Hovorí sa, že pes je zrkadlom svojho majiteľa. Ako upozornila cvičiteľka psov Katarína Kováčová z dogtrainer, nie je to len obrazné vyjadrenie. Výskumy aj skúsenosti podľa jej slov ukazujú, že psi dokážu vnímať a reflektovať naše emócie.
„Ak sme šťastní, reagujú radostne, ak sme vystresovaní, môžu byť nepokojní,“ uviedla pre agentúru SITA.
Cvičiteľka podotkla, že psi vnímajú viac než len slová. „Psi síce nerozumejú našim vetám tak, ako ľudia, no vnímajú tón hlasu, reč tela a dokonca aj naše fyziologické zmeny,“ vysvetlila trénerka psov s tým, že keď sa hneváme, mení sa nielen náš hlas, ale aj dych, držanie tela a dokonca aj pach, ktorý pes dokáže zachytiť.
„Ak sa bojíme, naše telo uvoľňuje stresové hormóny ako kortizol, ktoré pes cíti. Štúdie ukázali, že psi dokážu rozpoznať emócie aj z našej mimiky. Tu je však potrebné spomenúť, že ich môžu vyhodnocovať ináč, než by sme predpokladali,“ upozornila Kováčová.
Ako príklad uviedla úsmev. Vysvetlila, že keď sa usmejeme, mnohí z nás odhalia zuby. „Pre človeka je úsmev prejavom šťastia a radosti, no pre psi sú odhalené zuby v ich reči prejavom výstrahy. Psík sa musí naučiť dobre čítať reč nášho tela a porozumieť jej,“ doplnila cvičiteľka.
Stres a nervozita vedú k neistote
Kováčová upozornila, že ak je majiteľ psa často pod stresom, tak pes toto jeho napätie môže prebrať. Prejavuje sa to napríklad neposednosťou, zvýšenou reaktivitou alebo dokonca problémovým správaním, ako je ničenie predmetov, nadmerné štekanie či agresivita.
„Nervózny majiteľ pri výcviku vysiela psovi zmiešané signály - ak napríklad chce, aby pes prišiel na privolanie, ale podvedome očakáva, že neposlúchne, môže svojím postojom psa ešte viac zmiasť,“ doplnila trénerka psov.
Strach sa prenáša aj na psa
Rovnako, ako môžeme na psíka preniesť svoju nervozitu, rovnako to platí aj v prípade strachu. Cvičiteľka upozornila, že psi sú veľmi citliví na náš strach.
Vysvetlila, že ak majiteľ prejavuje obavy v určitých situáciách, napríklad pri stretnutí s inými psami, jeho pes môže reagovať rovnako. Pes sa tak môže báť, utekať alebo sa dokonca správať agresívne v snahe „ochrániť“ majiteľa.
„Podobne to funguje aj pri neznámom prostredí - ak sa majiteľ necíti komfortne, pes to vycíti a bude nedôverčivý,“ doplnila Kováčová.
Pokoj a sebadôvera psa upokojujú
Trénerka psov ďalej podotkla, že ak majiteľ naopak pôsobí vyrovnane a sebaisto, pes sa cíti bezpečne a je uvoľnený.
„To je obzvlášť dôležité pri výcviku - ak majiteľ verí, že pes zvládne daný povel, komunikuje ho jasne a trpezlivo, pes sa učí rýchlejšie a s väčšou ochotou,“ doplnila Kováčová.
Radosť a nadšenie sú nákazlivé
„Keď je majiteľ šťastný, pes to okamžite vníma. Vzrušený tón hlasu, otvorená reč tela a nadšenie pri hre alebo tréningu psovi signalizujú, že sa deje niečo pozitívne,“ vysvetlila cvičiteľka s tým, že to môže zvýšiť aj jeho motiváciu spolupracovať a posilniť puto medzi ním a majiteľom.
Kováčová zdôraznila, že naše emócie majú obrovský vplyv na to, ako sa pes správa a ako sa cíti. „Ak chceme mať vyrovnaného a poslušného psa, musíme začať od seba - pracovať na svojej sebadôvere, pokoji a pozitívnom prístupe.“
Ako naučiť psa reagovať na MENO | CANISLOG Slovakia
Ako spoznať stres u psa?
Aj naši psi môžu byť v strese. Keďže vieme, aké pocity vyvoláva u nás, určite chceme pomôcť zmierniť aj stres nášho domáceho maznáčika. Psi však nevyjadrujú svoje pocity, nebuchnú po stole alebo nemajú záchvat hnevu. Tak ako môžeme zistiť, že sú v strese?
