Farebné variácie Yorkshirského teriéra: Od klasiky k exkluzívnym odtieňom

Colorful yorkshire terrier (slovenský farebný yorkšírsky teriér) je mladé plemeno psa malého vzrastu. Pochádza z klasického yorkšírskeho teriéra vo sfarbení Blue and tan (modrá s pálením), avšak pôvodom už nie je z Anglicka, ale z Európy. Ich rozdielnosť je však iba vo farbe. Vysvetlenie farebnej rozdielnosti nájdeme už v histórii vzniku pôvodného plemena. Známymi príbuznými predchodcovia farebných yorkšírskych teriérov sú aj škótsky teriér, skye teriér, cairn teriér, west highland white teriér, o dlhú hodvábnu srsť sa pravdepodobne zaslúžil aj maltézsky psík.

Yorkshirský teriér bol uznaný anglickým Kennel Clubom ako samostatné plemeno roku 1886. V roku 1898 bol založený Yorkshire Terrier Club, nasledoval mohutný rozvoj plemena. Postupom času sa zo psa poľovného, používaného na lovenie myší, potkanov a ďalších hlodavcov, stal pes spoločenský, chovaný najmä pre krásu.

Pôvod a história farebných variácií

Ako možno už z pôvodných predchodcov tohto plemena vyčítať, yorkshirský teriér bol šľachtený z niekoľkých rôznych plemien s rôznym genetickým základom. Párovaním jedincov s bielymi znakmi vyšľachtili manželia Biewer trojfarebného yorkshirského teriéra, ktorého vznik bol zapísaný v Nemecku v roku 1984 pod názvom Biewer yorkshire terier ála Pom Pon. Ako možno predpokladať, v súvislosti so šľachtením tricolor sa objavilo sfarbenie Golddust (zlaté, Zlatobiela a biele), ktorý nechala zapísať pani Kirsten Maria Sanchéz v Nemecku, Chocolate (hnedé) prichádzajúce do Európy z USA, neskôr Biro (hnedobiele) v Maďarsku a Lila (hnedá zriedená modrou), taktiež z USA a tiež genotyp Merle na všetkých farebných odtieňoch, o ktorého uznanie sa zaslúžila Inka Cibulková, ČR.

Takmer istotu nevmíseného ďalšieho plemena však vždy sprevádza jeho farbe nadradené pálenie, teda Tan, z čoho tiež vyplýva, že ak farebný yorkshirský teriér nemá zlaté pálenie, pravdepodobne je niekde chyba. Celý vzhľad plemena sa postupom času menil, hoci typ zostával rovnaký. Povaha sa však takmer nemenila. Zostával pravý teriérsky temperament, pohyblivosť a veselosť. Práve pre tieto vlastnosti sa stal farebný Yorkshirský teriér toľko žiadaným spoločníkom.

Rozmanitosť farebných variant

Plemeno Colorful yorkshire terrier je zatiaľ veľmi mladé. V Európe je rozšírenejšia farebná variácia s bielou farbou, Amerika má vyššiu početnosť v hnedom sfarbení. Vďaka povahe a veľkosti sa plemeno rýchlo šíri po celom svete. Hodnota dnes ešte raritných farieb šteniat sa pohybuje v astronomických sumách a nie všetci chovatelia pristupujú k chovu zodpovedne, preto je veľmi dôležité pri kúpe tohto plemena vyberať medzi preverenými chovateľmi.

Pochopiteľne tiež pre svoju nízku početnosť sú v súčasnej dobe niektoré farebné variácie uznané len niekoľkými klubmi, ale so vzrastajúcou početnosťou jedincov sú postupne radené do triedy "neuznané plemená" aj u organizácií AKC a FCI. Konkrétne American Kennel Club radí v niektorých krajinách sfarbenie tricolor a chocolate medzi "uznané" a ostatné sfarbenie medzi "neuznané plemená". FCI radí do kategórie "neuznané plemená" iba sfarbenia Biewer, popr. tiež Golddust a to len v niektorých krajinách ako napríklad v Nemecku, slovensku, Rusku. Toto sa však netýka SKJ v Českej republike, kde žiadny farebne sa líšiaci jedinec od pôvodného Blue and tan nepatrí zatiaľ ani medzi neuznané plemená. Výhľadovo možno však očakávať, že aj my jedného dňa pôjdeme s dobou a farební yorkshirští teriéry tak budú aj cenovo dostupnejšie. Ale samozrejme všetko má svoj čas.

