Pes a mačka sú dve z najpopulárnejších domácich zvierat na svete. Sú rôzne druhy psov a mačiek a každé z nich má svoje jedinečné vlastnosti a správanie. Z pohľadu človeka sú tieto zvieratá veľmi milí a príjemní spoločníci, no aké majú vlastné vnímanie a zmysly?
Zrakové vnímanie
Vizuálne vnímanie psov a ako vidí pes je však menej presné ako u ľudí. Majú menší počet fotoreceptorov v očiach, čo znamená, že ich schopnosť rozlišovať farby a detaily je obmedzenejšia. Zvieratá, ktoré vidia lepšie ako psi, ako napríklad mačky, im môžu zdať sa rozmazané a menej detailné.
Najprv ako teda vidí mačka. Tá vidí čiastočne farboslepo, vidí iba hnedú, modrú a žltú. Tu je videnie psa. Najprv si pozrite porovnanie paliet farieb, ktoré vidí pes a my.
Sluchové vnímanie
Pes je zviera, ktoré sa viac spolieha na svoj čuch ako na zrak alebo sluch. Ich nos je špeciálne vyvinutý na to, aby mohli zachytiť rôzne vône a využívať ich na rozpoznávanie predmetov a situácií. Zároveň majú aj vynikajúci sluch, ktorý im umožňuje počuť aj tiché zvuky.
Klinické príznaky hluchoty: Zvieratá pri ťažkom postihu môžu byť dezorientované, vystrašené. Naopak pri ľahšej forme alebo jednostrannom postihu môžu byť prejavy majiteľom ťažšie identifikované. V prípade spojenia hluchoty s vestibulárnym syndrómom býva hlava jedinca natočená do boku, pozorované sú problémy s koordináciou pohybu, nystagmus atď.
Sluch u zvierat zohráva v ich živote veľmi dôležitú rolu. Avšak aj zvieratá podobne ako ľudia trpia rôznymi stupňami porúch sluchu. Hluchota psov a mačiek vzniká z rôznych príči, môže byť vrodená, ako i získaná.
Sluch u psov a mačiek: K jedným zo zvlášť dobre vyvinutých zmyslov u mačiek a psov patrí sluch. Mačka počuje až tri krát lepšie ako človek a údajne pohybujúcu sa myš skôr začuje ako uvidí. Podľa vedcov totiž zachytáva zvuk v rozmedzí od 55 do 79000 Hz, čo je jeden z najširších rozsahov počutia medzi cicavcami. Vynikajúci sluch posilňuje aj samotný tvar ušníc, ktorý pri príchode zvukovej vlny pôsobí ako zosilovač. Pohyblivosť ušníc prostredníctvom takmer 30 svalov zase pomáha mačke identifikovať miesto, skadiaľ zvuk prichádza.
Podobne je to aj zo psami. Aj keď nezachytávajú až také vysoké frekvencie zvuku ako mačky, stále oveľa viac ako človek. Kým u ľudí je škála počutia uvádzaná v rozmedzí približne od 20 do 20000 Hz, u psa je to okolo 67 až 45000 Hz.
Príčiny hluchoty: K degenerácii sluchového aparátu často dochádza postupne v dôsledku staroby. Veľa psov i mačiek v pokročilom veku počuje horšie, alebo vôbec. Za zhoršením kvality sluchu až jej úplnou stratou môže však stáť infekcia, chronické zápaly, novotvary, polypy, traumatické poranenie atď. Získanou formou môžu trpieť všetky plemená psov a mačiek i kríženci, i keď väčší výskyt je zachytávaný u jedincov s dlhými úplne klopenými ušami. Okrem hluchoty získanej vekom alebo ochorením poznáme aj hluchotu dedičnú. Predispozíciu k nej tak ako u psov i mačiek mávajú jedince s prevahou bielej srsti na tele, keďže za ňou často stojí nedopigmentovanie vnútorného ucha. Príčinou je degenerácia cievnej vrstvy Cortiho orgánu v súvislosti s absenciou pigment produkujúcich buniek. Rizikovým faktorom v kombinácii s veľkým rozsahom bielej farby bývajú aj modré oči, ktoré sú prejavom nedostatku melanocytov v dúhovke. K predisponovaným plemenám patrí dalmatínec, argentínska doga, biely bulteriér, francúzsky buldoček atď. Dedičná hluchota však u niektorých plemien, ako doberman, či rodézsky ridgeback nebýva spôsobená degeneráciou cievnej vrstvy Cortiho orgánu v dôsledku nedopigmentovania, ale kvôli vestibulárnej dysfunkcii. K poškodeniu, resp. k negatívnemu zásahu do vývoja sluchového aparátu však môže dôjsť počas vnútromaternicového vývoja aj vplyvom zápalu, infekcie, či toxického ataku na plod.
