Biely švajčiarsky ovčiak je pes, ktorého spája spoločná história s nemeckým ovčiakom. Z pôvodne nechceného plemena sa vyvinulo plemeno všestranne využiteľného psa. Je živý, temperamentný, pracovitý a veľmi inteligentný. Ak sa mu dostane citlivého výcviku, stane sa z neho skvelý partner pre prácu i do rodiny.
História plemena
Biele ovčiarske psy sú s nami už od 40 rokov n.l. Pre vtedajších pastierov bolo biele sfarbenie dôležité, aby si za súmraku nepomýlili psa s vlkom, ktorý napadol stádo. Počiatočná história bielych švajčiarskych ovčiakov je spoločná s históriu ovčiakov nemeckých. Roku 1882 bol na výstave v Hanoveri predvedený prvý biely ovčiak - pes Greif, ktorého vnuk ovčiak Hektor Linkshrein bol ako prvý pes zapísaný do plemennej knihy nemeckých ovčiakov. Bieli ovčiaci boli veľmi obľúbení u šľachty, chovali ich Habsburgovci aj Hohenzollernovci. V 20. rokoch boli importované do Ameriky, kde sa chov ovčiakov celkovo rozdelil na biele a farebné. Americký štandard nemeckého ovčiaka z roku 1933 označuje biele sfarbenie za chybu, vedúci k vylúčeniu z chovu. V 60. rokoch 20 storočia bola v Nemecku vedená kampaň proti bielym ovčiakom. Vďaka tomu sa ich chov a celkovo aj výskyt v Európe pozastavil. Američania sa pridali a od roku 1968 boli biele ovčiaky zo všetkých výstav diskvalifikovaní. Naproti všetkým týmto vyjadreniam a opatreniam vznikol roku 1969 v USA klub pre podporu bielych ovčiakov. V 70. rokoch 20. storočia boli prví psi importované do Švajčiarska. Tu sa chov rozšíril a plemeno bolo často vyhľadávané. Na konci storočia ich potom bolo v Európe niekoľko tisíc jedincov. Ako samostatné plemeno sa vo Švajčiarsku začali zapisovať v roku 1991. O rok neskôr bol prvý biely švajčiarsky ovčiak dovezený do Československej republiky.
Biely švajčiarsky ovčiak vznikol ako odnož nemeckého ovčiaka. Pôvodne sa biele jedince považovali za zaujímavé a akceptované v chove, ale po druhej svetovej vojne boli z chovu nemeckých ovčiakov vyradené. V USA a Kanade sa však biele ovčiaky stali obľúbenými a boli základom pre vznik samostatného plemena. V roku 1968 vznikol White German Shepherd Club International, ktorý sa zaslúžil o uznanie bieleho ovčiaka ako samostatného plemena s vlastnými štandardmi. V roku 2003 bolo plemeno oficiálne uznané FCI pod názvom Biely švajčiarsky ovčiak.
Vzhľad a stavba tela
Biely švajčiarsky ovčiak je dobre stavaný, robustný, svalnatý a stredne veľký pes. Dĺžka tela by oproti výške v kohútiku mala spĺňať pomer 12:10. Mohutná hlava má klinovitý tvar. Ňucháč by mala byť čierno sfarbená, ňufák je celkovo silný a stredne dlhý. Krk je kratší, svalnatý a prechádza do nie príliš širokého, zato hlbokého hrudníka. Chvost je dobre osrstený po celej dĺžke, má šabľovitý tvar a dosahuje dĺžku po päty. V pokoji je nesený zvesený, prípadne mierne prehnutý. Počas pohybu je nesený vyššie, nikdy ale nie je nad úrovňou chrbta. Koža je tmavo pigmentovaná, bez výskytu vrások.
Bielo sfarbená srsť je hustá a priliehavá. Podsada je bohatá, krycia srsť je hladká a tvrdá. Čo do dĺžky srsti má biely švajčiarsky ovčiak dva varianty - polodlhá a dlhá. Rozdielom je výskyt výrazné hrivy na šiji a práporcov na končatinách u dlhosrstej varianty. Pre štandard plemena je dôležitá správna výška v kohútiku a hmotnosť: u psov je to 58-66 cm pri 30-40 kg, u súk je to 53-61 cm pri 25-35 kg.
Biely švajčiarsky ovčiak má výrazný vzhľad, ktorý ho robí jedinečným medzi ovčiakmi. Stredne veľké až veľké plemeno má proporčne obdĺžnikový tvar tela a elegantné držanie tela. Hlava má výrazný stop a tmavé oči mandľového tvaru, ktoré mu dodávajú mierny a inteligentný výraz. Uši sú vzpriamené, vysoko nasadené a mierne zašpicatené. Srsť je čisto biela a môže byť krátka alebo stredne dlhá, pričom oba typy majú hustú podsadu, ktorá poskytuje ochranu pred chladom a vlhkosťou. Chvost je dlhý, v pokoji nesený nízko a siaha až po päty, ale v pohybe môže byť nesený vyššie.
