Stále zvažujete, či je výcvik vášho psa potrebný? Odpoveď je jednoznačná - áno! Výcvik psa nie je len o tom, aby bol poslušný, ale aj o jeho socializácii a celkovej pohode. Pravidelný výcvik posilňuje väzbu medzi vami a vašim štvornohým priateľom, zvyšuje jeho sebavedomie a pomáha mu lepšie pochopiť svet okolo seba. Výcvik poslušnosti zase zabezpečuje, že váš pes bude rešpektovať pravidlá a bude sa správať primerane v rôznych situáciách. Zabudnite na obavy a neistoty! Investícia do výcviku vášho psa sa vám vráti v podobe šťastného a vyrovnaného štvornohého priateľa.
Výcvik socializácie psa je dôležitý proces, ktorý pomáha psom naučiť sa správne správať a interagovať s ostatnými psami, ľuďmi a rôznymi situáciami, ktoré môžu stretnúť vo svojom živote. Tento proces sa zvyčajne začína už v šteniatkovskom veku, kedy sú psi najviac otvorení novým zážitkom a skúsenostiam. Výcvik socializácie by mal byť postupný a bezpečný, aby sa pes necítil ohrozený alebo vystresovaný. Je dôležité poznamenať, že proces socializácie je dlhodobý a vyžaduje si trpezlivosť a čas. Každý pes je jedinečný a niektoré môžu potrebovať viac času na adaptáciu na nové situácie a prostredia. Tréning by mal zahŕňať rôzne aspekty, ako napríklad hranie sa s inými psami, aby si psík osvojil správne sociálne signály a naučili sa, ako sa správať. Hru vnímajú psy rôzne, zavisí od veľkosti, plemena ale aj veku. Našim cieľom je aby sa všetky psy vnímali rovnako, tolerovali svoje rozdiely pri hre a zoznamovaní sa. Pokiaľ ide o stretnutie s cudzím psom, chceme aby sa zoznamovali bezkonflikte a bez akýchkoľvek známok agresivity. Pes by mal byť vystavený aj rôznym zvukom, ako je hukot auta, zvonček dverí, vysávač a iné bežné zvuky domácnosti, aby sa týchto zvukov nebál. Čím skôr sa začne so socializáciou psa, tým lepšie pre samotného psíka ale aj jeho majiteľa.
Tento výcvik obnáša oveľa viac než len výuku príkazov. Ak sa na svojho psa môžete spoľahnúť, dávate mu tým voľnosť. Poslušnosť je ako základná škola pre psov, kde sa psík naučí primárne veci, ktoré by mal vedieť. Pod pojmom poslušnosť vnímame hlavné povely, neťahanie na vodítku, chôdza pri nohe a veľmi dôležitý povel privolanie psa k sebe. Samozrejme pod poslušnosť patria aj bežné jednoduché povely ako sadni, ľahni a zostaň. Všetky cviky sú často využívané v bežnom živote. Ak máte zvládnutú základnú poslušnosť, ponúkame tréningy na zvládnutie náročnejších povelov. Výcvik poslušnosti je ako veľká hra, ktorá má však aj svoje pravidlá. Každý pes sa môže naučiť poslúchať. Je to len na vás ako ho to naučíte. Dôležité je, aby psík bral výcvik ako radosť a tešil sa pri ňom.