Na diagnostiku hluchoty sa používa tzv. BAER test. Ak je známa príčina hluchoty, terapia je zameraná na jej vyriešenie. Starecké, vrodené a dedičné formy hluchoty sú neliečiteľné. Pri dedičnom pôvode straty sluchu je však potrebné eliminovať z chovu postihnuté jedince.
Stručně řečeno - o dost líp, než my lidé. A kočky dokonce slyší ještě lépe než psi. Možnosti psího sluchu se stejně jako v případě lidí proměňují s přibývajícím věkem. Čím je pejsek starší, tím hůř obvykle slyší. Někteří mohou v krajním případě v seniorském věku přijít o sluch skoro úplně. V porovnaní s námi lidmi ale psi slyší o dost lépe. Co to znamená v praxi? Například tichý zvuk, který je lidské ucho schopné zachytit na vzdálenost 6 metrů, dokáže pes slyšet i ze vzdálenosti 20 metrů a víc. Proto například psi, kteří mají sklony štěkat na příchozí návštěvy, mohou někdy spustit štěkot už ve chvíli, kdy se návštěvník teprve blíží k našemu vchodu a my ho zatím nevidíme, ani neslyšíme. Frekvenční rozsah psího sluchu je také o poznání širší, než ten lidský. Obvykle psi slyší zvuk o kmitočtech 40 Hz - 45 000 (někdy se uvádí dokoce 60 000 Hz). U lidí se nejčastěji uvádí jako maximální hranice slyšitelnosti nejvyššího zvuku zhruba 20 000 Hz. Znamená to, že psi v porovnaní s lidmi slyší i tak vysoké tóny, které naše ucho nezaznamená. Na tomto principu fungují známé výcvikové vysokofrekvenční píšťalky.
Stejně jako psi, dokáží i kočky jemnými svaly natáčet ušní boltce tak, aby zvuk pronikal do jejich zvukovodů pod co nejlepším úhlem. Těchto malých svalů mají kočky kolem boltce dokonce víc než psi, a proto dokáží se svýma ušima pracovat s ještě větší přesností. I v případě horní hranice slyšitelnosti zvukových kmitočtů kočky psy překonají.
Zistíme, akú úlohu zohráva ich sluch v ich živote. Preberieme, čo všetko dokážu ich uši zachytiť. Sluch je pre mačky veľmi dôležitý. Pomáha im orientovať sa vo svojom okolí. Mačky počujú zvuky, ktoré my ľudia nezachytíme. To im pomáha pri lovení koristi. Mačací sluch má veľký význam aj pre ich bezpečnosť. Vďaka nemu cítia nebezpečenstvo z diaľky. Keď porovnáme ľudský sluch s mačacím, uvidíme úžasné rozdiely. Mačky počujú zvuky, ktoré ľudia nemôžu. Mačky dokážu počuť hmyz a hlodavce vďaka vyšším frekvenciám. To im pomáha byť skvelými lovci. Mačky môžu svoje uši otočiť až o 180 stupňov. To im umožňuje lepšie lokalizovať zvuky. Mačací sluch je dôvod, prečo sú mačky mimoriadne lovcovia.
Skúmajúc anatomiu mačacieho ucha, je dobré poznať jeho časti a funkcie. Ucho mačky sa delí na vonkajšie, stredné a vnútorné. Vonkajšie ucho tvorí ušnica a zvukovod, ktoré smerujú zvuk k bubienku. Stredné ucho obsahuje tri kostičky - malleus, incus a stapes. Tie zosilňujú vibrácie a odvádzajú ich do vnútorného ucha. Vnútorné ucho prevádza vibrácie na nervové signály. Mačky počujú vyššie frekvencie, než ľudia. Vďaka tomu zachytávajú drobné zvuky, ktoré my nepočujeme.
Sluch je pre mačky veľmi dôležitý. Používajú ho pri lovení, čo je ich prirodzená činnosť. Kombinácia dobrého sluchu a zraku umožňuje mačkám presne chytiť korisť. V noci, keď je menej vidno, je sluch ešte dôležitejší. Sluch má veľký význam aj pri komunikácii. Mačky rozpoznávajú rôzne zvuky, od mňaukania po syčanie. Mačky sa vďaka citlivému sluchu môžu vyhýbať nebezpečenstvám. Počujú aj veľmi tiché zvuky, ktoré môžu upozorniť na riziko.
