V slovenskom jazyku sa pri skloňovaní podstatných mien často stretávame s nejasnosťami, najmä pri slovách, ktoré majú viacero možných tvarov. Jedným z takýchto slov je aj „pes“. Už na základnej škole sme sa učili rozdelenie a skloňovanie podstatných mien. Napriek tomu, že tieto časy sú už dávno za nami a isté poznatky by sme mali mať už dávno osvojené, v praxi sa často stretávame s nesprávnym použitím tvarov slov. Preto sa k určitým gramatickým javom vraciame opäť.
Podstatné mená majú rod stredný, ženský a mužský, podstatné mená mužského rodu sa ďalej rozdeľujú na životné a neživotné. Zastavme sa bližšie pri tejto kategórii. Životné podstatné mená sa skloňujú podľa vzorov chlap a hrdina, neživotné podľa vzorov dub a stroj. Avšak v rámci životných podstatných mien existuje jedna kategória, v ktorej sa dá uplatniť skloňovanie oboch základných skupín.
Jednotné číslo zvieracích podstatných mien sa skloňuje podľa vzoru chlap, čo je jednoduché bezproblémové pravidlo. Komplikácie nastávajú v množnom čísle, kde väčšina ľudí napr. zvieracie podstatné mená zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku skloňujeme v množnom čísle podľa vzoru dub, napr. lev - levy, slimák - slimáky, rovnako tak pes - psy, vlk - vlky, vták - vtáky.
Pri skloňovaní slova pes máme často dilemu, ktorý tvar je správny. Píše sa množné číslo tohto slova s tvrdým alebo mäkkým y/i? Pre podstatné mená mužského rodu máme štyri vzory: chlap, hrdina, dub, stroj. Prvé dva používame pre životné podstatné mená, druhé dva zas pre neživotné. V prípade slova pes máme na výber: buď ho použijeme ako životné podstatné meno.
Rozdiely „psy“ vs. „psi“
Zvieracie podstatné meno pes sa v množnom čísle skloňuje buď podľa vzoru dub - tie psy (tie duby), alebo podľa vzoru chlap - tí psi (tí chlapi). Rovnako sa skloňujú aj zvieracie podstatné mená vlk (tie vlky aj tí vlci) a vták (tie vtáky aj tí vtáci). Podoby „psy“ aj „psi“ sú obe správne a ich používanie závisí od voľby používateľa. V odbornej literatúre sa uprednostňuje skloňovanie podľa vzoru dub, napr. poľovné psy.
Rozdiely vidíme nielen medzi množným číslom N psi - psy, ale aj medzi akuzatívom pl. - vidím psov/psy. Psy musia byť na vôdzke. = Psi musia byť na vôdzke. Petrove psy behajú po ulici. - Petrovi psi behajú po ulici. Sú tam štyri zúrivé psy. - Sú tam štyria zúriví psi. Toto krmivo je určené pre psy.
V spojení s prídavným menom sa k prídavnému menu pripája koncovka -e, teda v našom prípade zúrivé psy. Kto by však použil spojenie zúriví psi bez udania bližšieho kontextu, tiež by neurobil chybu. V tomto prípade musíme zistiť, či ide o mužský alebo ženský rod, teda či ide o jedno zviera ako o ten zver alebo o zverinu ako o tú zver.
Kedy použiť „psy“ a kedy „psi“
Pokiaľ pri slove pes v množnom čísle nestojí slovo, ktoré si vyžaduje tvar podľa vzoru chlap alebo dub, správne sú obidva tvary: Psy/psi pobehovali po dvore. Psy/psi sú dobrými pomocníkmi človeka. Psy/psi potrebujú prechádzku. Psy/psi strážia dom.
Ale ak pri ňom stojí slovo, ktoré si vyžaduje životný alebo neživotný tvar (zvyčajne je to prídavné meno, zámeno, číslovka alebo iné slovo), s písaním podstatného mena psy/psi sa mu musíme prispôsobiť.
Pomôcka: ukazovacie zámená
Ak na slovné spojenie ukážeme zámenom tie - píšeme psy, ak ukážeme zámenom tí - píšeme psi:
- Túlavé psy môžu byť nebezpečné. (tie)
- Vo voliére boli zavreté štyri bojové psy. (tie)
- To sú moje psy. (tie)
- Psy sú domáce zvieratá. (tie)
- Psy majú rady svojho pána. (tie)
- Túlaví psi môžu byť nebezpeční. (tí)
- Vo voliére boli zavretí štyria bojoví psi. (tí)
- To sú moji psi. (tí)
- Psi sú domáci miláčikovia. (tí)
- Psi majú radi svojho pána. (tí)
Zvieracie podstatné mená mužského rodu zakončené na spoluhlásku sa v jednotnom čísle skloňujú podľa vzoru chlap, v množnom čísle podľa neživotných vzorov dub, stroj.
- Ak sú v nominatíve singuláru zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku, skloňujeme ich podľa vzoru dub: kapor - kapry, hroch - hrochy, zver - zvery, lev - levy, had - hady, muflón - muflóny.
- Ak sa v nominatíve singuláru končia na mäkkú spoluhlásku, skloňujú sa podľa vzoru stroj: dravec - dravce, zajac - zajace, hlucháň - hlucháne, medveď - medvede, syseľ - sysle.
Pozor, výnimka!
Pri podstatných menách pes, vlk, vták platí výnimka - v množnom čísle sa skloňujú aj podľa vzoru dub, aj podľa vzoru chlap, preto majú dva tvary: psy, vlky, vtáky / psi, vlci, vtáci: (štyri bojové psy/štyria bojoví psi, hladné vlky/hladní vlci, sťahovavé vtáky/sťahovaví vtáci).
Pri podstatnom mene býk táto výnimka neplatí, nie je tu dvojtvar, ako to bolo za mojich školských čias, niektorí si to ešte pamätáme. Správny je iba tvar býky. Ak však chceme označiť ľudí narodených v znamení Býka, povieme, že sú Býci (s B).
Veľmi sa nemusíme zapodievať, či použijeme jeden tvar, alebo druhý. V bežnej komunikácii, hovorovom štýle je to jedno. Použiť môžeme aj rozlišovanie pomocou zámen tí/tie. Ak sú to tí, tak to budú psi. Ak zas tie, tak to budú psy.
V prípade, že by sme psami nazývali ľudí, použijeme skloňovanie podľa vzoru chlap.
tags: #sklonovanie #slovo #pes