Farebné variácie:

• Blue and tan: Tmavo oceľovo modrá (nie striebristo modrá), dosahujúca od výbežku hrboľu ku koreňu chvosta, nikdy nie je zmiešaná so žltými, bronzovými ani tmavými chlpmi. Srsť na hrudi je intenzívne tanínová a lesklá. Všetka trieslová srsť je tmavšia pri korienkoch ako uprostred a najsvetlejšia je na konci. Nos, oči, lemovanie, labky pazúriky tmavé.
• Black and tan: Tmavo čierna až modrá, dosahujúca od výbežku hrboľu ku koreňu chvosta, nikdy nie je zmiešaná so žltými, bronzovými ani svetlými chlpy. Srsť na hrudi je tanínová a lesklá. Všetka trieslová srsť je tmavšia pri korienkoch ako uprostred a najsvetlejšia je na konci. Nos, oči, lemovanie, labky pazúriky čierne.
• Biewer: Modro-bielo-zlatá, modrá farba musí byť oceľovo modrá, nie striebristo modrá. Hlava modro-bielo-zlatá, symetricky sfarbená. Telo modro-biele, prelínajúce sa, celá biela alebo celá modrá s bielym golierom. Okrem hlavy nesmie byť inde na tele zlatá alebo hnedá farba. Biela farba minimálne do 2/3 končatín, celé brucho a hrudník, golier okolo krku a 1/3 konca chvosta. Nos čierny.
• Chocolate: Hnedo sfarbenie srsti po tele. Hlava a nohy s trieslovým pálením. Oči hnedé až jantárové, lemovanie očí hnedé. Nos hnedý, pečeňový. Labky a pazúriky hnedé.
• Golddust: Bielo-zlatá, bez ohľadu na rozloženie (zlatá farba môže, ale nemusí, byť u dospelých zvierat oveľa jasnejšia, iba ako zlatý prach - ako je v mene Golddust. Oči stredne veľké, zelenohnedé až tmavo hnedé. Nos tmavý, ružové škvrny povolené.
• Ocean pearl: Zlatohnedá melírovaná, v mladosti s červenohnedými alebo čiernymi končekmi. (Táto farba sa môže, ale nemusí, do dospelosti psa zmeniť). Srsť šteniat je tmavo hnedá melírovaná a počas života psa sa rozjasňuje a svetlá až do smotanového sfarbenia. Najvýraznejšie v prvom roku života, potom už nie tak zreteľne. Odtieň však neustále podlieha hre svetiel a tieňov a farba psa sa tak neustále mení podľa trblietania a svetla na rôzne odtiene jeho základných farieb vrátane zlatej, hnedej, červenej, šedej, béžovej a krémovej - smotanovej. Štruktúra srsti je jemná až silná. Nos čierny.
• Adda: Biela sa zlato-hnedú melírovaná, v mladosti s červenohnedými alebo čiernymi končekmi. (Táto farba sa môže, ale nemusí, do dospelosti psa zmeniť). Srsť šteniat je biela s tmavo hnedými melírovaným znakmi a počas života psa sa rozjasňujú a svetla a až do smotanového sfarbenia. Najvýraznejšie v prvom roku života, potom už nie tak zreteľne. Biela farba je rozložená minimálne na golieri okolo krku, celom bruchu, hrudníku, 2/3 končatín a 1/3 konca chvosta. Odtieň zlaté však neustále podlieha hre svetiel a tieňov a farba psa sa tak neustále mení podľa trblietania a svetla na rôzne odtiene jeho základných farieb vrátane zlatej, hnedej, červenej, šedej, béžovej a krémové - smotanovej. Nos čierny.
