Mnoho majiteľov psov zaujíma, aké farby ich domáci miláčikovia skutočne vidia a či majú obľúbené farebné odtiene. Na rozdiel od ľudí, ktorí vnímajú široké spektrum farieb, psy vidia svet úplne inak.
Zrakové vnímanie psov je rovnako ako u človeka realizované cez zrakový párový orgán, oči. Anatomická skladba psieho oka je veľmi podobná tej ľudskej, no zásadný rozdiel sa odohráva na pozadí pred zrakovým nervom, cez ktorý sa reálny obraz premieta do mozgu. Dôležité sú v tomto prípade práve čapíky.
Ľudia majú v oku tri druhy čapíkov, vďaka ktorým rozlišujeme modrú, červenú a zelenú farbu. Psy však majú iba dva druhy čapíkov, čo znamená, že ich farebné videnie je obmedzené. Psie oko obsahuje dva druhy čapíkov a ide o dichromatické videnie (človek má trichromatické). Oči psa tak spracúvajú užšie farebné spektrum a tento stav sa dá prirovnať k ľudskej farbosleposti, kedy oko psa vníma len určité farby.
Psy dokážu rozlíšiť farby vďaka čapíkom - špeciálnym receptorom umiestneným v strede očného pozadia. Ich dva typy sú citlivé na žlté a modré svetlo. Psy sú skvelé v rozlišovaní odtieňov zelenej, námorníckej modrej, modrej, hnedej a žltej. Zle vnímajú impulzy farbami z palety rôznych odtieňov červenej.
Pes doberoznáva modrú a žltú farbu. Farebne odlišuje odtiene sivej, zelenej a fialovej farby. Pes teda ani náhodou nevidí čiernobielo, vidí len menšie množstvo farieb a menej sýte odtiene. Modrá - táto farba je pre psa jasne viditeľná a najlepšie ju vníma. Žltú alebo modrúloptičku v tráve zbadá psík lepšie ako keď mu aportujete červenú hračku.
Farby, ktoré psy vidia, pripomínajú svet, kde sa objavuje iba modrá a žltá a zvyšok je šedý. Psy sú schopné rozpoznať rôzne odtiene šedej, žltej a modrej, ale na druhú stranu vôbec nevnímajú odtiene červenej, ružovej a zelenej.
Keďže psy nevidia dobre červenú a zelenú, výber farby pelechu pre psa by mal byť založený na farbách, ktoré sú pre nich najvýraznejšie. Ak chcete, aby pes svoj pelech ľahko rozpoznal a cítil sa v ňom bezpečne, odporúčame modrú alebo žltú farbu. Výber správnej farby pelechu pre psa je dôležitý nielen z estetického hľadiska, ale aj pre lepšiu orientáciu vášho psa v priestore.
Je teda pes farboslepý? Ak by sme to brali rovnako ako u ľudí, kedy farbosleposť je vada pri rozlišovaní farieb, tak áno, pes je farboslepý. Ale nemôžeme to brať doslovne, že by nevidel žiadnu farbu. Pes farby vidí len v obmedzenom spektre. Ako už sme si povedali, pes rozlišuje niekoľko odtieňov šedej. Čo sa týka farieb, tak odlišuje, povedzme, dva kanály farieb. Jedným z nich je farba modrá a fialová, druhým potom je farba žltá a k nej sa spojí aj zelená, oranžová či červená. Farby z jedného kanála od seba pes nerozozná, ale jednotlivé kanály áno. Teda červenú loptičku na zelenej tráve bude pre neho náročné nájsť, k hľadaniu potom použije viac čuch, než zrak. Nájsť v tráve modrú loptičku by ale nemal byť problém.
Mnohých majiteľov psov zaskočí, že pes má menej ostrý zrak ako my ľudia. Ako je to možné? Je to dané geneticky. Ak pred psa postavíte statický predmet do vzdialenosti piatich metrov, bude ho vidieť rozmazanejšie ako človek. Ľudské oko (individuálne) dokáže dobre zaostriť na vzdialenosť až 20 metrov, psie oko na maximálne 10 metrov.
