Stret s rozzúreným psom je situácia, ktorú rozhodne nechcete. Viete, ako sa účinne chrániť, aké sú vaše práva v krajnej núdzi a prečo sa nemusíte obávať právneho postihu, keď na elimináciu útočníka nasadíte všetky dostupné prostriedky?
Právne Aspekty Obrany a Krajnej Núdze
Pri napadnutí psom platia rovnaké pravidlá, ako pri nutnej obrane a krajnej núdzi. Z toho vyplýva, že môžete užiť všetky primerané prostriedky na odvrátenie útoku. Pri skutočnom ohrození života je úplne prípustná obrana, ktorá nie je primeraná a môže viesť až k smrti samotného psa. Hoci je pes spoločníkom človeka už desiatky tisíc rokov a napospol ich máme všetci radi, stále platí, že právo na nutnú obranu máme všetci a zákon stojí na strane napadaného. Znovu opakujeme, že posúdenie nutnej obrany je silne individuálne a nemožno ho rámcovo ani podľa akýchkoľvek tabuliek škatuľkovať. Veríme, že našim čitateľom nemusíme vysvetľovať, že inak sa bude posudzovať napadnutie ratlíkom a inak napadnutie "veľkým" psom.
Majiteľ psa má zákonnú povinnosť odovzdať psa k riadnemu vyšetreniu, aby sa vylúčila prípadná nebezpečná nákaza. Napríklad besnota. Aj napadnutému odporúčame návštevu lekárskeho zariadenia, ak dôjde k akémukoľvek zraneniu na tele. Lekár má povinnosť vystaviť potvrdenie o ošetrení, ktoré bude okrem iného použité pri preukazovaní porušenia majiteľa psa.
Na záver je potrebné povedať, že právo na ochranu vás, detí alebo ostatných stojí na vašej strane. Pokiaľ dôjde k vopred nevyprovokovanému útoku psa, môžete použiť prostriedky, ktoré hrozbu eliminujú. V krajnom prípade aj prostriedky, ktoré môžu mať za následok smrť útočiaceho zvieraťa všeobecne.
Voľný Pohyb Psov a Zodpovednosť Majiteľa
Voľný pohyb psov zvyčajne upravujú mestské vyhlášky. V niektorých mestách sa môžete stretnúť s vyhláškou, kde sa voľný pohyb psov, teda psov bez vôdzky, zakazuje. Avšak existujú mestské vyhlášky, kde voľný pohyb psov je skutočne možný a mestá často vyhradzujú príslušné územia, kde je voľný pohyb umožnený.
Majme na pamäti, že za svojho psa, nech sa chová akokoľvek, je vždy zodpovedný jeho majiteľ. Z toho jasne vyplýva, že nie je prípustné, aby došlo k napadnutiu, ak sa pohybujete v blízkosti vyhradených zón alebo kdekoľvek inde. Nejde len o vyhradené zóny. Rovnaké podmienky platia v ostatných prípadoch. Veľakrát samotné zviera za mizerný výcvik svojho pána ani nemôže, ale to už sme skutočne inde...
Veľkosť psa majiteľa nezbavuje žiadnej zodpovednosti. Ak je známy majiteľ psa, potom je jeho povinnosťou uhradiť náklady na prípadné liečenie zranenia a samozrejme aj škody na odeve, ktoré bývajú veľmi časté.
Ako sa Brániť Pri Priamom Útoku
Pri samotnom napadnutí mnohokrát postačí zadupatie smerom k útočiacemu psovi a rázny a hlasný výkrik. Utekaj! Upaluj! Záleží! Zadupať a vykríknuť vie každý, ale bohužiaľ. Ani táto obrana nie je 100% a môže sa stať, že útočiaceho psa tento spôsob obrany naopak vyprovokuje k ráznejšej akcii. Znovu opakujeme. Bráňte sa vždy podľa konkrétnej situácie.
K odehnání psa môžete použiť predmety, ktoré máte bežne pri sebe. Dáždnik, palicu, zväzok kľúčov, klacek alebo napríklad pracovný nástroj. V tlači pred rokmi prebehla správa, že k zúfalej obrane vlastného života pred svorkou psov nezostalo poškodenému nič iné, než vziať do ruky lopatu. Aj takéto prípady sa bohužiaľ stávajú...
