokojom.

Vyznačuje sa dobromyseľnosťou, hravosťou a príslovečnou oddanosťou pánovi.

Je veľmi milý k deťom, neúplatný, obozretný a napriek tomu príliš nešteká.

Stredný bradáč je temperamentný, učenlivý a bystrý pes, milý k domácim, ostražitý a nedôverčivý k cudzím.

Je sebavedomý a nerád sa podriaďuje.

Je to pes so silnou osobnosťou, ktorý ale dôslednou výchovou dokáže priniesť veľa radosti a cvičiteľských úspechov.

Býva úzko spätý so svojim pánom, vždy pripravený ho brániť.

Zvláda bez problémov služobný výcvik ochranára i stopára.

Je nepodplatiteľným strážnym psom a vďaka svojej veľkosti je schopný uspokojiť sa s malým priestorom v byte.

Bradáč je odolný, sebavedomý, ostražitý, temperamentný, chápavý, oddaný a hravý.

Všetky tieto vlastnosti môžeme pri jeho výcviku cielene využívať.

K nim je však nutné pripojiť ešte jednu vlastnosť - pri správnom zaobchádzaní a vedení výcviku je bradáč veľmi verný a priateľský.

Bradáč je natoľko silnou osobnosťou, že pri príliš tvrdom spôsobe vedenia sa odmieta podriaďovať a ďalej spolupracovať.

Pri výcviku bradáča musí cvičiteľ postupovať skôr hlavou než rukou.

Bradáč vyžaduje výcvik, pri ktorom požadované výkony robí preto, že chce psovodovi urobiť radosť, a je za ne pochválený.

Potom sa plne prejaví jeho temperament, sebavedomie, oddanosť a hravosť.

Lámať bradáča silou neprináša príliš pozitívne výsledky.

Bradáč je jednoducho osobnosť, ktorá chce spolupracovať, a nie sa podriaďovať, preto niektorí ľudia tvrdia, že bradáč je pri výcviku pomalý.

Túto tzv. pomalosť pri výcviku bradáč svojmu majiteľovi vynahradí tým, že nacvičené nezabúda a nevyžaduje preto časté opakovanie nácviku.

Bradáč je okrem toho silno citovo viazaný na svojho psovoda a nerád sa podriaďuje iným.

Preto nebol bradáč nikdy vo veľkom využívaný u bývalej Pohraničnej stráže alebo armády.

Dnešní bradáči sú vďaka tomu inteligentní, učenliví, niekedy svojhlaví, ostražití, ale nie agresívni, verní, milujúci svoju rodinu i deti a k cudzím ľuďom rezervovaní, majú veľkú záľubu v cestovaní, so zmyslom pre zábavu až do pokročilého veku a sú nekonfliktní pri kontakte s inými zvieratami.

Väčšina bradáčov patrí ku psom, ktorí sú označovaní ako psi jedného pána.

V období dospievania bradáč obvykle silno priľne k jednej osobe z rodiny, ku ktorej si vytvorí veľmi silný vzťah.

Stredný bradáč je samostatný a tvrdohlavý pes.

Je veľmi inteligentný a učenlivý, a ak je správne vychovávaný, stane sa z neho verný a spoľahlivý spoločník.

Tento pes vyžaduje pravidelný pohyb a zamestnanie.

Výchova každého psa musí byť dôsledná, pretože majú tendenciu presadzovať si občas na daný povel vlastný názor.

Vychovávať bradáča je teda treba bez ústupkov a kompromisov.

Súčasná športová kynológia ponúka celý rad aktivít pre toto plemeno, vďaka ktorým najlepšie využijeme ich schopností.

Nejde len o radosť zo spoločnej zábavy, ktorú možno uplatniť pri agility alebo pri výcviku.

Dobre zvláda služobný výcvik, ako i psie športy typu agility.

Je to skvelý strážny a sprievodný pes hodiaci sa na vidiek, ale aj do mestského bytu pri adekvátnom pravidelnom vyťažení.

HLAVA:

TEMENO: Lebka: silná a podlhovastá, nemá mať výrazný výbežok medzitemennej kosti.

Hlava má mať správne proporcie k mocnému telu.

Čelo je ploché a prebieha bez záhybov a paralelne s chrbtom nosa.

Stop: zvýraznený nadočnicovými oblúkmi.

TVÁROVÁ ČASŤ: Nosná huba: ňucháč je dobre vyvinutý s veľkými dierkami a vždy čierny.

Papuľa: končí tupým klinom.

Chrbát nosa je rovný.

Pysky: čierne, pevné, hladko priliehajú k čeľustiam.

Kútiky uzavreté.

Čeľuste / zuby: silná horná a dolná čeľusť.

Úplný chrup (42 zubov podľa normy) je mohutne vyvinutý, so správnym zhryzom a čisto biely.

Žuvacie svalstvo je dobre vyvinuté , pričom silno vyvinuté líca nesmú rušiť obdĺžnikový tvar hlavy (s bradou).

Oči: stredne veľké, oválne, nasmerované dopredu, tmavé, so živým výrazom.

Viečka dobre priliehajú.

Uši: sklopené uši, vysoko nasadené, v tvare v, okraje uší priliehajú k lícam a sú rovnako nesené, otočené dopredu smerom k spánkom, pričom paralelný ohyb nemá presahovať temeno.

Krk: silná, svalnatá šija je vyklenutá.

Krk prechádza harmonicky do kohútika.

