Ľudia si kupujú domácich miláčikov z viacerých dôvodov. Niektorí chcú ochranu, iní verných spoločníkov. Veľa ľudí si vyberá psa, pravdepodobne kvôli rozmanitosti plemien, vďaka ktorým si ho môžu zaobstarať aj ľudia bývajúci v menších bytoch. Okrem toho mnohí považujú psa za mimoriadne inteligentné zviera.
Júlová štúdia vedcov z Eötvös Loránd University v Budapešti ale dokazuje, že existuje aj inteligentnejšie zvieratko, a síce prasa, ktoré je okrem toho aj samostatnejšie. Podľa tejto štúdie sa psy dokážu najlepšie prispôsobiť ľudskej komunikácii a patria medzi mimoriadne sociálne zvieratá. Prekvapivé teda môže byť, že medzi takéto zvieratá patria aj prasatá.
Dôvodom tejto nevedomosti môže byť fakt, že ošípané sa odpradávna využívali najmä na mäso a ľudia domestikovali predovšetkým psov, tvrdí štúdia. Ako informoval portál ABC News ešte v roku 2017, v posledných rokoch rastie popularita predovšetkým miniatúrnych prasiat.
Experti preto porovnali správanie asi sedemmesačného psa a dvoch miniatúrnych prasiat, ktoré sú odmalička vychovávané ako domáci miláčikovia.
Ošípané sa zaujímali o misku, psy o človeka
Vedci položili jednu plastovú nádobu na každú stranu testovacej miestnosti. Nádoby boli naplnené krmivom, obe však prevrátili hore nohami. Na hornej strane nádoby boli diery, cez ktoré bolo jedlo síce viditeľné, no zvieratá sa k nemu nemali ako dostať. Predtým, ako spustili testovanie, sa zvieratá minútu prechádzali po testovacej miestnosti. Celý test pozostával z troch fáz, pričom v každej z nich bol prítomný ako majiteľ zvieraťa, tak človek, ktorý zviera testoval, teda vedec. Obaja kľačali na dlážke.
Vedec zodvihol veko plastovej nádoby a následne ho opäť zavrel. V ďalšej fáze vedec ukázal zvieraťu jedlo, ktoré položil do nádoby. Tú už ale nezakryl. Majiteľ zviera vypustil. Ihneď po tom vedec opäť ukázal zvieraťu kus jedla, položil ho do nádoby, avšak tentokrát ju „naoko“ zavrel. Majiteľ zviera znova pustil. Testovanie sa ukončilo v momente, akonáhle sa zviera dostalo k jedlu alebo nereagovalo viac ako minútu.
Ukázalo sa, že ošípané boli v reakciách rýchlejšie ako psy. Počas predprípravnej fáze výskumu, pri voľnom pohybe po miestnosti, ani jedno zo zvierat nereagovalo na ľudskú prítomnosť. Ošípané na človeka reagovali ešte menej v ďalšej fáze, zatiaľ čo psy na majiteľa alebo vedca reagovali už od začiatku. Ošípané sa predovšetkým v neskorších fázach viac zaujímali o plastovú misku.
Pri vstupe do nového prostredia reagovali rovnako
Výsledkom teda je, že v počiatočnej fáze reagovali oba druhy zvierat rovnako. Pri vstupe do testovacej miestnosti, ktorá pre nich bola novým, nepreskúmaným priestorom, sa o ľudí nezaujímali. Pokiaľ máš psa, môžeš to spozorovať sám. Keď vstúpi do nového prostredia, takmer okamžite ho začne skúmať a o teba veľkú pozornosť nejaví. „To naznačuje, že toto spontánne správanie zo strany psov nie je ničím jedinečným,“ podotkli autori štúdie.
Rozdiely sa objavili len v riešení problému
Napriek tomu sa ukázalo, že ošípané častejšie vydávajú zvuk v snahe priblížiť sa ľuďom. Psy sa naopak vokálne neprejavovali, často sa ale pozerali buď priamo na človeka alebo jeho smerom. Prasatá sú zase podľa vedcov kontaktnejšie. „Ošípané sa viac venovali miske, ako človeku, čo môže znamenať, že nie sú zvyknuté na ľudskú prítomnosť tak, ako psy,“ uviedli autori.