Keď už pes bezprostredne útočí, potom podľa názorov odborníkov je najlepšie sa schúliť do klbka, pričom neurobíte chybu, ak si budete rukami chrániť hlavu a krk, čo sú v tejto pozícii najzraniteľnejšie miestá. Zvlášť na krku, kde jedno uhryznutie môže mať fatálne následky.
Rozpoznanie Známok Blížiaceho sa Útoku
Hoci nemožno nijako paušalizovať, sú určité telesné signály, ktoré napovedajú, že sa pes môže rozhodnúť k bezprostrednému útoku. Ktoré to sú?
- Zježená srsť
- Sústredený, uprený pohľad
- Podráždené vrčanie
- Vycerené zuby a ohnutý pysk
- Postoj, ktorý znateľne ukazuje, že pes preniesol váhu na predné nohy
- Chvost psa bude vysoko zdvihnutý a napriamený
- Napriamené uši
Všetky signály pred samotným útokom nemusia byť prítomné. Môžu niektoré chýbať, mnohokrát dominuje veľmi výrazne jeden, dva...
Prevencia a Vyhýbanie sa Konfliktným Situáciám
Je potrebné pripomenúť, že najlepšou obranou nie je útok. Naopak. Vyhýbajte sa situáciám, kde je možné útok predpokladať. Keď viete o mieste, kde sa vyskytuje mnoho psov, u ktorých si nie ste istí, aké bude ich konanie, potom odporúčame sa podobným miestam vyhnúť oblúkom.
Čo Nerobiť Pri Stretnutí s Potenciálne Agresívnym Psom
Pokiaľ pes stojí pred vami a ešte nedošlo k útoku, ale spozorujete jeden z vyššie menovaných znakov, ktoré môžu predchádzať útoku, potom rozhodne nerobte nasledujúce:
- Vyhnite sa očnému kontaktu - v prírode všeobecne znamená dlhý očný kontakt výzvu k boju.
- Neroobte prudké pohyby.
- Nezdvihajte ruky.
- Neutekajte.
Pomaly ustupujte (cúvajte). Nestavajte sa v bok.
Komunikácia So Psom: Pochopenie Reči Tela
Rozumiete svému psovi? Všímáte si, jakým způsobem s vámi váš pes komunikuje? Pochopení specifických signálů v různých situacích, nemusí být vždy jednoduché. Pokud skutečně chcete porozumět svému psovi, musíte se na jeho řeč těla podívat s odstupem a jako na celek - na jeho postavení, výraz, pohyb a postavení ocasu. Psí komunikace je velmi složitý systém řeči, těla, zvukových signálů a dokonce i pachových podnětů. Všichni víme, že psi kňučí, štěkají, vrčí a vrtí ocasem. Ale věděli jste, že všechny tyto projevy jsou nedílnou součástí komunikace?
Vrtění ocáskem je viditelné na první pohled a ledacos nám napoví o momentálním rozpoložení psa. Někdy ale mohou být všechny signály matoucí, hlavně pro začínající pejskaře.
- V této situaci pes vrtí ocasem rychle a energicky ze strany na stranu, většinou u toho mívá i vyplazený jazyk a koutky tlamičky nahoru, jako když se směje, někdy dojde i na „šťastnou“ loužičku. Celá souhra těchto signálů je způsobena směsicí hormonů, které se vyplaví do jeho těla, když vidí své majitele, nebo jinou oblíbenou osobu. Vítá vás takto váš pejsek?
- Při poukázání na svou dominanci, drží pes ocas rovně a strnule, jako „anténku“. Drží si pevný postoj na předních tlapkách a často nakrčuje čumák, nebo má naopak naprosto kamennou tvář. Tento signál uvidíte nejčastěji v případě, že psa vypustíte do cizí smečky. Typickým příkladem jsou psí parky a podobně. Pokud se tak pes chová doma a snaží se neustále dostat do vůdčí pozice, máte zřejmě problém a je potřeba zaměřit se na řádný výcvik, než vám váš mazlíček přeroste přes hlavu.
