Psi sú klasifikovaní ako masožravci a patří do řádu masožravců (Carnivora), čehož se psi ale nemusí držet, protože nečtou učebnice biologie. Pes má masité potravě přizpůsobené zuby a krátká střeva. Přestože různé studie prokazují, kdy došlo ke zdomácnění psa, s jistotou lze říct, že pes a člověk sdílí společné obydlí a stravu desítky tisíc let. V roce 2013 byl v renomovaném časopise Nature publikován článek Erika Axelssona, který popisuje u psa a vlka rozdíly v genech spojených s metabolismem škrobu a tuku. Autoři to vysvětlují adaptací na změnu ve výživě. Lze tedy konstatovat, že pes není vyhraněný masožravec. Základem krmení psa jsou produkty živočišné, ale pes umí dobře využít i potravu rostlinnou. Ta přináší zvířeti i minerální prvky, vitamíny a další biologicky aktivní látky. Potraviny rostlinného původu ale musí být dobře technologicky zpracované - s cílem zvýšit stravitelnost. Společnost Yoggies s.r.o. se vývoji krmiv pro psy věnuje již 20 let. Díky dlouholetým zkušenostem a spolupráci s Výzkumným ústavem veterinárního lékařství, v. v. i. má ověřeno, že pro správné fungování střev a pro celkové zdraví pes potřebuje pestrý jídelníček. Neplatí tedy, že by pes měl mít celý život ideálně jedny granule. Doporučujeme druhy potravy šetrně střídat a jídelníček sestavovat jak z granulí (ideálně za studena lisovaných), tak ze syrové nebo vařené potravy s vhodnými doplňky a také pamlsky, jak by dodal Váš pes.
Ale vraťme se zpět k výzkumu. Na vývoji, a hlavně na ověření vlivu na zdraví nových nebo inovovaných produktů pro zvířata se podílí již zmíněný brněnský výzkumný ústav. Cílem je mj. i posoudit, jaký má vliv krmiva na složení střevní mikroflóry zvířat. Ta do značné míry rozhoduje o stravitelnosti krmiva, o zdraví střev a fungování imunitního systému. Stále více prací se zabývá vazbou mezi bakteriemi ve střevě, tzv. mikrobiomem, a náladou alebo chováním jedinců. Spolupráce na vývoji nových inovativních krmiv se společností Yoggies s.r.o. je realizována a finančně podpořena v rámci projektu Technologické agentury ČR „Národní centrum biotechnologií ve veterinární medicíně - NaCeBiVet“. Centrum je zaměřeno na podporu rozvoje spolupráce mezi výzkumnými organizacemi a firmami, které svými produkty pomáhají k péči o zdraví zvířat. Ať už domácích mazlíčků nebo zvířat hospodářských. Zdravá zvířata, chovaná pro radost nebo jako zvířata hospodářská, jsou odolnější k onemocněním a tím také dochází ke snižování spotřeby antibiotik v chovech zvířat.
Biologickým zaradením je pes mäsožravec. Tomu zodpovedajú aj jeho zuby, ktoré sú prispôsobené na uchopenie, prerezanie, vytrhnutie a strihanie mäsa a tkanív. Na druhej strane, posledné výskumy ukazujú, že tráviaca sústava psa je schopná tráviť škrob a sacharidy, a že práve tieto schopnosti umožnili proces domestikácie psa. Evolúcia a genetické adaptácie Počiatkom roku 2013 vydal medzinárodný vedecký časopis Nature prácu kolektívu vedeného švédskym evolučným genetikom Erikem Axelssonom, ktorá uviedla, že v genóme psa a vlka sa nachádza odlišné oblasti, ktoré kódujú produkciu amylázy a maltázy, dvoch kľúčových enzýmov pri trávení škrobu. To, že psi majú enzým, ktorý dokáže štiepiť škrob a sacharidy potvrdzuje MVDr. Eva Štercelová, Ph.D vo svojom článku Výživa psov podľa ich potrieb.
Podľa jej slov: „V slinách psov sa na rozdiel od človeka nenachádza enzým (amyláza, ptyalín), ktorý štiepi rastlinný škrob, a táto skutočnosť pravdepodobne viedla k úplne mylnej domnienke, že pes nedokáže dobre tráviť škrob a iné sacharidy.“ To ale zďaleka nie je pravda. Pes síce netrávi sacharidy v dutine ústnej, ale v počiatočnom úseku tenkého čreva sa u neho vylučuje účinná pankreatická amyláza, enzym produkovaný slinivkou brušnou, ktorý dokáže škrob rozštiepiť. Rovnako sa u neho v črevnej šťave nachádza maltáza, sacharáza a ďalšie enzýmy, ktoré trávia štiepne produkty škrobu a jednoduchšie sacharidy, ako je repný cukor (sacharóza).
