Rodézsky ridgeback je majestátne plemeno, ktoré si získalo popularitu nielen vďaka svojmu charakteristickému „ridge“ pásu na chrbte, ale aj pre svoju odvahu, lojalitu a pracovitosť. Toto plemeno bolo vyšľachtené na lovecké účely v južnej Afrike, kde sa využívalo predovšetkým na stopovanie veľkej zveri, vrátane levov. Rodézsky ridgeback patrí do FCI skupiny 6 - duriče, farbiare a príbuzné plemená.
Predkovia tohto majestátneho plemena sa dajú vystopovať až do Južnej Afriky okolo 17. storočia, kde európsky usadlíci začali krížiť polodomestikované poľovnícke psy Hotentotov so psami ako sú mastif, nemecká doga, airedalský teriér, anglický chrt, svätohubertský pes. Práve po týchto afrických psoch, získal dnešný ridgeback tzv. „ridž“ - pás srsti, ktorá sa tiahne v protichodnom smere pozdĺž celého chrbta.
Keď sa povie ridgeback - leví pes, myslíme zvyčajne, že tieto psy levy zabíjali. To však nie je pravda. Rodézsky ridgeback nie je schopný zabiť leva a to ani vo svorke. Tento pes má vo svojej povahe okrem poľovníckeho inštinktu hlboko zakorenené ochraňovať svoju rodinu.
História a pôvod
História Rodézskeho ridgebacka má svoj pôvod v južnej Afrike, zhruba na území dnešnej Juhoafrickej republiky a Zimbabwe. Tunajšie domorodí Hotentoti používali k lovu a ochrane stád miestnej polodivých psov. V priebehu 16. a 17. storočia prišli do Afriky európski osadníci, ktorí sebou priviezli mastifmi, dogy, chrty a iné psie plemená. Títo osadníci čoskoro zistili, že potrebujú psy, ktorí by znášali extrémnu africké podnebie a vydržali by počas dňa bez vody, bez toho, by to ovplyvnilo ich výkonnosť. Zároveň potrebovali dobrého strážcu, pomocníka pri love a spoločníka. Začali teda s krížením svojich európskych psov so psami domorodcov. Psy Hotentoti mali na chrbte typický hrebeň srsti rastúce v opačnom smere. Postupným krížením sa vytvorilo nové plemeno rhodéskeho ridgebacka ako ho poznáme dnes.
V roku 1877 vzal reverend Helm dva zo svojich psov na lov na území vtedajšej Rodézia. Lovci boli nadšení týmto novým odvážnym a rýchlym psom, ktorý pomáhal pri love antilop, gaziel a iné zvery, ktorú mohol strhnúť k zemi, ale ktorý sa neváhal postaviť ani levhartom alebo levom. Ridgeback sa potom hojne používal k lovu šeliem, najmä levov, ktoré vystopoval, dobehol a zadržal až do príchodu lovca. Tým si Ridgeback vyslúžil prezývku Leví pes. Prvý chovateľský klub založil v roku 1922 Francis Richard Barnes a bol vypracovaný štandard plemena. V Anglicku bol prvý Rhodesian ridgeback predstavený v roku 1930 a čoskoro potom sa ukázal aj v Amerike. Plemeno si čoskoro získalo uznanie a obdiv verejnosti a dnes patrí medzi obľúbená psie plemená. U nás sa prvý jedinci rhodéskeho ridgebacka objavili okolo roku 1987.
Vzhľad
Najtypickejším rozlišovacím znakom rhodédskeho ridgebacka je hrebeň srsti (ridge) na jeho chrbte, ktorá rastie v opačnom smere ako na zvyšku tela. Tento pruh je široký asi 5 cm a vyskytuje sa aj na chrbte Thajského ridgebacka. Srsť je krátka, hustá a lesklá, svetlo pšeničná až červeno pšeničná a má tendenciu byť bez zápachu. Psy môžu mať tmavú masku na ušiach a papuli, ale inde na hlave alebo na tele je tmavá farba neprípustná.
Rodézsky ridgeback má pevné, svalnaté telo s hlbokým hrudníkom a dobre klenutými rebrami. Hlava je stredne veľká, uši sú stredne veľké a zvesené pozdĺž hlavy. Dlhý, tenký chvost sa ku špičke zužuje. Plemeno má výšku v kohútiku 61-69 cm a v dospelosti dosahuje váhy okolo 32-36 kg.
Správanie a temperament
Rodézsky ridgeback je dôstojný a vyrovnaný pes, otvorený a láskyplný voči svojim blízkym, ale rezervovaný voči cudzím ľuďom. Je to vhodný pes pre športovo založenú rodinu. Potrebuje zamestnať, pretože platí, že znudený Rhodesian ridgeback je deštruktívny. Inak je to jemný spoločník, ktorý je ochotný a schopný ochrániť svoj domov a rodinu, ak je to potrebné.