Psy majú (v porovnaní s ľuďmi) veľmi nízku schopnosť akomodácie, t.j. prispôsobovania očí tak, aby sa striedavo pozerali na blízke a vzdialené predmety. Väčšina plemien dokonale vidí predmety na väčšie vzdialenosti. Majú však problém rozlíšiť detaily predmetov, ktoré sú blízko (u ľudí je táto zraková vlastnosť riešená ako vada - ďalekozrakosť). Na veľké vzdialenosti vidia skôr pohyb a rozmazané obrysy predmetov ako detaily.
Jednoducho povedané - nie. Psy nevidia rovnako ostro ako ľudia. Psy vidia asi ako krátkozraký človek so štyrmi dioptriami. Aj keď ale nevidia ostro, dokážu lepšie zaznamenať pohyb alebo svetlo.
Výhodu však chlpáči majú v pozorovaní pohybujúcich sa predmetov. Práve vďaka tomu vznikol mýtus, že psí zrak je dokonale ostrý. Ak sa v diaľke niečo pohybuje, psie oko dokáže reagovať na tento podnet 10 až 20-násobne rýchlejšie. Následne zapojí ostatné zmysli a presne vie podnet lokalizovať.
Psy sú zvieratá, ktorých vrodeným správaním je lov. Ich zrak je prispôsobený tomuto životnému štýlu a umožňuje im nielen pozorovať detaily obrazu (niekedy aj z veľkej vzdialenosti), ale aj okamžite reagovať na akýkoľvek pohyb.
Zaujala vás téma psieho zraku? Pozrite si video, ktoré vám priblíži, ako psy vnímajú svet okolo seba!
Zaujímavá je pri psích očiach aj schopnosť periférneho videnia. Uvedomili ste si niekedy, že psy nedokážu pozerať priamo pred seba, pretože oči majú viac na strane hlavy? Ak sa pes pozerá oboma očami pred seba, vníma centrálny uhol len 60°, človek až viac ako dvojnásobok. Vďaka polohe očí však dokáže pes vnímať periférne v zornom uhle až 250°.
Psie oko je konštruované podobne ako ľudské oko. Určité rozdiely však znamenajú, že má oveľa širšie zorné pole ako človek a v noci sa dokáže lepšie orientovať v podmienkach so slabým osvetlením. Rozsah uznávaných farieb tiež zodpovedá prirodzenému prostrediu psov.
Psy vidia svet veľmi podobne ako ľudia. Zvláštnosťou však je, že majú oveľa širšie zorné pole. Dokonca aj psy s krátkou, sploštenou tvárou (ako mops alebo pekinéz) môžu vidieť nielen predmety umiestnené priamo pred nimi, ale aj tie, ktoré sú odklonené doprava alebo doľava o 120 stupňov od osi pohľadu. Ľudské videnie dosiahne iba predmety, ktoré sú umiestnené presne nabok, teda 90 stupňov od predo-zadnej osi hlavy. Pes s predĺženou lebkou - napríklad chrt alebo nemecký ovčiak - má zorné pole, ktoré možno nazvať panoramatickým: celkovo dosahuje 270 stupňov.
Už ste zrejme počuli, že psy vidia v tme veľmi dobre a dokážu sa v noci lepšie orientovať. Realita je nasledovná. V tomto prípade zohráva u psa rolu väčšie množstvo tyčiniek a unikátna vec, ktorú sa psie oko od ľudského líši. Ide o membránu s názvom Tapetum lucidum, ktorá je umiestnená pred zrakovým nervom a zvyšuje citlivosť na svetlo. Tá je aj dôvodom, prečo, keď na psa zasvietite v noci, uvidíte jeho oči svietiť.
Čo sa týka videnia psov v úplnej tme, nevidia omnoho lepšie ako človek. Orientovať sa dokážu lepšie vďaka ostatným zmyslom (čuch a sluch). Kedy sa väčší počet tyčiniek a prítomnosť membrány u psa vyplatí je šero a prítmie.
Psie oko síce nie je také citlivé ako napríklad mačacie, no v noci vidí oveľa lepšie ako ľudské. Je to spôsobené tým, že rohovka zvieraťa je veľmi veľká. Vďaka tomu môže pupilárny otvor dosiahnuť značnú veľkosť, čo zvyšuje množstvo svetla dopadajúceho na fotocitlivú sietnicu v zhoršených nočných svetelných podmienkach. Pod sietnicou sa nachádza aj reflexná membrána - tzv tapiséria - ktorá ako zrkadlo smeruje svetelné lúče, ktoré k nej dopadajú, späť k receptorom a zvyšuje ich úroveň stimulácie.
