Hryzenie je prirodzeným správaním u psov, ktoré slúži na objavovanie sveta, uspokojenie potrieb a vyjadrenie emócií. Pochopenie príčin tohto správania a zavedenie vhodnej prevencie a výchovy je kľúčové pre harmonický vzťah medzi psom a majiteľom.
Svrbenie je prirodzený reflex, ktorý slúži na odstránenie dráždivých látok z pokožky a slizníc. Priemerný pes sa za život poškrabe viac ako 100 000-krát. Svrbenie môže byť dočasný problém, ktorý ustúpi sám, ale aj signál vážnejšieho zdravotného stavu. Ak sa pes neustále škriabe, olizuje si labky alebo sa hryzie do krvi, je dôležité zistiť príčinu a správne zasiahnuť.
Príčiny svrbenia a hryzenia
Parazity
Blchy sú jedným z najčastejších dôvodov svrbenia u psov. Ich uhryznutie spôsobuje podráždenie, začervenanie a intenzívne svrbenie, najmä pri koreni chvosta, na bruchu a v oblasti slabín. Svrab a iné roztoče môžu spôsobovať extrémne svrbenie, lysiny a šupinatenie kože. Je dôležité navštíviť veterinára pri podozrení na svrab alebo roztoče, pretože sa nedajú vyliečiť bežnými prípravkami proti blchám.
Alergie
Až 40 % psov trpí nejakou formou alergie. Olizovanie a ohrýzanie labiek môže byť prejavom potravinovej alergie, kvasiniek, v zime podráždenia od posypových solí alebo aj stresu. Skúste eliminačnú diétu.
Infekcie
Ak si pes neustále olizuje labky, hryzie sa pri koreni chvosta alebo sa mu na koži tvoria chrasty a mokvavé rany, môže trpieť kvasinkovou alebo bakteriálnou infekciou. Pravidelne čistite postihnuté miesta vhodnými šampónmi (antimykotické s chlorhexidínom alebo ketokonazolom). Používajte veterinárne antiseptické roztoky a upravte stravu psa. Kvasinky sa živia cukrami - obmedzte sacharidy a zvážte grain-free diétu. Môžete pridať do jedálnička aj omega-3 mastné kyseliny pre podporu zdravej kože.
Psychosomatické príčiny
Svrbenie nemusí mať vždy fyzickú príčinu. U niektorých psov môže ísť o psychosomatickú reakciu na stres alebo frustráciu. Faktory, ktoré môžu prispievať k psychosomatickému svrbeniu:
- Nedostatok pohybu, hier a mentálnej stimulácie
- Samota a separačná úzkosť
- Zmena prostredia, sťahovanie alebo nový člen domácnosti
- Hormonálne zmeny (napríklad niektoré hormonálne poruchy môžu vyvolať chronické svrbenie, rednutie srsti, zmeny pigmentácie kože aj zmeny hmotnosti u psa)
Pes sa škriabe po bokoch, bruchu alebo chrbte? Strava bohatá na vlákninu, napr. Táto oblasť býva často postihnutá pri blšej alergii, kvasinkách alebo strese. Zabráňte ďalšiemu ohrýzaniu.
Hryzenie a výživa
Z evolučného hľadiska sú psy mäsožravce. Chrup je prispôsobený chyteniu potravy, ťahu a trhaniu mäsa. Zuby psa nie sú určené na žuvanie kostí alebo predmetov, ktoré sú tvrdšie ako zuby.
Stavba zubu psa je veľmi podobná stavbe zubu človeka. Na povrchu zubu sa v oblasti korunky nachádza sklovina. Sklovina je najtvrdšie tkanivo v celom tele. Na rozdiel od tej ľudskej je u psa oveľa tenšia. Pod sklovinou nájdeme zubovinu, inak zvanú aj dentín. Tvorí podstatnú časť korunky aj koreňa. V centre zubu sa nachádza zubná dreň - pulpa, ktorá je vlastne spleťou nervov a ciev, jej úlohou je zub vyživovať.
Pri poškodení zubu dochádza často k obnaženiu drene, čo je veľmi bolestivý proces, a predstavuje riziko aj z hľadiska vniknutia infekcie do organizmu. Najčastejšie dochádza k infekcii okolitej kosti, ale baktérie sa vedia krvným riečiskom dopraviť aj k dôležitým orgánom ako srdce, pečeň alebo obličky. Pokiaľ pri poškodení zubu dôjde iba k poškodeniu skloviny, infekcia môže preniknúť k dreni dentínovými kanálikmi, preto je potrebné nepodceňovať žiadne zranenie zubov.
V chrupe mäsožravca sa nachádzajú takzvané trháky, ktoré slúžia k „strihaniu“ potravy. U psa sú štyri - štvrté črenové zuby na hornej čeľusti a prvé stoličky na dolnej čeľusti. Nožnicový zhryz trhákov u psa znamená, že sú zuby vo veľmi tesnom kontakte. Trháky majú taktiež veľmi ostré hroty, ktoré ich robia zraniteľnými. Pokiaľ pes zahryzne do predmetu tvrdšej konzistencie ako zub samotný, tieto hroty sa rýchlo lámu. Rovnaké riziko platí aj pri predmetoch, ktoré sú pre papuľu psa príliš veľké.