Triaška
Chvenie a tras môžu byť ďalším možným prejavom stresu. Teda pokiaľ Váš pes práve nevyliezol z vody, nie je výrazne chorý, premrznutý zvonku alebo nemá očividne bolesti. Chvením a trasom sa psy často prejavujú pri cestovaní, zmenách prostredia, v novom byte alebo pri návšteve veterinára. Ohňostroje a búrky môžu vášho kamaráta aj stresovať, nehľadiac na to, že je doma.
Nechutenstvo alebo nenásytnosť
Pes pod vplyvom stresu môže odmietať žrádlo. Je to typický príznak pre psy v útulku alebo pre zvieratá pri tréningu, kedy je na psa kladená fyzická a psychická záťaž. Protikladom je, keď sa kvôli stresu pes stáva nenažraným. Zožerie všetko, na čo príde, bez ohľadu na to, či je to jedlé alebo nie. Je to teda vysoko nebezpečné, a preto je ako prevencia nutné psa naučiť, že zo zeme sa nesmie nič žrať.
Kňučanie alebo štekanie
Vokalizácia je normálnym prejavom u psov, ale môže sa zintenzívniť, keď sú pod stresom. Psy, ktoré sa boja alebo sú napäté, môžu kňučať alebo štekať, aby upútali vašu pozornosť. Alebo, aby sa upokojili.
Zívanie, slintanie a olizovanie
Psy zívajú, keď sú unavené alebo znudené, zívajú však aj v strese. Stresujúce zívanie je dlhšie a intenzívnejšie ako ospalé zívanie. Psy môžu tiež slintať a nadmerne sa olizovať, keď sú nervózni.
Zmeny v očiach a na ušiach
Vytresované psy, podobne ako vystresovaní ľudia, môžu mať rozšírené zreničky a rýchlo žmurkajú. V ich očiach je potom vidieť viac očného bielka ako zvyčajne, čo im dodáva zaskočený vzhľad. Uši, ktoré sú zvyčajne uvoľnené alebo ostražité, majú vplyvom stresu akoby pripnuté dozadu k hlave.
Zmeny v držaní tela
Psy zvyčajne nesú rovnomernú váhu na všetkých štyroch nohách. Ak zdravý pes bez ortopedických problémov presunie váhu na zadné nohy alebo sa skrčí, môže byť vystavený stresu. Keď sa psi boja, môžu tiež stiahnuť chvosty alebo zostať strnulí.
Nepríjemný zápach
Vystresovaný pes často človeku nevonia. Stres totiž zvyšuje tvorbu žalúdočných štiav, ktoré nepríjemný zápach spôsobujú.
Lupiny, pĺznutie a dermatitída
Ak sa príznaky objavia nečakane, je to vplyvom stresu. Ak je ale problém dlhodobý, ide o príznaky zlého stravovania.
Lapanie po dychu
Psy dýchajú, keď sú rozhorúčené, vzrušené alebo vystresované. Ak sa váš pes zadýcha, aj keď práve nebehal po dvore, môže prežívať stres.
Zmeny v telesných funkciách
Rovnako ako ľudia, nervózni psi môžu cítiť náhle nutkanie ísť do kúpeľne. Keď sa váš pes vymočí krátko po stretnutí s novým psím kamarátom, môže si označovať územie a súčasne reagovať na napätie.
Nešvár dnešnej doby - stres. Poznáme ho my, bohužiaľ ho poznajú aj naši štvornohí kamoši. Psi, ktorí trpia separačnou úzkosťou, úzkosťou z odlúčenia, môžu byť skutočne mimoriadne deštruktívni, nie len voči majetku, ale aj voči sebe. Nervózni psi majú zase sklon pri rôznych podnetoch upozorňovať svoje okolie vycerenými zubami, prípadne chniapaním okolo seba. Pes v strese je zmätený, nechápe, čo sa od neho očakáva, sťahuje uši a chvost a má tendenciu od stresujúceho prvku utiecť.
Základom úspechu je silný vodca, teda vy. Ten, kto psíka podrží a ukáže mu, že veci, ktoré ho stresujú sú v poriadku a nemá sa čoho báť. Váš pokoj a sebaistota sú zdrojom k šťastnému životu psíka.