Rhodesian ridgeback potrebuje dôsledný výcvik bez tvrdého drilu. Dobre reaguje na pozitívnu, spravodlivú a dôslednú výchovu, pričom pozitívny neznamená tolerantní. Ridgeback je veľmi inteligentný, má silnú vôľu a môže byť tvrdohlavý. Pokiaľ ho neusmerníte výcvikom bude si robiť čo chce. Pretože má vrodenú schopnosť chrániť svoju rodinu, nepotrebuje výcvik obranáre, skôr by sa mal klásť dôraz na nácvik základnej poslušnosti. Je to všestranný lovec a vynikajúci strážca. Nešteká zbytočne, ale vždy len v prípade, keď chce upozorniť, že sa niečo deje. S deťmi vychádza dobre, ak ho vyslovene neprovokujú. Ak je od mala zvyknutý na prítomnosť mačiek, tak im neublíži a toleruje ich.
Vzhľadom k jeho inteligencii, veľkosti a sile to nie je plemeno vhodné pre každého. Neodporúča sa začínajúcim chovateľom bez skúseností. Pokiaľ ale hľadáte silného, sebavedomého psa, nenáročného na starostlivosť, ktorý zahŕňa lásku, nežnosť a zmysel pre humor, bude pre vás Rhodesian ridgeback vynikajúcou voľbou.
Vhodnosť pre rôzne aktivity
Rodézsky ridgeback je predurčený k rôznym športom ako sú napríklad coursing, agility, dostihy a mnoho iných. U takýchto psov sa vyžaduje vynikajúci čuch, absolútne vyrovnaná povaha, pevné nervy a dobrý fyzický fond.
Na našich klubových dňoch Rhodészkych Ridgebackov máme možnosť vidieť alebo sa zúčastniť s našim ridgebackom „coursingu“. Tento klubový „coursing“ je vlastne beh ridgebacka za umelou návnadou, ktorý sa meria na čas. Ridgeback je poľovné plemeno, ktoré má vo svojich génoch hlboko zakorenený pud lovca. Loviť, alebo nadhánať zver je preň prácou, a zároveň potešením. Preto existujú kluby, ktoré ponúkajú papierovým aj bezpapierovým Ridgebackom možnosť získať Coursingovú licenciu a zúčastniť sa pretekov. Je to krásny zážitok pre ľudí a veľká radosť psíkov zúčastniť sa už len na tréningu.
Rhodesian Ridgeback Puppy Training
Zdravie a starostlivosť
Všeobecne sa jedná o veľmi zdravé a vitálne plemeno. Ako pri všetkých väčších plemien sa môže vyskytnúť Dysplázia bedrového kĺbu alebo Lakťová dysplázia. V súvislosti s Ridgom na chrbte sa môže vyskytnúť Dermoid sinus (dermoidní cysta). Ďalej sa môžu objaviť niektoré nádorové ochorenia, kožné problémy alebo zápal ucha.
Dĺžka života rodézskeho ridgebacka sa pohybuje v priemere medzi 10 až 12 rokmi.
Starostlivosť o srsť je nenáročná, stačí jej príležitostne vykefovať pomocou gumovej rukavice. Ridgebacka môžete chovať v byte, ak ho každý deň správne zamestnáte a zaistíte mu dostatok pohybu. Ideálne je ak má prístup na oplotený pozemok. Pokiaľ sa bude nudiť, bude sa snažiť utiecť, alebo si pre skrátenie času bude hrabať diery. Ridgeback skrátka nie je žiadny pecivál, ale je to ideálny pes pre aktívny, športovo založenú rodinu.
Kŕmenie
Rodézsky ridgeback rád je a svoje jedlo si vychutnáva. Je schopný urobiť čistku v špajze alebo v potravinovej skrinke. Preto si starostlivo strážte, aby ste mu k tomu nedali príležitosť. Kŕmna dávka by mala byť rozdelená do dvoch denných jedál. Druh a množstvo krmiva závisí od veku a úrovni aktivity psa. Podľa záťaže psa zvoľte zodpovedajúcu krmivo a upravte kŕmnu dávku podľa aktuálnych potrieb Vášho psa tak, aby boli uspokojené jeho nutričné požiadavky, ale zároveň tak, aby nedochádzalo k nadmernému priberaniu a obezite psa. Nie je dobré nechávať granule v miske po celý deň. Lepšie je misku naplniť a po chvíli nesnezenú potravu odstrániť z dosahu psa.
Pri výbere kvalitného krmiva je dôležité sledovať zloženie a kvalitu surovín - mäso by malo byť na prvom mieste v zozname ingrediencií.
Rodézsky Ridgeback 11 mesiacov
V diskusiách sa objavujú otázky týkajúce sa váhy a rastu šteniat Rodézskeho Ridgebacka. Napríklad, aká by mala vážiť 4-mesačná fenka. Váha okolo 17-18 kg v tomto veku môže byť považovaná za normálnu, aj keď niektoré šteniatka môžu byť v porovnaní s rovesníkmi väčšie. V neskoršom veku, napríklad v 11 mesiacoch, môže mať pes okolo 30-31 kg, čo môže byť v niektorých prípadoch považované za menej, v závislosti od individuálneho rastu a stavby tela.
Vo veku 11 mesiacov je Rodézsky Ridgeback už takmer dospelý pes, ktorý si zachováva energiu a potrebuje dostatok pohybu. Je to obdobie, kedy sa upevňuje jeho povaha a pokračuje vo vývoji.