V konečnom dôsledku sa teda dá tvrdiť, že kým sa pes pri riešení ťažších úloh spolieha na človeka, ošípané dokážu problémy riešiť samostatne. S tým súvisí aj ich „nezáujem“ o prítomnosť ľudí. Vedci okrem toho dodali, že ošípané rýchlejšie otvorili zdanlivo zatvorenú misku.
Samostatnosť môže súvisieť s mierou domestikácie
To, že psy sú domestikované už odpradávna, je citeľné aj v tomto výskume. Psy sa dokázali prispôsobiť ľuďom a adekvátne reagovať na ich prítomnosť. Ako uvádza portál Mini Pig Info, s domestikáciou prasiat zašla najďalej Čína, kým v Európe boli dlhú dobu potravou alebo obyčajnou lesnou zverou v podobe divých prasiat.
Zvieratá tento zákon poznajú a pes je zviera. Takže sa nebojte, ak mu budete výhody zo spolužitia s vami dávkovať podľa zásluh. Chaos, neustála zmena a neustále prispôsobovanie sa novému. Je to namáhavé a väčšina živých stvorení sa v tom necíti dobre. Ani ľudia ani zvieratá. Zabehaný rytmus dňa či života upokojuje, vytvára pocit istoty, pretože život sa stáva predvídateľným.
Zvieratá, psy nemajú komplikovanú nervovú sústavu človeka, ich vnímanie života je oveľa jednoduchšie - byť súčasťou spoľahlivého zoskupenia (svorkové zvieratá), kde to niekto riadi, aby sa ľahšie ulovila potrava a nikto neprišiel o život, najesť sa a reprodukovať sa. Ľudské emócie prichádzajú na rad, až keď sú zabezpečené základné potreby. Láska je ľudská potreba v ľudskej podobe.
Vaše emócie sú pre psa ľahko identifikovateľné, má na to detekčný orgán, žiadny šiesty zmysel. Či už sú pozitívne alebo negatívne, nie sú pokojom a vnútornou rovnováhou. A čo nie je pokoj, teda vnútorná sila, je slabosťou. Netrápte sa nad tým, čo sa vám nepodarilo. Len sa z toho poučte a nabudúce to urobte správne. Pes si na to rád počká, nebude vás stresovať výčitkami.
Človek je tvor sociálny, žijúci v spoločných formáciách - pes je svorkové zviera, žijúce v spoločných formáciách. Ak nevlastníte zdroj zvaný autorita v danej hierarchii, nemáte výhody z toho plynúce - plný rešpekt a ochotu nasledovať. Pozíciu vám nezabezpečí vizitka, ale vaša vnútorná sila. V každej sekunde prítomného bytia. Nebojte sa nastaviť pravidlá, ste človek.
Pes je zviera a teda fyzicky dimenzované na 24-hodinový pohyb za potravou či prieskumom terénu. Fyzicky ho neunavíte. Fyzický pohyb je preň prirodzenosť. Unavujte psychicky a rozdávajte slobodný pohyb a ňuchanie za odmenu ako najvoňavejšiu mlsku.
Tvrdohlavosť je len vytrvalosť, na ktorú sú, mimochodom, šľachtené všetky pracovné plemená. Žiarlivosť je len snaha upevniť si ohrozenú pozíciu alebo získať vyššiu, ak na to správanie človeka dá podnet. Pes je od človeka závislé stvorenie, ktoré potrebuje bezpečie a istoty svorky, starostlivosť a neustále rozhodovanie za neho - len vtedy môže plniť najťažšiu úlohu: byť spoľahlivým priateľom človeka.
Zvieratá, psy nemajú komplikovanú nervovú sústavu človeka, ich vnímanie života je oveľa jednoduchšie - byť súčasťou spoľahlivého zoskupenia (svorkové zvieratá), kde to niekto riadi, aby sa ľahšie ulovila potrava a nikto neprišiel o život, najesť sa a reprodukovať sa. Ľudské emócie prichádzajú na rad, až keď sú zabezpečené základné potreby.
