Akita Inu: Majestátne japonské plemeno s bohatou históriou

Akita Inu, známa aj ako Akita, je jedným z najstarších a najikonickejších japonských plemien psov. Jej pôvod siaha hlboko do histórie, kde zohrávala úlohu lovca, strážcu a bojovníka. Dnes je Akita Inu obdivovaná pre svoju vernosť, odvahu a majestátny vzhľad, no zároveň si vyžaduje skúseného majiteľa, ktorý dokáže zvládnuť jej silnú a nezávislú povahu.

História a pôvod

Akita Inu je plemeno psa pochádzajúce z Japonska, konkrétne z prefektúry Akita na severe ostrova Honšú. Jej história siaha minimálne do 17. storočia, pričom archeologické nálezy naznačujú prítomnosť jej predkov na japonských územiach už okolo roku 15 000 pred Kristom. Pôvodne boli tieto psy strednej veľkosti a nazývali sa Matagi. Od roku 1603 sa v oblasti Akita používali ako bojové plemeno a na lov veľkej zveri, ako sú medvede, jelene a diviaky.

Mapa Japonska s vyznačenou prefektúrou Akita

Po roku 1868 začali Matagi krížiť s plemenami Tosa Inu a Mastif. Toto kríženie síce zväčšilo veľkosť plemena a posilnilo jeho bojové vlastnosti, avšak spôsobilo aj stratu niektorých typických vlastností špicovitých plemien. V roku 1908 boli psie zápasy v Japonsku zakázané, ale plemeno sa zachovalo a ďalej sa šľachtilo ako veľké japonské plemeno. V roku 1910 bola zavedená daň zo psov, ktorá viedla k masívnemu poklesu chovaných psov, no plemeno sa napriek tomu podarilo zachrániť.

Počas druhej svetovej vojny (1939-1945) bolo bežné využívať psy ako zdroj kožušiny pre vojenské oblečenie. V tomto období bolo chov Akít prísne regulovaný a mnohé psy uhynuli alebo boli zhabané. Po vojne zostalo len málo čistokrvných jedincov, ktoré sa delili do troch typov: Matagi Akita, bojová akita a ovčiarska akita. V povojnovom období sa začal proces obnovy pôvodného plemena, pričom významnú úlohu zohral pes Kongo-go z línie Dewa, ktorý vykazoval vlastnosti mastifa a vplyv nemeckého ovčiaka.

V roku 1931 bola Akita Inu vyhlásená za národný poklad Japonska a považovaná za národné kultúrne bohatstvo. V tomto období sa tiež začali objavovať prvé štandardy plemena. Americkí vojaci po druhej svetovej vojne doviezli Akity do USA, kde sa začal ich samostatný chov. Tamojší chovatelia mali odlišné predstavy o vzhľade a vlastnostiach plemena, čo viedlo ku kríženiu s mastifmi a nemeckými ovčiakmi a k vzniku americkej akity, ktorá sa líši od pôvodnej japonskej.

Celkový vzhľad

Akita Inu je veľký, robustne stavaný pes s dobrou rovnováhou a značnou hmotnosťou. Sekundárne pohlavné znaky sú výrazne viditeľné. Pes pôsobí ušľachtilo, dôstojne a rezervovane.

Dôležité pomery:

  • Pomer kohútikovej výšky k dĺžke tela (od hrbolku lopatky k hrbolku sedacej kosti) je 10 : 11.

Hlava: Lebka je primeraná k telu, široká s výraznou čelnou ryhou. Nosová huba je veľká a čierna. Tlama je stredne dlhá a silná s širokým koreňom, zužujúca sa, ale nie zašpicatená.

Uši: Vztyčené, stredne veľké, trojuholníkového tvaru, mierne naklonené dopredu.

Oči: Malé, tmavé, hlboko posadené, mierne trojuholníkového tvaru.

Chrbát: Rovný a pevný.

Chvost: Vysoko nasadený, silný, nesený výrazne zatočený nad chrbtom.

Akita Inu s typickým zatočeným chvostom

Srsť a farba

Srsť Akity Inu sa skladá z hrubej, rovnej krycej srsti a jemnej, hustej podsady. Táto dvojitá srsť poskytuje vynikajúcu ochranu pred nepriaznivým počasím. Srsť je stredne dlhá a dosť hustá, najmä v oblasti krku a na stehnách. Pri porovnaní so zvyškom tela je srsť na hlave a končatinách kratšia.

Povolené farby srsti sú:

  • Červenobéžová
  • Sezamová (červenobéžové chlpy s čiernymi špičkami)
  • Žíhaná
  • Biela

Je dôležité poznamenať, že u všetkých farebných variantov okrem bielej je akceptovaný aj "urajiro" - belavé sfarbenie na lícach, na vnútornej strane nôh a na bokoch papule. U bielych Akít nie je urajiro nutné.

Štvorfarebná Akita Inu

Povaha a temperament

Akita Inu je známa svojou mimoriadnou vernosťou a oddanosťou svojej rodine. Svojho pána a členov domácnosti miluje a je im neuveriteľne lojálna. Je to statočný, neochvejný a inteligentný pes s pokojnou a vyrovnanou povahou. Zároveň je však aj samostatná, tvrdohlavá a má silne vyvinuté ochranárske pudy.

Akity sú dôstojné a rezervované voči cudzím ľuďom, no zároveň sú skvelými strážcami rodiny, majetku a záhrad. Ich pôvodné poslanie chrániť majetok a asistovať pri love veľkej zveri z nich urobilo samostatné a občas aj svojhlavé psy.