Veľa majiteľov psov predpokladá, že kosti ako prírodný materiál sú pre psa vhodné na hryzenie. Jedná sa o mylnú predstavu. Kosti sa môžu lámať a štiepiť. Úlomky sa môžu zaseknúť v ústnej dutine alebo ich pes môže prehltnúť a môžu ostať v krku, žalúdku alebo črevách. Hryzenie dreva, obzvlášť veľkých paličiek a konárov, dokáže taktiež vyústiť vo fraktúru zubu. Okrem iného predstavuje aj iné riziko - drevo sa často štiepi a zasekáva sa medzi zubami, zapichuje sa do mäkkých tkanív, v extrémnych prípadoch môže dôjsť aj k jeho vdýchnutiu. Najhoršie zranenie spôsobené konármi dreva je pes bežiaci v ústrety hodenej paličke, ktorú skúša zachytiť jej ostrým koncom. Vznikajú tak ťažké zranenia ústnej dutiny a krku. Fragmenty odštiepeného dreva sa pritom v mäkkých tkanivách hľadajú veľmi obtiažne, často je potrebná veľká dávka šťastia a finančne náročné MRI alebo CT vyšetrenia.
Druhým najčastejším problémom s nevhodnými hračkami je abrázia zubov. Klasická tenisová loptička je zďaleka tým najhorším, čo môže pes nosiť v papuli a hrýzť. Chlpatý povrch loptičky na sebe často nesie jemný prach a piesok, ktorý na zuby pôsobí ako šmirgľový papier. Abrázia nevzniká okamžite, jedná sa o pomalý a dlhodobý proces. S abráziou zubov sa stretávame aj u psov, ktorí radi nosia v papuli kamene, ale aj u psov, ktorí hryzú klietky, reťaze či drôty. Z tohto dôvodu je to častý nález u zachránených či útulkových psíkov.
Vo všeobecnosti platí pravidlo, že psovi nedáme hračku, ktorá sa nedá ohnúť a je neprimerane veľká. Zuby psa nepotrebujú obrusovať, je absolútne nevhodné, aby pes dostával parohy, rohy, kopytá, tvrdé a hrubé surové kože, nylonové kosti, kocky ľadu, kamene, ale aj surové či varené kosti. Tenisové loptičky, ale aj iné hračky s podobným povrchom, by takisto mali byť predmetmi, ktorým sa zďaleka vyhýbame.
Vhodnými pamlskami sú mäkké, stráviteľné žuvacie pamlsky. Existujú špeciálne dentálne pamlsky na udržovanie zdravého stavu chrupu. Nevýhoda týchto pamlskov je v tom, že nevydržia veľmi dlho. Na žuvanie sú vhodné aj tenké surové kože, ak ich pred podaním psovi zmäkčíme namočením do vlažnej vody. Bezpečné sú aj silikónové a gumené hračky, napríklad Kong, ktoré vydržia dlho a prichádzajú v rôznych tvaroch. Niektoré majú otvory, kde sa dajú schovať pamlsky, čo môže byť pre psa okrem odmeny zároveň aj hrou.
V CricksyDog vieme, ako je dôležité dobre nakrmiť naše štvornohé priateľky. Naša ponuka zahrňuje rôzne druhy krmív. Juliet suché krmivo je super pre malé psy. Ted suché krmivo je pre stredné a veľké plemena. Ely mokré krmivo má šťavnaté kúsky mäsa. Friky pochúťky sú super na tréning a odmeny. Twinky vitamíny posilňujú kĺby a zdravie. Pre naše citlivé priateľky sme pripravili Chloé šampón a balzam.
Nuda a hryzenie
Ak pes prišiel domov do neporiadku, príčinou môže byť nuda. Nedostatok aj prebytok hračiek má za následok nudu. Pomôcť môže striedanie hračiek. Keď sa hračky ohrdajú, schovajte ich a vymeňte hračky za iné a tie predchádzajúce schovajte. To udrží vášho psa záujem o hru a poskytne mu veľa zábavy.
Váš malý kamarát potrebuje veľa pozornosti a cvičenia. Ak sa pes nenaučil správnemu vzťahu s inými psami, môže mať s nimi problémy. Je dôležité, aby mal pes svoje hryzátko, nie obuv do domácnosti. Inak bude hrýzť všetko, čo má na dosah.
Aj zviera, ktoré sa vo vašej prítomnosti chová vzorne, sa po vašom odchode môže zmeniť. Psy majú najničivejšiu náladu, keď sú ponechané osamote a nemajú čo na práci, nudí sa, alebo pociťujú úzkosť. Vzhľadom k tomu, že pes je spoločenské zviera, len nerád zostáva dlhšiu dobu sám. Keď odídete, nevie, kedy sa vrátite a môže si pripadať opustený. Jeho úzkosť sa môže stupňovať do takej miery, že pocíti potrebu uvoľniť svoje napätie. Niektorí psi štekajú alebo vyjú, iní začnú hrýzť a škrabať nábytok. Tým zmierňujú napätie a kráti si dlhú chvíľu. Niektorí psi sa sústredí len na jeden predmet, napr. Okusujú vchodové dvere, vykusujú molitanový pelech pod., Iní to kombinujú a nič pred ich zuby nie je v bezpečí.
