Za niekoľkými kopcami a niekoľkými údoliami stála malá dedinka. Na okraji dediny, neďaleko lesa, stál malý domček. V ňom žila Viki so svojimi rodičmi. Bolo to malé dievčatko plné energie. Milovala šport a najradšej behala. Každý deň behala v lese. Skákala cez konáriky a malé potôčiky, vyhýbala sa konárom a vždy vybehla za les na krásnu čistinku. Tam si sadla do trávy a kochala sa výhľadom na celú dedinu. Milovala to tam. Bolo to jej také obľúbené miesto. Bolo tam ticho a nedalo sa tam ľahko dobehnúť.
Raz, keď takto odpočívala v tráve, počula nejaké kňučanie. Hneď vstala a hľadala, odkiaľ to prichádza. O kúsok ďalej našla v tráve ležať divokého psa, ktorý mal labku zachytenú v pasci. Nemohol sa pohnúť. Pomaly sa k nemu priblížila, ale pes bol vystrašený, a tak začal vrčať. Viki mu chcela pomôcť, ale sama to nedokázala. Vyzliekla si mikinu a pomaly ju položila na trasúceho sa psa. „Pobežím po pomoc. Prosím, vydrž.“ Zašepkala. Rozbehla sa lesom rovno domov. Bežala tak rýchlo, ako len mohla. Doma zavolala na záchrannú stanicu pre zvieratá a utekala späť. Bála sa o toho psíka. Ponáhľala sa, ako najrýchlejšie vedela. Keď vbehla na čistinku, videla prichádzať auto. Vystúpil z neho veterinár. Viki za ním chodila každý deň. Vždy mu priniesla niečo dobré.
Keď však jedného dňa prišla, pes tam nebol. „Bol už zdravý, tak sme ho pustili do prírody, kam patrí, je to divoký pes. Ale vďaka tebe, Viki, sa mu podarilo uzdraviť, povedal jej veterinár.“ Odvtedy, keď si Viki išla zabehať, obzerala sa po lese a dúfala, že uvidí psa. Vždy mala pocit, že je tam vonku, ale nikdy ho nevidela. Až jedného dňa, keď sedela na svojej obľúbenej čistinke, sa stalo niečo zvláštne. Počula za sebou šuchotať trávu. Pomaly sa otočila, ale nikoho nevidela. Tak čakala. Spoza kríka vykukol ňufák a stojace uši. Viki spoznala, kto to je. Bol to pes, ktorého zachránila. Zostala sedieť, aby bola rovnako vysoká ako on.
Vystrela ruku pre prípad, že by si ju chcel očuchať. Pristúpil bližšie a dotkol sa jej hlavy. Jemne sa o ňu otrel. Viki mala srdce v nohaviciach. Tak veľmi ho chcela pohladiť a objať, ale nechcela ho vyplašiť. Zrazu sa pes rozbehol preč. O chvíľu sa vrátil a niečo niesol v papuli. Bola to mikina, ktorou ho Viki v ten deň prikryla. Bola úplne prekvapená. Jemne ho pohladila a poďakovala mu.
Na druhý deň čakalo Viki prekvapenie. Pes ju už čakal na okraji lesa. Keď ju uvidel, zaštekal a na pozdrav zavrtel chvostom. Bežal vedľa nej celú cestu lesom, až na čistinku, kde si jej ľahol na kolená. Odvtedy už Viki nebehá sama. Má psieho priateľa. Superhrdinovia tentoraz neprichádzajú v plášťoch, ale na štyroch labkách.
Premiéra a vznik príbehu
Slávnostná premiéra sa uskutočnila v CINEMAX BORY, kde si novinku prišli pozrieť známe osobnosti aj detskí diváci. Dej sleduje plachého chlapca Dannyho, ktorý si vo svojej fantázii vytvára svet superhrdinov, v ktorom po jeho boku stojí pes Charlie. Film od úvodu zachytáva ich spoločné chvíle - od momentu, keď Danny Charlieho dostane, cez spoločné dospievanie až po obdobie, keď pes starne. Zásadný zvrat nastáva po únose Charlieho mimozemšťanmi. Kým si získava obdiv verejnosti, mačací sused Puddy pripravuje vlastné plány.
