Nemecký boxer: Charakteristika plemena

Nemecký boxer je plemeno psa, ktoré bolo vyšľachtené v Nemecku v 19. storočí. Jeho predkom bol brabantský býkohryz, ktorý bol používaný na lov veľkých zvierat, ako sú medvede a divoké prasiata. Vďaka svojej širokej papuli sa do koristi zahryzli a držali ju, kým neľahla k zemi. V stredoveku boli býkohryzy rozšírené vo viacerých európskych krajinách a boli primárne používané na lov divokej zveri. V 16. až 18. storočí boli tieto psy v Anglicku používané aj pri bojoch v ringu. Vďaka svojej širokej papuli sa často zahryzávali do obetí tak dlho, kým neležala na zemi. Pre chov, ktorému sa vtedy venovali hlavne poľovníci, boli vybraní takí jedinci, ktorí mali naozaj širokú tvár s výrazným ňufákom. Opis týchto býkohryzov pochádza od Georga Franze Dietricha z Winckellu a spomína toto plemeno vo svojej knižke „Príručka pre poľovníkov a milovníkov lovu“ z roku 1820, pričom vlastne popisuje súčasný vzhľad boxera: „Býkohryz nie je veľmi veľký, ale silný, odvážny pes, s pevnou, krátkou hlavou. Chytí všetko, na čo je vyslaný. Je ale ťažký. Uši im boli kupírované, rovnako ako chvost. Obe veci sa vykonávajú vo veku 6 týždňov. Ich zákernosť a agresia môžu byť pre človeka a iné zvieratá nebezpečné. Z tohto dôvodu je toto plemeno vo viacerých krajinách zakázané chovať.“ Zatiaľ čo opis vzhľadu a stavby tela je súčasným boxerom veľmi podobný, povaha sa diametrálne odlišuje od takého nemeckého boxera, ako ho poznáme teraz, teda ako rodinného psa, ktorý je prchký len výnimočne. Táto zmena charakteru súvisí s príchodom strelných zbraní, kvôli ktorým sa pes pri vlastnom love stal prebytočným a ich lov sa výrazne obmedzil. Prostredníctvom kríženia s anglickým buldogom sa ľudia v 19. storočí snažili vyšľachtiť nové plemeno, ktoré by síce pripomínalo svojho predchodcu, ale bol by charakterom diametrálne odlišný a schopný fungovať v domácom prostredí. V roku 1985 založili pôvodcovia tejto novej rasy v Mníchove prvý Klub pre boxerov. Označenie nemecký boxer pochádza z označenia „Bierboxer (pivný boxer)“, ktoré sa používalo v Mníchove. Mníchovskí chovatelia mali pred sebou už dlho obraz toho, aký by pes mal byť: „Pekný, elegantný rodinný pes bez permanentnej túžby po love a bez hrôzu budiacej nenávisti.“ V podstate je tento štandard vzniknutý v roku 1905 v klube boxerov platný dodnes. Klub boxerov so sídlom v Mníchove je za stanovenia plemenných štandardov stále zodpovedný. Okrem toho prijal aj normy z FCI. Zatiaľ čo boxer, ktorý bol od roku 1924 oficiálne uznávaný ako služobný pes, bol spočiatku vyšľachtený ako pracovný pes, k tomuto pôvodnému účelu je však v súčasnosti využívaný len zriedka. Stojí za zmienku, že členovia klubu boxerov - aj napriek počiatočnému zámeru vychovávať psa pre prácu - mali stále na mysli aj povahu psa a v dlhej histórii plemena nebol nikdy vyšľachtený len za účelom krásy alebo výkonu. Tak sa mohli u boxera vyvinúť mnohé pozitívne stránky jeho povahy. Celosvetovo známym sa toto plemeno stalo v 30. rokoch, keď sa kynologička Friederun Stockmann zúčastnila so svojimi boxermi „vom Dom“ mnohých výstav aj udelení cien. So svojím boxerom Lustigom vom Dom postavila Stockmann základný kameň pre chov boxerov a učinila jedno z najznámejších a najobľúbenejších na svete. Okrem prvého klubu boxerov v Mníchove existuje dnes mnoho spolkov na celom svete, ktoré sa venujú chovu boxerov. Ako doplnok k národným majstrovstvám a majstrovstvám sveta zariaďujú zemské a miestne skupiny tohto klubu aj pravidelné náhľady do chovov a skúšky výkonnosti.

