Bulteriéry sú robustné teriéry s veľkými kosťami, ktoré sa pohybujú svižným krokom naznačujúcim obratnosť a silu. Charakteristickým znakom tohto plemena je dlhá vajcovitá hlava so vztýčenými a špicatými ušami a malé trojuholníkové oči, ktoré žiaria dobrou náladou. Srsť sa vyskytuje v dvoch typoch: bielej a akejkoľvek inej farby (vrátane atraktívneho žíhaného pruhovania), buď jednofarebnej, alebo s bielymi znakmi. Dobre stavaný bulteriér je obrazom svalnatého odhodlania a rovnováhy.
Anglický bullterrier vznikol v Anglicku v priebehu 18. a 19. storočia. Jeho pôvod siaha ku kríženiu starých typov anglického buldoga, anglického teriéra (ktorý dnes už neexistuje), a dalmatína. Tento chov bol spočiatku orientovaný na pracovné a bojové využitie, najmä pre potreby lovu a ochrany, ale v priebehu rokov sa postupne stal rodinným plemenom. Za zásadnú zmenu vo vývoji tohto plemena je považovaný prínos Jamesa Hinksa, anglického obchodníka so zvieratami, ktorý sa v 19. storočí zameral na vyšľachtenie bulterriera s jedinečným vzhľadom - vrátane charakteristického „klábonosu“ (vajcovitej hlavy) - a zlepšil temperament plemena.
Bulteriér je známy svojou vyrovnanou, priateľskou povahou a silnou oddanosťou svojej rodine. Toto plemeno má veľmi blízky vzťah k svojim majiteľom a vyžaduje si ich prítomnosť a náklonnosť. V štandarde plemena je definovaný ako pes s vysokou toleranciou k deťom, a to najmä v prípade, ak je včas a dôsledne socializovaný. K cudzím ľuďom býva spočiatku rezervovaný, avšak správnou socializáciou a prístupom si dokáže k ľuďom vytvoriť dôverný vzťah. V prípade, že bulterrier vycíti hrozbu, je schopný chrániť svoju rodinu aj proti silnejšiemu nepriateľovi.
Anglický bullterrier je inteligentný pes, ktorý dokáže rýchlo pochopiť základné povely, avšak pre jeho výchovu je dôležitá pevná ruka a jasné hranice. Toto plemeno má silnú osobnosť a nezávislé myslenie, čo môže viesť k občasnému ignorovaniu povelov. Pri výcviku je kľúčové byť dôsledný, pokojný a zároveň láskavý. Ak plánujete zapojiť bullterriera do kynologických športov alebo aktivít s vysokým dôrazom na poslušnosť, je dôležité začať výcvik už od šteňacieho veku.
Bulteriér je stredne veľký pes s jedinečným, okamžite rozpoznateľným vzhľadom. Jeho „vajcovitá“ hlava a klábonos, ktorý je zošikmený smerom ku špičke ňufáka, sú charakteristickými črtami tohto plemena. Oči sú úzke, trojuholníkové, šikmo posadené a tmavé, čo dáva bullterrierovi typický prenikavý pohľad. Srsť bullterriera je krátka, hladká a lesklá, obvykle v kombinácii bielej s ďalšími farbami, ako sú čierna, červená či žíhaná. Výška psa v kohútiku sa pohybuje okolo 45 až 50 cm a váha dosahuje približne 20 až 35 kg. Tento pes je kompaktný a svalnatý, čo zdôrazňuje jeho atletickú stavbu tela.
Aj keď je anglický bullterrier považovaný za relatívne zdravé plemeno, môže byť náchylný na niekoľko zdravotných problémov, ktoré sú typické pre jeho genetickú líniu. Medzi najčastejšie dedičné ochorenia patrí hluchota, ktorá je výraznejšia u bielych jedincov. Ďalej sa u bullterriera môžu objaviť kardiovaskulárne problémy, nádory, ochorenia obličiek a pohybového aparátu. Pri výbere šteňaťa sa odporúča konzultovať so špecialistami v Slovakia Bullterrier Clube a uistiť sa, že rodičia boli testovaní na srdcové a obličkové ochorenia, BAER test sluchu a genetický test na lethal acrodermatitis.
Bulterrier má krátku, nenáročnú srsť, ktorú stačí raz týždenne prečesať. V období pĺznutia je však vhodné srsť kefovať častejšie. Energetické nároky bullterriera nie sú príliš vysoké, no tento pes potrebuje dostatok pravidelného pohybu a aktivít na udržanie dobrej fyzickej kondície a psychickej pohody. Bulterrier je najšťastnejší, keď môže tráviť čas so svojimi majiteľmi, a nie je vhodný na dlhodobé samotu. V rodinnom prostredí sa cíti bezpečne, preto je dobré zabezpečiť mu dostatočný kontakt s rodinou a zapojiť ho do spoločných aktivít.