Keď psa dostatočne fyzicky a psychicky zamestnáte, bude sa cítiť lepšie a nebude mať také deštruktívne sklony. Podporujte u neho zdravé sebavedomie - chodievajte na dlhé prechádzky, trénujte rôzne povely, hrajte sa, venujte sa psím športom, ak to konštitúcia a zdravotný stav psa dovoľuje. Než odídete z domu, výdatne psa vyvenčí, aby vybil nahromadenú energiu. Rovnako tak po príchode mu venujte čas na dlhej prechádzke. Aktívne pes sa vonku unaví a zvyšuje sa pravdepodobnosť, že dobu vašej neprítomnosti prespí. Počas odlúčenia mu ponúknite atraktívne hračky alebo kosti na žuvanie. Dobrou voľbou sú duté hračky vyrobené z odolného plastu (napr. Kong), do ktorých môžete vložiť rôzne maškrty alebo nátierky pre psov. Zvieraťu potom dlhšie trvá, než sa k dobrote dostane. Psa zabaví aj rôzne motivačné hračky, ktoré podporujú sústredenie a intelekt. Pes sa vďaka nim snaží dostať k ukrytým dobrotám a nespomenie si na ničenie vecí. Dobré sú aj veľké špikovej kosti. Hračky pravidelne obmieňajte. Nikdy psovi nedávajte na žuvanie staré topánky, oblečenie či potreby z domácnosti. Pes nepozná rozdiel medzi starými a novými vecami. Keď získa dojem, že staré papuče sú povolené hračka, dôjde ľahko k záveru, že všetky topánky sú určené na žuvanie.
Hryzenie chvosta
Hryzenie chvosta je správanie, ktoré možno pozorovať u domácich miláčikov. Môže sa zdať na prvý pohľad celkom vtipný a nevinný pohľad, ale nie je a treba s ním bojovať.
Príčiny hryzenia chvosta
Blchy
Tieto parazity možno pozorovať na celom povrchu tela psa. Ich uhryznutie je sprevádzané svrbením, najmä na strane chvosta a v sakro-bedrovej oblasti chrbtice. To môže viesť k exsudatívneho alebo hnisavého ekzému. Liečba zahŕňa dezinfekciu okolia psa a zničenie parazitov žijúcich na jeho tele. Používajú sa prostriedky predpísané veterinárnym lekárom.
Infekcia Malassezia
Jedným z najbežnejších miest, kde sa vyvíja, je zadná časť chvosta. Koža môže vykrvácať a stratiť srsť. Liečba zahŕňa aj celkovú farmakoterapiu a špeciálnych šampónov obsahujúcich selénu, síru a kyselinu salicylovú.
Problémy s perianálnymi žľazami
Pes uhryzne chvost v prípade zápalu rektálnych žliaz. Tieto žľazy slúžia na identifikáciu medzi psami. Zápal môže byť spôsobený problémami tráviaceho systému alebo individuálnymi sklonmi. Žľazy sa nemôžu vyprázdňovať, potom pes cíti veľké svrbenie. Príznaky zahŕňajú zápchou spôsobenou zvieraťom odmietnutím stolice, nechutenstvom, apatiou. V pokročilom štádiu ochorenia dochádza k tvorbe fistúl.
Problémy s chrbticou
Môže ísť o zranenie, zápal alebo herniu disku.
Hyperplázia kaudálnej žľazy
Táto žľaza sa nachádza na vrchole chvosta. Je tam zhluk pachových a mazových žliaz. Počas puberty a vplyvom hladiny pohlavných hormónov dochádza k rastu tejto štruktúry. Hyperplázia môže súvisieť s ochoreniami reprodukčných orgánov a pretrvávajúcim svrbením chvosta. Liečba zahŕňa špeciálne šampóny s antiseboroickými vlastnosťami, ktoré znižujú sekréciu kožného mazu. V niektorých prípadoch je nutné odstrániť žľazu.
Nuda
Sú prípady, že si pes z nudy zahryzne chvost. Pes je zvyčajne veľmi spoločenské a aktívne zviera. Ak je pes vylúčený zo života rodiny, môže sa u neho prejaviť deštruktívne správanie, ako je obhrýzanie chvosta. Pred zaobstaraním psa by ste mali dôkladne zvážiť, či sa mu budete môcť dostatočne venovať. Denná aktivita je nevyhnutná. Je dôležité prispôsobiť psovi aktivity prispôsobený potrebám a možnostiam zvieraťa. Ak nemôžete svojmu psovi poskytnúť tie správne spôsoby, ako si spestriť nudu, môže sa u neho vyvinúť obsedantno-kompulzívneho správania. Liečba zahŕňa aj podávanie liekov.
Prevencia hryzenia a výchova psa
Hryzenie nie je prirodzená súčasť psieho správania. Prevencia hryzenia a výchova psa sú super dôležité. Pochopenie, prečo psy hryzú, pomôže riešiť tieto situácie. Hryzenie je dôsledkom hravosti, zvedavosti alebo stresu. Staršie psy môžu hrýzť z nudy alebo úzkosti. Prírodné inštinkty sú dôležité v ich správaní. Rôzne plemená majú rôzne sklony k hrýzaniu. Niektorí majú potrebu hrýzť viac. Komunikácia je kľúčová. Psy môžu hrýzť, aby vyjadrili svoje potreby alebo pocity.
Pretože prevencia hryzenia je veľmi dôležitá, je dobré sa naučiť o rôznych metodách. Výchova nášho šteňaťa by mala zahŕňať nauku o tom, čo je dobré a čo nie. Tvorba bezpečnostných návykov je ďalším dôležitým aspektom. Kombináciou týchto techník môžeme dosiahnuť harmonický vzťah so svojím štvornohým priateľom a minimalizovať problémy spojené s hryzením. Zavedenie správnych návykov je dôležité pre dobrý vzťah s našimi psami. Pomáha im kontrolovať správanie a posilňuje sociálny vývoj.