Psy majú zase oproti nám väčšie množstvo tyčiniek v oku. Dobre teda rozlišujú niekoľko odtieňov šedej a predovšetkým oveľa lepšie vidia v tme. To určite poznáte z praxe, kedy pri večerných prechádzkach psík pozerá do tmy a na niečo vrčí alebo šteká, pritom vy tam nič nevidíte.
Testovanie, či psy vidia, využíva ich vrodenú schopnosť zaznamenať aj ten najmenší pohyb. Aj keď má pes kvôli nejakej chybe alebo chorobe rozmazané videnie, zvyčajne reaguje na rýchly pohyb v zornom poli. Pohyb ruky alebo hračky pre psov by malo tiež spôsobiť sledovanie objektu a viditeľné pohyby očí. Môže byť ťažké určiť, či obe kukadlá robia svoju prácu. Ak sa však predmet používaný na vyšetrenie nachádza v blízkosti ucha psa, len jedno oko bude mať šancu zaznamenať jeho pohyb.
V jednom z minulých článkov venovanom border koliím sme sa stretli s pojmom Merle zafarbenie. Jedná sa o farebnú variáciu, ktorá je v posledných rokoch u psov niektorých plemien veľmi populárna. A aby tiež nie. Psíkovia takto vyfarbení sú veľmi atraktívni a na prvý pohľad pekní. A pretože toto sfarbenie sa týka len niektorých rás, tak aj je to niečo výnimočné s puncom luxusu. Psík s merle zafarbením má strakatú srsť, kedy jeho základná farba sa strieda s miestami farby zosvetlenej alebo zmiešanej. Toto zafarbenie je vždy nepravidelné a v srsti ho pozorujeme ako náhodné fŕkance.
Merle zafarbenie má niekoľko rozličných farebných variet. Najtypickejšia, ktorú stretávame na uliciach a v parkoch bude pravdepodobne blue merle. A jej nositeľom je pes, ktorého pôvodná základná farba je čierna. Fŕkance merle sú tu v rôznych tónoch šedej farby, ktorá ide aj do modra. Obvyklým znakom, sprevádzajúcim merle havinov, je špecifické sfarbenie očí. Určite už ste stretli psíka, ktorý má jedno oko hnedé a druhé modré. Modrú môže mať aj iba nejakú časť dúhovky.
Jedinci s merle zafarbením sú veľmi zaujímaví a atraktívni už na pohľad a ich kožuch je jednoducho nádherný. Najväčší problém môže nastať, ak skrížime dvoch merle jedincov. Podľa štatistík môže až 25 % ich potomkov byť dominantní homozygoti, čo je jedinec, ktorého obe alely pre gén farby sú rovnaké. K postihnutiu sluchu dochádza vďaka tomu, že bunky vnútorného ucha neobsahujú potrebný pigment, ktorý je veľmi dôležitý pre schopnosť "počuť". Toto postihnutie môže zasiahnuť jedno ucho alebo obidve. Vrodené chyby očí sú ďalšou častou poruchou homozygotov. Od ľahkých porúch s videním až po úplnú slepotu alebo iné poškodenie očí.
Veľké nebezpečenstvo poskytujú psy so skrytým mramorovaním, u ktorých sa voľným okom nedá odhadnúť, či ide o merle zafarbenie. Jedná sa hlavne o krémové alebo zlaté až červené odtiene. Preto je veľmi vhodné u chovných jedincov vykonať genetické testovanie pre vylúčenie neskorších zdravotných problémov.
Pre budúcich majiteľov, ktorí sa rozhodnú pre psíka s merle zafarbením máme niekoľko rád. Po prvé vždy si vyberajte takú chovnú stanicu, u ktorej budete mať istotu seriózneho jednania, dlhoročných skúseností s plemenitbou a dobrou povesťou. Zaujímajte sa o ich genetickú výbavu, rovnako tak ako o výbavu jeho rodičov.
Raz za čas si nájdite chvíľku a skontrolujte psovi oči. Oči kontrolujte vždy na dobre osvetlenom mieste priamo proti svetlu.