Nervozita a jej príčiny
Nervozita obvykle vyplýva z neistoty, strachu a nedostatku sebadôvery a dôvery ako takej. Väčšinou sa týka menších psíkov, ktorých máme, bohužiaľ, tendenciu chrániť pred všetkým, čo MY považujeme za nebezpečné.
Psík býva mimoriadne uštekaný, v mnohých situáciách - pri stretnutí s inými psami, pri stretnutí s cudzími ľuďmi, pri stretnutí s neznámymi alebo hlasnými zvukmi, šteká na predmety v domácnosti, ktoré spôsobujú hluk, alebo sú preňho neznáme. Odskakuje, odťahuje sa, uteká. V horšom prípade vrčí, keď je v situácii, kedy nevie odísť, cerí zuby, znervózňujú ho nečakané dotyky.
Podceňovanie výchovy a výcviku u menších psov "lebo neublíži, veď je malý", často vedie k nedostatku pevných a jasných pravidiel a to vedie k neistote, ktorá sa preklápa do nervozity.
Ochraňovanie šteniat pred inými psami, prístup "nechytajte ho", keď chce šteniatko niekto pohladkať, toto u psov vyvoláva nedôveru k iným psom a nedôveru k ľuďom. To vedie k nervóznemu štekaniu a vrčaniu, keď sa priblíži iný pes, bez ohľadu na to, či je alebo nie je reaktívny.
K štekaniu na okoloidúcich a vrčaniu, keď sa niekto psíkovi prihovorí, nehovoriac o tom, že by sa ho chcel dotknúť. Áno, často robia chybu aj okoloidúci psíčkari, nadšené výskanie na psa, ani strkanie mu ruky do tváre u psa nefunguje.
Hlasné (aj keď nadšené) výkriky "ty si krásny psík", alebo "poď ku mne, ja mám doma tiež takého" nervózneho psíka iba zneistí a môže vyvolať obrannú reakciu (útek alebo útok).
Strkanie ruky do tváre je tiež nezmysel, pes musí mať možnosť sa k vám priblížiť a ovoňať vás dobrovoľne, keď sa rozhodne sám, potom mu môžete strčiť ruku pred tvár, prípadne ho pohladkať a prehovoriť naňho, ideálne pokojným hlasom.
To, že je pes malý neznamená, že je hračka. Ale podporovanie nervozity voči ľuďom panickým "nechytajte ho" alebo "uhryzne vás" a podobne iba situáciu zhorší.
Vety typu "je to také plemeno, je uštekané", prípadne "on je taký od malička", "ona šteká na každého" a pod. už počul asi každý z nás. Aj keď mnohé plemená sú vokálnejšie, než tie ostatné a viac sa prejavujú hlasom, žiadna z tých viet nie je pravdivá. Pes nemá dôvod štekať na iných psov, zvieratá ani ľudí, pokiaľ je správne socializovaný a pokiaľ jeho majiteľ nedá príčinu na paniku.
Niekedy to, čo považujeme za milé a rozkošné u šteniatok, stáva sa nebezpečným alebo otravným v dospelosti. A niekedy veci, ktoré nám pripadajú mimoriadne zábavné na malej čivave, či jorkšírovi, by nám nepripadali také zábavné na rotweilerovi alebo staffordovi.
Hryzenie rúk u šteniatok, trhanie papúč či ponožiek, kňučanie a štekanie ako prosba o jedlo, keď vy jete, vyskakovanie na ľudí od radosti, to všetko stráca čaro, keď psík dospeje. Ale keď ste to považovali za milé, keď bol šteniatko a teraz mu to zakazujete a trestáte ho, vyvoláte u psíka neistotu a tá vyvolá nervozitu.
Nervozita a stres u malých psíkov (čivava, jazvečík, jorkšír a pod.) má rovnako nepriaznivý vplyv na ich mentálnu pohodu, dokonca na ich fyzické zdravie, ako u veľkých psov. Len preto, že malý pes vyzerá v záchvate stresu alebo úzkosti roztomilo a zábavne (keď vás nechce pustiť sadnúť si k niekomu na gauč a "bráni" svojho pána, keď naháňa vysávač a zase pred ním uteká, keď "roztomilo" šteká 5 kg pes na 50 kg psa a stavia sa do "útočnej pozície" a následne zdupká) neznamená, že ho takáto situácia nestresuje a je preňho príjemná.
