Yorkshirský teriér, často prezývaný "yorkšír", je plemeno s bohatou históriou, ktorá siaha do polovice 19. storočia v severnom Anglicku. Pôvod tohto malého, no odvážneho psa je úzko spojený so škótskymi robotníkmi, ktorí počas priemyselnej revolúcie priniesli do Anglicka malé teriérovité psy. Cieľom bolo vytvoriť psa, ktorý by bol schopný likvidovať hlodavce v úzkych priestoroch tovární a baní.
Vďaka svojmu malému vzrastu, elegantnému vzhľadu a hravej povahe si Yorkshire teriér získal srdcia milovníkov psov po celom svete. Je to drobný, no o to viac odvážny pes, ktorý v sebe stále nesie niečo z loveckého ducha svojich predkov. Je živý, inteligentný a sebavedomý. Tento pes je veľmi lojálny a rýchlo sa naviaže na svojho majiteľa.
Yorkshirský teriér je inteligentné plemeno, cvič ho od mala a uvidíš, aká bude skvelá. Treba jej dať nejaké veci na hryzenie, a postupne vychovávať, zo dňa na deň to ale nepôjde. Pes je Tvojim obrazom, len menším, chlpatejším, a s veľkým vlhkým jazykom. Sanžíme sa však zo všetkých síl.
Šteňacie obdobie a hryzenie
V momente, keď má trojmesačný pes, je ešte stále bojazlivé bábo, ktorému sa aj zuby menia, tak hryzie. Od tak malého šteňaťa ešte nemôžeš čakať, že bude ticho sedieť a držať. Všetko treba postupne. My sme to zvykli robiť tak, že ostrihali sme jedno ucho, trošku sa pojašila a potom druhé, a zvykla si, teraz už ju môžem aj hodinu strihať a bude držať a aj pri česaní drží (ale prešli sme si aj hryzením hrebeňov).
Ahoj. No 10 týždňové šteniatko je šteniatko, nebude kľudné a pokojné ako dospelý pes. Šteňatá sú ako živé striebra, to hryzenie musíte len pretrpieť. Ak chcete zmierniť hryzenie do rúk, dajte jej hračku a vždy keď sa s ňou budete hrať, tak aj s jej hračkou, keď bude chcieť hrýzť, tak aby hrýzla do hračky.
Včera aj dnes ráno som si však všimla, že keď najviac hryzie (až priam zúrivo) zrejme potrebuje ísť von. Aspoň sa mi to tak zdá. Tak sme začali praktizovať, že keď je priam "nevystata" schytíme ju pod pazuchu a hajde na dvor. Zväčša sa hneď vyvenčí a je o trochu pokojnejšia. Takže možno pomaly začíname chápať jej "reč tela" a už to pôjde lepšie.
Výchova a výcvik
Pes musí vedieť, čo smie a čo nie. Je to o to ťažšie, že náš prvý pes bol už od šteňaťa absolútny kľuďas, a teraz sa učíme, ako je to vychovávať hyperaktívne štendo. Snažíme sa však zo všetkých síl.
Lavazza - ak môžem poradiť - neporovnávaj tvojho bývalého psíka s tvojou Dori. Každý psík je iný. Viem, je to o to ťažšie, že tvoja krpaňa je hyperaktívnejšia - ale ako sa hovorí: Ťažko na bojisku, ľahko na cvičisku. Moja krpaňa je tiež malé šidlo, ale začala som ju učiť základné povely a hygienické návyky hneď, ako prišla k nám. Na začiatku to bola hrôza, všade robila potrebu, hrabala do misky s vodou a robila mi v izbe potopu - proste všetko zlé, čo len mohla urobiť - a teraz (o 2 týždne neskôr) chodí pekne na noviny alebo von, vie "sadni, ľahni, pusť, fuj!"
Nia, máš úplnú pravdu. Pes musí vedieť čo smie a čo nie, ja teraz nasávam informácie ako to dosiahnuť a hlavne aplikovať úplne prirodzene a bez stresu. Pri prvom psovi som to vôbec neriešila a nejak sa to všetko utriaslo. Vieš, je to paradox, že náš prvý pes sa zvýšil a nikto ho nechcel. Aj napriek tomu to bol povahovo skvelý psík. Vypomstilo sa to však na jeho zdravotných komplikáciách, ktoré mal od útleho veku. S treštidlom, ktoré teraz máme doma a starostlivo sme ho vyberali, našťastie zatiaľ nemáme zdravotné problémy (musím klopať na drevo), zato povahovo sme zdesení. No čo, musíme prečkať a ono sa to podá. Informácie z tohto fóra nasávam ako špongia. Snažím sa ich filtrovať a nájsť si svoju cestu. Ďakujem za to, že je tu veľa chovateľov, ktorí sú ochotní sa podeliť o svoje skúsenosti.