Silno nasadený, štíhly, elegantne klenutý, hodí sa k celkovej mohutnosti psa.

Koža na hrdle je napnutá a prilieha bez záhybov.

Telo:

Horná línia: od kohútiku dozadu mierne klesá.

Kohútik: tvorí najvyššie miesto hornej línie.

Chrbát: silný, krátky a pevný.

Bedrá: krátke, silné a hlboké.

Odstup od posledného rebra po bedrá je malý, takže pes je kompaktný.

Kríže: mierne zaoblené, nebadane prechádzajú do nasadenia chvosta.

Hrudník: primerane široký, oválny v priereze, dosahuje po lakte.

Predhrudie je dobre vyznačené hrudnou kosťou.

Spodná línia a brucho: slabiny nie sú príliš vtiahnuté, tvoria so spodnou líniou hrudníka pekne zaoblenú líniu.

Chvost: ponechaný v prirodzenej forme.

Cieľom chovu je šabľovitý alebo kosákovitý chvost.

KONČATINY:

Hrudné končatiny: Všeobecne: hrudné končatiny sú pri pohľade spredu robustné, rovno a nie úzko postavené.

Predlaktia sú pri pohľade zo strany rovné.

Plecia: lopatka tesne prilieha k hrudníku, je na oboch stranách mohutne svalnatá a prečnieva cez výbežky stavcov chrbtice.

Pokiaľ možno šikmo a dobre dozadu uložená, s horizontálou zviera uhol 50°.

Ramená : dobre priliehajú k telu, sú silné a svalnaté.

Uhol s lopatkou asi 95 až 105°.

Lakte: dobre priliehajú, nie sú vtočené ani vytočené.

Predlaktia: zo všetkých strán úplne rovné, dobre vyvinuté a svalnaté.

Kĺby nadprstia: silné, stabilné, iba nepatrne odlišné od štruktúry predlaktia.

Nadprstia: pri pohľade spredu zvislé, pri pohľade zo strany mierne zošikmené, silné, mierne pružné.

Predné labky: krátke a okrúhle, prsty priliehavé, klenuté (mačacie labky), s krátkymi tmavými pazúrikmi a hrubými vankúšikmi.

PANVOVÉ KONČATINY: Všeobecne: pri pohľade zo strany šikmo postavené, zozadu paralelné, nie úzko postavené.

Stehno: primerane dlhé, široké s mocným svalstvom.

Koleno: nemá byť vtočené ani vytočené.

Predkolenie/ holeň: dlhé a silné, šľachovité, prechádzajú do silnej päty.

Päty: výrazne vyvinuté, silné, stabilné, nie sú vtočené ani vytočené.

Podpätie: krátke, postavené zvislo.

Zadné labky: krátke prsty sú klenuté a tesne priliehajú.

Pazúriky krátke a čierne.

POHYB: pružný, elegantný, obratný, voľný a priestranný.

Hrudné končatiny pokiaľ možno ďaleko vykračujú, panvové končatiny dávajú pružný a výdatný záber.

Hrudná končatina na jednej strane a panvová na druhej strane sa súčasne pohybujú dopredu.

Chrbát, šľachy a kĺby sú pevné.

OSRSTENIE:

Srsť: má byť drôtovitá, tvrdá a hustá.

Pozostáva s hustej podsady a s nie príliš krátkej, tvrdej priliehavej krycej srsti.

Krycia srsť je drsná, dostatočne dlhá, aby sa jej textúra dala odskúšať, nemá byť strapatá ani zvlnená.

Srsť na končatinách má tendenciu nebyť taká tvrdá.

Na čele a ušiach je krátka.

Typická je tvorba nie príliš mäkkej brady a hustého obočia, ktoré trochu tieni oči.

Farba:

Čisto čierna s čiernou podsadou.

Korenie a soľ.

Pre sfarbenie korenie a soľ je cieľom chovu stredný odtieň, s rovnomerne rozmiestneným, dobre sfarbeným „korením“ a sivou podsadou.

Prípustné sú odtiene od tmavej oceľovej po strieborno sivú.

Všetky farebné odtiene musia mať tmavú masku, ktorá sa hodí k farebnému odtieňu a podporuje výraz.

Zdravie:

Bradáče vo všeobecnosti patria k veľmi zdravým plemenám.

Občas sa u stredných bradáčov objaví dysplázia bedrových kĺbov.

Keďže podmienkou uchovnenia je vyšetrenie na dyspláziu, je lepšie si šteňa zaobstarať z niektorej chovateľskej stanice, a tak predísť takýmto problémom.

V poslednom čase sa pomerne často vyskytuje u stredných bradáčov, teda predovšetkým u čiernych jedincov, karcinóm dlaždicového epitelu na labkách.

Spinocelulárny karcinóm (SCC) môže byť opísaný ako malígny a hlavne invazívny nádor.

Spinocelulárny karcinóm zvyčajne vychádza z kože okolo nechta, čo vplýva na kosti a tkanivo okolo neho.

U psov zvyčajne zasahuje iba jeden prst.

Nádor sa môže objaviť ako malá hrčka, červeno sfarbený kus kože, alebo ako bradavica.

Ako u väčšiny typov nádorov, karcinóm dlaždicových buniek sa častejšie vyskytuje u starších psov, najmä starších ako desať rokov.

Liečba spočíva v chirurgickom odstránení postihnutého prsta.

tabuľka:

tags: #bradac #stredny #korenie #a #sol