Počas letných horúčav sa ľudia môžu ochladiť potením, ľahším oblečením alebo sprchou. Psy majú možnosti regulácie telesnej teploty obmedzenejšie. Ochladzujú sa predovšetkým zrýchleným dýchaním s otvorenou papuľou, pri ktorom sa z ich dýchacích ciest odparuje voda. V menšej miere odvádzajú teplo aj cez vankúšiky na labkách. Prehriatie pritom nehrozí iba v rozpálenom aute. Nebezpečne vysoká teplota môže vzniknúť aj v nevetranom byte, podkrovnej izbe, presklenej lodžii či v miestnosti, do ktorej počas väčšiny dňa svieti slnko. Riziko sa zvyšuje pri vysokej vlhkosti, pretože odparovanie vody z dýchacích ciest je v takom prostredí menej účinné.
Srsť psa nie je iba prekážkou pri ochladzovaní. Do určitej miery vytvára izolačnú vrstvu a chráni telo pred vonkajším teplom aj slnečným žiarením. Ani tá však nedokáže zabrániť prehriatiu, ak pes zostane príliš dlho v horúcom prostredí alebo sa počas horúčavy intenzívne pohybuje.
Čo robiť so psom počas horúčav?
Pes, ktorému začína byť príliš teplo, môže byť nezvyčajne nepokojný. Opakovane si líha a vstáva, prechádza z miestnosti do miestnosti alebo vyhľadáva chladnejšie povrchy. Často si ľahne na dlažbu v kúpeľni, k dverám, pod posteľ alebo do zatieneného kúta. Takéto správanie samo osebe ešte nepotvrdzuje úpal. Nepokoj môže súvisieť aj so stresom, bolesťou alebo iným zdravotným problémom. Počas horúceho dňa ho však netreba prehliadať, najmä ak pes zároveň výrazne dychčí, sliní, je slabý alebo sa správa inak než zvyčajne.
Dychčanie je prirodzený spôsob ochladzovania. Po pohybe alebo vzrušení preto nemusí znamenať zdravotnú komplikáciu. Varovné je, ak je veľmi intenzívne, pokračuje aj po premiestnení do chladnejšieho prostredia alebo sa postupne mení na namáhavé dýchanie.
Niektoré psy sú ohrozené viac: šteňatá, staršie psy a zvieratá trpiace ochorením srdca, pľúc alebo dýchacích ciest. Rizikové môže byť prehriatie aj u psov s nadváhou, veľmi hustou srsťou alebo zhoršenou pohyblivosťou. Medzi najohrozenejšie patria plemená so skrátenou papuľou. Ich dýchacie cesty môžu byť zúžené, a preto sa nedokážu dychčaním ochladzovať rovnako účinne ako psy s dlhšou papuľou. Nebezpečná však môže byť aj fyzická aktivita zdravého psa. K prehriatiu môže dôjsť počas behu, aportovania, výcviku či dlhej prechádzky. Pes zaujatý hrou nemusí svoju aktivitu včas prerušiť, a preto musí jeho záťaž kontrolovať majiteľ.
Sledujte dýchanie, slinenie aj celkové správanie
Pri zhoršujúcom sa prehriatí už pes iba nehľadá chladné miesto. Môže veľmi intenzívne a namáhavo dýchať, nadmerne sliniť alebo odmietať pohyb. Sliny môžu byť husté a lepkavé. Majiteľ môže psovi psovi opatrne nadvihnúť peru a skontrolovať ďasná. Ich normálne sfarbenie závisí aj od prirodzenej pigmentácie konkrétneho zvieraťa. Nepigmentované časti bývajú za bežných okolností ružové. Výrazne tmavočervené, fialové, modrasté alebo nezvyčajne bledé ďasná sú varovným prejavom. Farbu ďasien však nemožno používať ako jediný ukazovateľ. Nebezpečné prehriatie sa môže prejavovať rôzne a presnú diagnózu stanoví veterinár. Medzi závažné príznaky patria: neustupujúce a veľmi intenzívne dychčanie, namáhavé alebo nezvyčajne hlučné dýchanie, nadmerné slinenie a husté sliny, slabosť alebo neochota pohybovať saneistá chôdza, potácanie sa alebo strata rovnováhy, dezorientácia alebo nezvyčajné správanie, vracanie či hnačka, kolaps, kŕče alebo bezvedomie. Pri takýchto prejavoch treba začať s prvou pomocou a bezodkladne kontaktovať veterinára.