Boxer je stredne veľký, svalnatý pes atletickej stavby tela. Je to živý, priateľský a otvorený pes, stále v dobrej nálade, ktorý však v prípade potreby vie byť aj náležite ostrý. Je mimoriadne vhodný do rodín s deťmi, pre ktoré je tým najlepším spoločníkom. Boxer patrí k obľúbeným plemenám a je skvelým rodinným psom. Je rovnako dobrým strážnym či záchranárskym psom. Je to pes, ktorý sa ochotne podriadi rodinnému životu a veľmi ľahko sa učí. Môžeme ho zaradiť medzi plemená, ktoré sú nekomplikované. Verne stojí po boku človeka za každých okolností. Vďaka svojej vyrovnanej a vernej povahe sú skvelými spoločníkmi aj v rodinách s deťmi. Jeho obrovská trpezlivosť nemá konca a naozaj toleruje aj deti, ktoré sa voči nemu chovajú bezohľadne. Ako milujúci rodinný pes je opatrný a pozorný voči rôznym podnetom, ktoré by mohli narušiť rodinnú idylku. K cudzím ľuďom je boxer obozretný a skôr si udržuje odstup, než by sa správal agresívne. Je pripravený brániť svoju rodinu za každých okolností. Odvaha a neohrozenosť z neho robia dobrého dozorcu. Boxer nikdy nereaguje bezdôvodne agresívne a nikdy nezaútočí bez jasného dôvodu.

Boxer je stredne veľký pes pôvodne pracovného plemena. Aj keď je boxer nekomplikovaný a priateľský, potrebuje pozornú a dôslednú výchovu, aby sme dosiahli presne tie pozitívne vlastnosti plemena. Prirodzene zvedavá povaha ho predurčuje byť dobrým žiakom. Patrí medzi tvrdohlavé plemená, preto je dôležité používať pozitívnu metódu výchovy formou hry a humoru. Hrubé a silené metódy sa neodporúčajú. Ak sa pes cíti dobre, budete sa cítiť aj vy v jeho spoločnosti, keď vám ukáže svoju vernosť.

Vzhľad

Boxer je stredne veľký, hladkosrstý, zavalitý pes, s krátkou kvadratickou stavbou. Svalstvo má suché, mohutne vyvinuté a plasticky vystupujúce. Pohyb je živý, plný sily a elegancie. Psi merajú v kohútiku 57 až 63 cm, feny 53 až 59 cm. Hmotnosť psov je približne 30 kg a fen okolo 25 kg. Na dobre stavaného boxera v špičkovej kondícii je úžasný pohľad. Samec môže mať v ramenách až 62 cm, samice sú menšie. Ich svaly sa vlnia pod krátkou, priliehavou srsťou. Tmavohnedé oči a zvrásnené čelo dodávajú tvári ostražitý, zvedavý výraz. Srsť môže byť plavá alebo žíhaná, s bielymi znakmi. Boxeri sa pohybujú ako športovci, po ktorých sú pomenovaní: hladko a ladne, so silným ťahom vpred. Boxer je stredne veľké plemeno hladkej srsti a mohutnej stavby tela. Hlava dodáva boxerovi charakteristický vzhľad. Musí sa proporčne hodiť k telu psa. Nesmie sa zdať príliš ľahká ani ťažkopádna. Papuľa by mala byť čo najširšia a najsilnejšia. Nos je široký a čierny, mierne vyhrnutý. Oči sú tmavé, nie príliš malé. Výraz prezrádza inteligenciu a energiu, nemá pôsobiť hrozivo ani príliš prenikavo. Uši majú primeranú veľkosť, sú nasadené ďaleko od seba na najvyššej časti hlavy. Telesná skladba boxera je štvorcová, čo znamená, že výška kohútika odpovedá dĺžke tela. Silný okrúhly krk sa tiahne v elegantnom oblúku od tylu k ramenám. Chvost a uši sú prirodzené. Kupírovanie uší, pri ktorom sú šteňatám v 7. týždni odobraté ušnice, je od roku 1986 v Nemecku zakázané. Ani chvost nesmie byť skrátený - aj tento zákrok je už od roku 1998 zakázaný. Ale pretože tieto zákony nie sú platné vo všetkých krajinách, môžete aj v Nemecku stretnúť psa privezeného zo zahraničia s kupírovanými ušami alebo chvostom. Podľa stanov FCI nie je kupírovaný chvost alebo uši vnímané ako vada, hoci je kupírovanie z dôvodu skrášľovania zvieraťa odmietané. Ponechaný prirodzený chvost a uši sú vysoko posadené a priliehajú líca veľmi tesne. Tmavé oči s čiernymi okrajmi viečok prepožičiavajú boxerom ich charakteristický energický výraz.