• Biro: Hnedá - biela s pálením, pričom biela farba musí byť minimálne na celom bruchu, do 2/3 výšky nôh, golieri okolo krku a 1/3 konca chvosta. Oči hnedé až jantárové., Lemovanie očí hnedé. Nos hnedý.
• Merle:
• Blue merle: Jasná, striebristo modrá, s čiernym mramorovaním. Sýto pálené znaky majú prednosť, ale ich absencia nesmie byť penalizovaná. Biela farba je akceptovaná na krku, hrudníku, nohách, spodnej strane ňufáku, plešine na hlave a biela rozšírená zo spodnej strany tela. Biela na hlave by nemala prevažovať. Oči musia byť úplne lemované farbou a pigmentom. Celkový dojem musí byť modrý. Nosná huba čierna. Pre sfarbenie merle je charakteristické, že vekom tmavne. Oči iskrivé, hnedé, jantárové, modré. Diskvalifikácia: biela farba na tele, to znamená na chrbte medzi kohútikom a chvostom.
• Gold merle: Zlatistá, béžová až hnedá farba s čiernym mramorovaním. Sýto pálené znaky majú prednosť, ale ich absencia nesmie byť penalizovaná. Biela farba je akceptovaná na krku, hrudníku, nohách, spodnej strane ňufáku, plešine na hlave a biela rozšírená zo spodnej strany tela. Biela na hlave by nemala prevažovať. Oči musia byť úplne lemované farbou a pigmentom. Celkový dojem musí byť zlatistý. Nosná huba čierna. Pre sfarbenie merle je charakteristické, že vekom tmavne. Oči iskrivé, hnedé, jantárové, modré. Diskvalifikácia: biela farba na tele, to znamená na chrbte medzi kohútikom a chvostom.
• Choco merle: Čokoládovo hnedá farba s tmavým mramorovaním. Sýto pálené znaky majú prednosť, ale ich absencia nesmie byť penalizovaná. Biela farba je akceptovaná na krku, hrudníku, nohách, spodnej strane ňufáku, plešine na hlave a biela rozšírená zo spodnej strany tela. Biela na hlave by nemala prevažovať. Oči musia byť úplne lemované farbou a pigmentom. Celkový dojem musí byť čokoládový. Ňucháč hnedá / pečeňová. Pre sfarbenie merle je charakteristické, že vekom tmavne. Oči iskrivé, hnedé, jantárové, modré, zelené. Diskvalifikácia: biela farba na tele, to znamená na chrbte medzi kohútikom a chvostom.
• Blueberry: Biela v rozvrhnutí rovnako ako biewer, so znakmi blue merle. Nosná huba čierna. Oči iskrivé, farba očí hnedá, modrá.
• Chocoberry: Biela v rozvrhnutí rovnako ako biewer, so znakmi čoko merle. Ňucháč hnedá / pečeňová. Oči iskrivé, farba očí hnedá, modrá, zelená.

