Akita Inu je plemeno psa s impozantnou históriou a charakterom, ktoré si získalo obdiv po celom svete. Pôvodne bol tento pes využívaný na lov, stráženie a obranu, pričom jeho lovecké schopnosti boli výnimočné aj pri strednej veľkosti. Dokázal si poradiť s rôznymi zvieratami, vrátane medveďov s hmotnosťou až 300 kg. Vyznačoval sa rýchlosťou, húževnatosťou, mimoriadnou odvahou a hlbokou oddanosťou svojmu majiteľovi.
V Japonsku sa Akita Inu dodnes používa na lov, ale predovšetkým sa stal obľúbeným spoločenským plemenom. Jeho inteligencia a nezávislosť sú spojené s hlbokou vernosťou k majiteľovi a jeho rodine. Je však dôležité si uvedomiť, že môže byť agresívny voči iným psom, a preto si vyžaduje skúseného majiteľa a včasnú, dôslednú socializáciu už od útleho veku. Táto socializácia by mala zahŕňať systematické zoznamovanie s inými psami, zvieratami a cudzími ľuďmi.
Akita Inu potrebuje intenzívny kontakt so svojím majiteľom a rodinou, vrátane detí, ktoré má tendenciu skôr chrániť ako sa s nimi hrať. Hra by sa u tohto plemena nemala podporovať ani vynucovať. Pri jeho výchove je kľúčová kombinácia láskavosti a železnej dôslednosti. Pes by nemal byť držaný na reťazi ani v neustálom uzavretí vo vonkajšom kotercu. Vyžaduje si pevné vedenie a výcvik s jasne stanovenými hranicami.
Vzhľad a fyzické charakteristiky
Akita Inu je stredne veľký, vyvážený pes s čistými líniami, pevnou stavbou tela, silnou kostrou a dobre vyvinutým svalstvom. Sekundárne pohlavné znaky by mali jasne odlíšiť psa od suky.
- Výška v kohútiku: U psov 48,5 - 51,5 cm, u sučiek 45,5 - 48,5 cm.
- Hlava: Má širokú mozgovňu s výrazne vystupujúcimi lícami. Pomer dĺžky mozgovne k rypáku je 3 : 2. Mozoček je hore široký, mierne oblúkovitý.
- Stop: Slabo naznačený, ale zreteľný.
- Čenich: Klinovitý, s rovnou nosovou líniou.
- Nos: Čierny, u bielych jedincov je prípustný aj nos telesnej farby.
- Pysky: Čierne, priliehajúce k čeľustiam a zubom.
- Zuby: Silné, s nožnicovým zhryzom.
- Oči: Pomerne malé, takmer trojuholníkového tvaru, tmavohnedej farby, posadené primerane ďaleko od seba.
- Uši: Malé, pevne vzpriamené, trojuholníkového tvaru, mierne naklonené dopredu.
- Krk: Silný a svalnatý, bez laloku.
- Trup: Vysoký kohútik, rovný a silný chrbát, primerane široké a svalnaté bedrá, primerane sklonený zadok.
- Chvost: Vysoko nasadený, silný, nesený nahor, stočený alebo srpovitý nad zadkom. Pri spustení nadol siaha špičkou takmer po päty.
- Hrudník: Hlboký a primerane široký, s dobre klenutými rebrami a vtiahnutým bruchom.
- Predné končatiny: Dobre definované predhrudie, ramená primerane sklonené. Predlaktia rovné a suché.
- Zadné končatiny: Silné, mohutné, primeranej sily.
- Tlapy: Dobre klenuté, tesne priliehajúce prsty, hrubé a pružné chodidlá, tvrdé, čierne alebo tmavé pazúry.
Krycia srsť je tuhá, rovná, podsada mäkká a hustá. Srsť na chvoste je pomerne dlhá a odstávajúca. Aj keď sa často spomína čierno-biela varianta, v Japonsku sa takéto sfarbenie vyskytuje menej často a môže byť výsledkom kríženia s inými plemenami, napríklad s mastifom, po druhej svetovej vojne v Amerike. Tieto tmavšie psy boli kedysi nazývané tiger alebo sezam, ale v chove sa tieto farby využívajú zriedkavo. Farba srsti prechádza vekom zmenami.
Povaha a využitie
Akita Inu je dôstojný, pokojný, verný, poslušný a chápavý pes. Vyniká hlbokou oddanosťou svojmu pánovi a celej rodine, ku ktorej sa prejavuje prítulne. K cudzím ľuďom je nedôverčivý a voči útočníkom vie zasiahnuť nekompromisne a tvrdo. Zvieratá žijúce v spoločnej domácnosti prijíma dobre, avšak vo vzťahu k iným psom sa môže prejavovať agresívne, preto je nutné učiť ho kontaktu s nimi od malička.