Moderné metódy výcviku používajú pozitívne metódy. Odmeňujeme psa za dobré chovanie, aby sa to opakovalo. Trpezlivosť a konzistencia sú kľúčové pri výcviku. Každé cvičenie by malo byť opakovane a posilnené. Základné poslušnosti, ako sadnúť, ľahnúť, alebo privoliť, prevencia nežiaducích sklonov.
Výchova mladých psov je veľmi dôležitá. Musíme naučiť šteniatko, čo je dobré a čo nie. Keď šteniatko hryzie, dajme mu dobré hračky. Tieto hračky by mali byť vhodné na žuvanie. Zavádzanie týchto príkazov a pravidiel už v ranom veku pomôže. Pomôže predchádzať problémom v dospelosti. Výchova mladých psov vyžaduje trpezlivosť.
Vlastníci psov často čelia problémom, keď ich pes začne všetko hryzať. Najlepšie je jasne a dôsledne komunikovať s ním. Zákazové príkazy sú veľmi účinné, keď chceme zastaviť psa pri hryzení. Musíme byť pevní a jasní. Ďalšia dôležitá metóda je okamžitá korekcia. Keď pes začne hryzúť, okamžité zásahy môžu zabrániť ďalšiemu správaniu. Inak, zamestnávať psa inými činnosťami je aj dobrý nápad. Je dobré kombinovať a prispôsobiť tieto metódy k nášmu psu.
Agresivita u psov sa najčastejšie spája s pocitom nebezpečenstva a nedostatkom dobrých vzťahov s pánom. Existujú tiež plemená, ktoré sú obzvlášť náchylné na agresívne správanie v dôsledku genetických vlastností. Agresívny pes je nielen nepríjemným spoločníkom, ale v niektorých situáciách aj skutočnou hrozbou. Na nežiadúcom správaní Vášho domáceho maznáčika môžete pracovať s pomocou odborníka na správanie psov.
Najdôležitejšou príčinou agresívneho alebo nepríjemného správania psov je nesprávne nastavený vzťah medzi pánom a zvieraťom. Ak je vzťah založený na nadvláde, využití fyzickej prevahy alebo dokonca násilia zo strany človeka, pes bude v každodenných situáciách reagovať podľa základného, inštinktívneho princípu: bojuj alebo utekaj. V prvom prípade sa pokúsi vystrašiť súpera (t.j. človeka) vrčaním, štekaním, zježením srsti na chrbte, odhalením zubov, kedykoľvek sa ocitne v situáciách, ktoré vníma ako hrozbu. Ak sa udalosti ako krik, trhanie za vodítko alebo bitie často opakujú, pes môže agresívne reagovať na samotnú prítomnosť človeka. Pretože zviera nemá dôveru v svojich majiteľov, stráca ju aj u ďalších ľudí. Aby pes nebol agresívny, je potrebné mu poskytnúť pocit bezpečia, vychovávať ho odmenou za dobré správanie, a nie prísnymi trestami. Správne zaobchádzanie so zvieraťom v ranom veku je tiež veľmi dôležité.
Najagresívnejšími psami sú psy, ktoré boli odchované v atmosfére násilia a nadvlády. Niektoré zvieratá však majú vrodenú tendenciu k násilnému správaniu, pretože v chovateľskej stanici daného plemena boli po mnoho rokov vyberaní tí jedinci, ktorí sa vyznačovali vysokou agresivitou alebo veľkou silou. Tieto vlastnosti boli uprednostňované, pretože psy mali chrániť ľudí a ich domovy pred útokmi alebo stáda hospodárskych zvierat pred predátormi. Pri výbere jedného z takýchto plemien si musí majiteľ odpovedať na otázku, či má dostatok skúseností s prácou so zvieratami a či mu schopnosti umožnia zviera správne vychovať tak, aby sa jeho vrodené sklony nezmenili na agresiu.
Pes z útulku môže niekedy prejavovať agresiu. Keď si takéto zviera zoberiete domov, mali by ste ho pozorne sledovať a venovať pozornosť situáciám, ktoré u neho vyvolávajú nepriaznivé správanie - môžu súvisieť s predchádzajúcimi, traumatizujúcimi zážitkami. Inštinktívna reakcia je potom veľmi silná. V takýchto situáciách by ste mali byť spočiatku pri kontakte Vášho domáceho miláčika s deťmi opatrní, aby ste ich neohrozili. Nemali by ste sa však vzdať možnosti adopcie psov z útulku zo strachu z takýchto situácií. Adoptovaný psík sa stáva najvernejším spoločníkom, pokiaľ nový domov napĺňa všetky jeho potreby.
Nešvár dnešnej doby - stres. Poznáme ho my, bohužiaľ ho poznajú aj naši štvornohí kamoši. Psi, ktorí trpia separačnou úzkosťou, úzkosťou z odlúčenia, môžu byť skutočne mimoriadne deštruktívni, nie len voči majetku, ale aj voči sebe. Nervózni psi majú zase sklon pri rôznych podnetoch upozorňovať svoje okolie vycerenými zubami, prípadne chniapaním okolo seba. Pes v strese je zmätený, nechápe, čo sa od neho očakáva, sťahuje uši a chvost a má tendenciu od stresujúceho prvku utiecť. Základom úspechu je silný vodca, teda vy. Ten, kto psíka podrží a ukáže mu, že veci, ktoré ho stresujú sú v poriadku a nemá sa čoho báť. Váš pokoj a sebaistota sú zdrojom k šťastnému životu psíka.