Schopnosť tráviť rastlinné zložky se ukázala v ranom prvopočiatku domestikácie ako výhodná, pretože takí jedinci dokázali lepšie využívať zvyšky ľudskej potravy. Vo svetle týchto nových vedeckých poznatkov je zrejmé, že trávenie psa a vlka je odlišné, domáci pes už zďaleka nie je vlk. Anatomické a fyziologické rozdiely Potravné potreby psov sú síce v niektorých ohľadoch podobné ako u vlkov, boli ale formované ich dlhodobým vzťahom s ľuďmi. V porovnaní so svojimi divokými predkami majú psy slabšie čeľuste, menšie zuby a dlhšie črevo. V žiadnom prípade psi nepatria medzi tzv. pravé mäsožravce, kam zaraďujeme mačky alebo lasice. To mimo iné znamená, že majú plne funkčný metabolizmus sacharidov, podobne ako všežravce. Tiež môžu využívať niektoré rastlinné zdroje esenciálnych látok, napr. rastlinný betakarotén, ktorý vedia na rozdiel od mačiek premeniť na aktívny vitamín A.
Výživa psa: Viac ako len mäso Z vyšše uvedeného vyplýva, že pes, hoci je svojím pôvodom a stavbou tela mäsožravec, dokáže popri živočíšnej potrave veľmi dobre tráviť a využiť tiež potravu rastlinnú, pokiaľ je upravená do podoby pre neho stráviteľnej. Priemerný obsah v granulách pre psa je: 25 % bielkovín, 35 % tukov a až 40 % sacharidov. Rozdiel je markantný a bohužiaľ, v niektorých prípadoch je podiel sacharidov v granulách aj viac než 40%. Na etikete, komerčných krmív, je vždy rozpísaný percentuálny podiel bielkovín, tukov, niektorých vitamínov alebo aj minerálov, ale sacharidy sú vynechané. Inak povedané karbohydráty - najmä komplexné cukry ako sú napríklad škroby, teda obilniny, zemiaky, ryža a pod. - sú lacným a účinným zdrojom energie. Používajú sa aj ako „pojivo“ v krmive, aby sa udržala jeho štruktúra a dlhšia trvanlivosť. Tieto vysoko spracované sacharidy sú však ďaleko od prirodzenej stravy psa, sú ťažko stráviteľné a ich nadbytok sa ukladá vo forme glykogénu alebo tuku. Sacharidy sú teda zdrojom energie ale to sú aj cukríky. Otázka znie, bude tento mäsožravec na takomto krmive prosperovať? Nadbytok ťažko stráviteľných sacharidov zaťažuje trávenie psa na základe čoho môžu vznikať ďalšie zdravotné komplikácie. Pes na takomto krmive prežije ale nemusí prosperovať.
Pes je teda mäsožravec, v ktorého jedálničku je zastúpená aj rastlinná strava, ale v porovnaní so skutočným všežravcom, ako je človek alebo prasa, je podiel rastlinnej stravy podstatne menší. Mäso obsahuje esenciálne mastné kyseliny (EMK), ktoré sú dôležité pre tvorbu bielkovín, ktoré sú základnou stavebnou zložkou svaloviny a orgánov. Ak teda pes nedáva dostatočné množstvo týchto EMK, prejaví sa to v celkovom zdravotnom stave, kondícii a konštitúcii zvieraťa. Preto aj keď pes nie je výhradný mäsožravec, prevažne rastlinné zloženie potravy mu rozhodne nevyhovuje. Kvalitné granule by mali byť vyrobené aspoň zo 100 gramov čerstvého mäsa alebo 20 gramov sušeného na 100 gramov granúl. Na prvom mieste v zložení by teda mala byť napr. Kuracie, jahňacie, rybia a pod. múčka alebo sušené (dehydrované) mäso. Ak je mäsonasé múčka v potravinárskej kvalite, tým lepšie. Vybrať môžete tiež receptúry, ktoré obsahujú viac druhov mäso múčok, čo je pre väčšinu psov úplne v poriadku. Citliví psy však môžu byť alergickí na niektorý druh mäsa, preto je vhodnejšie im vybrať krmivo s jedným zdrojom živočíšnych bielkovín.