Často sa stretávame s otázkami ako: "Nepríde na privolanie, kradne doma jedlo, ťahá na vodítku, na záhrade vyhrabáva diery, vôbec nás neposlúcha, poslúcha len keď mám niečo na jedenie, zaujímajú ho cudzie psy (buď hra alebo agresivita) a v tu chvíľu nevníma." Tieto problémy sú často dôsledkom nedostatočného porozumenia psiemu správaniu a chýb vo výchove. Veľmi často môžete počúvať od "sluníčkových pejskařů", že kŕmiť psa iba pri tréninku je týranie, vlastne vôbec celý výcvik je týranie a psi potrebujú voľnosť, behanie, čuchanie, hranie sa s ostatnými psami.... a bez toho asi umrú. Nebojte sa, on je hodný, on nič nerobí, sú to len nohavice, kúpite si nové, chcel sa len hrať,... že vaša fenka hára, no to viete, to sú pudy, to mu nevysvetlím. Prečo môj pes nemôže (do banky, do ZOO, kdekoľvek voľne pobehovať)? Odpoveď je, no pretože je prírodný, čo inými slovami pre spoločnosť, v ktorej žijeme, je NEVYCHOVANÝ. Dajte mu hlavne lásku (často rozumieť, stále plnú misku a gauč) a on vás bude milovať. Taká láska, blahobyt a free prístup, bohužiaľ ovládateľného a spokojného psa v našej spoločnosti nezabezpečí. Býva tomu totiž presne naopak, znudení frustrovaní psi, ktorí ťahajú na vodítku, alebo sú reaktívni voči ostatným psom a pod. Čo ospravedlňujeme tým, že psy samci sa proste nemajú radi a je to prirodzené správanie a sú to pudy. Prípadne zaškatulkujeme do "môj pes je dominantný". Problém však je, že náš prirodzený pes sa narodil bohužiaľ do, pre neho, úplne neprirodzeného prostredia. Tá láska je, o čo tu ide, láska ku psovi ako zvieraťu, je to, čo ma núti pracovať s mojím psom ako so zvieraťom, tak, ako zviera chápe a rozumie. Pes nie je, nebol a nikdy nebude človek a jeho mozog nikdy nebude fungovať ako ľudský. Ak svoje psy milujeme, mali by sme im urobiť aspoň takú službu, že sa budeme snažiť im porozumieť. Ono totiž ako pre psa, tak pre človeka, a dosaďte si vlastne akýkoľvek iný vyšší organizmus v prírode, nie je nič zadarmo. To, že kedykoľvek môže byť istý nedostatok, je to, čo nás robí aktívnymi a ak niečo získavame, tak aj šťastnými. Nie naopak.
Vôbec najčastejší dotaz pri vstupe do našej psej školy znie asi takto: "Vôbec ma neposlúcha, nechce prísť na privolanie, aj keď to vie. Doma kradne jedlo, aj keď vie, že to nesmie. Už na nás aj vrčí, ako ho mám potrestať, aby to nerobil?". Tu spravidla radím, začnite od začiatku, naučte sa základy etológie psa. Ak chcete riadiť auto, je celkom dobré vedieť, kde má volant, brzdu a plyn a čo má ktorý z nich za účel a ako to celé funguje. Nemôžete trestať auto za to, že neviete ako sa rozbehnúť. A už vôbec nemôžete trestať auto za to, že keď už ste sa nejako rozbehli, tak ste napokon nabúrali. Potom samozrejme musíte poznať veľa ďalších vecí, než vyjdete prvýkrát do bežnej premávky.
Stojíme teda nad otázkou, ako teda používať tresty pri výchove a tréningu psov? A máme ich vôbec používať? Uvedomujeme si, aké sú druhy trestov? Ako vlastne chápeme trest my majitelia svojich psov? Budeme sa snažiť odpovedať na položenú otázku - Ako potrestať psa keď,... Inu, potrestať môžete akokoľvek, otázka je, či týmto spôsobom dosiahnete zamýšľanú zmenu správania. Pes vám rozkúsal úplne topánky v predsieni, vy prídete z práce (z druhej izby, z kávičky so susedkou, boli ste len vyniesť odpadky) a psa potrestáte. Pri výchove pomocou trestov je tu nutný predpoklad, že si dotyčný uvedomuje svoj disciplinárny prehrešok aj rozsah trestu, ktorý môže nasledovať. Veľmi dôležité je tiež tu slovíčko MÔŽE. Ak sme si totiž istí, že nad nami práve nevisí hrozba daného trestu, celkom pokojne "hriechujeme" ďalej. Takže sme si skutočne istí, že náš pes chápe trest a že vie, ako sa má nabudúce zachovať inak? Uvedomuje si svoje správanie a predvída, že zaň bude trestaný?
Za prvé: Trest totiž okamžite, v danú chvíľu, rieši nežiaduce správanie. Zakričím a plesnem psa prútikom, pes prestane hrýzť topánku a ide sa schovať pod stôl alebo si ľahnúť do svojho pelechu. Po trhnutí vodítkom pes na okamih spomalí, po ďalšom trhnutí vodítkom zase spomalí. Problém je, že takýto trest nefunguje dlhodobo a už vôbec sa tak pes nenaučí žiaducemu správaniu. Cca desať minút psa cukám na vodítku a potom ide takmer celú cestu ako baránok, občas mu to stačí len pripomenúť. Keď som sa ho pýtala, ako dlho toto praktizuje, odpovedal mi, no len tých desať minút. Načež som trochu upravila otázku a spýtala som sa, v akom veku psa s tým začal. Odpoveď bola, že to robí od malička. Pýtam sa, ako dlho to je. No psovi sú 3 roky. Avšak pes by nikdy nepochopil, že na vodítku sa chodí tak, aby bolo prevísnuté. Nikto ho to totiž neučil, on iba reagoval na nepríjemné pocity, zvlášť v súvislosti s pripnutím na vodítko. A celkovo bol veľmi neochotný k spolupráci.