Psa začnite ihneď ochladzovať
Psa premiestnite z horúceho prostredia do tieňa alebo dobre vetranej miestnosti. Ak je to možné, zapnite ventilátor alebo klimatizáciu. S ochladzovaním nečakajte až do príchodu na veterinárnu kliniku. Čím dlhšie zostáva telesná teplota zvýšená, tým väčšie je riziko poškodenia orgánov. Telo psa dôkladne zmáčajte vodou, ktorá je chladnejšia než jeho telo. Súčasne zabezpečte prúdenie vzduchu. Voda sa tak bude odparovať a odvádzať teplo. Nie je pravda, že psa možno bezpečne ochladzovať výlučne vlažnou vodou. Podľa súčasných veterinárnych odporúčaní sa pri mladom, zdravom a pri vedomí zostávajúcom psovi môže použiť aj ponorenie do chladnej vody. Pri staršom, chorom, veľmi slabom alebo bezvedomom psovi je vhodnejšie telo polievať či zmáčať a ochladzovanie podporiť ventilátorom alebo klimatizáciou. Nepoužívajte ľad ani extrémne ľadovú vodu. Môžu obmedziť prekrvenie kože alebo vyvolať triašku. Ak však máte okamžite dostupnú iba bežnú studenú vodu z vodovodu, nemusíte čakať, kým sa zohreje. Rozhodujúce je začať psa rýchlo ochladzovať.
Nestačí namočiť iba labky. Navlhčenie labiek môže psovi priniesť úľavu, pri podozrení na vážne prehriatie však nemusí stačiť. Ochladzovať treba celý povrch tela, najmä trup, brucho, slabiny, krk a končatiny. Dávajte pritom pozor, aby sa voda nedostávala psovi do nosa a nebránila mu v dýchaní. Ak je pes pri vedomí a dokáže normálne prehĺtať, môžete mu ponúknuť malé množstvo vody. Nenúťte ho piť a nelejte mu vodu priamo do papule. Pri poruche vedomia by mohla tekutina preniknúť do dýchacích ciest.
Nezakrývajte ho mokrou osuškou. Psa nezabaľujte do mokrej osušky. Látka sa môže od jeho tela rýchlo zohriať, obmedziť odparovanie a zadržiavať teplo. Účinnejšie je telo priebežne zmáčať a zabezpečiť okolo neho pohyb vzduchu. Vlhnúť osuškou možno položiť na podlahu, aby si na ňu pes ľahol, no nemala by nahradiť aktívne ochladzovanie vodou. Ak sa zohreje, treba ju vymeniť alebo znovu schladiť. Pri ochladzovaní zároveň sledujte stav psa. Ak sa začne triasť, ochladzovanie na chvíľu zmiernite. Netreba ho však osušiť, zabaliť a čakať, či sa jeho stav zlepší.
Veterninárové vyšetrenie je vhodné aj vtedy, keď sa pes po prvej pomoci zdanlivo zotaví. Stav vnútorných orgánov ani zrážanie krvi nemožno spoľahlivo posúdiť iba podľa jeho správania. Najúčinnejšia je prevencia: počas horúcich dní vetrajte ráno a večer, zatiaľ čo cez deň zatiahnite žalúzie alebo závesy v miestnostiach, do ktorých svieti slnko. Pes musí mať nepretržitý prístup k čerstvej vode a k chladnému, dobre vetranému miestu. Nenechávajte ho zatvoreného na balkóne, presklenej lodžii, v záhradnom domčeku ani v nevetranej miestnosti. Samozrejmosťou je, že pes nesmie zostať sám v zaparkovanom aute, a to ani na krátky čas či pri pootvorenom okne. Prechádzky plánujte na skoré ráno alebo neskorší večer. Počas najväčších horúčav vynechajte beh, aportovanie a intenzívny výcvik. Pred cestou skontrolujte aj povrch chodníka, pretože rozpálený asfalt môže popáliť vankúšiky na labkách.
Výbava a tipy na ochladenie doma aj na cestách
Pomocou správnych pomôcok môžete psa ochladiť aj bez návštevy kliniky. Môžete využiť chladiace vesty, podložky alebo doplnky ako vesty Hurtta Cooling Wrap, ktoré ochladí psa na chrbte a hrudníku. Ďalšou vychytávkou sú chladiace obojky naplnené gélom. Kúpou zo zahrady alebo terasy môžete mať skladací nylonový bazén pre psa a kruhovú sprchu pre psov. Pri pohybe po vonku dôležité je začať s ochladzovaním postupne a pozorne sledovať, či pes nepotrebuje preradiť aktivitu či prechod do tieňa.