Hlava

Hlava vytvára špecifický výraz boxera, musí byť v správnom pomere k telu a nesmie pôsobiť ani príliš ľahko ani ťažkopádne. Papuľa má byť široká a mohutná. Pri pohľade zo všetkých strán musí byť papuľa vždy v správnom pomere k temenu, t.j. nikdy nesmie byť príliš malá. Má byť suchá, teda bez záhybov. Prirodzené sú ale záhyby, ktoré sa tvoria na temene, keď nastavuje uši, alebo ak nie sú uši kupírované, pri zvýšenej pozornosti. Od koreňa ňucháča na obe strany prebiehajúce záhyby sú stále zreteľné. Lebka: temeno má byť úzke a hranaté. Je mierne klenuté, ani okrúhle a krátke, ani ploché a široké, zadná časť príliš vysoká. Čelový sklon: čelo vytvára k chrbtu nosa výrazný odskok. Ňucháč: je široký a čierny, celkom mierne vyhrnutý, široké nosné dierky. Papuľa: má byť mohutne vyvinutá, v troch dimenziách priestoru, teda ani špicatá, úzka, krátka alebo plochá. Jej stavbu ovplyvňuje: tvar čeľustí, postavenie očných zubov, vlastnosti pyskov. Očné zuby musia stáť ďaleko od seba a byť dlhé, čo robí prednú stranu papule širokú a skoro kvadratickú a tvorí s chrbtom nosa tupý uhol. Vpredu leží okraj horných pyskov na okraji spodných pyskov. Očné zuby a rezáky spodnej čeľuste nesmú byť viditeľné pri zavretej papuli, takisto nesmie boxer pri zavretej papuli ukazovať jazyk. Pysky: dotvárajú stavbu papule. Chrup: sánka presahuje hornú čeľusť a je mierne vyklenutá nahor. Boxer má predhryz. Horná čeľusť je široká v nasadení a smerom dopredu sa iba mierne zužuje. Chrup je zdravý a silný. Líca: sú primerane vyvinuté k mohutnej lebke bez toho, aby výrazne vystupovali. Oči: tmavé oči nie sú malé, nevystupujú, ani nie sú hlboko uložené. Výraz prezrádza energiu a inteligenciu, nesmie byť hrozivý alebo pichľavý. Uši: nekupírované uši majú primeranú veľkosť, sú nasadené ďaleko od seba, na najvyšších miestach hlavy, v pokoji ležia na lícach.

Telo

Krk: horná línia prebieha v elegantnom oblúku od výrazného nasadenia šije po kohútik. Telo: kvadratické. Kríže: mierne klesajúce, plocho zaoblené a široké. Hrudník: hlboký, siaha po lakte. Hĺbka hrudníka dosahuje polovicu výšky v kohútiku. Dobre vyvinuté predhrudie. Spodná línia: prebieha v elegantnom oblúku dozadu. Zadok: veľmi svalnatý, svalstvo veľmi tvrdé a plasticky vystupujúce. Stehná: dlhé a široké. Päty: mocné, dobre vyznačené, ale nie prehnané.