Nervozita obvykle vyplýva z neistoty, strachu a nedostatku sebadôvery a dôvery ako takej. Väčšinou sa týka menších psíkov, ktorých máme, bohužiaľ, tendenciu chrániť pred všetkým, čo MY považujeme za nebezpečné. Psík býva mimoriadne uštekaný, v mnohých situáciách - pri stretnutí s inými psami, pri stretnutí s cudzími ľuďmi, pri stretnutí s neznámymi alebo hlasnými zvukmi, šteká na predmety v domácnosti, ktoré spôsobujú hluk, alebo sú preňho neznáme. Odskakuje, odťahuje sa, uteká. V horšom prípade vrčí, keď je v situácii, kedy nevie odísť, cerí zuby, znervózňujú ho nečakané dotyky. Podceňovanie výchovy a výcviku u menších psov "lebo neublíži, veď je malý", často vedie k nedostatku pevných a jasných pravidiel a to vedie k neistote, ktorá sa preklápa do nervozity. Malý pes má čo robiť, aby to zvládol vo svete "obrov". Pevná a pokojná výchova, základný výcvik a dodržiavanie pravidiel neznamenajú nedostatok lásky. Ochraňovanie šteniat pred inými psami, prístup "nechytajte ho", keď chce šteniatko niekto pohladkať, toto u psov vyvoláva nedôveru k iným psom a nedôveru k ľuďom. To vedie k nervóznemu štekaniu a vrčaniu, keď sa priblíži iný pes, bez ohľadu na to, či je alebo nie je reaktívny. K štekaniu na okoloidúcich a vrčaniu, keď sa niekto psíkovi prihovorí, nehovoriac o tom, že by sa ho chcel dotknúť. Hlasné (aj keď nadšené) výkriky "ty si krásny psík", alebo "poď ku mne, ja mám doma tiež takého" nervózneho psíka iba zneistí a môže vyvolať obrannú reakciu (útek alebo útok). Strkanie ruky do tváre je tiež nezmysel, pes musí mať možnosť sa k vám priblížiť a ovoňať vás dobrovoľne, keď sa rozhodne sám, potom mu môžete strčiť ruku pred tvár, prípadne ho pohladkať a prehovoriť naňho, ideálne pokojným hlasom. To, že je pes malý neznamená, že je hračka. Ale podporovanie nervozity voči ľuďom panickým "nechytajte ho" alebo "uhryzne vás" a podobne iba situáciu zhorší. Vety typu "je to také plemeno, je uštekané", prípadne "on je taký od malička", "ona šteká na každého" a pod. už počul asi každý z nás. Aj keď mnohé plemená su vokálnejšie, než tie ostatné a viac sa prejavujú hlasom, žiadna z tých viet nie je pravdivá. Pes nemá dôvod štekať na iných psov, zvieratá ani ľudí, pokiaľ je správne socializovaný a pokiaľ jeho majiteľ nedá príčinu na paniku. Niekedy to, čo považujeme za milé a rozkošné u šteniatok, stáva sa nebezpečným alebo otravným v dospelosti. A niekedy veci, ktoré nám pripadajú mimoriadne zábavné na malej čivave, či jorkšírovi, by nám nepripadali také zábavné na rotweilerovi alebo staffordovi. Hryzenie rúk u šteniatok, trhanie papúč či ponožiek, kňučanie a štekanie ako prosba o jedlo, keď vy jete, vyskakovanie na ľudí od radosti, to všetko stráca čaro, keď psík dospeje. Ale keď ste to považovali za milé, keď bol šteniatko a teraz mu to zakazujete a trestáte ho, vyvoláte u psíka neistotu a tá vyvolá nervozitu. Nervozita a stres u malých psíkov (čivava, jazvečík, jorkšír a pod.) má rovnako nepriaznivý vplyv na ich mentálnu pohodu, dokonca na ich fyzické zdravie, ako u veľkých psov. Len preto, že malý pes vyzerá v záchvate stresu alebo úzkosti roztomilo a zábavne (keď vás nechce pustiť sadnúť si k niekomu na gauč a "bráni" svojho pána, keď naháňa vysávač a zase pred ním uteká, keď "roztomilo" šteká 5 kg pes na 50 kg psa a stavia sa do "útočnej pozície" a následne zdupká) neznamená, že ho takáto situácia nestresuje a je preňho príjemná. Pokiaľ na psíka kvôli chovaniu, ktoré vám nevyhovuje zvyknete kričať a dookola opakovať "fuj, fuj, fuj" alebo "nesmieš, nesmieš, nesmieš" a podobné "zákazové" slová, prestaňte s tým. Hneď. Krik nepomáha pri výchove ani výcviku ani najmenej. Ukážte psíkovi, aké chovanie od neho očakávate a odmeňte ho za to. Ignorujte chovanie, ktoré sa vám nepáči - skákanie, "žobranie" o jedlo a pod. a odmeňte slovne alebo fyzicky, keď chovanie zmení. Spojte mu všetko, z čoho je nervózny, s niečím príjemným: pochúťky, hračka, pochvala, podľa situácie. Ak si s tým neviete dať rady, požiadajte o pomoc ľudí, ktorí sa tým zaoberajú na profesionálnej úrovni.