Mačky môžu mať problémy so sluchom z rôznych dôvodov. Tieto zahŕňajú infekcie, parazity, alebo zranenia. Infekcie spôsobujú bolesť a zápal. Ušné roztoče sú tiež častým problémom. Spôsobujú svrbenie a zápal. Zranenia z bojov či nehody vedú k problémom so sluchom. Dôležité je všímať si zmeny v správaní. Prevencia ochorení ucha nutí pravidelné kontroly a dobrú hygienu. Takto chránime zdravie uší našich mačiek. Je dôležité dbať na zdravie sluchu našich mačiek. Pravidelné čistenie uší pomáha udržiavať ich zdravie. Čistenie: Používame špeciálne vatové tampóny a čistiace prostriedky pre mačky. Nie je to len o čistení. Treba tiež sledovať celkové zdravie mačiek. Pravidelné návštevy u veterinára odhalia problémy včas.
Mačky veľmi dobre počujú. Túto schopnosť môžeme využiť, keď ich učíme nové veci. Hry vhodné pre mačky zahŕňajú interaktívne hračky s tichými zvukmi. Vždy sledujeme, ako naša mačka reaguje na rôzne zvuky. Ich vzdelávanie prispôsobujeme podľa toho, čo majú radi. Tieto hry nám pomôžu vytvoriť silný vzťah mačky k zvukom. Zároveň jej dajú pocit bezpečia.
Staráme sa o nutričné potreby mačiek, ale často zabúdame, ako strava ovplyvňuje ich sluch. Mačky potrebujú zdravé krmivo. Dôležité sú omega-3 mastné kyseliny pre funkciu nervov, vrátane sluchu. Nezabúdajme na vitamíny A a E. Zdravé krmivo nemá obsahovať umelé prísady a konzervanty. Tie môžu škodiť zdraviu mačky, vrátane sluchu. Starostlivosť o nutričné potreby a výber správneho krmiva je kľúčový.
Pre mačky, ktoré potrebujú náležitú starostlivosť, CricksyCat krmivo je top voľbou. Oceníte, že neobsahuje kuracie mäso. Hypoalergénne zloženie bez pšenice znižuje riziko alergií. Správne krmivo je kľúčové pre zachovanie čulosti mačiek. Bez kuracieho mäsa môže toto krmivo pozitívne vplývať na zdravie a sluch. CricksyCat zaisťuje potrebné živiny pre vašu mačku, bez nežiaducich prísad.
Vybrať dobré krmivo pre našu mačku je veľmi dôležité. To pomáha udržiavať jej uši a celkové zdravie v dobrej kondícii. Jasper suché krmivo je obľúbené kvôli jeho výhodám. Pomáha predchádzať zdravotným problémom ako močové kamene. Bill mokré krmivo zas poskytuje dostatok hydratácie. To je dôležité pre hydratáciu tela a zdravie uší. Vyvážená kombinácia Jasper a Bill krmív môže pomôcť udržať vašu mačku zdravú.
Purrfect Life je skvelá pre ľudí, čo milujú mačky a chcú pre ne to najlepšie. Ponúkame 100% prírodnú podstielku. Naša bentonitová podstielka má zhlukovacie schopnosti. To uľahčuje údržbu. Purrfect Life podstielka skvele kontroluje zápachy. Prírodné materiály v nej pohlcujú a neutralizujú smrad. Hľadáte ekologickú a efektívnu podstielku? Purrfect Life je správna voľba. Náš produkt je kvalitný a bezpečný.
Snažíme sa odpovedať na otázky o sluchu mačiek. Mačky môžu strácať sluch ak starnú, podobne ako ľudia. Keď mačka nepočuje, nemusí reagovať na zvuky. Môže viac mňaukať alebo sa jej zmení spánok. Dobrá strava a starostlivosť o uši sú dôležité.
V poslednej časti našeho článku si zopakujeme dôležité informácie o sluchu mačiek. Zistili sme, že pochopenie rozdielu medzi sluchom človeka a mačky má veľký význam. Mačky dokážu zachytiť aj veľmi slabé zvuky. Táto schopnosť je pre ne veľkou výhodou v každodennej rutine. Starostlivosť zameraná na ich citlivý sluch zahŕňa výber správneho krmiva, ako je CricksyCat. Podľahnutie na správne hračky a potraviny môže obohatiť ich život. Dúfame, že náš článok vám dal užitočné informácie, ako sa starať o vašu mačku. Počúvanie ich potrieb a používanie kvalitných produktov zaručuje ich šťastie a zdravie.