Pes je od človeka závislé stvorenie, ktoré potrebuje bezpečie a istoty svorky, starostlivosť a neustále rozhodovanie za neho - len vtedy môže plniť najťažšiu úlohu: byť spoľahlivým priateľom človeka.
ŠTĚNĚ, HYGIENA aneb jak ODnaučit psa venčit se DOMA | Výcvik psa
Človek je tvor sociálny, žijúci v spoločných formáciách - pes je svorkové zviera, žijúce v spoločných formáciách. Ak nevlastníte zdroj zvaný autorita v danej hierarchii, nemáte výhody z toho plynúce - plný rešpekt a ochotu nasledovať. Pozíciu vám nezabezpečí vizitka, ale vaša vnútorná sila. V každej sekunde prítomného bytia. Nebojte sa nastaviť pravidlá, ste človek.
Pes je zviera a teda fyzicky dimenzované na 24-hodinový pohyb za potravou či prieskumom terénu. Fyzicky ho neunavíte. Fyzický pohyb je preň prirodzenosť. Unavujte psychicky a rozdávajte slobodný pohyb a ňuchanie za odmenu ako najvoňavejšiu mlsku.
Tvrdohlavosť je len vytrvalosť, na ktorú sú, mimochodom, šľachtené všetky pracovné plemená. Žiarlivosť je len snaha upevniť si ohrozenú pozíciu alebo získať vyššiu, ak na to správanie človeka dá podnet. Pes je od človeka závislé stvorenie, ktoré potrebuje bezpečie a istoty svorky, starostlivosť a neustále rozhodovanie za neho - len vtedy môže plniť najťažšiu úlohu: byť spoľahlivým priateľom človeka.
Ak máte niekoho radi, zaujíma nás, či dotyčný prechováva rovnaké city k nám, ako my k nemu. Aj pri našich malých priateľoch chceme dokázať odčítať znamenia, pomocou ktorých nám dávajú vedieť, že im ležíme na srdci rovnako ako oni nám. Psy majú ale iné uličky, ktorými preukazujú svoju lásku. „Mám ťa rád“ nevyjadria síce slovami, nachádzajú ale iné milé spôsoby, ktorými nám ukazujú, ako veľmi nás majú radi. Rozpoznať tieto znamenia je jednoduchšie, ako by sa mohlo zdať. Schopnosť pochopiť jazyk našich milovaných psov drieme v každom z nás.
| Váš chlpáč pozerá hlboko do vašich očí |
| Pes je stále po vašom boku |
| Pes vám pripraví veľký darček |
| Pes nepociťuje úzkosť z odlúčenia |
| Pes na vás skáče |
| Váš chlpáč vás utešuje |
| Váš miláčik vám prejavuje podporu |
| Pes vrtí chvostom |
| Pes vás olizuje |
| Váš štvornohý priateľ pri vás spí |
Váš chlpáč pozerá hlboko do vašich očí. Vyvalí na vás hĺbavý, dôverčivý pohľad, keď sa vám pozerá do očí. Tento dôverčivý pohľad ovládajú za určitých okolností aj pastierske psy, zlaté retrievery alebo všetky ostatné rasy - rovnako ako všetky možné krížené psy. Ak pes na vás upriami svoj hlboký pohľad, naznačuje tým svoju lásku k vám, ktorá je minimálne taká hlboká ako pohľad, s akým sa na vás pozerá. Štúdie preukázali, že hladina oxytocínu pri vrelom pohľade na vás psovi dokonca stúpa. Oxytocín je hormón, ktorý vyvoláva pocit intenzívneho puta aj u ľudí.