- Ten, kdo nemá vlastního psa, nemůže asi nikdy pochopit, jak vyděšeně a provinile se psi umí „tvářit“ a chovat. Typickým signálem provinilého/stydícího se psa je stažený ocas mezi nohy. Mnohdy je pes ještě přikrčený k zemi a občas se snaží přetočit na záda, aby dal najevo svoje submisivní chování. Při pocitu ohrožení má pes nízko stažený ocas, někdy jím vrtí. Vrtění je ale pomalé, nejisté a ocas míří vodorovně, nebo je stažený až dolů. Kdy se tak pes může projevit? Pes má v této situaci tendenci protivníka zastrašit - vyceňuje zuby, ale přitom má stále stažený ocas a často i uši. “Věděli jste, že nedávná studie ukázala, že psi mají tendenci zavrtět ocasem více doprava, pokud cítí něco pozitivního?
- Zježená srst je jedna z reakcí, kterou pes neřídí vědomě, ale kterou jeho tělo přirozeně reaguje různé situace. Zježení srsti od ramena až po ocas znamená určitou míru vzrušení. Váš pes mohl něco vidět, něco ho silně zaujalo, nebo se chystá k výpadu.
- Psi mají širokou škálu „zvukových“ projevů. Krátké štěkání je nejčastěji spojeno s radostným štěkáním, štěkáním na povel, nebo rychlým a přerušovaným agresivním štěkáním. Většina lidí má vrčení psa spojené jen s projevem agrese. Vrčení může mít ale i jiný význam. Vrčí váš pes například při hraní? Psí vytí bývá spíše nežádoucím hlasovým projevem. Kdy pes vyje? Někteří psi si vyjí jen tak sami pro sebe, nebo když slyší hudbu, se kterou si rádi „zazpívají“.
- Všimli jste si, že psi dýchají v létě o dost rychleji a často s vyplazeným jazykem? V horkých letních dnech je to totiž jeden z hlavních způsobů, jak se ochladit. Cestujete často se psem? Obzvláště v letních měsících si dejte záležet při výběru náhubku. Dýchá váš pes zrychleně?
- Věděli jste, že váš pes produkuje feromony? Feromon si můžete představit jako chemický signál, který váš pes vyprodukuje, aby ovlivnil/upoutal nebo navázal kontakt s jiným psem. “ Víte, že pes je schopný zjistit pohlaví a věk jiného psa pouze pomocí pachu?
Psi jsou víc než jen domácí mazlíčci, jsou to naši nejlepší přátelé. Chápou, co chceme a potřebujeme, lépe než kdokoli jiný; proto je komunikace s nimi tak důležitá! Jak to máte se svým psím společníkem vy?
Řeč těla psů 101
Poruchy Správania Psa a Ich Riešenie
Vo väčšine prípadov nejde o agresiu, ale len o značné rozrušenie, psychickú neistotu, nevyrovnanosť psíka, nedostatočnú socializáciu na vonkajšie okolie a nesprávne riadenie psíka doma. Nepozerajte sa mu do očí, nehovorte na neho. Nenechajte sa vyvádzajúcim psíkom donútiť ku chvatu, lebo veď on musí.
Dovôľujete psíkovi robiť chyby a ukazujete mu, že ich musí sám napraviť. To je proces učenia sa z vlastných skúseností. Neváhajte sa zastaviť vždy, keď sa vám jeho správanie nepáči. Ide o reč tela, tej váš psík rozumie, narodil sa s ňou. Bez povelu, po tichu a v kľude. Je to vysoko dominantné správanie z vašej strany, no zároveň veľmi pokojné. No napäté správanie budete posilňovať. Podobne by to spravil aj pes-tulák. Vyvarujte sa tesne pred nimi a počas nich vlastného napätia. Kynológovia radia pracovať na cvičení povelu ku mne, až kým nebude stopercentný. No ak ich použijete, budú aj rešpektované. Každý majiteľ si svojho psíka pozná, vie, či je prirodzene suverénny, alebo prirodzene submisívny. Len si spravte prirodzený oblúk, čiže zväčšite vzdialenosť pri míňaní sa a každý ide svojou cestou bez kontaktu. Rozrušenie u nich opadne, pretože si spracovali pach. On to gesto pochopí a spomalí.