Mačky počujú oveľa lepšie než ľudia. Zachytávajú zvuky, ktoré my nepočujeme. Zvukové vlny prejdú cez ucho mačiek a premenia sa na signály pre mozog. Mačky môžu mať problémy so sluchom ako infekcie, parazity alebo starnutie. Ak mačka často triase hlavou, škriabe si uši alebo ignoruje zvuky, môže mať problém so sluchom. Udržujte uši mačiek čisté a všímajte si znamenia infekcií. Strava zohráva veľkú rolu v citlivosti sluchu mačiek. Vyvážená strava podporuje zdravý sluch. CricksyCat je dobrá voľba, neobsahuje alergény ako kuracie mäso a pšenicu. Hry a výcvik s využitím zvukov stimulujú mozog mačiek. Pomáhajú zlepšovať ich sluch. Purrfect Life je bentonitová podstielka, ktorá kontroluje zápach a je ľahko údržbová. Odporúčame Jasper suché a Bill mokré krmivo pre zdravé mačacie uši.
Najnevyvinutejší psí smysl je čich. A hned na druhém místě je sluch. Ať už mají psi uši sklopené nebo vztyčené, všichni mají 17 svalů, které jim pomáhají naklánět ucho směrem za zvukem, a tak ho lokalizovat. Dokonce dokáží uzavřít své vnitřní ucho, aby se mohli soustředit jen na jeden jediný zvuk a zaměřit ho.
Některé zdroje uvádějí, že zatímco člověk slyší zvuky o frekvenci maximálně do 20 000 Hz, psi slyší až 65 000 Hz. Netopýři například slyší a vydávají frekvence až do 130 000 Hz, v mnohém tedy slyší váš pes netopýra jinak a o poznání lépe než vy. Pískání komára se pohybuje na frekvenci 17 000 Hz. Komára tedy většina z nás slyší velmi dobře i v pokročilém věku. „Píšťalku pro psy“ my lidé neslyšíme, ale oni ano. Samozřejmě jak sluch stárne (u lidí i u psů), frekvence, které zaslechne, se snižují.
Vědci z univerzity v Lyonu dokonce zkoumali 42 psů, jak přesně dokáží rozlišit jednotlivá slova a zjistili, že psi reagují i na změnu jediného písmenka ve slově. Podle jiných studií také přesně proto psi poznají blížící se bouřku - protože slyší vibrace vzduchu. Tyto nahrávky jsou jedním z kouzelných ukazatelů, co psi slyší a my lidé to ani nevnímáme.
Přemýšleli jste ale někdy nad tím, co pro psí chlupáče znamená stát se psem záchranářem? Že ne? Hezké počasí láká k delším výletům a pěším túrám. Pokud na ně s sebou berete svého chlupáče, vlastně tak trochu trénujete na dogtrekking, i když o tom ani nevíte.
Ačkoli je to dlouho, co ti čtyřnozí chlupáči žili divokým životem, stále v sobě mají hluboko zakořeněné zákony smečky. Není to naučené chování, potřeba žít ve smečce je dána geneticky. A pokud dnes žije pes v rodině, jsme jeho jedinou smečkou my.
Ať už je váš pes útěkář nebo ne, vždycky se vyplatí, aby měl na obojku vaše kontaktní údaje. Pokud má pes na obojku nebo kšírách vaše telefonní číslo a své jméno, případnému nálezci značně usnadníte práci, jak vás najít a kontaktovat.
Radost z prvních teplých slunečných paprsků a přicházejícího jara mají bezesporu i naši čtyřnozí přátelé. Na co si ale dát s prvními jarními dny pozor a jak je chlupáčům co nejvíc zpříjemnit?
Když je venku delší dobu počasí pod psa a dlouhé procházky nepřipadají v úvahu, moji chlupáči se pak doma začínají nudit a tropit neplechu. Vždycky se jim snažím vymyslet nějakou domácí aktivitu pro jejich zabavení.
Žebrá váš pes u stolu o jídlo? Loudí i u cizích lidí, když jste v restauraci? Pak byste měli vědět, že za to s téměř stoprocentní jistotou můžete vy sami. Pokud se pes naučí žebrat o lidské jídlo, je to výchovná chyba.
Nemusíte mít doma malou zoo jako já, abyste se zamýšleli nad případným potomstvem vašeho mazlíka nebo mazlíků. Rozhodnutí stát se z majitele chovatelem byste ale neměli brát na lehkou váhu. A rozhodně to není pro každého.
Vždy jsem si myslela, že své čtyřnohé parťáky znám do posledního chloupku, ale stále mě něco dokáže překvapit a stále je toho dost co se o nich učit. Některé mýty jsou ale tak zažité, že člověka ani nenapadne se nad jejich pravdivostí zamýšlet.
Přivolání je bezpochyby jeden z nejdůležitějších povelů, který by pes měl spolehlivě ovládat za každé situace. Nejčastěji psa přivoláváme na povel „ke mně“, ale můžeme ho dále zdůraznit píšťalkou.