Charakteristika a vzhľad

Yorkshirský teriér je skutočne sebavedomý a odvážny pes, čo je čiastočne vďaka jeho teriérskym predkom. Čiastočne kvôli 19. storočiu, kedy anglickí robotníci, ktorí toto plemeno chovali, používali ranných yorkshirských teriérov na chytanie myší a potkanov. Yorkshirský teriér je preto vynaliezavý a statočný, pripravený kedykoľvek chrániť svojich majiteľov a milovanú rodinu. Až do takej miery, že sa smelo postaví aj psom oveľa väčším ako on sám. Na cudzích ľudí smelo šteká a s inými domácimi miláčikmi vychádza iba vtedy, ak spolu vyrastali. V opačnom prípade môže začať vojnu proti nováčikovi.

Napriek svojej povahe je yorkshirský teriér veľmi prispôsobivý, cíti sa úplne pohodlne v malom byte alebo vo veľkom dome a ani cestovanie mu neprekáža. Je tiež zvedavý, miluje úlohy, je inteligentný a veľmi dobrý gazda. Silná povaha yorkshirského psa sa môže ľahko zmeniť na malého tyrana, ak ho správne nevychováte.

Celkový vzhľad: Pri pohľade zo zadu sú končatiny takmer rovné s mierne zauhleným kolenom. Srsť: Na tele stredne dlhá, úplne rovná (nie zvlnená), lesklá, jemnej hodvábnej textúry, nie vatovitá, nikdy nesmie prekážať v pohybe. Na hlave dlhá, sýta zlatá trieslová farba, tmavšia na bokoch hlavy, korienkoch uší a na papuli, kde by mala byť veľmi dlhá. Trieslová farba hlavy nesmie prechádzať na krk. Farba: Tmavá oceľová modrá (nie strieborná modrá), siaha od výbežku medzitemennej kosti po koreň chvosta, nikdy premiešaná s plavými, bronzovými alebo tmavými chlpmi. Srsť na hrudi je dobre osrstená so svetlejším trieslom.

Zdravie a starostlivosť

Yorkshirské psy majú pomerne citlivý tráviaci systém a bežné sú potravinové intolerancie, alergie a syndróm dráždivého čreva u psov. Preto sa odporúča kŕmiť krmivom, ktoré obsahuje jemné, čerstvé a na živiny bohaté zložky. Kupované potraviny takmer určite z dlhodobého hľadiska spôsobia nejaký tráviaci problém.

Ako všetky plemená psov, aj yorkshirský teriér má špecifické choroby, ktoré sú pre toto plemeno špecifické. Prvým krokom je výber správneho chovateľa. Bohužiaľ, kvôli popularite a obrovskému dopytu po yorkshirskom teriéri ho veľa ľudí chová kvôli možnosti zarobiť si dobré peniaze. Je dôležité vedieť, že hoci super malá veľkosť a extra nadýchaná a hodvábna srsť môžu byť atraktívne, ak sa chov uberá týmto smerom, môže to výrazne zvýšiť riziko vzniku zdravotných problémov.

Rovnako ako u iných malých psov, aj u Yorkshirov je bežná patelárna luxácia. Zvyčajne ide o vrodenú chybu, ale môže sa vyskytnúť aj v dôsledku nehody. Existuje niekoľko stupňov poranenia a v pokročilých prípadoch môže byť potrebný chirurgický zákrok. Ďalším citlivým miestom Yorkshirského teriéra sú jeho oči. PRA alebo progresívna retinálna atrofia: dedičné očné ochorenie, ktoré spôsobuje poškodenie sietnice. Zrak postihnutého psa sa postupne zhoršuje a potom ho úplne stratí.

Hypotyreóza je u yorkshirských psov častejšia. Môže sa to prejavovať letargiou, apatiou, neprimeraným priberaním na váhe, rednutím vlasov a suchou pokožkou. Hypertyreóza je oveľa zriedkavejšia. Je pomerne bežné, že yorkshirské mačky majú mliečne zuby, ktoré nevypadnú včas a bránia prerezávaniu trvalých zubov. Toto by sa malo skontrolovať približne v 5 mesiacoch veku. Hypoglykémia, t. j. telá malých psov ukladajú málo sacharidov, takže ak sa potreba sacharidov v tele náhle zvýši, nedokáže uvoľniť dostatočné množstvo zo zásob. Pretrvávajúce nízke hladiny cukru v krvi môžu viesť k záchvatom alebo kóme.

Priedušnicu podopierajú chrupavkové krúžky v tvare písmena C, ktoré pomáhajú priedušnici aby bola dostatočne pevná, ale aj ohybná. Chrupavkové krúžky však úplne neobklopujú priedušnicu; ich konce sú spojené membránou. U niektorých psov sa môžu uvoľniť, zavesiť sa do dutiny trubice a kvôli nedostatku súdržnej sily sa chrupavkové krúžky môžu sploštiť. To viac obmedzuje prúdenie vzduchu. Príznakom je suchý, chrapľavý kašeľ, ktorý sa zhoršuje v noci alebo pri vzrušení či námahe. Príznaky sa dajú zmierniť liekmi, ale nemôžu chorobu úplne vyliečiť.

Yorkshirský teriér potrebuje kvalitnú stravu, ktorá je prispôsobená jeho malému vzrastu a citlivému tráviacemu systému. Odporúčame krmivo s vyšším obsahom bielkovín a minimálnym obsahom obilnín kvôli predispozícii na potravinové alergie a kvôli citlivému tráveniu.