Úzkostlivé reakcie psíka začínajú už pri príprave - kabelka, kľúče od auta (už dychčanie), kabát, topánky (aj lietanie v priestore) a odchod z bytu ... a už panický štekot, zavýjanie, skákanie do dverí a škrabanie na ne. Je to veľmi traumatizujúce pre obe strany, psíka aj jeho majiteľa. Ľudia, ktorí sú týmto konfrontovaní, vyskúšali všeličo, no rozhodne vždy začali upokojujúcimi prírodnými prípravkami.
Tak ako nátlak na pozornosť, jedlo, hru ...tak i na návrat majiteľa domov, resp. Napríklad aj v rozhodnutí, že .“.. Doprajme mu pokojné hodiny oddychu bez nás a bez toho, aby musel neustále vyhodnocovať naše emócie, nepokoj, stres, frustráciu či eufóriu. On na to musí inštinktívne reagovať. Príroda to tak má. Ak potrebujete váš konkrétny prípad prebrať detailnejšie, pokojne zavolajte. Rada pomôžem. No riešenie dôsledku je krátkodobá a neefektívna vec.
Udržte si zdravý rozum a naučte sa svojho psíka počúvať. Sledujte ho a zistite, prečo sa správa tak, ako sa správa. Tento a aj iné nátlaky zrušíte veľmi rýchlo pokojnou ignoranciou. Stačí aj pár sekúnd. Ak poznáte dôvod, po tých pár sekundách ignorancie, keď to psík už vzdal a odišiel za inou činnosťou, mu dáte to, čo pôvodne chcel. Vytvárate mu bezpečný domov, kde to riadite vy a on vám verí. Ak sa tam však šéf, jedinec s psychickou prevahou, nevyskytuje, začnú inštinktívne šéfovať oni. Musia. Pretože my ľudia pri rozprávaní automaticky použijeme pohľad na každého, komu niečo hovoríme. Zvieratá však majú vrodenú reč tela, očný kontakt používajú odlišným spôsobom a veľmi cielene. Ak máte veľmi nátlakového psíka, dostanete sa až k nemu. Mne osobne to najdlhšie u jedného veľmi vytrvalého vnútorného aj vonkajšieho „štekača“ trvalo cca 45 minút. Pretože ste sa začali správať pre neho zrozumiteľne. Presadzujúco. A to ste vlastne nič ústami nepovedali. Nevedie k zastrašovaniu, týraniu, ohrozovaniu na živote, vedie k rešpektu v rámci danej komunity. Choďte k nemu, opäť presne na to miesto, z ktorého šteká a skontrolujte situáciu. Ak sa bude proti vám presadzovať prebehnutím na iné miesto a ďalším štekotom, nepresvedčili ste ho, tak pokračujte v danom postupe.
Ničenie, trhanie a iná deštrukčná činnosť akéhokoľvek druhu v byte či na záhrade, nutkavé neprestávajúce lízanie hlavne labiek až sebapoškodzovanie signalizuje vnútorný stres. Mnohým to mohlo pomôcť v štádiu šteniatka a tínedžera, ak sú intuitívnou autoritou s asertívnou povahou a nerobili triviálne chyby.
Človek a jeho psík tvoria komunitný útvar (ako zvieratá svorku, stádo, kŕdeľ). Čas bez nás v kľude prespali. Pamätajte na to, že je to veľmi podobné ako u ľudí - so škôlkárom musíte komunikovať inak ako s tínedžerom. Týmto spôsobom však neznížite rozrušenie a napätie a nevediete k absolútnej zmene chovania. U obzvlášť submisívnych jedincov to môže čiastočne fungovať. Alebo radšej pre stav vysokého rozrušenia použijete vhodnejší komunikačný systém, ktorým je reč tela. Ak nemáte zvládnuté skákanie na ľudí, čítajte tu. Ide hlavne o fenky, tie cikajú čupnutím, takže plná dávka v jednej mláčke. U samčekov to nie je až také viditeľné, pretože v dospelosti cikajú dvihnutím nožičky na zvislú plochu. Poškodenie záhrady nastáva až v období hormonálneho vývoja psíkov, kedy sa mení ich metabolizmus. Zabrániť sa tomu dá, no nie nútením vyprázdňovať sa na jedno vybrané miesto. To je proti inštinktom predátora. A pes je predátor. Môžeme však ísť v súlade s ňou a využiť tzv. Vtláčacie obdobie vo vývoji šteniatka trvá zhruba od 4. týždňa do 4. mesiaca jeho života. Ale môžete spájať so slovom vyvádzanie von, napr. "ideme cikať". Pri mnohých psíkoch to fungovalo, pri mnohých nie. Ak napriek tomu potrebujete pomôcť, zavolajte , som tu pre vás. Text aktualizujem ... Ak potrebujete radu hneď, pokojne mi zavolajte, rada pomôžem.