Druhý častý dôvod, prečo tak radi trestáme je, že z psychologického hľadiska trest odmeňuje toho, kto trestá. Je tomu bohužiaľ tak. "Mám chuť pretrhnúť ho ako hada! Ja mu to vytmavím! Ukážem mu, zač je toho lakte! Zašlapem ho do zeme! Dostane čo preto!" taká široká škála prirovnaní, ktorú na danú situáciu máme, značí, čo je prvotným cieľom našich pohnútok niekoho potrestať. Ide hlavne o našu úľavu v danej situácii, až potom po upokojení premýšľame o treste ako o výchovnom prostriedku. Niemenej v tú danú chvíľu ste proste museli. To je jeden z dôvodov, prečo tresty vo výchove psa nepoužívať. Nikdy by sme nemali vychovávať kohokoľvek v negatívnom rozpoložení a už vôbec nie v afekte. V tú chvíľu sa totiž samotný trest míňa účinkom a oveľa viac trestaný vníma negatívny vplyv od trestajúceho, s ktorým si práve danú situáciu spája, nie s chovaním, ktoré trestu predchádzalo. Pes nie je schopný našu zlosť pochopiť. Tým sa teda trest míňa účinkom a nežiaduce správanie sa stále opakuje.
Prečo teda psy stále robia to, za čo náleží byť potrestaný? Prečo teda psy stále zlobia? Jednoducho preto, že...
Potom sa ho snažím chytiť a behá okolo mňa, aby som naňho nedosiahla. Tak pribehne. Prikladala som to tomu, že nie je vybehaný. K popísaným situáciám často dochádza v prípadoch, kedy nemá pes naučenú komunikáciu s človekom, v zmysle, že zostáva tzv. prírodný. To znamená, nie je namotivovaný na prechádzkach sledovať psovoda a môže behať a čuchať, resp. objavovať svet. Bohužiaľ, príjemné pocity, ktoré pritom zažíva, často končia upútaním na vodítko. V tréningu, teda povel "voľno" (bez vodítka) používam až v prípade, kedy po vypustení z vodítka pes odo mňa neodchádza a pocit šťastia zažíva v mojej blízkosti. To znamená, v tréningu učím, že akékoľvek nadviazanie komunikácie so mnou sa vypláca. Pes sa na mňa ohliadne, dostane odmenu, príde do mojej blízkosti, dostane odmenu. Základ je učiť toto v šteniatkovskom veku, pretože v tú chvíľu toto správanie pes bežne ponúka. Bohužiaľ, ak nie je podporované bez pozitívneho posilnenia, až celkom vymizne, pretože sa psíkovi nevypláca a on si odmenu, tzn. pocit šťastia, obstaráva iným dostupným spôsobom, a to čuchaním, behaním, honením zvierat, sledovaním stôp a pod. Jeden z problémov je, že váš psík má najskôr vodítko spojené práve s obmedzením jeho voľného "rozletu", zároveň si túto situáciu bohužiaľ spája s vami, pretože vy ste ten článok, ktorý s týmto pocitom súvisí.
Nikdy naháňajte psa, vždy pri privolaní odchádzajte smerom od neho, privolanie sa psíkovi musí vyplatiť, trénujte tak, že privoláte a zase prepustíte. Keď budete chcieť odchádzať, než pripnete na vodítko, pokojne chvíľu mazlite, kŕmte, hrajte sa s hračkou, nech pripútanie na vodítko nemá spojené bezprostredne s privolaním. Ďalšou chybou je psa púšťať na voľno, pokým privolanie nemáte upevnené. Vôbec by som sa nebála v súčasnej dobe vrátiť sa k povelu "VOĽNO" s dlhým vodítkom. Úplne bohato vám poslúži obyčajná práčková šnúra. (Psa však k sebe nepriťahujte, ale počkajte si, než skutočne príde, pokojne si sadnite na bobok a seďte tak dlho, hrajte sa s hračkou, maškrtami a čakajte tak dlho, dokým to psa neomrzí a nepríde sa pozrieť, čo to tam vyvádzate. Majte trpezlivosť, pes musí pochopiť situáciu a najlepšie tak, že si na ňu príde sám a bude nasledovať odmena. V súčasnej situácii veľa nepochodíte systémom učenia, že psa donútite k vám prísť. V danej chvíli samozrejme budete mať psa pri sebe, môžete ho aj za to odmeniť, ale žiaduce správanie do budúcna tým nedostanete.)