Pokiaľ na psíka kvôli chovaniu, ktoré vám nevyhovuje zvyknete kričať a dookola opakovať "fuj, fuj, fuj" alebo "nesmieš, nesmieš, nesmieš" a podobné "zákazové" slová, prestaňte s tým. Hneď. Krik nepomáha pri výchove ani výcviku ani najmenej. Ukážte psíkovi, aké chovanie od neho očakávate a odmeňte ho za to. Ignorujte chovanie, ktoré sa vám nepáči - skákanie, "žobranie" o jedlo a pod. a odmeňte slovne alebo fyzicky, keď chovanie zmení.
Spojte mu všetko, z čoho je nervózny, s niečím príjemným: pochúťky, hračka, pochvala, podľa situácie. Ak si s tým neviete dať rady, požiadajte o pomoc ľudí, ktorí sa tým zaoberajú na profesionálnej úrovni.
Ako reagovať na stres a úzkosť psa
Často počujeme povedať ľudí - "on je taký vystresovaný", "ona stále stresuje". Čo to ten stres u psa je a ako sa prejavuje? Psa v strese spoznáme podľa reči jeho tela. Nekľudné prestupovanie z labky na labku, uši stiahnuté dozadu, strnulý postroj tela, stiahnutý chvost, zrýchlené dýchanie, až dychčanie, uhýbanie pohľadom a odvracanie hlavy, spomalené neisté pohyby.
Stresovým faktorom môžu byť rovnaké veci ako u ľudí. Neznáme prostredie, nový člen domácnosti, sťahovanie do nových priestorov, priveľká spoločnosť ľudí, či psov. Taktiež tento stav môžu vyvolať nejasné alebo rozporuplné povely, ktoré im dávame my. Prípadne naše chovanie voči psom, kedy sa im snažíme pomôcť tým, že ich ľutujeme, chlácholíme, držíme ich čo najďalej od stresového faktoru, namiesto toho, aby sme im ukázali, že nie je dôvod na stres a my sme tu preňho, aby cez to prešiel bez paniky.
Ukážte psovi, že to, čo mu spôsobuje stres, je v skutočnosti neškodné. Ako jeho líder je na vás, aby ste sa postavili k situácii s rozvahou a pokojom.
Ak je zdrojom stresu neznáme prostredie, spojte mu ho s príjemnými prežitkami. Máte k dispozícii viacero nástrojov, obľúbené hračky, pochúťky, hry, všetko, čo jeho mozog odvráti od stresového faktora.
Ak je to nový člen rodiny, postupujte rovnako, či už je to dieťa, nový psík alebo nové iné zvieratko, spojte mu jeho prítomnosť s príjemnými prežitkami a nezabúdajte venovať mu rovnakú pozornosť, ako novému členovi.
Ak mu vadí veľké množstvo ľudí, pozvite domov čo najviac priateľov a známych, vyzbrojte ich hračkami a pochúťkami a požiadajte ich, aby ich okolo seba nenútene a kľudne pohadzovali, zatiaľ čo sa budú pohybovať v prítomnosti psíka. Samozrejme, začnite menším počtom ľudí, postupne ho zvyšujte.
Ak má stres z väčšieho množstva psíkov, určite nie je dobrý nápad dať ho hneď do psej škôlky, či doviesť na cvičák, ale rovnako môžete požiadať ostatných majiteľov psíkov, aby sem tam pohodili nejakú pochúťku, keď budú prechádzať so svojim psíkom, prípadne vy zamestnajte mozog svojho psíka v prítomnosti ďalších psov obľúbenou hračkou a pod.
Ozbrojte sa TRPEZLIVOSŤOU, takéto veci idú pomaly, ale úspech sa určite dostaví.
Separačná úzkosť
O separačnej úzkosti sa už popísalo veľa. Niektorí sú za to, že ide o vrodenú predispozíciu, iní sú presvedčení, že ide o získanú záťaž. Nech je to akokoľvek, je to niečo, čo sa veľmi ťažko zvláda a je to smutná a bolestivá skúsenosť pre psíka, aj pre milujúceho majiteľa.
Avšak! Mnohí si chovanie svojho psa vysvetľujú ako separačnú úzkosť, pretože všade sa dočítate, že psík, trpiaci týmto stavom, je deštruktívny. Keď máte doma šteniatko a odchádzate z domu a šteniatko kňučí za dverami, nemusí ísť práve o úzkosť z odlúčenia, iba o bežný prejav "prekvapujúcej samoty".