Ja som mala teraz živý príklad toho, že keď človek proste stojí si za svojím, tak to ten pes pochopí a nebude sa ďalej vrtieť. Mala som tu na strihanie kamarátkinu yorkširku a hovorí mi, že pozor, lebo je divá, že občas hryzne, keď sa jej češe okolo papule, alebo keď sa jej niečo nepáči, tak sa zaženie. Kamoška bola viac v strese ako samotný pes, tak som ju poslala von. Sučka sa zahnala raz a keďže ja to nestrpím, tak som na ňu zvýšila hlas, samozrejme som nekričala. Troška bola prekvapená, lebo na ňu sa skoro vôbec nezvyšuje hlas, no potom pochopila, že brániť sa nemá cenu a správala sa ako strašný profík. Jednoducho všetko sa dá, len treba jasne dať najavo, že nemienite od toho upustiť a bodka. Samozrejme, že od šteniatka sa to nedá čakať, no taký 10 mesačný psík by to už zvládol. Lebo aj u psov platí: Ohýbaj ma mamko.
Starostlivosť o yorkshirského teriéra
Yorkshirský teriér je inteligentný a učenlivý, no jeho výcvik môže byť výzvou kvôli jeho nezávislosti a tvrdohlavosti. Tento pes najlepšie reaguje na pozitívne posilňovanie, či už ide o pochvaly, maškrty alebo hru. Tvrdé metódy môžu spôsobiť, že sa zľakne a na scénu nastúpi jeho tvrdohlavosť. Dôležitá je socializácia už od šteňacieho veku, aby si zvykol na rôzne situácie, zvieratá a ľudí.
Psa treba na to od mala učiť. My sme s tým mali tiež veľké problémy. Náš krpec nemohol nožnice alebo kefu vidieť, ni keby čo! To bol strašný boj. No teraz pekne príde do salónu, ostrihajú ho, očešú a veselý ide domov. Je síce pravda, že česanie dodnes neznáša, ale pretrpí ho, bo ho nepustím, kým nie som s ním hotová a potom až môže ísť behať.
Na yorkovi je najkrajšia jeho dlhá hodvábna srsť, a preto ho už od útleho veku navykajte na pravidelné denné česanie. Potrebný je na to kvalitný kovový hrebeň, ktorý dostanete kúpiť v chovateľských potrebách. Pri česaní si psíka otočte najprv na chrbát a prečešte mu srsť na brušku a labkách. Potom mu prečešte chrbátik, hlavičku a nakoniec, keď už bude mať srsť dlhšiu, urobte mu cestičku na chrbte.
Zdravotné problémy
Yorkshirský teriér je náchylný na rôzne zdravotné problémy, ako je luxácia pately (vykĺbenie kolena), hypoglykémia (nízka hladina cukru v krvi), očné ochorenia, zubné problémy, aseptická nekróza hlavice femuru a kožné problémy vrátane alergií.
Kosti a kĺby sú boľavé miesto pre yorks. Veľmi často sú ich ochorenia spojené s genetickými patológiami zvierat. Pri nákupe psa by ste sa mali s chovateľmi skontrolovať, čo utrpeli rodičia dieťaťa. A ak chovateľ hovorí, že rodičia šteniatka nikdy neublížili, je lepšie odísť hneď. Je potrebné brať do úvahy ochorenia kostí a kĺbov, ktoré podliehajú Yorku.
Veľmi často veterinári nazývajú yorks "pacientov s pevnými ušami". Naozaj sa obávajú návrhov. Bolesť spôsobí, že pes bude nekľudný a mali by ste tomu vždy venovať pozornosť. Aj Yorkshire teriéri môžu trpieť trhaním, čo sa vysvetľuje narušením slzných žliaz. Sledujte zdravie Yorku od prvého dňa jeho pobytu doma.
