Záchranárski psi sú nenahraditeľnými pomocníkmi pri rôznych druhoch katastrof a pátracích akciách. Málokedy si ale uvedomujeme, čo všetko stojí za ich výcvikom a že nielen ľudskí záchranári, ale aj tí zvierací majú svoje mená a príbehy. Svoje zážitky a cenné informácie o výcviku a práci záchranárskych psov nám poskytli odborníci a dlhoroční praktici v tejto oblasti.
Výber a vlastnosti záchranárskeho psa
Pre profesiu záchranárskeho psa sa nehodí každý psík. Áno, čítate dobre, profesiu. Pes, ktorý sa stane skutočným záchranárom, robí svoju prácu na plný úväzok, nie iba ako voľnočasovú aktivitu. Výber vhodného jedinca začína už u šteňaťa.
Špecifická rasa psieho plemena, ktorá by bola na záchranárstvo vyložene predurčená, neexistuje. Záchranársky pes musí spĺňať jeden hlavný znak: musí byť od šteňacích rokov výborne socializovaný. Hlavná socializácia prebieha v prvých troch mesiacoch psieho života. Ako sme už vyššie uviedli, nie je presne stanovené plemeno, ktoré je špeciálne určené pre záchranárske práce. Vyberané bývajú často nemeckí ovčiaci, boxeri, dobermani, rottweiler alebo border kólia. Záchranárskymi psami sa často stávajú aj lovecké plemená, ale aj kríženci. Pre záchranné činnosti sa nehodia malé plemená psíkov.
Všeobecnej predstave záchranárskeho psa zodpovedá nemecký ovčiak, skutočnosť je však taká, že plemeno nehrá pri výbere psa pre záchranársky výcvik hlavnú úlohu. Oveľa dôležitejšie je chuť do práce, temperament a v neposlednom rade vzťah k cvičiteľovi, ktorý musí byť naplnený dôverou. Už od šteňaťa sa vyžaduje absolútna vyrovnanosť, pes nesmie byť bojazlivý alebo naopak agresívny. Zvuky ako výstrel, hluk stavebného stroja alebo motorovej píly, ktorých sa zvieratá zvyčajne desia, nechávajú psov záchranárov kľudnými.
"Na takto špecializované psov sú kladené obrovské nároky ohľadom ich fyzickej kondície. Len odolná psychika nestačí, títo psi majú fyzičku porovnateľnú s ľudskými vrcholovými športovcami," dodáva Lucia Řepov z Royal Canin.
Ďalším dôležitým faktorom pri výbere budúceho psa záchranára je jeho veľkosť. Psovod musí svojho psa uniesť, bude ho v budúcnosti vysádzať, zdvíhať a odovzdávať. K záchranárskemu výcviku sú preto nevhodné extrémne veľké alebo malé plemená.
Na súťažiach a skúškach záchranárskych psov môžeme vidieť okrem nemeckých ovčiakov, border kólií, bradáčov od veľkého až po malého, zlatých retríverov, dokonca aj aljaškého malamuta, rôzne krížence, rotwajlera, dobermana, ale aj tzv. teriérov.
Pri výbere záchranárskeho psa sa nesústreďujeme na rasu, ale na povahu psa. S niektorým psom sa psovod potrápi viac, s iným menej. Všetko záleží od povahy psa, prístupu psovoda, jeho skúseností, správnej motivácie. Najlepší na výcvik je pes vyrovnaný v povahe, ktorý rád pracuje so svojím pánom, výcvik berie ako hru či odmenu. Mal by byť dostatočne rýchly, nie ťažkopádny.
Výcvik záchranárskeho psa
Existuje niekoľko skupín výcvikov, ktoré pripravujú psíkov záchranárov pre určitú činnosť, alebo môžu psíkovia záchranári vykonávať záchranné stopovanie. Existujú buď psy špecialisti, ktorí sa na dané prostredie vyložene vyhraňujú. Na druhú stranu psí záchranári, ktorí sa zvládnu výborne zastávať svoju prácu hneď v niekoľkých prostrediach.
Ťažko na cvičisku... Chcete vycvičiť záchranárov?