Farba srsti

Farba: žltý alebo pásikavý. Žltá sa vyskytuje v rôznych odtieňoch od svetložltej po tmavú jeleniu červenú, ale najkrajšie sú stredné odtiene žltočervenej. Čierna maska. Pásikavý variant má na žltom podklade vo väčších odstupoch rebrá sledujúce tmavé alebo čierne pásiky. Základná farba a pásiky sa musia výrazne odlíšiť. Nemecký boxer získava svojich priaznivcov nielen vďaka všestrannosti, ktorá je pre neho typická, ale tiež vďaka nezameniteľnému vzhľadu. Charakteristická je predovšetkým jeho hlava so štíhlou, hranatou lebkou a čo možno najviac širokými, silnými čeľustnými kosťami. Typický je pre neho tzv. predkus, pričom spodná čeľusť smie presahovať hornú čeľusť len o toľko, aby pysky mierne zakrývali špičáky. Tmavá farba na ňufáku sa nápadne odlišuje od farby zvyšku tela. Boxery sú podľa FCI štandardov prípustné v zlatej alebo žíhanej variante. Zlatá základná farba zahŕňa škálu od svetlo až po tmavo zlatú, pričom za štandard je považované červenožlté stredné tónovanie. U žíhaných jedincov musia byť jasné zreteľné čierne alebo tmavé pruhy. Biele sfarbenie smie pokrývať maximálne 1/3 tela. Krátka, hladká a tesne priliehavá srsť zdôrazňuje silnú a svalnatú postavu boxera. Aj kvôli jeho mohutnosti pôsobí boxer hociako, len nie neohrabane alebo ťažkopádne. Živé pohyby, pri ktorých si prídu na svoje svalnaté nohy, nechávajú vyniknúť tohto psa v celej svojej kráse.

Povaha a správanie

Boxer má mať silné nervy, má byť sebavedomý, pokojný a vyrovnaný. Jeho povaha je veľmi dôležitá a vyžaduje starostlivú výchovu. Jeho oddanosť a vernosť voči pánovi a jeho rodine, ostražitosť a neohrozená statočnosť v úlohe obrancu sú oddávna známe. Je bezstarostný v rodine, ale nedôverčivý k cudzím, veselý a priateľský pri hrách, ale neohrozený, keď je to potrebné. Ľahko sa cvičí vďaka svojej schopnosti podriadiť sa, rozhodnosti a odvahe, prirodzenej ostrosti a čuchovým schopnostiam. Pri svojej nenáročnosti a čistotnosti je rovnako vhodný pre rodinu aj ako obranár, sprievodný alebo služobný pes. Boxer je veľmi aktívny a temperamentný pes. Nebudú dobrou voľbou pre ľudí so sedavým životným štýlom. Vyžadujú každý deň veľa pohybu. Milujú dlhé a energické prechádzky, športujú spolu so svojim opatrovníkom a hrajú sa radi vonku na čerstvom vzduchu. Boxer je inteligentný, veľmi rád sa učí a dokáže sa podriadiť a prispôsobiť novým situáciám, je vhodný pre rôzne druhy športu, od výcviku až po obratnosť. Potrebuje mnoho pohybu, preto je treba mu ho zabezpečiť. Není na škodu prihlásiť boxera do psí školky a neskôr školy, bude to brať ako zábavné rozptýlenie a zároveň sa naučí sebekontrole. Je vhodné jej dlhodobo vychovávať. Boxer miluje ľudskú spoločnosť a pohladenie. Ak to nedostane v uspokojivom množstve, môže byť nástojčivý a bude vyžadovať pozornosť. Ak nie sú pripravení na to, že ostanú sami, môžu mať problémy so správaním. Od šteniatka by si mali zvyknúť na samotu pri absencii opatrovníka. Boxeri sú veľmi pripútaní ku všetkým členom ľudskej rodiny. deťmi. Voči najmladším členom rodiny prejavujú veľkú jemnosť a trpezlivosť. psích pestúnov“. Napriek tomu by s nimi deti nemali zostať bez dozoru. Pes, ktorý má zlé skúsenosti, môže zle reagovať. Okrem toho boxeri sú dosť veľké psy. Počas hry môžu dieťaťu neúmyselne ublížiť. Boxer prejavuje nedôveru voči cudzím ľuďom. To v kombinácii s odvahou a ostražitosťou z nich robí vynikajúcich obrancov záhrady a rýchlo vás informuje o prítomnosti nepozvaného hosťa. Ak boxer považuje členov svojej ľudskej rodiny za nebezpečných, môže byť veľmi zatrpknutý. S týmto psom by sa malo vždy chodiť na vodítku, pokiaľ nie sú držané v obmedzených priestoroch. To je veľmi dôležité kvôli ich loveckým sklonom a možnosti prenasledovať potenciálnu obeť. V prípade takéhoto správania by mal mať pes na obojku umiestnený adresár s údajmi majiteľa. Najlepšie je však začipovať zviera a sledovať presnú polohu psa v aplikácii nainštalovanej na smartfóne, tablete alebo počítači. Boxeri majú ťažké vzťahy s ostatnými domácimi miláčikmi.