Často počujeme povedať ľudí - "on je taký vystresovaný", "ona stále stresuje". Čo to ten stres u psa je a ako sa prejavuje? Psa v strese spoznáme podľa reči jeho tela. Nekľudné prestupovanie z labky na labku, uši stiahnuté dozadu, strnulý postroj tela, stiahnutý chvost, zrýchlené dýchanie, až dychčanie, uhýbanie pohľadom a odvracanie hlavy, spomalené neisté pohyby. Stresovým faktorom môžu byť rovnaké veci ako u ľudí. Neznáme prostredie, nový člen domácnosti, sťahovanie do nových priestorov, priveľká spoločnosť ľudí, či psov. Taktiež tento stav môžu vyvolať nejasné alebo rozporuplné povely, ktoré im dávame my. Prípadne naše chovanie voči psom, kedy sa im snažíme pomôcť tým, že ich ľutujeme, chlácholíme, držíme ich čo najďalej od stresového faktoru, namiesto toho, aby sme im ukázali, že nie je dôvod na stres a my sme tu preňho, aby cez to prešiel bez paniky. Ukážte psovi, že to, čo mu spôsobuje stres, je v skutočnosti neškodné. Ako jeho líder je na vás, aby ste sa postavili k situácii s rozvahou a pokojom. Ak je zdrojom stresu neznáme prostredie, spojte mu ho s príjemnými prežitkami. Máte k dispozícii viacero nástrojov, obľúbené hračky, pochúťky, hry, všetko, čo jeho mozog odvráti od stresového faktora. Ak je to nový člen rodiny, postupujte rovnako, či už je to dieťa, nový psík alebo nové iné zvieratko, spojte mu jeho prítomnosť s príjemnými prežitkami a nezabúdajte venovať mu rovnakú pozornosť ako novému členovi. Ak mu vadí veľké množstvo ľudí, pozvite domov čo najviac priateľov a známych, vyzbrojte ich hračkami a pochúťkami a požiadajte ich, aby ich okolo seba nenútene a kľudne pohadzovali, zatiaľ čo sa budú pohybovať v prítomnosti psíka. Samozrejme, začnite menším počtom ľudí, postupne ho zvyšujte. Ak má stres z väčšieho množstva psíkov, určite nie je dobrý nápad dať ho hneď do psej škôlky, či doviesť na cvičák, ale rovnako môžete požiadať ostatných majiteľov psíkov, aby sem tam pohodili nejakú pochúťku, keď budú prechádzať so svojim psíkom, prípadne vy zamestnajte mozog svojho psíka v prítomnosti ďalších psov obľúbenou hračkou a pod. Ozbrojte sa TRPEZLIVOSŤOU, takéto veci idú pomaly, ale úspech sa určite dostaví.
O separačnej úzkosti sa už popísalo veľa. Niektorí sú za to, že ide o vrodenú predispozíciu, iní sú presvedčení, že ide o získanú záťaž. Nech je to akokoľvek, je to niečo, čo sa veľmi ťažko zvláda a je to smutná a bolestivá skúsenosť pre psíka, aj pre milujúceho majiteľa. Avšak! Mnohí si chovanie svojho psa vysvetľujú ako separačnú úzkosť, pretože všade sa dočítate, že psík, trpiaci týmto stavom, je deštruktívny. Keď máte doma šteniatko a odchádzate z domu a šteniatko kňučí za dverami, nemusí ísť práve o úzkosť z odlúčenia, iba o bežný prejav "prekvapujúcej samoty". U šteniatok máte veľa možností, ako ho pripraviť na to, že nebudete stále doma a bude musieť tráviť čas aj osamote. Ak ide o dospelého psíka, ktorý kňučí, keď odídete z domu, rovnako nemusí ísť o prejav úzkosti. Pokiaľ si pokňučí a potom je kľud, keď sa vrátite a on je spokojný a rád, že vás vidí a vy vidíte, že práve vstal a prišiel vás privítať, je to všetko v poriadku, prípadne môžete popracovať na svojich odchodoch z domu, aby boli úplne bez kňučania. Ak však psík kňučí a zavýja za dverami hodiny, to už nebude úplne v poriadku a je čas začať situáciu riešiť. Avšak najhoršími a jednoznačnými prejavmi úzkosti sú deštruktívne útoky na dvere, často okná a všetko, čo sa nachádza v okolí psíka v čase najhoršieho záchvatu paniky. Psík má tendenciu nájsť cestu von za každých okolností - ničí dvere, snaží sa dostať cez plot, často cez okná (pokiaľ sa tadiaľ dá dostať von, napr. z domu, garáže a pod.). Demoluje celé svoje okolie v panike a neskutočnom strese a napätí. Sú rozličné stupne, často to trvá 30 minút, ale sú prípady, kedy tento záchvat môže trvať aj hodiny.
Taktiež pokiaľ má psík tendenciu byť príliš "prilepený" k nejakému členovi rodiny, má problém zostať sám, neustále vyhľadáva vašu spoločnosť, aj keď je v prítomnosti iných psíkov, s ktorými by sa mal hrať, venujte tomu pozornosť a pracujte na jeho "osamostatňovaní", aby ste nepodporili vývoj akejkoľvek formy úzkosti z odlúčenia. Podporovanie takéhoto správania, aj keď je to z tej najväčšej lásky, povedie k zhoršeniu problému, namiesto k zdravému vzťahu so šťastným psíkom. Veta "nemôžem od neho odísť na dlhšie ako ..." je síce z vašej strany akousi formou láskyplného sebaobetovania, ale psíkovi to nepomôže a problém sa bude prehlbovať. A keď jedného dňa nebudete mať možnosť tráviť so psíkom toľko času, v živote sa môže stať čokoľvek, budete sa trápiť výčitkami svedomia a psychická pohoda bude preč. Nechať psíka samého a naučiť ho, ako to má akceptovať a zvládať, nie je nedostatok lásky!