Pri letných teplotách je dôležité zabezpečiť psovi prístup k tieňu a čerstvej vode. Povrch chodníkov nechajte kontrolovaný, aby sa labky nezačali popáliť. Ak sa rozhodnete vybrať s psom na plochú vodnú formu ochladenia, najprv mu ochlaďte labky a potom postupujte vyššie - na bruško, hrudník a triesla. Môžete namočiť aj hlavu a až potom zvyšok tela. Niektoré misky s vodou a tečúca alebo striekajúca voda môžu psa povzbudiť k pitiu. Ak je pes na vedomie, môžete mu ponúknuť malé množstvo vody.
Význam zimnej starostlivosti a teplé miesto pre psa
Rovnako dôležitá je starostlivosť o psa v zime. Sprievodca výberom výstroja podľa aktivity, kabátiky, papučky na snehu a výber vhodného pelechu je súčasťou zimného programu. V zime je potrebné udržiavať mikroklímu ako v lete, ale s dôrazom na suché teplo a izoláciu proti chladu. Kruhové alebo obdlžníkové psie bazény a vyhrievané misky pomáhajú predchádzať podchladeniu a dehydratácii. Pelech by mal byť v tichom kúte bez prievanov, izoláciou a vhodnou výplňou. Vhodné materiály zahŕňajú vlnu, mikrofleece, sherpa imitáciu kožušiny a termo-reflexné prvky. Pre psov s citlivými kĺbmi je vhodný ortopedický pelech s hrúbkou 5-10 cm a pamäťovou penou. Mantinely a protišmykové podložky zabezpečujú stabilitu a bezpečie. V extrémnych mrazoch je vhodný vyhrievaný pelech s nízkym napätím a termostatom. Dôležité je udržiavať psa mimo priameho kontaktu s vyhrievačmi a zabezpečiť dostatok čistej vody aj v zimnom období. Pes môže v zime potrebovať viac energie, a preto je vhodné zvýšiť príjem tukov a bielkovín a dbať na hydratáciu, napríklad aj prostredníctvom teplých vývarov.
Prevencia a núdzové situácie
Pri podozrení na úpal začnite psa ochladzovať a čo najskôr zavolajte veterinárovi. Pri potácaní sa, strate rovnováhy, dezorientácii, vracaní, slabosti, kŕčoch alebo strate vedomia je potrebný okamžitý transport na veterinárnu kliniku. V aute zapnite klimatizáciu alebo zabezpečte prúdenie vzduchu a pokračujte v ochladzovaní aj počas cesty. Veterinárne vyšetrenie je vhodné aj vtedy, keď sa pes po prvej pomoci zdanlivo zotaví. Najúčinnejšia je prevencia a vytváranie stabilnej mikroklímy v byte aj vonku.
Zima a starostlivosť o psa
Keď sa vonku ochladí, psy môžu byť aktívne a vyžadujú vyšší príjem energie. Zimné rituály zahŕňajú krátke večerné prechádzky, masáže hrudníka a chrbta, a jemné pretiahnutie svalov. Teplý domov, správny pelech a teplé materiály ako vlna sú kľúčové. Odporúča sa udržiavať teplotu 18-21 °C a vlhkosť 40-60 %. Krátke vetranie pred spaním a bezprievanové prostredie znižujú riziko stresu a podpory lepšiu spánkovú mikroklímu. Po prechádzke psa dôkladne osušíme, zameriame sa na podbruško, labky a medzery medzi prstami.
Na cesty a cestovanie v zime je dobré mať so sebou cestovný pelech alebo hrubú termo-deku a izolačnú podložku do kufra. Plytvanie energiou a podchladenie hrozí najmä pri krátkych prechádzkach a v oblastiach s vlhkou stenou alebo s kusmi ľadu. CricksyDog ponúka hypoalergénne granule a doplnky na starostlivosť o pokožku a srst, čo môže byť súčasťou zimného starostlivostného programu. Pred použitím teplotu vždy skontrolujte a zabezpečte bezpečný odpočinok psa v teplom prostredí.
Zhrnutie
Horúčavy predstavujú pre psov riziko prehriatia a dehydratácie, najmä u šteňat, starších psov a psov s ochoreniami dýchacích ciest či s hustou srsťou. Dôležité je rozpoznať prvé príznaky a reagovať rýchlo: premiestniť psa do tieňa, ochladiť telo a kontaktovať veterinára pri vážnych príznakoch alebo trvaní problému. Zima vyžaduje podobne premyslený prístup k teplu, mikroklíme v byte a výberu vhodného pelechu. Výraznú úlohu zohráva aj výživa, hydratácia a pravidelná starostlivosť o srsť a labky počas celého roka.
