Vlk dravý v slovenskej faune: história, súčasnosť a ochrana

Prvé súvislejšie písomne zachytené informácie o poľovačke na vlkov v Liptove sa datujú do druhej polovice 18. storočia. Odmenu za zlikvidovanie šelmy vyplácala domáca pokladnica Liptovskej stolice. O rozšírení vlka na dnešnom území Slovenska nás presviedčajú mnohé zemepisné názvy, napríklad obcí ako Vlčany Vlčkovce, Vlky, Vlkyňa, Vlkanová, Vlkolínec.

V prvej polovici 20. storočia sa vlk objavoval už len na východnom a strednom Slovensku. Jeho početnosť ovplyvnili svetové vojny, ako aj mrazivé zimy, počas ktorých vlci migrovali na územie. Pred druhou svetovou vojnou žilo na Slovensku iba niekoľko vlčích svoriek. V roku 1955 sa odhadovalo, že u nás žije 120 vlkov. V mimoriadnej tuhej zime 1955/1956 sa na východnej a severnej časti Slovenska začali objavovať svorky vlkov z Poľska a Ukrajiny. Vlci v tom čase spôsobovali značné škody na hospodárskych zvieratách. Ich areál rozšírenia predstavoval až 50 % územia Slovenska.

Za ich ulovenie sa začala už v roku 1954 vyplácať odmena, a to za vĺča 150 Kčs, a vlka 300 Kčs. Táto sa postupne zvýšila na 1000 Kčs a v roku 1959 až na 2000 Kčs. Odmenu vyplácalo Povereníctvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. V rokoch 1968 -1972 sa vyplácala odmena 500 Kčs.

V zmysle Bernského dohovoru je vlk dravý je prísne chráneným druhom. Pri podpise Bernského dohovoru však Bielorusko, Bulharsko, Česká republika, Fínsko, Lotyšsko, Litva, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Poľsko, Slovenská republika, Slovinsko, Španielsko, Turecko a Ukrajina využili možnosť uplatniť výhradu voči vlkovi dravému. Z toho vyplýva, že pre Slovenskú republiku sa ustanovenia pre ochranu vlka dravého v zmysle Bernského dohovoru nevzťahujú.

V zmysle zákona o ochrane prírody „územia európskeho významu (ÚEV)“ sa vzťahuje na všetky členské štáty EÚ s prirodzeným výskytom druhu vymedziť osobitné územia ochrany pre vlka dravého. V poslednom období rezonuje problém vlka z dôvodu, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV SR) povolilo v poľovníckej sezóne 2025/2026 odlov 74 jedincov vlka dravého. Sezóna bola stanovená od 1. septembra 2025 do 15. januára 2026.

Pre Žilinský kraj bol povolený lov 25 vlkov, v Bystrickom kraji 21 vlkov, Prešovskom kraji 17 vlkov, Košickom kraji 7 vlkov a Trenčianskom kraji 4 vlci. Európsky parlament 7.5.2025 schválil návrh Európskej komisie na zmenu štatútu ochrany vlka podľa smernice EÚ o biotopoch, a to prechod z prílohy IV („prísne chránený“) na prílohu V („chránený“). Hlasovanie odráža realitu v prírode úspešnú obnovu populácií vlkov podľa smernice o biotopoch, ako aj rastúcu potrebu širšieho súboru nástrojov na regionálnej a národnej úrovni.

Ochrancovia tvrdia, že by sme v priebehu pár mesiacov mohli prísť až o 12 až 24 % odhadovanej populácie vlkov v našej krajine. Podľa nich ešte v roku 2025 sa početnosť vlka na Slovensku pohybovala medzi 300 a 600 jedincami. Túto informáciu potvrdzuje aj štatistika z rokoch 2007 - 2012, kde sa udávalo 300 - 600 vlkov v alpskom regióne a 2 - 10 v panónskom regióne. Ďalší autori uvádzajú, že vĺčatá tvoria koncom roka v populácii minimálne 34,2 %.

Vlčia svorka obýva územie, ktoré má rozlohu niekoľko desiatok kilometrov štvorcových, a vlci dokážu pokryť celé toto územie za jednu noc. Toto bolo preukázané v Nemecku pomocou monitorovacích obojkov a satelitnej technológie. Priemerný stav zo zaslanej správy o druhoch medzinárodného významu uvádzaný v roku 2015 bol 450 vlkov. Túto početnosť som zobral za základ môjho prepočtu početnosti vlkov. Od roku 2015 do konca tohročného lovu 16. januára sa ulovilo 68 vlkov. Z uvedeného vyplýva, že na Slovensku je po ukončení poľovníckej sezóny 1351 vlkov.