Nejdukonalější sluch mají letouni (netopýři), kytovci a šelmy. Letouni jsou noční zvířata, která se při lovu ve tmě orientují sluchem. Produkují rychlé zvuky o vysoké frekvenci. Ty se odrážejí od předmětů zpět a jsou zachyceny ušními boltci a lebečními kostmi. V mozku jsou následně vyhodnoceny a organismus tak dostává informaci o vzdálenosti a velikosti objektu. Tento systém je označován jako echolokace a kromě letounů ho využívají i ozubení kytovci. Těm však chybí ušní boltec a vracející se zvuk je zachycen tukovou substancí v dutině spodní čelisti. Ucho savců je díky evoluci vyvinuto nejdokonaleji, ale i zde můžeme najít různá druhová specifika. U některých druhů například zcela nebo téměř zanikl ušní boltec, který by jim překážel (krtci, tuleni, lachtani, kytovci - narušení aerodynamiky těla při pohybu ve vodě). Naopak například ušní boltec slona afrického je rozměrný a zajišťuje i termoregulaci organismu.
Sluchová funkce se začíná rozvíjet u štěňat od 10. dne, u koťat od 5. dne života. Plně vyvinuta je kolem 5.-7. týdne života. Důležitou roli ve vývoji sluchové funkce a vzniku vrozené hluchoty hrají buňky cévnaté vrstvy vnitřního ucha. Zajišťují výživu vlastních vláskových bb., které vznikají ze stejného embryonálního základu (neuroektoderm) jako melanocyty. Melanocyty jsou rozvětvené buňky v kůži, které produkují pigment (melanin) a jsou zodpovědné za zbarvení kůže a srsti. Ucho není jen orgánem sluchu, ale také rovnováhy. V této části však bude popsána pouze jeho sluchová funkce. Adekvátním podnětem pro sluch jsou zvukové vlny o určité frekvenci a intenzitě. Frekvence se pohybuje u psů od 20 do 60 000 Hz u koček až do 70 000 Hz. Pro srovnání: u člověka je to od 16 do 20 000 Hz. Sluchové ústrojí slouží k zachycení, převodu, přeměně a analýze zvukových podnětů. Sluchovou schopnost psů zlepšuje jejich pohyblivý ušní boltec. Pomáhá svým pohybem vyhledat zdroj zvuku a díky tvaru nasměrovat zvukové vlny do zvukovodu. Pohyblivost zajišťují uchohybné svaly. Stručně můžeme říci, že zvukové vlny jsou zachyceny boltcem a vedeny zevním zvukovodem k bubínku, který je rozkmitán. Kmitání bubínku je přeneseno pomocí řetězu sluchových kůstek přes membránu oválného okénka na kapalinu v blanitém hlemýždi. Zevní a střední ucho zajišťuje převod vzdušných kmitů na chvění tekutiny ve vnitřním uchu. K diagnostice onemocnění ucha je možné kromě základního vyšetření otoskopem, příp. endoskopem doplněného o cytologii podle potřeby využít i modernější diagnostické metody, jako je RTG, počítačová tomografie - CT, magnetická rezonance - MRI. Onemocnění ucha, která mohou končit hluchotou, jsou mimo jiné jednoznačně nejčastěji záněty - podle lokalizace vnějšího, středního nebo vnitřního ucha. Při zánětech dochází (především u opakovaných otitis externa) k postupnému uzavírání zvukovodu (důsledek nadměrné produkce ušního mazu a zbytnění výstelky zvukovodu, v některých případech i jeho kalcifikace). Dále je možný přestup zánětlivé reakce na střední a vnitřní ucho (přes porušený ušní bubínek, Eustachovou trubicí) a vznik dalších příznaků. Chronické otitidy často mohou souviset s jiným celkovým problémem a je třeba k nim během diagnostiky a terapie přistupovat komplexněji. S léčbou otitid často souvisí i použití některých látek, jež jsou při poškození ušního bubínku více či méně nebezpečné z hlediska zachování sluchové funkce. Tumory - vyplňují zvukovod a brání tak přenosu zvuku do dalších částí ucha. U koček jsou časté nezhoubné nazofaryngeální polypy - především u mladších zvířat na rozdíl od ostatních tumorů, které jsou spojeny častěji s geriatrickým pacientem. Hluchota (surditas) - se dá popsat jako těžká porucha, až ztráta sluchu znemožňující příjem zvukových informací. Postihuje jedno nebo obě uši. Senzoneurální porucha senzorického snímání zvuku - kochleární defekty, příčinami jsou vrozené defekty, infekce, tumory, onemocnění CNS, ototoxické léky, senilní degenerativní změny. působení nadměrného hluku - trvalé nebo dočasné poškození sluchu, pokud je vystaveno hluku o intenzitě více než 100 dB (výstřel, ohňostroj, pneumatická sbíječka, startující letadlo…), dojde k poškození bubínku, sluchových kůstek, vláskových buněk. Hluchota vrozená - je dědičná a vyvíjí se okolo 4.-6. týdne věku. Postižení může být jedno- či oboustranné, kdy jednostranně hluchých zvířat se vyskytuje více. Přesná příčina není známa, ale jak bylo uvedeno výše, do značné míry to souvisí s bílou barvou srsti. Je rozšířená u koček a některých plemen psů - např. argentinská doga, australský honácký pes, bílý boxer, Bostonský teriér, dalmatin, Dobrman, Jack Russell teriér, louisianský leopardí pes, Německý ovčák, Parson Russell teriér a mnoho dalších. Hluchý jedinec ohrožuje nejen své zdraví, ale je nebezpečný i pro okolí. Hrozí riziko traumatického poranění zvířete, časté jsou autoúrazy (ohrožení zdraví samotného zvířete i účastníka provozu), dále riziko poranění zvířetem (lekavost může vyústit až v agresivitu). Pokud se stanete majitelem hluchého zvířete, musíte se obrnit trpělivostí a výcviku psa věnovat dostatek času.