Medzi najviac alergizujúce druhy mäsa patrí hlavne kuracie a hovädzie mäso, najmä potom menej kvalitné. Pokiaľ je v granulách obsiahnutá kvalitná svalovina, sú alergické reakcie menej časté, ako keď sú v granulách obsiahnuté zložky ako živočíšne vedľajšie produkty z hydiny a pod. Možnosti kŕmenia Klasické kŕmenie: Kombinuje sa varené mäso s príkrmami. Zloženie kŕmnej dávky by malo obsahovať približne dva diely mäsa a jeden diel príkrmu (ryža, ovsené vločky...). Kŕmna dávka sa dopĺňa o surovú aj varenú zeleninu a vajcia. BARF: Kŕmenie kosťami a surovou stravou. Je možné kŕmiť rôznymi druhmi mäsa a kostí a pridávať rôzne druhy zeleniny a ovocia. Z celkového objemu sa odporúča cca 70% mäsa, z čoho sa odpočíta približne 10% na kosti a 10% na vnútornosti. Zhruba 30% z objemu by mala tvoriť zelenina (60-70%), ovocie a prípadné obilniny (tých do 10%). Zelenina cca 50% listová a 50% koreňová. Najdôležitejšie pravidlo pri príprave akéhokoľvek domáceho krmiva je zamerať sa na rôznorodosť.
Čo musíte spraviť, keď si domov prinesiete šteniatko
Vedecká klasifikácia a evolúcia
Vedecký názov: Canidae. G. Psovité alebo vlkovité (lat. Canidae) sú čeľaď, r?adu mäsožravce (Carnivora) triedy cicavce (Mammalia). Divé druhy čeľade psovité sa okrem Antarktídy vyskytujú na každom kontinente a obývajú rozličné biotopy ako napr. púšte, hory, lesy a lúky. Všetky psovité sú prstochodce. Majú huňatý chvost, nezaťahovateľné pazúry a piaty prst s pazúrom na predných labách. Samce majú penisovú kosť, ktorá pri párení napomáha k tomu, že zvieratá sú niekedy spojené až hodinu. Rozloha čuchovej membrány u psov je 120 m2. Mnoho druhov žije a loví vo svorkách a majú zložitý sociálny systém.
Najstaršie vetvy psovitých zahŕňajú rody Mesocyon, Tomarctus a neskôr Canis, Urocyon a Vulpes. Pred 8 mil. Rokmi sa objavil Canis lepophagus, ktorý súvisel s vývojom kojota. Pred 300 000 rokmi sa plne vyvinul Canis lupus a bol rozšírený po celej Európe a severnej Ázii. Pred 100 000 rokmi bol Canis dirus rozšírený od juhu Kanady po Južnú Ameriku. U druhov rodu Canis sú Canis lupus (vlk dravý) a Canis latrans (kojot prériový). Vulpes vulpes (líška) je rozšírená v Európe, Ázii, severnej Afrike a Severnej Amerike.
Hoci sú psy veľmi prispôsobiví a dovedú prijímať stravu od vegetariánskej až po výhradně masitú, žiadny z týchto extrémov pre nich nie je optimálny. Renique: „… zrejme si si nestihla všimnúť, ze tu NIKTO nepropaguje kŕmenie čistým masom … pes NIE JE cisty masozravec.“
Z biologického hľadiska sa pes nejedná o čisté mäsožravce (carnivora), ale o tzv. maso-všežravce (carni-omnivoren). Jde o všežravce s prevahou masité stravy. To znamená, že psi môžu byť kŕmení pestrou stravou. Ani z pohľadu nutričnej fyziológie a evolučnej biológie tu nič nehovorí proti zkrmovaniu obilnín alebo zeleniny bohatých na sacharidy, varené rizoto, cestoviny a podobne. Jedinou výnimkou sú psi s potravinovými alergiami. Celá jedna tretina energie vo výžive může pochádzať zo sacharidov. Psi sú schopní takýmto dávkam prispôsobiť zvládnutím enzymu amylázy, hoci u nich amyláza v dutine ústnej chýba. Ak je mäsová múčka v potravinárskej kvalite, je to výhoda, avšak u niektorých plemien sa geneticky objavujú rozdiely v AMY2B gene, ktorý umožňuje lepšie spracovanie škrobu.
Najdôležitejšie je si uvedomiť, že psy sú flexibilný všežravec, ktorý dokáže využiť aj rastlinnú potravu po vhodnom tepelnom spracovaní. Dôraz na pestrú stravu a kvalitu proteínov a tukov ostáva kľúčový. Výber krmiva by mal reflektovať podiel živočíšnych bielkovín a tukov a obmedziť nadbytok ťažko stráviteľných sacharidov. Aj keď sa domestikácia odohrala pred desiatkami tisíc rokov, tráviaci trakt psa ostal prispôsobený na široké spectrum potravín, a preto je dôležité zvoliť takú stravu, ktorá čo najviac kopíruje jeho prirodzenú potravu.
tags: #zaradenie #pes #masozravce #macka