Kŕmenie anglického bullterriera by malo byť dôkladne vyvážené, pretože plemeno má sklony k priberaniu a je náchylné na kožné alergie. Ak sa bulterrier venuje športovým aktivitám - alebo pri dlhšom pohybe, je potrebné zvýšiť kalorický príjem, aby sa podporila regenerácia svalstva a udržala energia.
Anglický bullterrier je plemeno, ktoré kombinuje jedinečný vzhľad s energickou, láskavou a priateľskou povahou. Hoci má tento pes historickú povesť bojovníka, jeho temperament je mierumilovný, ak je vychovávaný s láskou a dôslednosťou. Bulterrier je ideálny spoločník pre skúseného majiteľa, ktorý mu poskytne pevnú ruku, dostatok pohybu a socializácie.
Miniatúrny bulteriér: Menší brat s veľkým srdcom
S typickou hlavou v tvare vajca a odhodlaným výrazom je miniatúrny bulteriér zmenšeným obrazom svojho „veľkého brata“, štandardného bulteriéra. Zo šteňaťa mini bulteriéra, ktoré je skoro socializované a dôsledne vychovávané, vyrastie vyrovnaný a verný rodinný pes, ktorý dobre vychádza s deťmi aj s mačkami.
Aj keď je miniatúrny bulteriér už takmer 150 rokov chovaný ako samostatné plemeno, mnoho ľudí ho považuje len za mini verziu štandardného bulteriéra. A tak niet divu, že malý bulteriér musí bojovať aj so zlou povesťou svojho veľkého brata ako „hryzavého bojového psa“. Ak sa však bližšie pozrieme na povahu tohto plemena, naskytne sa nám úplne iný obraz - rovnako ako u štandardného bulteriéra. Napriek svojej nepochybne odvážnej a temperamentnej povahe sa miniatúrny bulteriér ukazuje ako mimoriadne vyrovnaný, hravý a priateľský k ľuďom. Obzvlášť pokiaľ ide o deti, je toto plemeno veľmi srdečné a disciplinované. Ani hlučná skupina detí ho nevyvedie z rovnováhy.
To samozrejme neznamená, že by len letargicky ležal vo svojom pelechu - práve naopak, mini bulteriér je vždy pripravený šantiť a hrať sa. Stále hľadá nové dobrodružstvá a nadšene trávi čas v prírode so svojimi blízkymi. Aj keď sa nikdy nestane špičkovým športovcom, miluje dlhé a rozmanité prechádzky, vzrušujúce hry a šantenie. Rovnako vášnivo, ako sa venuje spoločným aktivitám a pohybu, sa venuje aj leňošeniu a maznaniu so svojou rodinou. Pri hľadaní náklonnosti a pozornosti všade nasleduje svojho pána. Tento oddaný psík netoleruje byť dlho sám. Na svojich ľudí je tak naviazaný, že ak ho nerešpektujú, či odmietajú, reaguje depresívne alebo dokonca agresívne.
Napriek týmto silným väzbám na svoju rodinu má miniatúrny bulteriér vlastnú hlavu. Od tohto malého a tvrdohlavého psíka by ste nemali očakávať podriadenosť či slepú poslušnosť. Svoju „vlastnú hlavu“ má mini bulteriér nielen z hľadiska svojej povahy, ale tiež vzhľadu. Jeho vajcovitý tvar hlavy s rímskym nosom (downface) je vo svete psov jedinečný. Tieto odlišné línie hlavy, kde čelo a nos tvoria priamku, sú typickým znakom štandardného a miniatúrneho bulteriéra.
So svojím „veľkým bratom“ zdieľa mini bulteriér tiež silne svalnatú a mohutnú stavbu tela. Krátka, hladká a priliehavá srsť zdôrazňuje jeho harmonické proporcie. Na rozdiel od bulteriéra, pre ktorého štandard plemena nestanovuje ani váhu, ani výšku, pri miniatúrnom bulteriérovi je požadovaná maximálna kohútiková výška 35,5 cm. Čo sa týka jeho hmotnosti, tá tiež nie je určená. Norma stanovuje iba to, že hmotnosť by mala byť vo vyváženom pomere k veľkosti jeho tela. Požadovaná „silná muskulatúra“ miniatúrneho bulteriéra by sa v žiadnom prípade nemala zamieňať s nadváhou.