Je jedinou možností objektivního zhodnocení funkce sluchu. Především u jednostranně hluchých jedinců je klinickou diagnostikou a pozorováním zvířete téměř nemožné hluchotu odhalit. Oboustranná hluchota se může projevovat absencí reakce na akustické podněty, obtížnou orientací, lekavostí, nervozitou, až agresivitou. Ve vrhu štěňat může mít méně zkušený chovatel potíže odhalit i oboustranně hluché jedince. Tito se díky ostatním zvládají snáze orientovat a zakrýt tak svůj handicap.
BAER (Brain-stem Audio Evocated Responzes) - zvukem evokované kmenové odpovědi. Jde o měření elektrické aktivity jednotlivých anatomických struktur sluchové dráhy, od vnitřního ucha až po střední mozek. Výsledkem je křivka. Zvířata se testují po dokončení vývoje sluchu (jak bylo uvedeno výše, nejlépe po dosažení 7. týdne života). Testování zahrnuje ve většině případů sedaci pacienta. Vždy u zvířat, kterým je vydáván certifikát o vyšetření na vrozenou hluchotu. Je potřeba, aby se zvíře během vyšetření nehýbalo, nevydávalo žádné zvuky a nedošlo tak ke zkreslení testu. Zde je zvíře klinicky vyšetřeno a podle potřeby je vyšetření doplněno o další preanestetickou diagnostiku, abychom minimalizovali rizika spojená s anestezií. Před zahájením testování (v případě testování štěňat na vrozenou hluchotu - následné vystavení certifikátu) musí být zvíře identifikováno (čip, tetování). Celý proces provedení vlastního BAER testu trvá přibližně 10 minut. Do kůže na čele pacienta jsou vpíchnuty velmi tenké elektrody spojené pomocí kabelu s vlastním přístrojem. Následně je do zvukovodu testovaného ucha vtlačeno sluchátko, pomocí něhož je ucho stimulováno zvukem o dané intenzitě a frekvenci. Zvuk prostupující uchem je přeměněn v elektrické impulzy probíhající sluchovou dráhou. U zdravých zvířat má křivka testovaného ucha typický průběh o několika vlnách představující průchod zvukového signálu mozkem. Není u všech zvířat stejná, ale má některé společné znaky - na rozdíl od zvířat postižených vrozenou hluchotou, kde je zaznamenán atypický průběh. Výsledek testu je vyhotoven ve dvou provedeních. Jedno je archivováno na našem pracovišti. Smyslem testování je vyřazení zvířat postižených vrozenou hluchotou z chovu a zabránění dalšího šíření této vady.
Pes je svorkové zviera. V modernej dobe ho možno vnímať ako skvelého tímového hráča. Pomáha nám pri love, práci či ako psychická opora. Akokoľvek jednoduché sa nám ich správanie a potreby niekedy zdajú, ich zmyslové schopnosti sú v porovnaní s našimi priam nadprirodzené.
Psy majú 5 zmyslov, ktorými je zrak, čuch, sluch, chuť a hmat. Zatiaľ čo hmat a chuť sú o niečo menej citlivé ako tie naše, čuch, sluch a zrak sú v niektorých aspektoch mnohonásobne citlivejšie.