Pokiaľ váš psík preukázateľne trpí akoukoľvek formou úzkosti, ideálnym riešením je vyhľadať ODBORNÚ POMOC. Nemáme na mysli trénera ani cvičák, ani odborné rady typu "strašte ho a on sa prestane báť". Ani veterinárna staroslivosť nie je to, čo máme na mysli, aj keď mnohí veterinári sa zaoberajú aj takýmito problémami psov, nemyslíme však lieky na upokojenie. Existujú ľudia, ktorí majú skúsenosti s korekciou chovania u psov, vedia trpezlivo vysvetľovať, ako postupovať a prečo a nebudú od vás očakávať výsledky za 3 dni, ani vás tlačiť do extrémnych výkonov a vyčítať vám, keď urobíte nechtiac chybu. Dovtedy, alebo pokiaľ ide o miernejšiu formu úzkosti, minimálne dbajte na to, aby ste psíka nezatvárali do jednej miestnosti, kde už nemá čo zničiť, alebo aby nezničil viac. Psíkovi to nepomôže, bude sa zúfalo snažiť dostať aj z tej miestnosti a možno ešte intenzívnejšie a jeho psychika bude trpieť a mohol by si ublížiť. Sú známe prípady, kedy sa psík pokúsil dostať z domu cez okno na druhom poschodí domu a susedia volali o pomoc, lebo po streche behal splašený pes. Je úplne zbytočné zatvárať ho do klietky, aby si neublížil. Bude sa z nej snažiť dostať všetkou silou a sú psi, ktoré zdemolujú aj klietku a môžu si práve tam ublížiť. Nezatvárajte ich do garáže, sú známe prípady psov, ktorí postupne zdemolovali garážové dvere natoľko, že sa aj tak odtiaľ dostali von. Sú psi, ktorí sa snažia preskočiť plot tak zúfalo, že si ublížia fyzicky. Nepristupujte k nim s ľútosťou a nesnažte sa urobiť "čo im na očiach vidíte" ako satisfakciu za to, že musíte odísť z domu. Nie je riešením psíka všade ťahať so sebou, vôbec neodchádzať z domu, odchádzať tak, aby vás "nevidel", nevracajte sa 5x, aby ste ich ubezpečili, že sa vrátite, nič z toho nepomôže a situácia sa bude postupne len zhoršovať. Odborná pomoc je na mieste, nakoľko ak ste doteraz s problémom nepohli, pravdepodobne neviete sami posúdiť, ako vážny problém je a ako dlho bude trvať ho odstrániť, resp. zmierniť na minimum. Ale vo všeobecnosti platí, že musíte byť mimoriadne trpezliví, robiť maličké krôčiky, ale nepoľavovať. Napríklad môžete všetky činnosti, ktoré sú spojené s vašim odchodom, všetku rutinu ako zobrať kľúče, obliecť si bundu, zobrať si tašku, obuť si topánky a pod. začať robiť počas dňa bez toho, aby ste reálne odišli. Panika v hlave psíka začína prvým krokom, ktorý vedie k vášmu odchodu. Takže prídete k vešiaku, zveste bundu, oblečte si ju, urobte 2-3 kroky, vráťte sa k vešiaku, bundu zaveste naspäť a choďte si sadnúť k stolu. O nejaký čas sa postavte, zoberte kľúče, zastrčte ich do zámky, zaštrkocte, znova ich vytiahnite, vráťte na miesto a sadnite si na gauč. Potom zase vstaňte, choďte si obuť topánky, pristúpte k dverám, počkajte pár sekúnd, vráťte sa, vyzujte si topánky a choďte si urobiť kávu:) Takto to opakujte čo najčastejšie, až kým psík prestane na tieto podnety panicky reagovať. Nezabúdajte však, že to musíte robiť pokojne a bez toho, aby ste tomu pripisovali akýkoľvek význam. Nechoďte psíka zakaždým chlácholiť a nežeňte sa k nemu pri každej zlej reakcii. Ukážte mu, že to nič neznamená a je to v poriadku. Pokiaľ vás to rozrušuje, najskôr sa upokojte vy, keď začne stúpať vaša nervozita z očakávania jeho reakcie, jeho reakcia bude bezprostredná a silnejšia. Nezosiľňujte jeho reakciu tým, že mu budete niečo vysvetľovať a pripravovať ho na to, čo idete urobiť.
Zoberte hračku, dajte ju psíkovi, ukážte ako funguje, alebo ako sa s hračkou môže hrať a keď sa začne hrať, choďte do vedľajšej miestnosti. Pokiaľ vás psík bude nasledovať, vráťte sa s ním späť, opäť mu dajte hračku, pokojne povedzte zostaň a choďte znova do vedľajšej miestnosti. Opakujte až kým psík nezostane s hračkou na mieste. Majte na mysli, že nejde o bežného psíka, ktorý po dvoch usmerneniach urobí, čo od neho chcete. Môže to trvať naozaj veľmi dlho, buďte trpezliví a skúšajte to dookola. (Medzitým robte aj kroky s kľúčmi, bundou, topánkami a pod. viď vyššie.) Keď sa vám to konečne podarí, je čas na ďalší krok, je čas opustiť byt/dom. Postupujte rovnako, ako pri odchádzaní do vedľajšej miestnosti, ale tentokrát naozaj odíďte z domu. Choďte o poschodie nižšie, či vyššie, odíďte k vedľajšiemu domu, podľa toho, či bývate v byte alebo v dome. Počkajte pár minút a vráťte sa späť. Pokojne a pomaly, bez stresu a nervozity, ukážte psíkovi, že sa nič nedeje a vy ste s tým v pohode a od neho očakávate to isté, lebo mu nehrozí nebezpečenstvo. Opäť nezabúdajte na to, že vaše psychické rozpoloženie je pre psíka mimoriadne dôležité! Opakujte až kým neuvidíte, že po návrate je psík na svojom mieste...