J. Bučko uvádza v roku 2024 prírastok 339 vĺčat, čo predstavuje koeficient prírastku 26,3 %. Ďalej uvádza, že areál vlka vzrástol od roku 2000 s 13 094 km2 na 20 136 km2 v roku 2024. Takýto stav vlčej populácie na území Slovenska popiera ekológ J. T., ktorý v roku 2019 uvádzal, že na Slovensku žije asi 400 vlkov. Ak by ich bolo skutočne tak málo, tak kde sú potom ich ročné prírastky? A ako by bolo možné za tak krátku dobu lovu takmer naplniť stanovenú kvótu lovu, ako to bolo teraz, a ani by ich nehynulo toľko na komunikáciách.

Kým aktivisti upozorňujú na to, že odstrel vlkov ohrozuje ich populáciu, farmári poukazujú na škody, ktoré im spôsobuje vlk. Vlk patrí do našej Slovenskej prírody, keďže nemá okrem človeka prirodzeného nepriateľa. Regulačný lov aspoň čiastočne prispieval k regulácii jeho početnosti. Vlk je súčasťou našej fauny a jeho postavenie je na vrchole Eltonovej pyramídy karpatského lesa. Patrí do našej prírody tak ako aj ostatné druhy, či sa nám to páči, alebo nie. Poľovníci si uvedomujú, že jeho vyhubenie by bolo hrubým zásahom do našej prírody.

Ak má vlk nedostatok potravy, začne u vlkov klesať počet vrhnutých mláďat. Vlčia svorka sa podriaďuje systému samoregulácie, nakoľko nedostatok potravy spôsobuje dlhotrvajúci hlad. Pri súčasných stavoch raticovej zveri to vlkom nehrozí. Táto zimu sa vlky na Slovensku nestrieľali, tlak na lov však prichádza jednak od rezortov pôdohospodárstva a životného prostredia, ale aj od časti európskych politikov. Ak ale vlk v prírode chýba, premnožuje sa vysoká zver, ktorá spôsobuje škody na lesných porastoch aj na poľnohospodárskych plodinách.

Ministerstvá životného prostredia a pôdohospodárstva chceli túto zimu opäť strieľať vlky, ktoré sú v súčasnosti celoročne chránené. Legislatívny proces, ktorý by to povolil, však zatiaľ neukončili. Dôvodom odstrelu majú byť škody na hospodárskych zvieratách. Odborníci pritom upozorňujú, že zabíjanie vlkov tieto škody nezníži. Štátna ochrana prírody hovorí, že vlk usmrtí menej ako jedno percento z celkového počtu hospodárskych zvierat chovaných na Slovensku. Paradoxne v rokoch, keď bol odstrel vlka povolený, boli tieto škody výrazne vyššie, čo by podporovalo hypotézu o oslabených svorkách.

„Plošný lov neredukuje škody na hospodárskych zvieratách a náhodný lov populácie nie je riešením,“ hovorí aj Martin Duľa, zoológ a akademický pracovník na Ústave ekológie lesa na Lesníckej a drevárskej fakulte Mendelovej univerzity v Brne. Vlky sú témou aj v Bruseli. Momentálne je vo väčšine európskych štátov vlk prísne chránený, s výnimkou Slovenska a Poľska. Tie ho pri vstupe do Európskej únie zaradili do kategórie, ktorá v prípade priaznivého stavu umožňuje odstrel určitého počtu.

„Strašenie vlkom ako v rozprávkach sa rozšírilo aj do niektorých politických kruhov naprieč Európou. Špeciálne konzervatívci v Nemecku hovoria, že treba znížiť ochranu vlka. Pripomína, že už teraz je možné konkrétne problematické jedince z populácie vlka vyradiť, nemeckí kresťanskí demokrati však dotlačili Európsku komisiu, aby sa zaoberala návrhom na zníženie ochrany podľa Bernskej konvencie. „Bolo to bez aktuálnych dát o populáciách, iba na základe dohadov. Klasický, čisto politický a hlavne nevedecký krok.“

„Vlk má v ekosystéme viaceré dôležité úlohy.“ Jeho neprítomnosť zvyšuje škody na lesných porastoch aj poľnohospodárskych plodinách, ktoré spôsobuje premnožená vysoká zver. Tá je totiž pre vlky hlavnou potravou. Vlk zároveň likviduje choré a najslabšie jedince, čím populácie tejto zveri ozdravuje. Celoročná ochrana vlka sa zaviedla v roku 2021 za ministra Jána Budaja (Demokrati). Napriek tomu sa na vlka stále pytliači.