Čuch: Nos psa je najdominantnejšia charakteristika tváre. Je to nástroj, ktorý ovláda aj mozog a spolu psovi určujú vnímanie sveta. U psa je to primárny a pravdepodobne najdôležitejší zmysel. U nás ľudí je najdôležitejší zrak, ten najviac komunikuje s naším myslením a tým pádom určuje, ako vnímame svet okolo nás. V mozgu sa nachádza takzvané stredisko rozlišovania pachových vnemov, ktoré je u ľudí v porovnaní so psami značne nevýrazné. Pre porovnanie, jeho váha je až 4 krát nižšia než u priemerného veľkého psa, pričom mozog takého psa sa rovná asi iba jednej desatine veľkosti ľudského mozgu. V podstate to značí, že psí mozog je primárne zameraný na potrebu analyzovania pachov a jeho schopnosť analyzovať pachy je 40 krát vyššia než u ľudí. Psy tak vedia rozoznať vône, ktoré my nemáme možnosť ucítiť, pretože náš mozog ich nie je schopný detekovať. Ich nos je preto až 10 tisíc krát lepší ako ten náš.
Profesionálne čuchové schopnosti psov radi využívame v službách národnej bezpečnosti či pri zachraňovaní stratených, uväznených v ruinách alebo aj pri hľadaní lavínovým obetí. Dokonca aj novodobá technika niekedy nie je schopná nahradiť neobyčajne citlivé schopnosti psov rozlišovať pach.
Citlivosť psieho nosa je zaujímavá aj pre medicínu. V roku 1989 vyšla zrejme prvá správa spomínajúca schopnosť psa detekovať rakovinu v počiatočnom štádiu. Bola uverejnená v časopise Lancent, lékarmi Hywel Williams a Andres Pembroke, ktorí spomínajú prípad, kedy pacientku upozornil pes na pigmentovú škvrnu na stehne. Táto škvrna sa po vyšetrení ukázala, ako zhubný melanóm. Lekári v článku vyhlásili, že pes pacientke zachránil život tým, že ju prinútil vyhľadať odbornú pomoc. Ako to ten pes mohol vycítiť? Zhubné nádory produkujú jedinečný pach (vytvárajú odlišné bielkoviny), ktorý je pre človeka nezistiteľný, no pre psa ľahko rozlíšiteľný.
Týmto prípadom sa začal zaoberať policajný psovod Duane Pickel a ujal sa výcviku psov na detekovanie vážnych ochorení skôr, ako by bolo neskoro. Dokázalo sa, že psy môžu byť vycvičené tak, aby odhalili rakovinu a iné choroby u ľudí. Rakovinové bunky uvoľňujú iné metabolické splodiny, ako zdravé bunky v ľudskom tele. Psy môžu dokonca vyňuchať rakovinové bunky jednoducho tým, že ovoňajú niečí dych (rakovina pľúc), moč (rakovina prostaty), kožu (rakovina kože), sliny (tuberkulóza), či rozpoznať príchod rôzneho typu záchvatu. Psí čuch dokonale spolupracuje s mozgom a je schopný rozlúštiť aj miniatúrne rozdiely vo vôňach. Zároveň sa dokáže rýchlo naučiť čo je alebo čo nie je dôležité.
Sluch: Zaznamenanie zvuku závisí od jeho vlastností, ako je intenzita, množstvo zvuku a v neposlednom rade frekvencia. Jednotlivé tóny znamenajú variácie tlaku vyskytujúce sa prevažne v pravidelnom rytme. Tento jav je nazývaný ako vlnenie alebo zvuková frekvencia vĺn. Samotná frekvencia zvuku určuje dĺžku rozmedzia vlnenia, čím vznikajú aj rozdiely vo vnímaní výšky daného tónu.
V porovnaní s nami majú psy oveľa citlivejší sluch na vysoké a nízke tóny. Schopnosť vnímať tieto tóny závisí od veľkosti psa, primárne veľkosti ich hlavy. U väčších plemien, s veľkými hlavami a ušami, je vnútorná stavba zvukovodu väčšia a aj samotné zvukovody sú ďalej od seba, čo im umožňuje lepšie vnímať nízke tóny. Naopak, u malých plemien sú zvukovody citlivejšie na vysoký zvuk, pretože úzke chodby lepšie zachytávajú vysoké tóny.
Vďaka tomu, že psy rozpoznávajú zvuky s frekvenciou, ktorú človek nedokáže vnímať, sú schopné nájsť živé osoby v ruinách, pod lavínami, pretože počujú ultrazvuky, ktoré prichádzajú spopod rôznych hlbokých vrstiev. Niektoré psy, pomocou sluchu dokážu predvídať blížiace sa zemetrasenia, lavíny či iné prírodné katastrofy skôr, než k ním dôjde. Príhody, kedy psy svojím správaním upozornili na prírodnú katastrofu vyvolali špekulácie, že psy majú schopnosť vnímať aj elektrostatické zmeny či jemné vibrácie pôdy, no v podstate sa jedná o veľmi citlivé vnímanie hlbokých tónov vyvolané pohybmi hmôt pod povrchom zeme.