Pokiaľ ide o farbu, plemeno mini bulteriéra sa vyskytuje v mnohých farebných odtieňoch - čo naznačuje, že plemeno bolo pôvodne chované výlučne pre svoju schopnosť loviť potkany a myši, a menej z vizuálneho hľadiska. Dnes nájdete zástupcov tohto plemena v čisto bielych, čiernych, červených, plavých alebo žíhaných odtieňoch. Povolené sú tiež dvoj- alebo trojfarebné varianty (bicolor a tricolor), pričom by mala prevládať základná farba. U bielych psov sú povolené iba škvrny na hlave, škvrny na inej časti tela sú nežiaduce.
Rovnako ako veľký bulteriér, aj miniatúrny bulteriér pochádza z Anglicka z 18. a 19. storočia. Predkovia oboch plemien sú buldogi a teriéri. Napriek tomuto spoločnému pôvodu mini bulteriér v žiadnom prípade nie je len „kópiou“ štandardného bulteriéra. Miniatúrny bulteriér, tiež známy ako toy bulteriér, je chovaný ako samostatné plemeno viac než 150 rokov, i keď sa obe plemená občas spárili, najmä v ťažkých rokoch po prvej svetovej vojne. V prvých rokoch svojho vzniku bol miniatúrny bulteriér primárne chovaný na lov potkanov, myší a kún, ale tiež ako schopný a priateľský spoločník. V priemyselných oblastiach Anglicka sa však používal tiež - ako štandardný bulteriér - na krvavé psie zápasy, kde sa obzvlášť cenila jeho rýchlosť a nebojácnosť. Počas tejto doby existovali veľmi odlišné varianty týchto psov, z ktorých niektoré nemali veľa spoločného s dnešným výzorom tohto plemena. Charakteristický, predĺžený, vydutý ňufák a hlava v tvare vajca sa vyvinuli až v neskoršom chove, najmä u anglického obchodníka so zvieratami Jamesa Hinksa. Prvý exemplár, ktorý vykazoval tieto typické črty, sa objavil v roku 1862.
V nasledujúcich rokoch, najmä počas prvej svetovej vojny, počet psov vedených ako miniatúrne bulteriéry rapídne poklesol. V roku 1918 bolo plemeno vyradené z registra chovu. Toto plemeno vyhynulo na 98 percent. Posledné zostávajúce mini bulteriéry boli vedené ako štandardné bulteriéry a párené s najmenšími exemplármi tohto plemena. Proti tomuto vývoju sa pokúsila pôsobiť skupina anglických chovateľov s plukovníkom Richardom Glynom. V roku 1938 založili úspešný Klub miniatúrnych bulteriérov a čoskoro nato dosiahli znovu-uznanie tohto plemena v britskom klube chovateľov. Konečné uznanie od Fédération Cynologique Internationale (FCI), ktorá teraz vedie plemeno pod štandardným číslom 11 v skupine 3 (teriéri), sekcii 3 (druh bulteriér), sa uskutočnilo až v júli 2011. Miniatúrny bulteriér je aj dnes jedným zo vzácnych plemien psov.
Pokiaľ ide o jeho zdravie, treba túto skutočnosť pravdepodobne považovať za výhodu. Na rozdiel od štandardného bulteriéra, ktorý je náchylný na pupočnú prietrž, hluchotu, nádory, choroby srdca a krvného obehu, ako aj problémy s obličkami a kĺbmi, je zdravie robustného miniatúrneho bulteriéra veľmi stabilné. Napriek tomu by mal byť tiež prísne kontrolovaný na zdravotné riziká. Pri výbere šteňaťa od chovateľa si preto určite pozrite výsledky testov zo zdravotných prehliadok. Patria sem informácie o zdraví srdca, očí, obličiek, kolenného kĺbu (patelly) a najmä o sluchových schopnostiach rodičov a potomkov. Požiadavka čisto bielej farby predstavuje problém z hľadiska zdravia, pretože táto farba spočíva v genetickom defekte, ktorý často vedie k hluchote. Ak je pre Vás dôležitejšie zdravie Vášho psa než jeho farba, mali by ste sa kúpy čisto bieleho šteniatka radšej zdržať.