U šteniatok máte veľa možností, ako ho pripraviť na to, že nebudete stále doma a bude musieť tráviť čas aj osamote. Tomu sa ale budeme venovať v ďalších témach nášho blogu.
Ak ide o dospelého psíka, ktorý kňučí, keď odídete z domu, rovnako nemusí ísť o prejav úzkosti. Pokiaľ si pokňučí a potom je kľud, keď sa vrátite a on je spokojný a rád, že vás vidí a vy vidíte, že práve vstal a prišiel vás privítať, je to všetko v poriadku, prípadne môžete popracovať na svojich odchodoch z domu, aby boli úplne bez kňučania. Tomu sa tiež budeme venovať neskôr.
Ak však psík kňučí a zavýja za dverami hodiny, to už nebude úplne v poriadku a je čas začať situáciu riešiť. Avšak najhoršími a jednoznačnými prejavmi úzkosti sú deštruktívne útoky na dvere, často okná a všetko, čo sa nachádza v okolí psíka v čase najhoršieho záchvatu paniky.
Psík má tendenciu nájsť cestu von za každých okolností - ničí dvere, snaží sa dostať cez plot, často cez okná (pokiaľ sa tadiaľ dá dostať von, napr. z domu, garáže a pod.). Demoluje celé svoje okolie v panike a neskutočnom strese a napätí.
Sú rozličné stupne, často to trvá 30 minút, ale sú prípady, kedy tento záchvat môže trvať aj hodiny.
Ako sme si už povedali predtým, niektorí si myslia to, iní zasa iné. Isté je, že množstvo foriem úzkosti sa vyskytuje u psíkov adoptovaných z útulkov alebo nájdených na ulici. Bohužiaľ, obvykle nikto nevie povedať, čím si psík prešiel, takže je ťažké určiť, či bola predispozícia vrodená alebo je to získaný problém. Nič to však nemení na veci, že problém je tu a je ho potrebné riešiť.
Taktiež pokiaľ má psík tendenciu byť príliš "prilepený" k nejakému členovi rodiny, má problém zostať sám, neustále vyhľadáva vašu spoločnosť, aj keď je v prítomnosti iných psíkov, s ktorými by sa mal hrať, venujte tomu pozornosť a pracujte na jeho "osamostatňovaní", aby ste nepodporili vývoj akejkoľvek formy úzkosti z odlúčenia.
Podporovanie takéhoto správania, aj keď je to z tej najväčšej lásky, povedie k zhoršeniu problému, namiesto k zdravému vzťahu so šťastným psíkom.
Veta "nemôžem od neho odísť na dlhšie ako ..." je síce z vašej strany akousi formou láskyplného sebaobetovania, ale psíkovi to nepomôže a problém sa bude prehlbovať. A keď jedného dňa nebudete mať možnosť tráviť so psíkom toľko času, v živote sa môže stať čokoľvek, budete sa trápiť výčitkami svedomia a psychická pohoda bude preč.
Nechať psíka samého a naučiť ho, ako to má akceptovať a zvládať, nie je nedostatok lásky!
Odborná pomoc a prevencia
Pokiaľ váš psík preukázateľne trpí akoukoľvek formou úzkosti, ideálnym riešením je vyhľadať ODBORNÚ POMOC. Nemáme na mysli trénera ani cvičák, ani odborné rady typu "strašte ho a on sa prestane báť". Ani veterinárna staroslivosť nie je to, čo máme na mysli, aj keď mnohí veterinári sa zaoberajú aj takými problémami psov, nemyslíme však lieky na upokojenie.
Existujú ľudia, ktorí majú skúsenosti s korekciou chovania u psov, vedia trpezlivo vysvetľovať, ako postupovať a prečo a nebudú od vás očakávať výsledky za 3 dni, ani vás tlačiť do extrémnych výkonov a vyčítať vám, keď urobíte nechtiac chybu.
Dovtedy, alebo pokiaľ ide o miernejšiu formu úzkosti, minimálne dbajte na to, aby ste psíka nezatvárali do jednej miestnosti, kde už nemá čo zničiť, alebo aby nezničil viac. Psíkovi to nepomôže, bude sa zúfalo snažiť dostať aj z tej miestnosti a možno ešte intenzívnejšie a jeho psychika bude trpieť a mohol by si ublížiť.
