Predložený text zhŕňa históriu, vzhľad, povahu a starostlivosť o yorkšírsky teriér s variantom s čiernou farbou a pálením, spolu s informáciami o farebných mutáciách a súčasnom postavení týchto odchýlok v rámci rôznych kynologických organizácií. Pôvod plemena a vývoj v Rusku, ako aj prínos ruských chovateľov k dlhosrstému variantu, sú súčasťou rámca, ktorý vysvetľuje aktuálne rozdiely medzi klasickým „blue and tan“ a farebnými variantmi, charakteristickými pre moderné chovy.
Historia a pôvod
Začiatkom 20. storočia bol v Rusku anglický trpasličí teriér jedným z najobľúbenejších trpasličích psov. Avšak v rokoch 1920 - 1950 bol chov čistokrvných trpasličích teriérov pozastavený a počet týchto psov bol kritický. Až v polovici 50-tych rokov začali ruskí chovatelia so znovuoživením tohto plemena. V skutočnosti však psy v chovoch boli bez preukazu pôvodu a mnohé z nich neboli čistokrvné. Štandard navrhnutý pre trpasličie teriéry sa značne líšil od anglického trpasličieho teriéra v mnohých aspektoch. Odvtedy sa vývoj plemena v Rusku poberal vlastným smerom. V roku 1958, 12-teho októbra, sa dvom hladkosrstým jedincom narodil psík s nezvyčajne dlhou srsťou na ušiach a končatinách. Chovatelia sa rozhodli zachovať túto vlastnosť a vznikol dlhosrstý variant u ruských toy - Moskovský Dlhosrstý Toy Teriér.
Významné osoby a vývoj v Rusku
Celkovo sa vyvinulo nové plemeno - ruský toy v dvoch variantoch: dlho- a krátko-srstý. Moskovská chovateľka Yevgueniya Fominichna Zharova zohrala významnú úlohu pri „dotvorení“ tohto plemena. Dlhodobým vývojom v izolácii a prísnej selekcii sa vyvinulo nové plemeno - ruský toy v dvoch variantoch: dlho- a krátko-srstý.
Všeobecný vzhľad a proporcie
Malý elegantný pes, temperamentný, dlho-nohý, s jemnou kostrou a pevným svalstvom. U tohto plemena je len málo definovaný pohlavný dimorfizmus. Kvadratická stavba tela. Výška po lakte len o kúsok presahuje polovicu výšky v kohútiku, s dostatočne hlbokým hrudníkom.
Povaha a temperant
Temperamentný, veľmi veselý, v žiadnom prípade nie zbabelý či agresívny. Správanie sa výrazne líši medzi pohlaviami. Yorkshire teriér ako rodinný spoločník je vytrvalý, hravý a inteligentný, s potrebou pohybu a pravidelného tréningu.
Hlava, lebka a časť tváre
Lebka je vysoká, ale nie príliš široká. Stop je výrazne vyznačený. Ňufák je malý, papuľa jemná a špicatá, pysky tmavé a tesne priliehajúce. Oči sú veľké, tmavé a primerane vzdialené od seba s pohľadom dopredu. Uši sú veľké, tenké, vztyčené, trojuholníkovité. Krk je dlhý, jemný a vysoko nesený.
Telo a končatiny
Chrbtová línia rovná, kohútik mierne vyznačený. Hrudník oválny, hlboký a nie príliš široký. Predné končatiny tenké a pevné; zadné končatiny rovné a paralelné zozadu. Chôdza ľahká, priama a rýchla, bez zmeny v chrbtovej línii. Koža tenká, suchá a priliehajúca.
Osrstenie a farba
Existujú dva typy osrstenia: hladkosrstý a dlhosrstý variant. Hladkosrstý variant má krátku, priliehavú a lesklú srsť bez podsady. Dlhosrstý variant má mierne dlho (3-5 cm) priliehavo ležiacu srsť, ktorá na hlave a predných končatinách tvorí kratšiu srsť, na chrbte je rozdelená cestičkou. Farba: čierna s pálením, hnedá s pálením, modrá s pálením; tiež červená s čiernym či hnedým prekrytím. Všeobecne sú sýtejšie odtiene preferované. Výška v kohútiku: psy aj sučky 20-28 cm (±1 cm). Hmotnosť: max. 3 kg. Chyby: agresivita, škriabanie, podkus, polovztýčené uši, nízko nesený chvost a podobne. Diskvalifikácie: výrazné chyby podľa štandardu.
Farebná problematika a farebné variácie
V tradičnom FCI štandarde sekcie 9 a 4 sú preferované dve základné farby: čierna s pálením a modro-tmavé variácie. Avšak existujú aj farebné mutácie označované ako colorful yorkshire terrier (colorful, parti-color, jewel variants) s kombináciami Blue and tan, Black and tan, Biewer (modro-bielo-zlatá), Golddust, chocolate, merle a iné. Niektoré z týchto variantov sú uznávané len ako „neuznané plemená“ v rámci niektorých klubov alebo regiónov a ich uznanie v medzinárodných organizáciách (AKC, FCI) sa líši. Nájdeme však doložené informácie o tom, že moderné farebné odchýlky sú predmetom diskusie medzi chovateľmi a klubmi, a že štandard plemena v klasickej verzii uznáva len tradičnú farebnú kombináciu black and tan (čierna s pálením).