Pes má vo svojej „svorke“ tiež inštinktívnu snahu získať si čo najvyššie postavenie. Človek by sa mal pre svojho psa stať nielen alfou, ale super-alfou, teda ukázať psovi, že jeho pozícia je nemenná a nedá sa o ňu, na rozdiel od pozície alfy, bojovať. Ak žijú v domácnosti viaceré psy, tým, že je najvyššia pozícia obsadená, prípadné bitky nebývajú zvyčajne vážne, dokonca k nim dochádza najčastejšie v prítomnosti pána - ide o získavanie pozornosti. Psy však majú medzi sebou istú hierarchiu, a preto sa odporúča nezasahovať do nej výrazným uprednostňovaním slabšieho psa, a tak sa vyhnúť konfliktom, ktoré by vyvolal silnejší pes na upevnenie svojej pozície.
Podľa skúseností odborníkov na výcvik a výchovu psa, náhla agresivita býva často spôsobená aj zdravotným problémom psa, napríklad zápalom uší, srdcovou arytmiou, zápalom ďasien či závažnejšími ochoreniami, akými sú rozpad kostí alebo problémy so žalúdkom. Ak si u vášho psa všimnete náhlu zmenu správania, ktorá vykazuje príznaky strachu alebo agresivity, pričom vám nie je známa žiadna príčina tohto problému, neváhajte a nechajte ho vyšetriť u lekára. Toho samozrejme nezabudnite upozorniť na možné riziko útoku. Pri návšteve veterinára držte zviera na vôdzke a ak je to potrebné, použite aj náhubok. Majte po ruke jeho obľúbenú hračku na upokojenie, a tiež maškrty ako odmenu za dobré správanie. Vyšetrenie si skúste dohodnúť vopred tak, aby ste so psíkom nemuseli čakať dlho v čakárni a vystaviť ho kontaktu s cudzími ľuďmi alebo inými psíkmi.
Prečo hryzieš? Je to jednoducho vzrušenie, a preto je to u šteniatok také bežné. Šteniatka sa musia veľa naučiť, vrátane toho, ako vychádzať so svojimi majiteľmi. Takže z pohľadu šteniatka, ktoré sa tieto znalosti nenaučilo, vo veľmi šťastnej situácii určite použije rovnaký spôsob na pobavenie majiteľa a jemne mu uhryzne ruku a zápästie.
V psom svete je vaša ruka jeho ústa, takže keď sa s ním prídete hrať, alebo keď je vzrušené, prirodzene vám uhryzne „ústa“, aby vyjadrilo svoju náladu. Akékoľvek zlé správanie akéhokoľvek psa, ak majiteľ nie je dostatočne bezohľadný, aby to napravil, tak to skôr či neskôr spôsobí veľké problémy. Z pohľadu majiteľa psa je toto správanie pochopiteľné, napokon spôsob vyjadrovania emócií ich psa; ale z pohľadu nepsíčkara je toto správanie veľmi nebezpečné. Presne povedané, toto správanie je potrebné opraviť, nemyslite si, že pes bude pochopiť, že ak sa toto správanie včas nenapraví, bude sa len zvyšovať s vekom a sebavedomím.
Nechajte psa vedieť, čo robiť a čo nie. Vezmite si napríklad problém hryzenia rúk. MINI malo tento zvyk už v detstve, no nemali sme veľký problém sa ho zbaviť. Pretože MINI vie, kto je šéf vo všedné dni, keď ma hryzie do zápästia, potrebujem len zmeniť tón a stále naňho civieť a ono prirodzene uvoľní ústa a vzdiali sa odo mňa.
Vhodné hračky na hryzenie
Na trhu je veľa žuvacích hračiek, ktoré pomôžu vášmu psu. Majú veľký úžitok pre jeho zuby a môžu aj zmierniť stres.
- Kong Classic - Ideálna žuvacia hračka, ktorá vydrží aj intenzívne hryzenie.
- Nylabone Dura Chew - Tieto hračky sú určené pre silných hryzavcov.
- Petstages Dogwood - Prírodná chuť dreva, ktorá je bezpečná a nezávadná.
Žuvacie hračky sú super pre spokojnosť a zdravie psov. Pomohli by predísť nudám a zmierniť stres. To prispieva k pokojnejšiemu chovaniu. Výchova psa je veľkou výzvou. Potrebujeme trpezlivosť a znalosti o výchovných technikách. Pozitívne posilňovanie je veľmi efektívna metóda. Konzistentný tréning je kľúčový. Musíme byť dôslední v pravidlách a výcviku. Naše tréningové metódy by mali byť pestré a zaujímavé. Odmeny, ako pochúťky, hračky alebo slová, budú pse motivovať. Nezabúdame, že čas a trpezlivosť sú kľúčové. Rôzne techniky nám pomôžu nájsť najvhodnejšiu metódu pre nášho psa.
Ako naučiť psa povel SADNI | CANISLOG Slovakia