Sú známe prípady, kedy sa psík pokúsil dostať z domu cez okno na druhom poschodí domu a susedia volali o pomoc, lebo po streche behal splašený pes. Je úplne zbytočné zatvárať ho do klietky, aby si neublížil. Bude sa z nej snažiť dostať všetkou silou a sú psi, ktoré zdemolujú aj klietku a môžu si práve tam ublížiť.
Nezatvárajte ich do garáže, sú známe prípady psov, ktorí postupne zdemolovali garážové dvere natoľko, že sa aj tak odtiaľ dostali von. Sú psi, ktorí sa snažia preskočiť plot tak zúfalo, že si ublížia fyzicky.
Nepristupujte k nim s ľútosťou a nesnažte sa urobiť "čo im na očiach vidíte" ako satisfakciu za to, že musíte odísť z domu. Nie je riešením psíka všade ťahať so sebou, vôbec neodchádzať z domu, odchádzať tak, aby vás "nevidel", nevracajte sa 5x, aby ste ich ubezpečili, že sa vrátite, nič z toho nepomôže a situácia sa bude postupne len zhoršovať.
Odborná pomoc je na mieste, nakoľko ak ste doteraz s problémom nepohli, pravdepodobne neviete sami posúdiť, ako vážny problém je a ako dlho bude trvať ho odstrániť, resp. zmierniť na minimum.
Ale vo všeobecnosti platí, že musíte byť mimoriadne trpezliví, robiť maličké krôčiky, ale nepoľavovať. Napríklad môžete všetky činnosti, ktoré sú spojené s vašim odchodom, všetku rutinu ako zobrať kľúče, obliecť si bundu, zobrať si tašku, obuť si topánky a pod. začať robiť počas dňa bez toho, aby ste reálne odišli.
Panika v hlave psíka začína prvým krokom, ktorý vedie k vášmu odchodu. Takže prídite k vešiaku, zveste bundu, oblečte si ju, urobte 2-3 kroky, vráťte sa k vešiaku, bundu zaveste naspäť a choďte si sadnúť k stolu. O nejaký čas sa postavte, zoberte kľúče, zastrčte ich do zámky, zaštrkocte, znova ich vytiahnite, vráťte na miesto a sadnite si na gauč. Potom zase vstaňte, choďte si obuť topánky, pristúpte k dverám, počkajte pár sekúnd, vráťte sa, vyzujte si topánky a choďte si urobiť kávu:)
Takto to opakujte čo najčastejšie, až kým psík prestane na tieto podnety panicky reagovať. Nezabúdajte však, že to musíte robiť pokojne a bez toho, aby ste tomu pripisovali akýkoľvek význam. Nechoďte psíka zakaždým chlácholiť a nežeňte sa k nemu pri každej zlej reakcii. Ukážte mu, že to nič neznamená a je to v poriadku.
Pokiaľ vás to rozrušuje, najskôr sa upokojte vy, keď začne stúpať vaša nervozita z očakávania jeho reakcie, jeho reakcia bude bezprostredná a silnejšia. Nezosiľňujte jeho reakciu tým, že mu budete niečo vysvetľovať a pripravovať ho na to, čo idete urobiť.
Zoberte hračku, dajte ju psíkovi, ukážte ako funguje, alebo ako sa s hračkou môže hrať a keď sa začne hrať, choďte do vedľajšej miestnosti. Pokiaľ vás psík bude nasledovať, vráťte sa s ním späť, opäť mu dajte hračku, pokojne povedzte zostaň a choďte znova do vedľajšej miestnosti. Opakujte až kým psík nezostane s hračkou na mieste. Majte na mysli, že nejde o bežného psíka, ktorý po dvoch usmerneniach urobí, čo od neho chcete. Môže to trvať naozaj veľmi dlho, buďte trpezliví a skúšajte to dookola.
Keď sa vám to konečne podarí, je čas na ďalší krok, je čas opustiť byt/dom. Postupujte rovnako, ako pri odchádzaní do vedľajšej miestnosti, ale tentokrát naozaj odíďte z domu. Choďte o poschodie nižšie, či vyššie, odíďte k vedľajšiemu domu, podľa toho, či bývate v byte alebo v dome. Počkajte pár minút a vráťte sa späť. Pokojne a pomaly, bez stresu a nervozity, ukážte psíkovi, že sa nič nedeje a vy ste s tým v pohode a od neho očakávate to isté, lebo mu nehrozí nebezpečenstvo.
Opäť nezabúdajte na to, že vaše psychické rozpoloženie je pre psíka mimoriadne dôležité!