Boxeri sú preslávené svojou nekonečnou energiou, majú priateľskú povahu, milujú zábavu a dokážu sa radovať zo všetkého, čo ich obklopuje. Je to však aj veľmi krotké a prítulné plemeno psa, ktoré si k svojim majiteľom vytvára silné puto. Po troche výcviku sa tiež dobre hodia k deťom. Boxery sa obvykle k ľuďom vo svojom okolí správajú veľmi opatrne a ohľaduplne. Pretože môžu byť niekedy trochu búrlivejšie, než by samé chceli, je najlepšie držať ich ďalej od tých najmenších - len pre istotu. Inak sú boxery známe ako veľmi dôveryhodné plemeno psa. Boxery sú ochranárske a verné plemeno - budú neohrozene štekať na čokoľvek, čo vnímajú ako hrozbu pre svoju ľudskú svorku. Aj keď pravdepodobnosť, že cudzieho človeka skôr oblížu, je veľmi vysoká. Napriek tomu sú dobrými strážnymi psami.

Boxer si zachováva šteňací temperament po celý život, čo z neho robí poriadnu výzvu! Je energický, silný a verný - výborný rodinný pes pre dospelých aj deti. Môže však byť dosť divoký, a preto nemusí byť ideálny do domácnosti s veľmi malými deťmi alebo tam, kde majitelia nemajú dostatok času venovať mu pozornosť a zabezpečiť mu dostatok pohybu - boxer sa totiž veľmi rýchlo začne nudiť. Je nebojácny a sebavedomý, nepúšťa sa do konfliktov bez dôvodu, no v prípade potreby sa vie výborne brániť.

Zdravie a starostlivosť

Priemerná dĺžka života boxerov je 10 - 11 rokov. Tieto psy majú priemerné zdravie. Zástupcovia tohto plemena môžu bojovať s určitými ochoreniami. Medzi najčastejšie zdravotné problémy boxerov patria: dysplázia bedrového kĺbu (menej často lakťový kĺb), zápal horných dýchacích ciest a srdcové choroby (subvalvulárna stenóza aorty SAS), dilatačná kardiomyopatia (DCM), stenóza pľúcnej chlopne (PS), arytmogénna kardiomyopatia pravej komory (ARVC). Boxeri vykazujú predispozíciu na krútenie žalúdka, rakovinu, kontaktné, inhalačné a potravinové alergie. Môže sa u nich tiež vyvinúť spondylóza. Jedná sa o nevyliečiteľné ochorenie, ktoré vedie k tvorbe kostných degenerácií v vertebrálnych telách a kĺboch chrbtice, následkom ktorých je v priebehu času paréza a paralýza. Okrem toho sú boxeri psy s nízkou odolnosťou voči nepriaznivým poveternostným podmienkam. Zle sa vyrovnávajú s nízkymi a vysokými teplotami. Preto sa neodporúča držať ich stále vonku. Boxer nevyžaduje žiadnu zvláštnu starostlivosť. Srsť aj keď je krátka, je potrebné pravidelne česať vhodne vybraným hrebeňom. Pes by sa mal česať raz týždenne, a ešte častejšie v období zvýšeného pĺznutia - na jar a na jeseň. Je potrebné systematicky čistiť uši a oči. Najlepšie je použiť na to špeciálne prípravky. Výrobkami na čistenie očí by sa mali tiež čistiť kožné záhyby pod očami a na lícach, kde sa hromadia nečistoty. Boxer by sa mal kúpať podľa potreby a používať na to šampón pre krátkosrsté psy. Ak je to potrebné, je treba pristrihnúť aj jeho pazúry.