Aby ste spoločne so psom vytvorili profesionálny tím, na výcvik si vyhraďte až dve hodiny denne. Prvá zručnosť nad štandardný výcvik, ktorú bude musieť pes zvládnuť, je štekanie na povel. Kým začneme so špeciálnym záchranárskym výcvikom, musíme mať zvládnutú základnú poslušnosť. Bez nej by psík nemohol vykonávať záchranársku činnosť, lebo sa veľakrát ocitá v životunebezpečných priestoroch a situáciách, kde mu môže jeho ľudský kamarát prostredníctvom povelu uľahčiť prácu, zachrániť zdravie, alebo aj život (patria sem povely: STOJ, VPRED, NIE, DOPRAVA, DOĽAVA, SCHODY, PLAZ, ĽAHNI a mnohé ďalšie). Poslušnosť je teda, samozrejme, nevyhnutná pre každého psa.
Základom každého cviku je dobrá motivácia. Existuje celý rad faktorov, ktorý ovplyvňuje prácu psa nielen pri špeciálnych prácach, ale aj pri poslušnosti, na stopách či obranách. Okrem fyzickej stránky (kondícia, zdravie), či psychickej pohody je výcvik hlavne o motivácii.
Učenie štekania na povel:
- Pri extrémne žravom jedincovi za pomoci misky s krmivom. Misku položím na búdu alebo pred koterec, prípadne na vyvýšené miesto. Dráždim psíka dovtedy, kým nevydá čo i len slabý štekot, ihneď ho pochválim a odmením - tak, že mu dovolím trocha sa nažrať, po čom misku znovu zdvihnem do výšky a opäť opakujem (povel štekaj, fešák a pod.). Prípadne, ak mám psíka, ktorý už ovláda povel štekaj, robím to takto: držím oboch psíkov za obojok pred miskami s krmivom, dám povel štekaj, nechám psa, ktorý ovláda povel štekaj chvíľu poštekať a pustím ho k miske sa nažrať. Psíka vo výcviku k miske nepustím, len ho povzbudzujem, dráždim a akonáhle zašteká, púšťam ho k miske.
- Ak nepomáha ani jedno, ani druhé, zoberiem šteniatko na prechádzku na neznáme miesto. Priviažem ho o nejaký strom, začnem sa vzďaľovať. Pri zašteknutí sa rýchlo vraciam. Psíka chválim už pri návrate k nemu, odmením ho a zase sa začnem vzďaľovať, po zašteknutí vychválenie a odmena.
Dôležité je, aby vždy, keď pes čo i len trochu naznačí prejav štekania, bol hneď odmenený s veľkou radosťou z našej strany. Nezabúdajme, že niekedy je menej viac, preto necvičme štekačku do úmoru, ale po niekoľkých úspešných šteknutiach (v začiatkoch aj po kňuknutí) psíka odmeníme a cvik ukončíme.
"Záchranársky výcvik sa nezaobíde bez kvalitného figuranta. Ten je dôležitý, aby v cvičení psovi vzbudil maximálnu motiváciu a v pravý okamih psa správne odmenil. Zjednodušene povedané, výcvik záchranných psov je ako hra na schovávačku," uvádza Martin Brandner zo Sar-dog.cz, školy pre výcvik psov a psovodov.
Záchranársky pes sa v priebehu výcviku pripravuje tiež na extrémne podmienky, s ktorými sa počas výkonu svojho povolania môže stretnúť. Na cvičisku preto narazíte na hojdačku, rebrík, pohyblivú lávku aj tunel. Tieto špeciálne "atrakcie" majú za úlohu pripraviť psa na nezvyklé situácie, kedy bude musieť prekonávať nečakané prekážky. Pes sa učí aj skokom do diaľky a tiež chodiť v špeciálnych topánočkách - aby si nerozedrel labky o prípadné črepy. Tréningové hľadania tiež prebiehajú v skutočných zbúraných objektoch.
Špecializácia a skúšky záchranárskych psov
Aj psy sa môžu špecializovať. Záchranárski psy môžu skladať celý rad skúšok, ktoré sú akýmsi ukazovateľom vycvičenosti/pripravenosti. Na to, aby psi v niečom vynikali, je potrebné sa špecializovať.
Náročný výcvik záchranárskych psov trvá približne 3 roky. Pre spoľahlivosť nasadených záchranárskych psov v reálnych misiách je nutné preverovať naše tímy nielen skúškami (medzinárodné, národné, atesty), ale vystaviť psov čo najväčšiemu počtu simulovaných situácií. Skúsenosti psov zohrávajú zásadnú úlohu pre ich výkon. Stále sa učíme v oblasti kynológie, topografie, či prvej pomoci.