Ak vás váš pes má rád, je najradšej po vašom boku. V porovnaní s človekom nepotrebuje v tomto zmysle žiaden čas pre seba, kedy by sa potreboval stiahnuť a od svojho milovaného človeka sa vzďialiť, ale vníma miesto po jeho boku ako najkrajšie miesto na svete. To ale neznamená, že nemá rád aj svoje miesto pri miske alebo v pelechu. Najradšej vás bude ale všade sprevádzať. Je úplne jedno, či pôjdete spoločne na prechádzku alebo budete variť v kuchyni - ideálne je, ak sa mu tam ujde nejaká chuťovka.
To nebude v Rexovom prípade, samozrejme, žiaden 18-karátový zlatý prsteň, ale niečo ešte oveľa lepšie: jeho obľúbená kosť, na ktorú je obzvlášť hrdý. Darovanie svojej hračky predstavuje pre vášho psa jednoznačné znamenie lásky. To platí predovšetkým vtedy, ak vám svoju hračku aj nechá. Ak vám hračku síce prinesie, no nechce vám ju ponechať, ide častokrát o prosbu o hru.
Úzkosť z odlúčenia možno u psov nesprávne interpretovať ako znamenie lásky. V skutočnosti to je ale úplne naopak: Ak váš pes dokáže byť sám a je presvedčený o tom, že sa vrátite, je to dobré znamenie. Dokonca aj psy, ktoré už majú skúsenosti s odlúčením, vykazujú tento pokoj. Ak pes dokáže byť sám, ukazuje tým takisto to, že svojho pána prijíma ako vodcu - a to je mimoriadne žiadúce. Pes prijíma, že „šéf“ sa rozhodol odísť. Ak sa pes síce veľmi teší, že vás opäť vidí, nie je ale priveľmi živý alebo dokonca až akoby odtrhnutý z reťaze, je to dobré znamenie. Priveľká rozjarenosť môže predstavovať aj dominantné správanie psa voči vám.
Toto znamenie, ktoré si častokrát vykladáme ako znamenie lásky, má ešte jeden význam: Je prejavom dominantného správania. Ak pes preukazuje takéto správanie, nemali by ste na to reagovať prehnane nadšene a priateľsky. To by psovi totiž signalizovalo, že ste mu podradený, a to by spôsobilo ťažkosti vo vašom vzájomnom vzťahu. Samozrejme smiete aj vy prejaviť radosť, mali by ste ale stále vyžarovať pokoj a suverenitu.
Pes má na základe svojich vynikajúco fungujúcich inštinktov veľmi jasný zmysel pre to, ako sa jeho pán alebo pani má. Ak vycíti, že sa nemáte veľmi dobre, vynaloží všetko úsilie na to, aby vás svojou prítomnosťou rozveselil. Otázka „Má ma môj pes rád?“ má v takom prípade jasnú odpoveď. Ak má váš pes pocit, že vám hrozí nebezpečenstvo, zaujme pred vami obrannú pózu. Toto správanie je ale zároveň potrebné vnímať kriticky v prípade, že vás pes nepovažuje za vodcu, ktorý má situáciu pod kontrolou. Psovi by ste mali autentickým, istým vystupovaním stále potvrdiť, že sa na vás môže úplne spoľahnúť, ako aj na to, že ste pánom situácie.
Ak vás váš malý priateľ zdraví silným vrtením chvostom zo strany na stranu, vyjadruje tým svoju intenzívnu radosť. To je jasné znamenie: Teší sa, že ste - pretože vás má rád. Tak je to najčastejšie. Uvedomte si ale, že vrtenie chvostom v princípe znamená len to, že pes je rozrušený. Ďalšie okolnosti objasnia, či ide z jeho strany naozaj o radosť. Ak je váš pes ustráchaný, vrtí so sklopeným, mierne meravým chvostom. Postavenie uší by malo byť pri takejto interpretácii takisto zohľadňované.
Pes vás zdanlivo pokladá za maškrtu a stále vás olizuje? Olizovanie pripomína starostlivosť. Pes vám tým ukazuje, že sa o vás stará. To je možné pokladať za bezpečný dôkaz náklonnosti. Ak si takýto druh prejavovanie lásky neželáte, mali by ste mu to citlivým spôsobom dať najavo, a to napríklad kompromisom, pri ktorom vám bude môcť olízať namiesto vašej celej tváre len vašu ruku. V opačnom prípade by sa váš pes mohol za určitých okolností cítiť urazene.