Je veľmi dôležitá kvalitná strava, ktorá obsahuje vyššie percento mäsa a podľa možností by sa v strave nemali nachádzať obilniny. Stravu dospelému psovi by sme mali dávať 2x denne. Najvhodnejším stravovaním pre psov je barf ale z hľadiska času často siaham po granulách. Boxer je veľmi kontaktný a vyžaduje spoločnosť človeka alebo iného psa. Srsť boxera je krátka, čo ho predurčuje skôr pre interiér, ale pri správnych podmienkach a výžive môže byť chovaný aj v exteriéri. Spotreba krmiva závisí od telesnej aktivity a ustajnenia, ale v priemere sa pohybuje okolo 400 g granúl na deň, čo predstavuje približne 40 eur mesačne. Zdravotná starostlivosť zahŕňa v ideálnom prípade len očkovania a zdravotné vyšetrenia pred chovným využitím (100-150 EUR). U boxera, ako u väčšiny veľkých plemien, sa vyskytujú problémy pohybového aparátu, dysplázia bedrových kĺbov a spondylóza chrbtice. V porovnaní s inými plemenami je u boxerov zvýšený výskyt rôznych foriem ochorenia srdca, ktoré sa objavujú so zvyšujúcim sa vekom. V ústnej dutine sa na ďasnách objavujú nezhubné výrastky, tzv. epulisy. U psov s mimoriadne hlbokým hrudníkom hrozí riziko torzie žalúdka. Podobne ako u ostatných brachycefalických plemien treba byť opatrný pri vysokých teplotách, lebo môže dôjsť k prehriatiu. Z ochorení obličiek je to juvenilná renálna dysplázia (JRD), pri ktorej dochádza k zlyhaniu obličiek do 2 rokov. Zdravotné vyšetrenia nie sú zárukou, že sa ochorenia nevyskytne, ale jedinci po zdravých rodičoch majú nižšie riziko výskytu. Najlepším ukazovateľom je dlhovekosť predkov spojená s vysokou aktivitou (napr. Boxer je stredne veľký pes pôvodne pracovného plemena. Aj keď je boxer nekomplikovaný a priateľský, potrebuje pozornú a dôslednú výchovu, aby sme dosiahli presne tie pozitívne vlastnosti plemena. Prirodzene zvedavá povaha ho predurčuje byť dobrým žiakom. Patrí medzi tvrdohlavé plemená, preto je dôležité používať pozitívnu metódu výchovy formou hry a humoru. Hrubé a silené metódy sa neodporúčajú. Ak sa pes cíti dobre, budete sa cítiť aj vy v jeho spoločnosti, keď vám ukáže svoju vernosť. Boxer je akčným psom a potrebuje mať dostatok pohybu a pozornosti. Miluje prechádzky s rodinou a tiež pohyb na čerstvom vzduchu. Boxer si presne pre svoju veselú a šialenú povahu rozumie s deťmi, ktoré sa s ním hrajú a vedia mu vybiť energiu. V rodine s deťmi sa cíti ako ryba vo vode, pričom nemá problém ani s veľmi malými deťmi. Boxer je veľmi kľudný a vyrovnaný, dokonale zvláda kolísanie nálad malých detí. Problémy môžu nastať u šteniatka boxera, ktoré môže ostať vystrašené a báť sa, ale časom si zvykne.

Boxeri sú veľkí gurmáni. Vtipne sa o nich hovorí ako o „štvornohých vysávačoch“. Za žiadnych okolností by ste im nemali nechať v miske s porciou jedla na celý deň. Denný dopyt energie by mal byť rozdelený na 2 - 3 porcie a podávaný v pravidelných intervaloch. Pri nenásytnosti boxerov by všetko jedlo v miske zmizlo veľmi rýchlo.

Je treba sa vyvarovať prechladnutia psa, na ktoré je poněkud náchylný. U Nemeckého boxera bola zaznamenaná spondylóza, degenerácia medziobratlových kloubů, přičemž v pokročilé fázi této choroby může pes zcela ochrnout. V současné době je výskyt spondylózy veterinárně kontrolován a je značná snaha o eliminaci choroby v rámci chovu.

tags: #nemecky #boxer #charakteristika #plemena