Dlhá, hodvábna srsť yorkšírov, často s malými kučierkami je ich ozdobou, ale starostlivosť o malého krásavca vyžaduje veľa času a skúseností. Ale nebojte sa, s trochou praxe si každodenný rituál so svojim psíkom vychutnáte. Ak si zadovážite šteňa yorkšíra, mali by ste ho na kefovanie, kúpanie, čistenie zubov, strihanie chlpov a strihanie pazúrikov navyknúť od samého začiatku. Ale aj dospelí yorkšíri si môžu s trochou praxe a trpezlivosti na túto nevyhnutnú starostlivosť zvyknúť.

Starostlivosť o srsť: hodvábne dlhá a jemná srsť teriéra sa musí denne kefovať. Ideálny je kovový hrebeň so širokými zubami. Aspoň raz týždenne by ste mali psa tiež vykúpať. Opláchnite srsť vlažnou vodou a umyte ju špeciálnym jemným šampónom pre psov. Mali by ste vždy postupovať od zadu smerom dopredu a začať končatinami. Nečistoty, ktoré sa zachytia vonku hrabaním sa v zemi alebo potulkách záhradou, stačí odstrániť rukami.

Psí kaderník: u yorkšírov neprebieha prirodzená sezónna výmena srsti. Gauč, koberce a pelechy tak zostanú našťastie ušetrené od hustých chumáčov chlpov. Zároveň to ale znamená, že srsť je potrebné pravidelne strihať. Strihanie pazúrov a čistenie zubov: zhruba týždenne by ste mali strihať psovi pazúre, aby nedošlo k poraneniu.

Extra tip: hoci väčšina yorkshirských teriérov žije dlhý a šťastný život, vzhľadom na ich náchylnosť na vyššie uvedené choroby sa oplatí uzavrieť pre nich poistenie domácich zvierat už od útleho veku.

Yorkshirský teriér ako spoločník

Yorkshirský teriér je veľmi obratné a hravé plemeno psa, hoci jeho potreby pohybu sa vďaka jeho malej veľkosti relatívne ľahko uspokojujú. Potrebuje denne 3-krát venčenie, beh a môžete s ním robiť aj psie športy. Ak chcete yorkshirského psa, je dobré si uvedomiť, že váš pes bude milovať túlanie sa a hrabanie.

Yorkshirský teriér sotva zvliekne svoju dlhu, takmer ľudskú srsť. Hodvábna srsť si však vyžaduje pravidelnú starostlivosť. Umývajte mu zuby niekoľkokrát týždenne alebo dokonca každý deň! Kúpať ho je potrebné raz týždenne jemným šampónom pre psov a vlažnou vodou. Zdravé zuby sú mimoriadne dôležité, ak chcete, aby váš maznáčik žil zdravý a dlhý psí život. Pre udržanie zdravia zubov je potrebné pravidelne odstraňovať usadeniny zo zubov vášho psa, ktoré by pri absencii starostlivosti o chrup tvorili zubný kameň. Prírodná žuvacia maškrta bohatá na živiny môže byť skvelým pomocníkom pri odstraňovaní zubného povlaku medzi čistením zubov.

Ak necháte srsť vášho domáceho maznáčika dlhú, môžete mu vytvoriť takmer nekonečnú škálu účesov. Vlasové gumičky, sponky, mašle, čokoľvek - všetko vyzerá na yorkshirských teriéroch dobre. Zároveň dbajte na to, aby sa vášmu psovi nedostali chlpy do očí a aby mu účes neprekážal! Bez ohľadu na to, aký štýl si vyberiete, pripravte sa na to, že srsť tohto plemena bude rýchlo rásť!

Motivácia a odmeňovanie tvojho psíka je dôležitou súčasťou vášho každodenného vzťahu - k tomu vám pomôže niekoľko zdravých maškŕt! Maškrty z islandskej tresky, žuvacie maškrty zo sumca atlantického a islandskej tresky sú dokonalou voľbou. Ich každodenným používaním sa dá zredukovať hnedý zubný povlak a zubný kameň, zlepšiť sa vďaka tomu môže aj dych psa.