Klady:
- Nebojácnosť
- Kvalitné zabezpečenie a ochrana
- Schopnosť učiť sa
- Čistotnosť (pes sa snaží po prechádzke očistiť)
- Žiadny špecifický zápach (často prirovnávaný k mačkám)
- Ticho, bez dôvodu nešteká
- Oddanosť (sú monogamné, veľmi lojálne k jednému majiteľovi)
- Dlhovekosť
- Vhodné pre bytový aj vonkajší chov (pri pobyte v byte je nutné venovať pozornosť intenzívnemu pohybu vonku)
Nevýhody:
- Tvrdohlavosť, dlhý proces tréningu (pes dozrieva po dvoch rokoch)
- Agresivita voči iným psom (má silné vodcovské vlastnosti a stráži si svoje územie)
- Bohaté pĺznutie (dvakrát do roka, podsada sa úplne zbavuje, čo môže trvať až 21 dní)
- Neznáša teplo (je to severné zviera)
- Nemôže byť dlho ponechaný sám
Napriek svojej uzavretejšej povahe je Akita Inu aj spoločenský a priateľský. Cíti náladu majiteľa a prejavuje podporu, čím sa stáva skutočným priateľom. Gény bojových psov, ktoré sa čiastočne prenášajú aj na moderných jedincov, ich robia vernými ochrancami svojich blízkych a územia. Aj keď je Akita Inu uznávaným strážcom, nie je nekontrolovateľná. K strave by sa malo pristupovať zodpovedne, ideálne kvalitné suché krmivo doplnené o prírodné produkty.
Základy výcviku psov: Ako vycvičiť AKÚKOĽVEK AKITU
Tento pes má neotrasiteľný charakter a vysokú inteligenciu. V histórii sa používal ako poľovný pes, ale dnes je jeho využitie primárne ako spoločník a strážny pes. Jeho správanie a vlastnosti ho robia mimoriadnym a plnohodnotným spoločníkom pre skúsených majiteľov.
História plemena
Pôvod plemena Akita Inu siaha do 17. storočia v Japonsku, v oblasti Akita. Stredne veľké plemená nazývané Matagi sa tu používali na lov zveri, ako sú medvede, jelene a diviaky. V rokoch 1908 boli Matagi skrížené s Tosa Inu a mastifmi, čím vzniklo väčšie plemeno, ktoré si však zachovalo niektoré vlastnosti špicovitých plemien. Tieto psy sa začali využívať na psie zápasy, ktoré boli neskôr zakázané. Napriek tomu plemeno prežilo a bolo ďalej šľachtené.
V roku 1931 bola Akita Inu vyhlásená za národný poklad Japonska a považovaná za národné kultúrne dedičstvo. V rokoch 1939 až 1945, počas druhej svetovej vojny, boli psy využívané aj ako zdroj kožušiny pre vojenské oblečenie. Po vojne americkí vojaci odviezli niektoré Akity do USA, kde sa začal ich vlastný chov, často viedol ku kríženiu s inými plemenami, čím vznikla tzv. Americká akita, ktorá sa od pôvodnej japonskej línie líši.
V roku 1948 bol založený Japonský Kennel Klub, ktorý je dnes členom FCI. V rámci ďalšieho vývoja plemena sa vytvorili dve rozdielne línie: jedna orientovaná na tradičný japonský typ (kratší, kompaktnejší) a druhá, ktorá položila základ pre chov v Amerike (väčší, s ľahšími kosťami).
Starostlivosť
Akita Inu je pomerne zdravé plemeno, ale ako väčšina veľkých psov, aj oni môžu trpieť chorobami pohybového aparátu. Je dôležité dbať na testovaný a riadny chov, kde sú rodičia testovaní na dyspláziu bedrových a lakťových kĺbov. Pri výbere šteniatka z registrovanej chovateľskej stanice sa riziká chorôb výrazne znižujú.
Výživa: Potrebuje kvalitné krmivo s vysokým obsahom bielkovín a minerálov. Pri vývoji by mali dostávať výživu pre kĺby. Je dôležité dodržiavať pravidelný čas kŕmenia (ideálne dvakrát denne) a zabezpečiť dostatok pokoja po jedle, aby sa predišlo torziám žalúdka. Množstvo krmiva by malo byť prispôsobené veku, aktivite a metabolizmu psa.
Srsť: Starostlivosť o srsť je náročnejšia, najmä počas obdobia pĺznutia dvakrát do roka. Vtedy je potrebné srsť vyčesávať aj dvakrát denne. Inak má Akita samočistiaci srsť a nevyžaduje časté kúpanie. Špecifický psí zápach jej srsť postráda. Nie je potrebná žiadna špeciálna úprava ako trimovanie alebo strihanie.
Pohyb: Akity nie sú extrémne náročné na pohyb, ale potrebujú dostatok aktivity. Obľubujú prechádzky a hry. Intenzívnejšie aktivity ako agility alebo coursingu nie sú pre ne typické, pretože sa radi rozhodujú sami. Pri pobyte v byte je nutné venovať veľkú pozornosť intenzívnemu pohybu vonku, aby sa predišlo nadváhe.
Výchova a výcvik: Vyžaduje si zodpovedný, pokojný a trpezlivý prístup. Od prvých dní je dôležité určiť jasné pravidlá a upevniť pozíciu majiteľa ako vodcu svorky. Prísne alebo tvrdé zaobchádzanie môže viesť k neovládateľnosti a zvýšenej agresivite. Včasná a dôsledná socializácia je kľúčová, aby sa predišlo dominancii a agresivite voči iným psom v dospelosti.
Akita Inu nie je pes pre začiatočníkov. Potrebuje skúseného majiteľa, ktorý dokáže citlivým spôsobom skrotiť jeho tvrdohlavú povahu a poskytnúť mu pevné vedenie a lásku.