Keď príde, odmeňte ho a nechajte ho odísť, a zase pokračujte rovnakým spôsobom.
Training Tips CZ - Část 1 - Přivolání
Všetku činnosť ohľadom výchovy a výcviku psa zameriavame na správne fungovanie Vašej domácej svorky. Pri samotnom výcviku Vám nepredkladáme ilúziu, že ak pes poslúchne v nerušivom prostredí za maškrtu, všetko je v poriadku, ani žiadne podobné. Pracujeme tak, aby sme psa do dospelosti pripravili na spoľahlivú poslušnosť v každej situácii, založenú na správnych vzťahoch. Žiadna skratka nefunguje. Jedine trpezlivosť a dôslednosť.
- Pri tomto výcviku sa zameriavame na Vás ako majiteľa psa a budúceho vodcu svorky. Všetkému najprv porozumiete, naučíte sa so psom narábať a on Vaše zručnosti nasleduje. Cvičíte vždy iba Vy so svojím psíkom a inštruktor - nie v skupinách (skupiny vytvárame až zo psov, ktoré absolvovali základný výcvik). Na úvodnej hodine si určíme časový plán výcviku a frekvenciu návštev.
- Takýto výcvik zvykne trvať 6 až 8 týždňov. Počas pobytu dodržiavame časový režim kŕmenia a venčenia psa ako je zvyknutý z domu. Okrem toho denne absolvujeme s ním min. 1x vychádzku mimo areál a min. 2x denne socializáciu s inými psami. Pes musí dosahovať primeraný vek k takémuto intenzívnemu výcviku (podľa rasy min. V ojedinelých prípadoch problémového psa je cena a dĺžka trvania výcviku dohodovaná individuálne týždeň po prijatí psa k nám. V bežných prípadoch cena výcviku je 900,- €.
Viete si predstaviť, aké by to bolo, keby ste sa zrazu ocitli v úplne neznámom prostredí, kde vás obklopujú cudzie ľudia a zvieratá? Pravdepodobne by ste sa cítili nervózne a neisto. A presne takto sa môže cítiť aj váš štvornohý priateľ, keď ho prvýkrát ubytujete v hoteli pre psov.
- Predtým, ako váš pes navštívi hotel, je dôležité zabezpečiť, aby bol vo forme a mal všetky potrebné očkovania a odčervenia. Veterinár vám tiež môže dať užitočné rady ohľadom prípravy vášho psa na pobyt v hoteli.
- Pri výbere ubytovania pre psa je dôležité zohľadniť individuálne potreby vášho zvieraťa. Ponúkame ubytovanie v spoločnom priestore, kde váš pes príde do sociálneho kontaktu s inými psami, alebo máte možnosť rezervácie samostatnej izby, ktorá mu poskytne maximálnu mieru súkromia.
- Najlepší spôsob, ako zabezpečiť bezproblémovú adaptáciu vášho psa na nové prostredie, je postupne ho zoznamovať s hotelom ešte pred jeho dlhším pobytom u nás. Môžete tiež vyskúšať nechať svojho psa v hoteli na krátky čas, napríklad počas jedného dňa, aby ste videli, ako sa bude cítiť v tomto prostredí. Ak má váš pes tendenciu byť úzkostlivý alebo stresovaný v nových situáciách, zabezpečte postupnú adaptáciu na hotelový pobyt. Začnite s krátkym pobytom, napríklad cez víkend, a postupne predlžujte dobu pobytu.
- Je veľmi dôležité, aby ste informovali personál hotela o špecifických potrebách a preferenciách vášho psa. Určite im povedzte o jeho stravovacích návykoch, zdravotných problémoch, ale aj o tom, ako sa správa voči iným psom a ľuďom.
- Rozlúčka s vaším psom môže byť pre obe strany stresujúca. Preto je dôležité, aby ste zostali pokojní a urobili rozlúčku rýchlu a jednoduchú. Pes vníma vaše emócie a ak budete nervózni vy, bude aj on.
- Vďaka týmto praktickým tipom a trikom bude adaptácia vášho psa na pobyt v hoteli pre psov čo najbezproblémovejšia.