Je to pravdepodobné: Je dobrým znamením, ak váš pes pri vás rád leží a vo vašej blízkosti dokáže dobre spať. Tým ukazuje, že vám dôveruje. A táto dôvera je dôkazom jeho hlbokej lásky k vám. Jeho úlohou by síce bolo (nad vami) bdieť, ak však cíti, že z vás vyžaruje istota, môže sa sám pokojne oddať spánku, pretože vás prijme za suverénneho vodcu. Vodca nepotrebuje ochranu svojho psa. Poškrabkávať ušká svojho psa vodca ale môže.
Spolužitie človeka a psa patrí medzi najdlhšie trvajúce partnerstvá v histórii. Už tisíce rokov stoja psy po našom boku - boli našimi spoločníkmi, pomocníkmi aj ochrancami. Ako však toto neobyčajné spojenie začalo? Ako sa z divokých vlkov stali verní priatelia, ktorí sú dnes súčasťou našich rodín? Pozrime sa na fascinujúci príbeh domestikácie psov, ich vývoja a vplyvu, ktorý mali a stále majú na ľudskú spoločnosť.
Kedy sa začal spoločný príbeh ľudí a psov?
Nielen najlepším, ale aj najstarším priateľom človeka je pes. Naša spoločná história sa začala písať pred desiatkami tisíc rokov. Vďaka analýzam mitochondriálnej DNA vieme, že naši štvornohí priatelia majú jediného spoločného predka - vlka obyčajného. Proces domestikácie pravdepodobne prebiehal vo viacerých vlnách na rôznych miestach. To dokazuje rozsiahla telesná variabilita predkov psa. Predpokladá sa, že pes bol vôbec prvým domestikovaným zvieraťom.
Ako to všetko začalo?
Aby sme pochopili širšie súvislosti, je potrebné priblížiť obdobie, v ktorom sa začalo toto nekonečné priateľstvo. Spolužitie s vlkmi malo pôvod v časoch, keď títo dvaja predátori (človek a vlk) stáli na opačných koncoch potravinového reťazca. Zatiaľ čo ľudia považovali vlkov za jeden z možných zdrojov potravy, vlky považovali ľudí za neustály zdroj zvyškov koristi. Tým sa mohli pomerne ľahko dostať k mäsu, kostiam a orgánom, čo bol pre nich vždy prirodzený základ ich stravy. Rovnako ako by to mal byť základ stravy našich dnešných štvornohých parťákov.
Spočiatku veľmi plaché vlky tak po niekoľkých generáciách začali prelamovať nastavené hranice a nadväzovať bližší kontakt s človekom. Postupne sa začali približovať a chrániť svoju vybranú skupinu ľudských jedincov pred ostatnými nepriateľmi. Navyše mláďatá, ktoré sa dostali na „prevýchovu“ do ľudskej spoločnosti, postupne pomáhali prehlbovať vzťahy medzi ľuďmi a domestikujúcimi sa vlkmi. Nech už vznikla vzájomná symbióza akokoľvek, pomohla obom druhom. Dodnes ukazuje, nakoľko prospešné môže byť spojenie dvoch na prvý pohľad potenciálne konkurenčných druhov. Išlo o jedno z najstarších obchodných partnerstiev, ktoré platí dodnes.
Genetická podobnosť psa a vlka
Vlky sa vždy spoliehali jeden na druhého. Ich prirodzenosťou bola spolupráca, vďaka ktorej dokázali tieto predátori uloviť korisť alebo udržať hierarchiu v svorke. V momente, keď za vodcu svorky začali považovať človeka, zmenil sa vlk na psa. Postupná domestikácia zmenila vzhľad, povahu aj myslenie psov. Čo sa však nezmenilo, je genetická podobnosť dnešných psov s vlkmi, ktorá stále dosahuje 99,9 %. Jednou z genetických odchýlok psa od vlka, spôsobenou domestikáciou, je schopnosť psa štiepiť a získavať živiny zo škrobu. Túto vlastnosť si pes začal osvojovať v momente, keď si ľudia namiesto lovu začali pestovať obživu. Vďaka tomu sa rastlinná strava dostala aj na psí jedálny lístok, ktorému sa pes čiastočne prispôsobil.
