Určujúce je pochopiť, že srnčia zver je na Slovensku najrozšírenejšia raticová zver a žije v rôznych typoch lesov až do nadmorskej výšky 1400 m. SRNCE sú obdivuhodne prispôsobivé, majú výborne vyvinutý sluch a čuch, no zrak je im slabší. Vo všeobecnosti sa na teritóriách vyznačujú výlučkami pachových žliaz a značkujú svoje územia, pričom teritóriá môžu meniť v závislosti od ročného obdobia a snehových podmienok.
Vek, trofej a selektívny odstrel
Pre plnenie poľovníckeho posania a reguláciu zveri je dôležité správne rozpoznanie chovných a výradových srncov. Kvalitný srnec môže mať už v treťom až štvrtom roku parožie hodné zlatej medaily. Ponechať ho v chove dlhšie ako do veku 6-8 rokov sa neodporúča. Najdôležitejšie sú pri tom faktory ako parožie, stav tela, srsť a správanie. Odstrel mladšieho srnca s vysokým potenciálom je veľkou škodou a znižuje genetický fond revíru. Zvyšovanie kvality populácie v revíri je najlepšie dosiahnuť zodpovedným a rozvážnym loveckým prístupom.
Existuje niekoľko metód určovania veku srnca. Najvýznamnejšie sa poznajú:
- parožie - tvar a veľkosť, vplyv genetický a prostredie
- stavba tela - staršie jedince majú mohutnejšiu stavbu, mladšie štíhlu
- hlava a krk - jednorčatný srnec má hlavu podobnú srnčaťu; starší má výrazný kohútik a nižšie nosenie hlavy
- srsť a farba - migrácia farby a výmena srsti
- správanie a hlasové prejavy
- opotrebenie chrupu - výnimočne kompletné, ale vhodnejšie na hrubé rozlíšenie veku
Poľovníci používajú aj ďalšie ukazovatele ako endogénne ukazovatele veku na lebke alebo zuby, avšak presné určenie vyžaduje laboratórne podmienky. V praxi je dôležité dohliadať na súlad informácií a pri pochybnostiach odstrel nevykonať, aby sa zachovala genetická kvalita populácie.
Chov a identifikácia srncov
Chov srncov vyžaduje pozornosť k spôsobu, akým srnec rastie parožie. Mladý srnec má parožie s menšou ružiankou a neskôr sa vyvíja do typických tvarov. Pri starnutí sa parožie mení tvarom a veľkosťou a môžu sa objaviť aj abnormálne parohy. Na posúdenie je potrebné porovnávať dreňové časti parožia a jednotlivé hroty s vedomostami o minimálnych parametroch chovných srncov pre danú oblasť.
Perfektné je sledovať jedinca od mladosti, aby lovec mohol lepšie rozpoznať vek, teritórium a správanie. Príkladom je zmyselné posudzovanie podľa opotrebenia papúchu a zubných stĺpcov (Budenzova metóda a ďalšie).
Selektívny odstrel a trofeje
Selektívny odstrel je významnou činnosťou pre skvalitnenie trofejovej hodnoty srncov. Srnec sa vyznačuje komplexnou trofejou, ktorá sa posudzuje podľa dĺžky kmeňov, hmotnosti trofeje, objemu paroží a vplyvu vlhkej hmotnosti na bodovanie. Pri starších srncoch býva parožie hrubšie a s viacerým výstavím, u mladších jedincov sú ružice vencovité a starší jedinci často s menšími konármi. Vo všeobecnosti sa trofeje hodnotia podľa medzinárodnej bodovacej metódy, pričom parametre ako dĺžka kmeňov, hmotnosť trofeje a objem paroží sú vedľajšie, no dôležité položky.
Pri hromadných aj individuálnych srncoch platí, že ruja sa koná v júli až auguste a je charakterizovaná výskytom vlčích, líščích a iných interakcií. Mláďatá sú nidifugné; matky ich chránia a dojčia 6-7 týždňov, po ktorých sa mláďatá začínajú stravovať rastlinami.
Etológia, teritórium a potravné zvyklosti
Srnčia zver býva prevažne samotársky alebo v menších skupinách. Teritória srncov sú nestále a menia sa v závislosti od ročného obdobia a dostupnosti potravy. Zimné teritóriá môžu byť veľmi malé, často 0,3-2 ha, zatiaľ čo letné teritória sú oveľa väčšie, aj 100-600 ha a viac. Srnce značkujú teritórium pomocou pachových žliaz a vyhýbajú sa súbojom pri obhajobe územia.
Strava srnčej zveri je výrazne výživná a zahŕňa listy a konáre drevín, trávy, byliny a rôzne lesné plody. Poľovnícki špecialisti ju opisujú ako "koncentráciou selekcionárov" - srnec sa snaží získať čo najviac výživných rastlín a vyhýba sa ťažko stráviteľným balastom. V zimnom období, keď je potrava menej dostupná, sa srnčia zver vyhľadáva aj z lastsinu, ako sú lístie z jaseňa alebo nové výhonky krov, a vyhľadávanie minerálnych látok je zabezpečené olizovaním hlín alebo soli v krmelcoch.
Napájanie, pohyb a pohybové signály
Srnec sa pohybuje prevažne za súmraku a v noci, cez deň sa ukrýva v hustých porastoch alebo trávnatých oblastiach a snaží sa pasť čo najviac rozložiť na viaceré menšie dávky. Hlasové prejavy sú výrazné, najmä pri ruji - srny aj srnce vydávajú chrapľavé brechanie a tiahle pískanie. Srnčatá sa rodia s ružicami a v priebehu niekoľkých mesiacov budú rásť a tvoriť si parožie podľa veku.
Rozdelenie stôp je výrazné: stopy dospelej zveri sú 4-5 cm dlhé a 2,5-3,5 cm široké; dĺžka kroku 35-45 cm a rozkroku 10-16 cm. Srnčie zver je veľmi prispôsobivá a dokáže prebývať v ľahko osídlených oblastiach, ako sú lesoparky a okrajové časti polí. Hlavné fázy príjmu potravy sú vo večerných hodinách a ráno, pričom v období teplejších dní sa častejšie alimentoje počas dňa, najmä za mrholenia alebo zamračeného počasia.
Rozšírenie a význam
Srnčia zver je jedným z najrozšírenejších druhov na Slovensku a je prispôsobivá rôznym biotopom. V lete sú srnce často v malých skupinách alebo osamote, v zime sa zhromažďujú do čried. Ich teritórium je dynamické a značenie a obrana teritória sú významnou súčasťou ich etológie. Mláďatá bývajú malé a v prvých týždňoch sú utajované v poraste, pričom matka ich dohliada a postupne ich učí pohybu a potrave.