Strach je normálnou reakciou mozgu na podnety, ktoré sú nepríjemné, nebezpečné alebo sa takými len môžu javiť. Strach si však nezamieňajme s dnešným fenoménom "separačnou úzkosťou". Príčinou je chybne nastavený vzťah so psíkom, kedy majiteľ nevedomky podporuje jeho nátlakové chovanie voči ľuďom. Tak ako nátlak na pozornosť, jedlo, hru ... i na návrat majiteľa domov, resp.
Postupnosť zmenšovania oblúka je ponechaná na psíkovi, žiadne nátlakové ťahanie psíka priamo k predmetu a nepatričné nútenie. Dokonca môže prísť k tzv. Úporne sa snaží niekde schovať alebo utiecť. Proces privykania a následne učenia musí prebiehať v bezpečnom prostredí, pokoji, nenásilne a pozitívne. Rátajte s tým, že aj plachý či vystrašený psík pozná a použije manipulatívne a ovládacie maniere voči vám. Ak ich poznáte a budete vedieť na ne reagovať, o to skôr jeho momentálny strach prejde, resp.
Pri znižovaní citlivosti na niečo začíname s daným javom na najnižšej úrovni, keď je psík v kľude a robí niečo, čo má rád. Úroveň náročnosti zvyšujeme len potiaľ, koľko psík znesie pri pokojnej reakcii. Nesmiete byť netrpezlivý, tu nič neuponáhľate. Pri znecitlivovaní používajte len pomôcky, ktoré nespôsobujú bolesť a neprehlbujú strach, inak spôsobí viac škody ako osohu. Mnohí majitelia to riešia sedatívami, homeopatikami, či bylinkami.
Hyperaktivita u psíkov má rôzne príčiny a prejavy, a preto existujú aj rôzne spôsoby jej eliminácie. Ich energia počas hry nepozná hranice. Hrať šach s vami asi nebude, ale naučte ho rozpoznávať predmety, hľadať osoby alebo skryté predmety a priniesť ich určenej osobe, nájsť skryté maškrty, doniesť noviny z určeného miesta či nácvik práce s labkou, napríklad pri posúvaní predmetov, ak u neho uvidíte spontánny sklon k tomu. Môžete psíka naučiť slalom pomedzi vaše nohy počas chôdze, tanečné kroky, rôzne otočky, alebo jednoducho stavte na hru na podriadenosť.
Často stačí rozrušenie len ignorovať, zastaviť sa v činnosti, ktorá psíka rozrušila, takzvane zamrznúť. Psík sa upokojí po chvíli sám a vy v činnosti pokračujete. Prílišnú akčnosť psíka v stave rozrušenia podporí aj váš pohľad, pozornosť, ktorú mu venujete, alebo vaša nepokojná myseľ. Takže v takýchto chvíľach sa naň nepozerajte, nedotýkajte sa ho a nerozprávajte naň. Samozrejme, nemusím pripomínať, že vy ste počas celého výbuchu v absolútnom pokoji!
Hyperaktívne psíky sa často dožadujú vašej prítomnosti, sledujú vaše kroky po dome, prenasledujú vás, alebo sa dožadujú jedla či hry, zasahujú do vášho osobného priestoru a nútia vás robiť to, čo chcú oni. Treba si uvedomiť, že je to dominantné správanie, aj keď je inak váš psík submisívny, a treba to dôsledne zaraziť hneď v začiatkoch výskytu takéhoto správania. Psík veľmi rýchlo zistí, že takéto chovanie mu nič neprináša a s výbuchmi energie prestane. V takomto prípade veľmi dobre funguje zaradenie relaxácie ako súčasti denného režimu. Počas bežného dňa, keď má psík svoj režim, na ktorý si zvykne, treba doň začleniť práve stabilný čas na oddych (ako popoludňajší spánok detí v materskej škôlke) a naučiť ho signál, ktorý preň vždy bude znamenať pokoj na ním zvolenom mieste. Používam ho vždy, keď som zaneprázdnená inou činnosťou a psíky ma nesmú istý čas vyrušovať. V takýchto chvíľach vedia, že sa nemôžu spolu blázniť, že nesmú reagovať na štekot iných psíkov ani na iné zvukové podnety zvonka, ani nesmú rušiť návštevu, ak je prítomná, dožadovaním sa, napríklad, jej pozornosti.