Popri týchto fyziologicky dokázaných faktoch ľudia spomínajú aj vlastné skúsenosti, kedy tvrdia, že psy majú aj “šiesty zmysel”. A to schopnosť predvídať nešťastie, predvídať príchod člena rodiny alebo vnímať či poukázať na nadprirodzené javy. Dôkazy týchto skúseností sú zatiaľ iba subjektívne a je veľmi ťažké ich vedecky potvrdiť.
Označovať mačku za malého psa je nezmysel. Je to ako miešať hrušky a jablká. Mačky a psy majú skrátka pramálo spoločného, vyžadujú úplne odlišnú starostlivosť, potravu i pozornosť. Prvý a často počuť omyl je ten, že mačky a psy majú podobne vyvinuté čuchové zmysly. Pravda je, že ako mačka, tak pes, majú čuch vyvinutý oveľa lepšie ako človek, ktorý má cca 15 miliónov čuchových receptorov. Psie čuch je ale výrazne citlivejšie a vyvinuté ako ten mačacie. Pre porovnanie uveďme, že pes má až 200 miliónov čuchových receptorov, mačka trikrát menej - približne 65 miliónov. Podobný pomer je aj u vnímanie chuti. Psy majú až 1700 chuťových pohárikov, kdežto mačka pouhých 500. Najväčší gurmán je samozrejme človek, ktorého chuť ovplyvňuje až 9000 receptorov. Čo sa týka zraku, ten má u oboch zvierat skôr vedľajšiu funkciu. Farba nemá pre psa ani pre mačku žiadny význam pri výbere a príťažlivosti potravy. Podľa mnohých vedeckých štúdií môžeme psie zrak prirovnať ku zraku farboslepých ľudí, čo ale zďaleka neznamená, že vidí iba odtiene čiernej a bielej. Ich svet sa skôr odohráva v šedých, žltých a modrých odtieňoch. Jediným zmyslom, v ktorom má mačka oproti psovi navrch, je sluch. Ten má mačka oveľa ostrejší, už len kvôli tomu, že v prírode musí byť oveľa ostražitejší.
Často v spoločnosti počúvame aj ďalšie viac či menej bizarné mýty, ktoré majú s realitou pramálo spoločného. Napríklad to, že mačka udržuje rovnováhu vďaka fúzom. Samozrejme to nie je pravda. Fúzy sú u mačiek orgánom hmatu a s rovnováhou nemajú nič spoločné. Mačka a pes majú takmer totožný tráviaci systém, preto im môžeme dávať rovnaké krmivo Tento mýtus je samozrejme tiež nepravdivý, ba čo viac, je pre zdravie vášho zvieraťa nebezpečný. V prvom rade je mačka na rozdiel od psa striktné mäsožravec. "Mačacie trávenie je rýchle a čreva krátka, čo vyžaduje vysoko stráviteľnú potravu bohatú na bielkoviny." Hovorí MVDr. Dagmar Tarkošová zo spoločnosti Royal Canin . Mačka žerie aj pije často a v malých dávkach, pokojne aj 15x denne, preto dbajte na to, aby mala ako vodu, ako krmivo neustále k dispozícii. U psov sa naopak dostáva potrava do žalúdka vo veľkých kusoch, pretože pes hltá. Nielenže pes nemá podobný tráviaci systém s mačkou, ale rozdiely existujú aj medzi jednotlivými psími plemenami. "Malé plemená musia mať energeticky bohaté krmivo, naopak u väčších psov by krmivo malo byť energeticky vyvážené, napríklad labradorský retríver máva sklony k obezite," dopĺňa Tarkošová.
Pozrite si tréning policajných psov
Zatiaľ čo psi a mačky majú odlišné zmysly a schopnosti, sú obaja skvelými spoločníkmi pre ľudí. Pes je obvykle viac lojálny a oddaný svojmu majiteľovi a často sa používa na rôzne účely, ako napríklad na ochranu alebo na pomoc pri práci. V každom prípade, nezávisle od toho, či máte radšej psa alebo mačku, obaja sú skvelými spoločníkmi pre ľudí a môžu byť nádherným doplnkom vášho života.
Ak sa rozhodnete adoptovať si psa alebo mačku, je dôležité si uvedomiť, že to nie je len záväzok na krátky čas. Pri výbere domáceho zvieraťa je tiež dôležité zvážiť váš životný štýl a potreby zvieraťa. Psi potrebujú viac pohybu a interakcie s ľuďmi, zatiaľ čo mačky sú zvyčajne šťastnejšie, keď majú svoj priestor a čas na odpočinok. Vzhľadom na to, že zvieratá nám poskytujú tak veľa lásky a radosti, mali by sme sa snažiť vrátiť aspoň časť tohto obdarovania a zaobchádzať s nimi s rešpektom a starostlivosťou.