Šľachtenie žiaducich vlastností
Ako sa však z vlka stalo toľko rôznych plemien? Proces šľachtenia a vývoj jednotlivých rás trval samozrejme tisíce rokov. Postupne si však ľudia začali uvedomovať, že krížením určitých psov môžu ovplyvniť ich vzhľad aj vlastnosti. Mohli si vyšľachtiť mimoriadne dobrého strážcu, veľmi inteligentného alebo malého psa. A zatiaľ čo muži šľachtili psov najmä na lov, stráženie, obranu či pasenie, ženy si hľadali domácich spoločníkov. Každé plemeno tak odráža ľudské potreby.
Cielené šľachtenie psov, tak ako ho poznáme dnes, začalo v Európe až v 17. storočí. V 18. a 19. storočí sa začína so psami odborne pracovať a zisťovať, kde všade by sa dali využiť ich služby. Psy sa postupom času stávali pomocníkmi v najrôznejších oblastiach ľudského života. Ľudia psy začali využívať na doručovanie pošty alebo hľadanie ranených. Boli to ochrancovia ľudí aj majetku. Naháňali stáda, zúčastňovali sa so svojimi majiteľmi lovov, strážili pozemky.
V priebehu 20. storočia sa začínajú vybrané plemená psov zdokonaľovať v komplexnejších oblastiach. Pracovné psy chránia hranice a stávajú sa členmi záchranných a bezpečnostných zložiek. Objavujú sa vodiace psy pre nevidiacich či psí terapeuti. Asistenčné psy pre telesne postihnutých, ktoré svojim majiteľom uľahčujú každodenný život. Zároveň sa psy stávajú členmi našich rodín. Na dedinách sú stále určené na stráženie, v mestách sú to veľmi často domáci spoločníci. Psy sa stali našimi vernými parťákmi a zapájajú sa do každej roviny nášho života. Tým, ako rastie ich obľuba, rastie aj ich populácia.
Vývoj psieho jedálneho lístka
Ak majú naši štvornohí priatelia predkov vo vlkoch, je logické, že by sa mal podobať aj ich jedálny lístok. Mäso, kosti a orgány sú dodnes pre vlkov prirodzenou potravou. Zvyšky koristi boli základom psieho jedla počas domestikácie a sú druhovo prirodzenou potravou aj pre dnešných psov.
Napokon surové mäso, orgány a kosti sa používali ako potrava pre psov všade vo svete až do začiatku 20. storočia. Zvyšky od mäsiara alebo orez z bitúnkov sa u nás používali ako krmivo až do Nežnej revolúcie. Na prvý pohľad sa to môže zdať zvláštne, ale kŕmenie psa týmto spôsobom je preňho oveľa zdravšie než kŕmenie priemyselnými krmivami. Je potrebné si uvedomiť, že rovnako ako vlky, aj naše psy sú mäsožravci.
Populačné choroby ako obezita, cukrovka, alergia na mäso či rakovina, ktorými dnešné psy trpia, sú jedným z dôsledkov kŕmenia extrudovanými krmivami. Zaujímavé však je, že vlky a psy kŕmené surovou stravou týmito chorobami netrpia.
Nové trendy v psom stravovaní
Našťastie sa ľudia začínajú zaujímať o to, aký vplyv majú krmivá na zdravotný stav našich parťákov. Okrem gigantických koncernov vznikajú po svete menšie firmy, ktoré sa snažia o zdravšiu alternatívu ku granulovaným krmivám. Rovnaký cieľ máme aj my v Rufrufe.