Režisérom filmu je Shea Wageman, ktorý priznáva, že projekt vychádza z jeho celoživotnej vášne pre animáciu a komiksové príbehy: „Keď som videl Batmana z roku 1989, túžil som byť filmárom. V Superpsovi Charliem sa tieto svety spájajú. Wageman sa pôvodne chcel stať ilustrátorom a práve láska ku komiksovému svetu ho nasmerovala k vizuálnemu rozprávaniu príbehov. V originálnom znení prepožičal Charliemu hlas Owen Wilson, ktorý so štúdiom spolupracoval už na projekte Autá, kde daboval postavu McQueena. V slovenskej verzii zaznie hlas Petra Sklára. Animovaná novinka Superpes Charlie vstúpila do slovenských kín 19. februára.
Už od malička sme doma mali vždy psa. Niekoľko rokov som si však ku psom vôbec nenašiel cestu. Keď som bol malý, tak rodičovský pes už bol veľký a keďže to bol poľovnícky pes, tak som ho vôbec nezaujímal. Keď som bol trochu väčší, tak som stále nebol dostatočne veľký na to, aby som nasledujúceho psa zažil ako šteniatko a tak si ho obľúbil. Vlastne som ho začal vnímať už ako dospelého psa a tam som to tiež bral skôr tak, že je to otcov pes a mňa nejak extra nezaujímal. Až potom som mal vlastného psa, o ktorého som sa od malička staral ja a veľmi som si ho obľúbil. Bol to malý bradáč, volal sa Benny a nedal som na neho dopustiť.
Nestihol však kvôli chorobe úplne zostarnúť a jeho úmrtie bolo veľmi bolestivé. Následne doniesol otec Bernského salašníckeho psa a toho som pomenoval Buddy. Už od prvej chvíle bolo jasné, že je tak trochu blbší, ako bol Benny. Nemal tak kvalitný čuch a nedokázal ani tak strážiť ako pes pred ním, no aj napriek tomu to bol miláčik rodiny hlavne kvôli svojej bezproblémovej povahe a istote, že by Buddy neublížil snáď ani muche. Bol to taký veľký huňatí kamarát a trávil som s ním veľmi veľa času, potom však prišli dievčatá a vysoká škola a ja som sa odsťahoval z domu na intrák. Buddy bol zrazu oveľa smutnejší pes, ako predtým, jednoducho bol na mňa naviazaný, ale vždy keď som sa vrátil domov, tak sa ten pes od radosti niekedy aj pošťal. On stihol zostarnúť, no odišiel tiež veľmi náhle, keďže sa mu prihoršilo z dňa na deň a to tak veľmi, že sa už nedal zachrániť.
Následne som čítal mangu Pes, ktorý strážil hviezdy a stotožňoval sa s príbehmi o Rexíkovi, ktoré podčiarkujú dôležitosť empatie, zodpovednosti a pôsobenie psa v živote detí. Dojalo ma to, rozosmialo ma to a celkovo sa mi to veľmi páčilo. Príbehy vedú k zodpovednosti, nepoučujú priamo - prinášajú reálne situácie, z ktorých možno vyvodiť dôsledky. Slová o Rexíkovi a ďalších hrdinoch odrážajú silu priateľstva a lásky k prírode.
Autorka Natália Gálisová Milanová vo svojej prvej knihe píše pre malých čitateľov, aby im jednoducho a zrozumiteľne vysvetlila, čo sa na našom území v minulosti dialo. Pri tvorbe jednotlivých epizód o Rexíkovi bolo preňho mimoriadne dôležité, aby bol malý veselý psíček nielen priateľom detí, ale aby sa pri ňom vždy niečo nové naučili. Príbehy vedú k zodpovednosti, empatii a spolupatričnosti a ukazujú silu priateľstva s prírodou.
Pripomínajú tiež, že aj keď sú spomínané príbehy často preplnené emóciami, v každom momente ostáva dôležitá myšlienka starostlivosti o psov a ľudí okolo seba. Pes, ktorý stráži hviezdy, predstavuje spojenie medzi fantáziou a realitou a ukazuje, že aj v náročných chvíľach môže vzniknúť vzťah plný dôvery a vzájomného porozumenia.
Záverová časť príbehu a posolstvo
Ako sa z malého očareného dievčaťa stane kamarátka psa, ktorá verí v spoločné dobro, celá história ukazuje, že láska k zvieratám môže formovať ľudské srdce a viesť k zodpovednosti, empatii a spolupatričnosti. Spolu s dieťaťom a psom nachádzajú inšpiráciu v každom kroku a dávajú svetu odkaz, že skutočná superveľa sa ukrýva na štyroch labkách a pri ľuďoch, ktorí im vedia porozumieť.