Správanie a temperament
Povaha bieleho švajčiarskeho ovčiaka je veľmi podobná ako u nemeckého ovčiaka. Je to pes veľmi inteligentný a učenlivý, vhodný k pracovnému zaradeniu a všestrannému využitie. Celkovo je temperamentný, živý a ostražitý. Nikdy by nemal byť bojazlivý alebo prehnane agresívny. Je dobre socializovateľný. Ku svojej rodine je prítulný, verný a ochranársky. So svojím pánom je kontaktný, ale nie je vtieravý. Ak sa k nemu deti správajú slušne, stane sa z neho ich výborný parťák. K cudzím ľuďom je odmeraný a nedôverčivý. K ostatným zvieratám sa pri správnej výchove chová tolerantne, nemá sklony k dominantnému správaniu.
Biely švajčiarsky ovčiak je veľmi citlivý. Pri výcviku je potreba s tým počítať, vhodne ho motivovať a využívať hlavne pozitívna motivácia.
Biely švajčiarsky ovčiak je inteligentný, bystrý a ľahko sa učí, čo z neho robí výborného pracovného a rodinného psa. Na rozdiel od tradičného nemeckého ovčiaka je trochu menej ostrý, čo ho robí vhodnejším aj ako spoločenského psa. Toto plemeno je ideálnym terapeutickým psom, vie byť empatické, jemné a spoľahlivé. Je priateľský, zvedavý a spoľahlivý strážca, ktorý však neprejavuje zbytočnú agresivitu. Vďaka svojej bdelej a ostražitej povahe je schopný rozpoznať hrozby a chrániť svojich blízkych, ale zároveň je dostatočne spoločenský, aby mohol žiť v domácnosti s viacerými zvieratami.
Biely švajčiarsky ovčiak má veľa spoločných čŕt so svojím nemeckým bratrancom. Je inteligentný a lojálny. Veľmi rýchlo sa učí, a preto sa výborne hodí ako pracovný pes - na stráženie, psiu terapiu alebo ako sprievodca pre nevidomých. To, čo ho odlišuje od nemeckého ovčiaka, je najmä jeho temperament - je pokojnejší.
Starostlivosť a životné podmienky
Ako každý veľký pes, aj biely švajčiarsky ovčiak potrebuje dostatok pohybu. Vďaka svojej ostražitosti je skvelým strážcom záhrady. Samotný pohyb na záhrade mu ale nestačí. Denne potrebuje dlhé prechádzky a tréning či pracovná vyťaženosť. Vhodný je tiež k záchranárskym prácam či do športu. Dôležitý je každodenný kontakt s pánom a rodinou. Inak bude trpieť. Pokiaľ má kontaktu dostatok, môže obývať vonkajšie koterec. Ten je však potreba dobre vybaviť proti vplyvom počasia. Dobre zateplená búda a ochrana pred slnkom by mali byť základným vybavením.
Vďaka svojmu čisto-bielemu sfarbenie vzbudzuje dojem náročnosti na starostlivosť o srsť. Opak je však pravdou. Postačí pravidelné vyčesávanie. Jednak sa vyčešú nečistoty a tiež sa srsť nebude zamotávať. Z ďalších dôležitých odvetví starostlivosti nesmieme zabudnúť na pravidelnú starostlivosť o zuby a pazúriky, a to najlepšie s návykom od šteňacej rokov.
Biely švajčiarsky ovčiak má srsť, ktorá sa prispôsobuje ročným obdobiam - na jar a na jeseň dochádza k výmene podsady, preto v týchto obdobiach vyžaduje intenzívnejšie česanie. Počas bežného roka je postačujúce česať ho raz týždenne, aby srsť zostala čistá a bez zamotania. Dôležitou súčasťou starostlivosti je pravidelná kontrola uší, očí a zubov. Aby sa predišlo zápalom, odporúča sa uši čistiť podľa potreby a dbať na ústnu hygienu.
Toto plemeno je veľmi aktívne, a preto je vhodné najmä pre majiteľov, ktorí žijú na vidieku alebo v dome so záhradou. Vyžaduje každodenný pohyb, čo môže zahŕňať dlhé prechádzky, túry alebo športové aktivity.