Jorkšírsky teriér je inteligentný a učenlivý, no jeho výcvik môže byť výzvou kvôli jeho nezávislosti a tvrdohlavosti. Tento pes najlepšie reaguje na pozitívne posilňovanie, či už ide o pochvaly, maškrty alebo hru. Tvrdé metódy môžu spôsobiť, že sa zľakne a na scénu nastúpi jeho tvrdohlavosť. Dôležitá je socializácia už od šteňacieho veku, aby si zvykol na rôzne situácie, zvieratá a ľudí.

1. Ak bývate v meste, v paneláku, v byte alebo v malom dome bez záhrady, jorkšírsky teriér bude pre vás ideálnym spolubývajúcim. Tento psík je najradšej v teplúčku a hoci prekypuje energiou, popri denných prechádzkach si vystačí s hrou a šantením sa v obývačke. Aj doma ho môžete ľahko zabaviť - hrajte sa s ním na schovávačku, hádžte mu loptu na chodbe alebo zamestnajte jeho mozgové závity psím hlavolamom. Vďaka malej veľkosti sa dá aj jednoducho prenášať a môžete si s ním vyjsť do mesta alebo cestovať.

2. Jorkšírske teriéry sa radi učia, najmä ak ich motivujete odmenou a nie trestom.

3. Jorkšírske teriéry sú vynikajúci spoločníci - sú lojálni a zbožňujú tráviť čas so svojimi pánmi, či už v ich lone alebo pri dobrodružstve v prírode. Sú vhodné pre ľudí, ktorí žijú sami, ale aj pre rodiny s väčšími deťmi.

4. Keďže jorkšírske teriéry nemajú pod srsťou podsadu, veľmi nepĺznu, a tak sú vhodné aj pre ľudí, ktorí sú na väčšinu psov alergickí.

5. Vďaka tomu, že pochádza z rodiny teriérov, jorkšír je prirodzene ostražitý psík, vždy dáva pozor na to, čo sa v jeho okolí deje a je na stráži.

1. Jorkšírske teriéry nemajú podsadu, a tak im prekáža zima a vlhkosť a rýchlo sa začnú triasť.

2. Hoci jorkšírske teriéry sú ideálne pre rodiny s väčšími deťmi, nie sú vhodné do rodín s deťmi mladšími ako 8 rokov.

3. Jorkšírske teriéry sú prirodzene ostražité a môžu byť podozrievavé voči cudzím ľuďom a psom. Keďže si myslia, že sú omnoho väčšie než sú, môžu často vyvolať bitku s väčším psom. Ak nie sú dobre vycvičené, budú štekať na každý zvuk a rozčuľovať susedov.

4. Krásna dlhá a hodvábna srsť jorkšírskeho teriéra si vyžaduje pravidelnú starostlivosť, aby sa nezmenila na zamotanú a špinavú guču chlpov. Jeho srsť je veľmi podobná ľudským vlasom, a tak by ste k nej mali pristupovať podobne. Bude mu ju treba česať každý deň a taktiež ju každý týždeň umývať. Ak chcete mať so srsťou trochu menej roboty, môžete preňho vybrať krátky účes a pravidelne mu ju strihať.

5. Je dôležité, aby ste svojho jorkšíra vytrénovali, aj keď je to malý pes. Ak voči vám nebude mať rešpekt, bude si robiť, čo chce, lebo je prirodzene tvrdohlavý. Nerozmaznávajte ho a nesprávajte sa k nemu ako ku hračke - určite ho stále nenoste rukách - potrebuje svoju samostatnosť a možnosť objavovať svet. Jorkšíry majú radi tréning a odmeny a radi chytajú a prinášajú hračky. Môže byť však ťažké vycvičiť vášho psíka, aby chodil von, obzvlášť v zime - a kto by sa mu čudoval, že sa mu do chladu a dažďa vôbec nechce.

6. Jorkšírsky teriér nie je vhodný pre ľudí, ktorí celý deň pracujú mimo domu.

tags: #yorksirsky #terier #farby