Hyperaktívne psíky najviac akceptujú neotrasiteľný vnútorný pokoj a rozhodnosť svojho majiteľa. Čo už môže byť také zlé na prenasledovaní lastovičiek na oblohe, sledovaní svetla a tieňov, sústredení sa na predmet či človeka alebo na naháňaní sa za loptičkou ... Bola veľmi vnímavá, rýchlo sa učila, bola neuveriteľne rýchla a pružná v pohybe, výborná prieskumníčka, rada sa maznala. Aj tak ju mali napriek všetkému nesmierne radi. Kto má psíka a vytvoril si s ním vzťah, je ochotný kvôli nemu vydržať veľa vecí. Potešilo ma, že rovnaký názor na šialenstvo s loptičkou mala aj známa nórska kynologička T. Kvôli loptičke bola ochotná zabudnúť na svoj skvelý nos a vôbec ho nevyužívať. Množstvo loptičiek porozhadzovaných po záhrade si mohla hľadať a mala ich na svoju vlastnú hru. Chôdza na vôdzke sa stala pre ňu povinnou jazdou pracovného režimu. K tomu každý deň 5 hodín povinného oddychu - 2 hodiny po rannom jedle a 3 hodiny po vychádzke a obede, aj v prítomnosti ľudí. A to je mentálne namáhavá činnosť - pes musí pre vás hľadať riešenie, aby ste tlak zrušili. Všetko to zvládla v priebehu jeden a pol roka aj vďaka svojej nerozlučnej parťáčke vo svorke, mladučkej labradorke Gine, ktorá si nás našla na ulici a už zostala s nami. Loptičku si nanajvýš posúvala labkou po zemi a hrala sa s ňou pokojne ako iné psy. Sledoval tieň svojej hlavy, uší, chvosta, čohokoľvek. Stál a uprene sa díval do zeme. Bez oddychu, bez odvrátenia očí, bez pohnutia uchom, chvostom. Zanechať túto činnosť bol ochotný len vnútri. Pri prvej rane náš workoholik spozornel, pri ďalšej zamrzol. Pri nasledujúcej rane sme využili jeho poslušnosť a poslali ho povelom na miesto. Rovnako aj našu mladšiu Sil, tiež vtedy ešte citlivú na tieto zvuky. Nesmeli vstať, pohnúť sa alebo si sadnúť. Bola to práca, ktorej sa musel venovať ich mozog, aby sme ho odvrátili od sústredenia sa na zvuky a na svoj strach. A ako také ho teda môžeme označiť za dominantné chovanie, voči ktorému sa každý vyrovnaný pes ohradí.
Aby sme tomu správne rozumeli - dominantná aj submisívna životná stratégia sú v poriadku. Každý člen komunity, ľudskej i zvieracej, musí ovládať a používať obidve. Výchovu si nepleťme s výcvikom. Takisto môžete naučiť psíka milión rôznych kúskov alebo povelov, ale ak ho nevediete v rodine k rešpektujúcemu správaniu k ostatným, nebude s ním život príjemný a ani on nebude mať kamarátov - každý bude od neho bočiť.
Význam: spomaľ, upokoj sa, nepáči sa mi to. Tento nástroj vedia použiť všetky psíky, od šteniatka až po seniora. Ak pes skáče ďalej a z rôznych strán, aby sa uhol môjmu kroku voči nemu, robím malé kroky a úkroky vždy do toho smeru, z ktorého vyskočil. Zistí, že rozumiem, čo mi robí a neakceptujem to. Rešpekt voči psychicky silnejšiemu v komunite je vrodený inštinkt svorkového zvieraťa.