Psy môžu skladať skúšky zo záchranárskeho výcviku, zúčastniť sa rôznych závodov a porovnávať sily medzi sebou. To všetko sa odohráva na simulovaných situáciách. Ak však má byť pes povolaný k reálnemu zásahu, musí splniť inú, dôležitejšiu skúšku. Hovorí sa jej atestácia, rovnako ako je tomu napr. u lekárov, akurát v tomto prípade ide o atestáciu Ministerstva vnútra SR. Niektorí z atestovaných psov môžu byť povolávaní aj na medzinárodné zásahy, ale na to je potrebné splniť ešte ďalšie preskúšanie.
O pomoci psov záchranárov rozhoduje vždy veliteľ zásahu. Ak ste v situácii, kedy sa napríklad stratil člen vašej rodiny, môžete požiadať o pomoc niektorú z vyššie uvedených dobrovoľníckych organizácií vo vašom kraji. V takom prípade prídu na pomoc dobrovoľníci s atestáciou, ale môžu pomôcť aj psi, ktorí sa chystajú v blízkej dobe atestáciu splniť a na zásahy pod vedením polície či hasičov sa nedostanú.
Príklady z praxe a história
Andrea Adamčiaková, ktorá sa výcviku psov venuje od roku 1985, si vycvičila troch záchranárskych psov (vlastne sučky plemena nemecký ovčiak), s ktorými pretekala a zúčastňovala sa aj pátracích akcií. Boli to nielen záchranárske psy, ale aj jej parťáci, na ktorých sa mohla kedykoľvek spoľahnúť. Všetky sučky mali splnené vrcholové záchranárske skúšky vo vyhľadávaní na ploche, v ruinách, na stope, ale aj v lavíne. Všetky boli majsterkami Slovenska, účastníčkami majstrovstiev sveta, mnohých záchranárskych pretekov na Slovensku aj v zahraničí a mnohých pátracích akcií.
Jeden z príbehov zo svojej praxe sa podelil Martin zo školy Sar-Dog.cz a spoluorganizátor akcie Search Patrol: Nočné pátranie po trojročnom chlapcovi. V novembri roku 2010 bol v noci povolaný na pomoc pri pátraní po nezvestnom trojročnom chlapcovi. Po prekonaní 230 km vzdialenosti boli na mieste o jednej hodine po polnoci. Pri prieskume už nefunkčnej továrne sa ich labradorka Bára na jednom mieste začala zvláštne správať. Aj keď hľadanú osobu psy nenašli, odviedli obrovský kus práce. Vďaka nim mohli prehlásiť: "V pridelených prehľadávaných terénoch sa nezvestná osoba nenachádza."
Počas druhej svetovej vojny sa záchranárske psy využívali najmä ako strážni, vyhľadávači mín, na doručovanie správ, ťahanie spojárskych káblov, ale aj na vyhľadávanie osôb. V roku 1940 po masívnom bombovom útoku na Londýn sa začala písať história psov "ruinárov". Pes menom Rip objavil pozoruhodný talent - nájsť v ruinách budov zavalené osoby. Bez špeciálneho predchádzajúceho výcviku dokázal Rip zachytiť pach ľudí v ruine, prehrabať sa až k zavalenému a štekotom oznámiť nález. Počas svojej dvanásťmesačnej "kariéry" zachránil viac ako 100 ľudí z ruín budov.
V roku 1988 postihlo Arménsko zemetrasenie, ktoré si vyžiadalo viac ako 25 000 obetí. Vzhľadom na situáciu vznikla iniciatíva Spojených národov zjednotiť štandardy koordinácie a postupov pri záchranárskych misiách. V roku 1991 vznikol INSARAG (International Search and Rescue Advisory Group). Neoddeliteľnou súčasťou USAR tímov sú samozrejme aj záchranárske psy. V roku 1993 vzniklo IRO (International Rescue Dog Organisation).
Pohľad na výcvikové metódy a pravidlá
Pri výcviku záchranárskych psov sa kladie dôraz na pozitívne posilnenie. Pes dostane odmenu, keď správne vykoná úlohu. Na tréningu sa vykonávajú záchranárske cvičenia, ktoré napodobňujú situácie ako pády budov alebo hľadanie stratených osôb v horách. Záchranárske psy a ich tím sú vždy v pohybe, aby pomohli.
Pravidlá pre sekciu Ostatné:
- Neplatí pre voľnú diskusiu. Sekcia ostatné slúži ako poradňa pre vaše problémy.