Od 1. januára 2024 platí zákaz držania psov na reťazi v chovnom zariadení, čo je napr. byt, dom či dvor. Dovolené bude len krátkodobé uviazanie pod dohľadom človeka a len na čistenie, kŕmenie či ošetrovanie zvieraťa. Vyplýva to zo schválenej novely zákona o veterinárnej starostlivosti z júna 2021. Zmene zákona predchádzala kampaň Nie reťaziam, ktorá mala upozorniť na zúfalé životné podmienky psov uviazaných na reťaziach. Súčasťou kampane bola petícia, ktorú podpísalo 97-tisíc ľudí a prieskum agentúry Focus ukázal, že zákaz reťazí si praje 62 percent Slovákov.
Zákaz držania psov na reťazi sa nebude vzťahovať na: chov či držbu nebezpečného psa (ktorý v minulosti pohrýzol či poranil človeka), nie však gravidnej či dojčiacej sučky, chorého psa a šteňa do šiestich mesiacov, služobného psa (v službách polície, vojakov či colníkov, justičnej stráže) a psa na osobitný účel počas stráženia či pracovnej činnosti, na ktorú je pes určený (záchranársky, pastiersky, poľovný, v horskej službe a SBS) a počas výcviku.
Reťaz je väzenie, kvôli ktorému nemožno uniknúť pred hladom, smädom, mrazom či páľavou. Reťaz obmedzuje voľnosť pohybu, napĺňanie fyzických a fyziologických potrieb a neumožňuje únik pred ohrozením. Negatívne vplýva na celkové zdravie a pohodu psa. Môže spôsobiť vážne alebo trvalé poškodenie zdravia a degeneratívne ochorenia. Potláča sociálne potreby spoločenského zvieraťa a v dôsledku izolácie a nedostatku podnetov spôsobuje poruchy správania, sebapoškodzovanie (hryzenie si častí tela) a agresívne správanie.
Koterce, voliéry a klietky pre psy sú na Slovensku legálne a veľmi populárne. ❌ Limituje priestor na pohyb, hru a skúmanie prostredia. Ani pri dodržaní predpísaných rozmerov - neposkytuje koterec dostatočný priestor pre život a aktivitu zvieraťa a mal by slúžiť len na krátkodobé, núdzové ustajnenie psa. ❌ Obmedzuje hygienické návyky. Aj zvieratá potrebujú oddelený priestor na kŕmenie, odpočinok a hygienu. V prírode psy nikdy nešpinia pod seba, v koterci sú však nútené tak robiť. ❌ Nedostatočne chráni pred nepriazňou počasia. Mnohé koterce sú klietky umiestnené na slnku a v lete do nich praží alebo sú na nechránenom mieste, kam v zime fúka a šľahá dážď a sneh. ❌ Sociálne izoluje. Pes patrí medzi spoločenské zvieratá s vysokými nárokmi na sociálny život. Chce a má žiť s človekom a rád sa stretáva s iným psami. Koterec ho však izoluje od sveta: mnohé koterce sú bez priezorov, oplechované, obmurované alebo na konci záhrady. Pes tak nevidí (často žije v tme) a nepočuje, čo sa deje v jeho bezprostrednom okolí a okrem osamelosti pociťuje strach. ❌ Povinné denné púšťanie je často len na papieri. Vyhláška síce prikazuje psa z koterca denne púšťať podľa jeho potrieb a temperamentu, ustanovenie je však vágne a neurčuje napr. minimálny čas mimo koterca. Navyše držiteľom zvierat ťažko dokázať, že svojho psa nepúšťajú.
✅ Pred kotercom vždy uprednostnite riadne oplotený pozemok s kvalitnou búdou či prístreškom, ktorý chráni pred vlhkom a dažďom, mrazom či priamym slnkom. ✅ Koterec musí spĺňať predpisy. Minimálne rozmery podľa veľkosti a počtu psov, musí byť odvodený a s prístupnou búdou. Povinné je denné púšťanie. ✅ Zlé podmienky a porušovanie legislatívy hláste RVPS a žiadajte nápravu! Pri ohrození života zvieraťa volajte políciu a žiadajte, aby prizvali aj RVPS. Úradní veterinári majú právomoc vstúpiť na pozemok aj do obydlia a povinnosť poskytnúť zvieraťu pomoc.