Biely švajčiarsky ovčiak patrí medzi plemená, ktoré sa ľahko trénujú a vyznačujú sa dobrou schopnosťou koncentrácie a poslušnosťou. Už od šteňacieho veku je dôležitá socializácia, ktorá pomáha zmierňovať prípadnú plachosť. Vo výcviku je dôležité klásť dôraz na pozitívne posilňovanie, pretože biely ovčiak je citlivý na tvrdšie metódy a potrebuje jemný prístup.
Nejzajímavější okamžiky ze života bílého švýcarského ovčáka
Zdravie a choroby
Bohužiaľ rovnako ako nemeckému ovčiakovi ani tomuto plemenu sa nevyhýbajú určité choroby. Rovnako ako iné veľké plemená trpia bieli švajčiarski ovčiaky na ochorenia kĺbov. Typická je pre nich dysplázia kolenného a lakťového kĺbu. Aby sa toto ochorenie čo najviac eliminovalo, je vhodné do chovu zaraďovať iba jedincov, ktorí sú z tohto pohľadu zdravia. Aj tak sa však v starobe nemusí vyhnúť ťažkostiam a bolestivosti kĺbov. Vhodná je samozrejme prevencia pomocou kĺbovej výživy.
Objaviť sa môže degeneratívne myelopatie (DM) alebo Syndróm Cauda Equine (SCE). Obe tieto ochorenia postihujú miechu, ktorej výsledkom je postupné ochrnutie zadných nôh.
Vďaka svojmu bielemu sfarbenie majú sklony k dedičnej hluchote alebo potravinovým alergiám. Dôležitá je teda kvalitná výživa a v prvom prípade tiež prevencia pri krytí (používanie iba zdravých jedincov).
Rovnako ako nemecký ovčiak, aj švajčiarsky ovčiak sa teší dobrému zdraviu a nevyžaduje zvlášť intenzívnu starostlivosť. Srsť sa však oplatí pravidelne kefovať - najmä v prípade dlhosrstého plemena, ktoré pri zanedbaní môže splstnatieť. Oplatí sa použiť šampóny určené na bielu srsť, ktoré zvýraznia biele odlesky.
Bielemu ovčiakovi oproti prvotným obavám hluchota nehrozí, no rovnako ako nemecké ovčiaky môžu aj biele ovčiaky trpieť dilatáciou pažeráka, degeneratívnou myelopatiou, ochoreniami pankreasu a degeneráciou kĺbov.
Pravidelné preventívne prehliadky a testy u chovateľa na genetické ochorenia sú zásadné.
Biely švajčiarsky ovčiak je pomerne zdravé plemeno, ktoré sa v priemere dožíva 12 rokov. Sledovať treba jeho pohybový aparát, pretože u veľkých plemien často dochádza k dysplázii bedrového kĺbu.
Výživa a kŕmenie
Dnešný trh ponúka veľa značiek krmiva. Pre bieleho švajčiarskeho ovčiaka je dôležité, aby bola strava plnohodnotná a dopĺňala mu dostatok energie. Ak je psík v pracovnej záťaži, je vhodné kŕmenie vysokoenergetickými krmivami. U psov, ktorí takto vyťažení nie sú, postačí štandardné energetický príjem. Dôležité je dbať na to, aby nedochádzalo k prekrmovaniu a následnej obezite.
U niektorých jedincov sa môžu vyskytovať alergia na zložky krmiva. Ak tomu tak je, veterinárny lekár vďaka vyšetrenie môže určiť jednotlivé zložky, ktorým je potrebné sa vyhnúť. Určite nič nepokazíte, ak budete psíkovi podávať bežne dostupné hypoalergénne krmivá, ktoré sú veľmi kvalitného zloženia a bez obilnín.
Pozor treba tiež dávať na množstvo karoténov. Ich nadbytočný príjem môže mať za následok hrdzaveniu inak krásne bielo sfarbené srsti. Dôležité je tiež rozdelenie dennej kŕmnej dávky aspoň na dve denné porcie. Ako ďalšie veľké plemená má biely švajčiarsky ovčiak predispozíciu k pretočenie žalúdka, tzv.
Výživa bieleho švajčiarskeho ovčiaka by mala byť vyvážená a prispôsobená jeho veku, aktivite a zdravotnému stavu. Veľké plemená majú špecifické nároky na kĺbovú výživu a kvalitnú stravu s dostatočným obsahom bielkovín a tukov. Stravu by ste mali rozdeliť na dve kŕmne dávky denne, aby sa minimalizovalo riziko torzie žalúdka, ktorá je u väčších plemien častejšia. Granule s obsahom glukozamínu a chondroitínu prispievajú k zdraviu kĺbov, najmä počas rastu šteňaťa a v staršom veku.
tags: #biely #svajciarsky #ovciak #choroby