- Nie je spomínaný záchranársky pes v novom navrhovanom zákone. Problematika záchranárskych psov je riešená len v rámci Horskej služby.
Pri výcviku sa trénuje pohyb po nestabilnom povrchu a sutinách, zoznamovanie s rôznymi materiálmi a učenie sa základov označovania figurantov. Psy sa motivujú vo väčšine prípadov hračkou, je ale možné využiť aj maškrty. Všetok výcvik prebieha formou hry a pozitívnej odmeny za správne správanie. Musíme brať do úvahy, že šteňa sa nevydrží dlho sústrediť a preto by žiadne cvičenie nemalo trvať dlhšie ako pár minút.
Atestácia, skúšky, preteky
Pri špeciálnej pachovej práci (napr. v ruinách) je dôležité dodržať pravidlá. Priestor ruín, stupeň A, musí mať tmavé alebo duté priestory a hĺbkové úkryty s hĺbkou cca 1 m. Skryté osoby musia zaujať svoju pozíciu 15 minút pred nasadením psa. Doba vypracovania je maximálne 20 minút. Psovod obdrží náčrt ako opis prostredia. Oblasť prehľadávania je viditeľne ohraničená alebo jej hranice sú jasne spoznateľné. Taktika hľadania je ponechaná na psovodovi, ktorý ju musí oznámiť rozhodcovi pred začiatkom hľadania. Pred začiatkom hľadania oznámi psovod rozhodcovi spôsob označenia psom. Povolené spôsoby označenia sú vyštekanie, označenie nálezkou alebo voľný spôsob.
Nedostatky v taktike psovoda a ovládateľnosti, intenzite hľadania, pohybe alebo samostatnosti psa adekvátne znižujú bodové hodnotenie. Označenie, ktoré nie je psovodom potvrdené, je chybné, ale nehodnotí sa ako falošné označenie. Prvé falošné označenie znižuje hodnotenie o 40 bodov. Druhé falošné označenie vedie k ukončeniu špeciálnej pachovej práce.
Psy na záchranu v divočine - Deň v živote
V rámci ovládateľnosti bez vôdzky sa hodnotí poslušnosť psa k psovodovi, jeho reakcia na povely a schopnosť nasledovať psovoda. Pri cviku prinášania predmetu sa hodnotí rýchlosť a presnosť psa pri donášaní odhodeného predmetu. Prekážková dráha preveruje schopnosť psa prekonávať rôzne prekážky, ako sú drevené dosky, rebríky a tunely. Pri cvičení "Odloženie" pes čaká na mieste, kým sa psovod vráti, pričom sa hodnotí jeho pokojnosť a samostatnosť.
Výživa a starostlivosť o záchranárskeho psa
Záchranárske akcie hocikedy trvajú niekoľko hodín a od psov tak vyžadujú maximálne nasadenie a vynikajúcu fyzickú kondíciu. "Takto vyťažení psy potrebujú špeciálne krmivo s nadpriemerným obsahom živín, proteínov a vlákniny. Je nutné vybrať kŕmenie s vhodným obsahom mastných kyselín a sacharidov pre dodanie energie pri extrémnej námahe. Za služby, ktoré nám takto trénovaní a namáhaní psi poskytujú, je kvalitná strava podstatným a druhom odmeny," vysvetľuje Lucia Řepov.
Pre záchranárske psy je správna výživa kľúčová. Ich jedlo musí mať všetky dôležité živiny. Je dôležité mať správnu stravu, aby psy zostali v dobrej kondícii. Záchranárske psy potrebujú jedlo plné bielkovín a tukov. Potrava pre záchranárske psy musí mať aj antioxidanty. CricksyDog krmivo je skvelé pre záchranárske psy, pretože je hypoalergénne a má výživné zloženie.
Starostlivosť o záchranárske psy je veľmi dôležitá. Tieto psy denne plnia náročnú prácu a potrebujú dobrú starostlivosť. Kľúčom sú pravidelné kontroly u veterinára. Pomáhajú nám zistiť a riešiť zdravotné problémy včas. Taktiež musíme starať o srsť, labky a nos. Tieto psy sú často v náročných podmienkach, čo môže poškodiť ich labky alebo vysušiť pokožku. Nemôžeme zabudnúť ani na pohyb a cvičenie. Sú veľmi dôležité pre udržiavanie zdravia a dlhý život.
tags: #zachranarskych #pes #nesie #rum