Aj keď sa Akita učí rýchlo vďaka svojej inteligencii, jej reakčný čas na povely môže byť dlhší ako u iných plemien. Vyžaduje si trpezlivý a dôsledný výcvik s prirodzenou autoritou. Je dôležité, aby pes pochopil svoje miesto v hierarchii. Akity môžu mať tendenciu preberať vodcovstvo, preto je nevyhnutné ich dominanciu včas podchytiť.

Dôležité vlastnosti:

  • Absolútna vernosť
  • Odvaha a nebojácnosť
  • Vysoká inteligencia
  • Samostatnosť a tvrdohlavosť
  • Ochranné pudy
  • Dominantnosť (najmä voči iným psom)
  • Potreba kontaktu s rodinou

Akity sa veľmi dobre čistia, podobne ako mačky. Na svoju veľkosť jedia relatívne málo a sú nadšenými aportérmi.

Výcvik a socializácia

Výcvik Akity Inu si vyžaduje špecifický prístup. Klasický "cvičákový dril" a repetitívne cvičenia nie sú pre toto plemeno vhodné. Akity sa síce učia rýchlo, ale často si vyberajú, ktoré povely chcú splniť. Sú citlivé na akúkoľvek agresivitu zo strany človeka, preto je pri výcviku kľúčová jemnosť, trpezlivosť a pozitívne metódy. Zvyšovanie hlasu a fyzické tresty sú nežiaduce a môžu viesť k tomu, že pes prestane spolupracovať.

Šteňa Akity Inu pri výcviku

Kľúčovou súčasťou výchovy je včasná a dôkladná socializácia. Akity majú tendenciu byť dominantné, najmä voči iným psom. Ak sa pes od útleho veku stretáva s rôznymi psami a inými zvieratami, dá sa predísť prípadnej agresivite a teritoriálnemu správaniu v dospelosti. Správna socializácia je nevyhnutná aj pre ich správanie voči cudzincom.

Pri výcviku sa odporúča byť originálny a kreatívny. Akity radi aportujú, takže táto aktivita je jedným z mála cvikov, ktoré plnia bez väčšieho zaváhania. Je dôležité, aby majiteľ mal prirodzenú autoritu a dokázal citlivým spôsobom viesť svojho psa, čím sa zabezpečí harmonické spolužitie.

Starostlivosť

Akita Inu má hustú, stredne dlhú srsť s bohatou podsadou, ktorá ju chráni pred chladom a dažďom. Aj keď je srsť odolná, vyžaduje si pravidelnú starostlivosť, najmä počas obdobia pĺznutia, ktoré sa zvyčajne vyskytuje dvakrát ročne. Počas pĺznutia je potrebné psa vyčesávať denne, prípadne aj dvakrát denne, aby sa odstránili odumreté chlpy a zabránilo sa plstnateniu.

Pravidelné česanie (raz týždenne mimo obdobia pĺznutia) udržiava srsť v dobrej kondícii. Srsť Akity je do istej miery samočistiaca, takže časté kúpanie nie je potrebné. Kúpať by sa mala len vtedy, keď je to naozaj nevyhnutné.

Okrem starostlivosti o srsť je dôležité dbať na pravidelnú hygienu uší a očí, ako aj na strihanie pazúrikov a dentálnu hygienu.

Napriek svojej odolnosti voči chladu, Akity zle znášajú vysoké teploty, preto je v lete potrebné zabezpečiť im chladné prostredie.

Zdravie a životná dĺžka

Akita Inu je vo všeobecnosti zdravé plemeno s priemernou dĺžkou života 11-15 rokov. Ako mnoho veľkých plemien, aj Akity sú náchylné na určité zdravotné problémy, najmä ochorenia pohybového aparátu ako dysplazia bedrových a lakťových kĺbov. Dôležité je preto zabezpečiť si šteniatko z overeného chovu, kde sú rodičia testovaní na tieto ochorenia.

Ďalšie možné zdravotné problémy zahŕňajú:

  • Autoimúnne ochorenia (napr. seborea, pemfigus)
  • Očné problémy (napr. entropium, progresívna atrofia sietnice)
  • Gastrointestinálne problémy (napr. torzia žalúdka)
  • Neurologické problémy (napr. syndróm šedej psy)
  • Hypotyreóza

Pri správnej starostlivosti, vyváženej strave a pravidelných veterinárnych prehliadkach je možné predchádzať mnohým zdravotným komplikáciám a zabezpečiť Akitovi dlhý a plnohodnotný život.

Život s Akitou Inu

Akita Inu je pes, ktorý sa chce a musí stať plnohodnotným členom rodiny. Potrebuje intenzívny kontakt so svojimi ľuďmi a nesie zle znáša dlhodobé odlúčenie. Ideálne prostredie pre Akitu je dom so záhradou, kde má dostatok priestoru na pohyb, ale zároveň je stále v kontakte so svojou rodinou. Ak žije v byte, je nevyhnutné zabezpečiť jej dostatok pohybu a mentálnej stimulácie prostredníctvom pravidelných a dlhších prechádzok.

Akity sú pomerne tiché psy a štekajú len vtedy, ak majú dôvod. S majiteľmi často komunikujú mručaním a mumlaním. Sú tiež známe svojou tendenciou nosiť rôzne predmety, aportovanie je pre ne prirodzenou aktivitou.

Napriek svojej tvrdohlavosti a nezávislosti, Akita je neuveriteľne verný a oddaný spoločník, ktorý svojho majiteľa a rodinu bude chrániť za každých okolností. Svojou prítomnosťou prináša do domácnosti pocit bezpečia, majestátnosti a hlbokej väzby.

Rodina s Akita Inu na prechádzke

tags: #je #akita #inu #bojove #plemeno