Najznámejšie farebné variácie a ich charakteristiky
- Blue and tan: tmavo oceľovo modrá s pálením, s tmavým nosom a zodpovedajúcimi farebnými odtieňmi.
- Black and tan: čierna s pálením, podobne ako klasický variant, s čiernym nosom a tmavými očami.
- Biewer: modro-bielo-zlatá kombinácia, kde modrá je oceľovo modrá, hlava modro-bielo-zlatá a telo modro-biele s rôznymi inklúziami podľa variantu.
- Golddust, Chocolate, Merle varianty: ďalšie farebné kombinácie s biológiou pigmentov a génmi zodpovednými za rozloženie farieb a bielych znakov.
Genetika farieb a testovanie
V DNA testoch sa overujú hlavne farebné varianty v génoch MC1R, TYRP1 a MITF. Gény MC1R, TYRP1 a MITF určujú čiernu masku, čierne vs. hnedé zafarbenie, a výskyt bielych znakov spôsobených mutáciami v mene MITF. Testovanie dopĺňajú aj gény MLPH (riadenie riedenia farby) a CBD103 (defenzín 103, regulácia pigmentácie). Zistenia ukazujú, že kombinácie génov vedú k širokej škále odtieňov, ktoré sú náplňou farebného spektra týchto psov. Diskvalifikácie sa týkajú bielej farby na tele, nerešpektovania štandardu a ďalších definovaných chýb.
Starostlivosť a výživa
Dlhá srsť vyžaduje pravidelnú starostlivosť: kefovanie každý deň, pravidelné kúpele a udržiavanie srsti v primeranej dĺžke pre bežný domáci život. U výstavných psov je potrebné srsť balíčkovať a udržiavať dlhú bez poškodenia. Mäso a strava: po odstavení od matky prejsť na kvalitnú špeciálnu šteňačiu stravu; neskôr pre dospelého psa na prispôsobenú stravu podľa aktivity a veku. BARF strava je populárna u malých plemien, ale vyžaduje dobré znalosti. K dispozícii sú aj hotové krmivá, no treba sa vyhýbať príliš veľkému množstvu obilnín a cukrov.
Chov a výber chovateľa
Pri výbere chovateľa je dôležité hľadať serióznych chovateľov s registráciou v klube teriérov a zdravotnými aj psychologickými testami. Jednostranné zameranie na vonkajšie znaky vedie k zdravotným problémom a problémom správania. Pred kúpou je vhodné stretnúť sa s chovateľom a získať zoznam dôveryhodných chovateľov a klubov.
Etika a komunitné stanoviská
Farebné odchýlky ako „barevný yorkšírsky teriér“ sú predmetom diskusie medzi klubmi a organizáciami. Niektoré skupiny uznávajú varianty ako samostatné plemeno (Biewer, Golddust) alebo ich zahrnutie do triedy neuznané plemená, iné organizácie ich neuznávajú. Na Slovensku, Českej republike a v SR je štandard yorkšírskeho teriéra stále orientovaný na tradičnú farebnú kombináciu.
Praktický opis výskytu a výstavného typu
Pri pohľade zozadu sú končatiny takmer rovné; chôdza je vzpriamená a plná elánu. Uši sú veľké a vysokoposadené, s dlhou srsťou okolo uší u dlhosrstých jedincov. Srsť na hrudi býva svetlo-hnedá až zlatá a medzistupne prechádza do tmavšej farby na chrbte. Svetlo-zlaté alebo zlatohnedé odtiene sa v priebehu rastu menia.
15. díl - Jorkšírský teriér | Vše o psech
Tabuľka: Hlavné rozdiely medzi variantmi
| Farbové varianty | Charakteristika | Štandardný pohľad |
|---|---|---|
| Blue and tan | tmavá oceľovo modrá s pálením | štandardná čierna maska, modrý plášť |
| Black and tan | tmavá čierna až modrá s pálením | číra pigmentácia, tmavý nos |
| Biewer | modro-bielo-zlatá kombinácia | modrá hlava, modro-biele telo |
| Golddust | bielo-zlatá, zlatá prachová vloha | zlatisté odtiene na hlave a hrudi |
Krátky prehľad histórie a súčasný stav
Yorkšírsky teriér pochádza z oblasti Yorkshire a bol pôvodne lovcom hlodavcov; s postupom času sa stal spoločenským psom. História farebných mutácií siaha do 20. storočia, kedy sa objavili prvé farebné variácie ako Biewer a ďalšie, ktoré sú predmetom diskusií ohľadne šľachtiteľného celku a uznaní organizáciami ako AKC a FCI.