„Vlk plní v prírode úlohu sanitára a je dôležitý z hľadiska udržania populácie vysokej zveri v určitých hraniciach. S úbytkom vlka však populácia tejto zveri výrazne narástla. Poľovníci ju nemanažujú, aspoň to nevidíme. Martin Duľa ju dopĺňa, že v Európe sú teraz kopytníky na historickom maxime. Preto sa aj vlk v uplynulých rokoch vrátil prakticky do celej Európy.“

Danielov, muflónov, jeleňov aj diviakov je v prírode príliš veľa. Celé stáda schádzajú z lesa do polí a spôsobujú poľnohospodárom vysoké škody. Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory ide o približne dvadsať miliónov eur ročne. Podľa poľovníckeho hospodára Pavla Kostúra z Poľovníckeho združenia Torysa sú za ich premnoženie zodpovední poľovníci, ktorí vysokú zver Nelovia tak, ako majú. „Zvýšené škody sú na väčšine územia a problémom je dlhodobá ignorancia zo strany poľovníkov.“

Na Slovensku na rozdiel od iných štátov pritom paradoxne platí, že ak vlk strhne jeleňa, štát zaplatí poľovnému združeniu škodu. „Absolútne to nedáva logiku,“ hovorí Kiča. Premnožené muflóny devastujú Národnú prírodnú rezerváciu Záruby v Malých Karpatoch. O svorke sa hovorí odvtedy, keď má vlčí pár prvé mláďatá, teda keď sú spolu tri a viac vlkov. Uhrinová aj Duľa vysvetľujú, že horné číslo veľkosti svorky sa nedá jednoznačne uviesť.

„V českých Krušných horách zaznamenali deväťčlennú svorku, na Slovensku môžu byť výnimočne aj svorky s 10 až 15 jedincami. Sú potom schopné uloviť väčšiu korisť, v prípade Východných Karpát aj zubra. Záleží to na možnosti celkového priestoru aj od potravných zdrojov. Vlky sú teritoriálne a majú samoreguláciu. Ak nemajú dosť potravy, svorka nebude rásť. Počet členov sa môže v priebehu roka meniť, napríklad sa oddelia mladé vlky, ktoré si už hľadajú svoje vlastné teritórium. Iné vlky môžu zahynúť prirodzene, pod kolesami áut, prípadne ich zabijú pytliaci. „Práve pri tejto 9-člennej svorke v Krušnýchhorách nám mapovatelia hlásili, že vďaka monitoringu evidujú už iba štyroch vlkov.“

Vo svorke môže mať vĺčatá len alfa samec s alfa samicou. Žijú v nej aj odrastené vĺčatá z predošlých rokov. Mláďatká sa kotia v apríli alebo v máji. V druhom roku sa stávajú dospelejšími. Skupina sa posilňuje o druhú generáciu. Za dva až tri roky môže narásť na desať alebo jedenásť jedincov, ale lovia iba štyria až šiesti. Romana Uhrinová hovorí, že väčšinou príde k rozpadu svorky.

„V období, keď bolo na Slovensku povolené loviť vlky, teda od polovice novembra do polovice januára, mohlo dôjsť k narušeniu svorky tesne pred párením. Mohlo to urýchliť rozpad svorky. Potom, keďže mladé vlky nemajú skúsenosť s lovom, dochádza k zvýšeniu škôd na hospodárskych zvieratách. Ak je svorka kompletná a zohraná, robí presne to, čo má, teda reguluje stavy kopytníkov a jeleňov. Vo väčšej miere loví aj diviaky.

Vlky sa neživia len mäsitou potravou. Duľa hovorí, že v analýzach trusov zo Šumavy aj z Kysúc sa našli vzorky z brusníc a čučoriedok. Vlci zjedia aj iné plody. „Určite nie. Je to naozaj veľmi výnimočné v prípadoch, keď sa vlk naučil na voľne dostupnú ľudskú potravu.“

Mláďatá sa narodili a kotili v apríli alebo v máji. Mláďatá začnú chodiť s rodičmi na lov v októbri, v novembri, ale ešte im veľmi nepomôžu. Po prvom roku sa stávajú dospelejšími. Väčšinou príde k rozpadu svorky, no niekde zostáva vedenie a ďalší vlk ho môže nahradiť.

Vo svorke môže mať vĺčatá len alfa samec s alfa samicou. Žijú v nej aj odrastené vĺčatá z predošlých rokov. Mláďatká sa kotia v apríli alebo v máji. V druhom roku sa stávajú dospelejšími. Skupina sa posilňuje o druhú generáciu. Za dva až tri roky môže narásť na desať alebo jedenásť jedincov, ale lovia iba štyria až šiesti.

Celkové zhrnutie: vlk dravý je najväčšia európska psovitá šelma, žije v silne sociálnych svorkách a má kľúčové úlohy v ekosystéme. Jeho prítomnosť a ochrana sú otázkou vyváženého manažmentu, ktorý zohľadňuje hospodárske aj ekologické aspekty.

Tabuľka ukazuje kľúčové údaje o kvótach a stavoch v posledných rokoch:

Ekologická a politická situácia ukazuje, že vlk dravý je súčasťou našej fauny a jeho ochrana je otázkou vyváženého prístupu medzi ochranou a hospodárskymi potrebami. S teritoriálnou štruktúrou, samoreguláciou a úlohami v ekosystéme sa vlk prispôsobuje meniacim sa podmienkam európskeho prostredia a Slovenska.

tags: #vlci #spic #ifauna