To, či Váš miniatúrny bulteriér zostane zdravý, samozrejme nezávisí iba od vlastností, s ktorými sa narodil. Ako majiteľ tiež rozhodujúcim spôsobom prispievate k pohode Vášho psa. Vďaka druhovo primeranému chovu a zdravej a vyváženej strave zaistíte, aby sa Váš štvornohý priateľ vždy cítil fit a vitálny. Pri kŕmení musíte mať na pamäti, že plemeno mini bulteriéra je ľahko náchylné k obezite. Množstvo potravy by malo zodpovedať veľkosti Vášho psa. Mali by ste tiež venovať pozornosť pevne stanoveným časom kŕmenia a vyhnúť sa podávaniu príliš veľa maškŕt medzi jedlami. Ak sa nechcete bez pochúťok úplne zaobísť, mali by ste podľa nich prispôsobiť dennú dávku krmiva. To znamená, že pes, ktorý už popoludní zjedol nejaké pochúťky, dostane večer zodpovedajúco menšiu porciu krmiva.
Dospelé psy sa živia predovšetkým mäsom. Ako prílohu môžu dostať zeleninu alebo ryžu. Krmivo by malo byť vždy kvalitné a ideálne čerstvé. Jednou z dobrých možností zdravého kŕmenia je metóda Barf, pri ktorej Váš pes dostane iba neošetrené a surové krmivo, ktoré neobsahuje žiadne chemické prísady. Priemyselne vyrábaným suchým a mokrým krmivom môžete svojmu štvornohému miláčikovi tiež poskytnúť vyváženú stravu. Dôležité je, aby ste poznali zloženie krmiva a aby toto zodpovedalo výživovým potrebám Vášho psa. Pôvod mäsa a zložky krmiva by preto mali byť prehľadne vypísané na obale. Krmivám, ktoré obsahujú vysoké percento obilnín, umelé zvýražňovače chuti, chemické konzervanty alebo sladidlá, ako je cukor, by ste sa mali radšej vyhnúť.
Starostlivosť o srsť miniatúrneho bulteriéra je vďaka jeho krátkej, hladkej srsti nenáročná. Na to, aby ste jeho hustú srsť udržali lesklú, postačí ju raz týždenne vykefovať. Ak sa kúpeľu kvôli silnému znečisteniu srsti nedá vyhnúť, mali by ste použiť len malé množstvo šampónu pre psov. Časté kúpanie so šampónom môže rýchlo viesť k podráždeniu pokožky. Okrem každotýždennej starostlivosti o srsť by ste mali pravidelne kontrolovať aj uši, pazúry a zuby Vášho psa.
Ak uvažujete o tom, že si zaobstaráte miniatúrneho bulteriéra, mali by ste si uvedomiť, že chov tohto plemena je veľmi časovo náročný. Aj keď sa tieto malé psy zdajú z hľadiska starostlivosti a výživy dosť nenáročné, stále si vyžadujú veľkú pozornosť a veľa každodenného kontaktu. Mini bulteriéry sú extrémne viazané na ľudí a pravdepodobne - keby to bolo na nich - by chodili na prechádzky, hrali sa a maznali sa so svojím pánom celý deň. Samozrejme, ťažko by to niekto dokázal, ale kvôli láske k Vášmu miniatúrnemu bulteriérovi by ste sa mali uistiť, že Váš pes môže s Vami tráviť minimálne šesť až sedem hodín denne.
Okrem dostatku voľného času a ochoty ho s domácim miláčikom intenzívne tráviť, by majitelia miniatúrneho bulteriéra mali mať aj dostatočné skúsenosti so zaobchádzaním so psami. Aby sa priateľská a spoločenská povaha týchto psov mohla plne rozvinúť, je nevyhnutný dôsledný výcvik šteniat. Miniatúrne bulteriéry potrebujú spoľahlivého dôsledného majiteľa, ktorý im jasne ukáže ich pozíciu a ktorého budú úplne poslúchať. Neistota alebo nesprávne pochopená láska k zvieratám môžu rýchlo viesť k nežiaducemu správaniu tvrdohlavých štvornohých priateľov. Rovnako ako bulteriér, miniatúrny bulteriér má tiež veľmi ohnivý temperament, ktorý sa pri nesprávnej výchove môže zmeniť na agresívne správanie. Aby ste mali doma spokojného psa, musí byť fyzicky a psychicky vyťažený. Na nasmerovanie energie Vášho temperamentného psa tým správnym smerom sú vhodné rozmanité prechádzky, psie športy, ako napríklad tréning agility či poslušnosti, a široká škála hier. Ak mu sem-tam niečo doprajete, zažijete mini bulteriéra ako veľmi prispôsobivého psa, ktorý sa rýchlo prispôsobí Vášmu tempu a životným podmienkam. Cíti sa teda rovnako dobre v malom byte, aj vo veľkom dome so záhradou. Ak bude mať dostatok pohybu a veľa pozornosti, bude Vás ochotne počúvať a dá Vám pocítiť, že ste ten najlepší človek na svete.