Dogove dni od Pixar Animation Studios je séria krátkych filmov, ktoré opisujú humorné príhody milého psa Doga.
Vzhůru do oblak dodnes patrí medzi najväčšie hity štúdia Pixar, na rozdiel od Toy Story či Aut sa ovšem žiadneho pokračovania nedočkalo. Teda aspoň to platilo doteraz. Tak trochu. Na film totiž naviazala zbierka 5 krátkych filmov, ktoré pojednávajú o tom, čo sa s Carlem Fredriksenom a predovšetkým hovoriacim psom Dugom dialo po udalostiach animovanej pecky z roku 2009.
Psie kusy (v originále Dug Days a v španielčine La vida de Dug) sú veľmi zábavným kúskom, ktorý síce popiera, že nature is metal, ale tuším, že mnohí psíčkari v tom svojich štvornohých miláčikov spoznajú a budú si hovoriť, že presne toto ten môj Alík hovorí, keď...
Vzhůru do oblak je jedným z najčarokrásnějších animákov v dejinách a ako ortodoxný priaznivec titulkov musím priznať, že s absolútne skvelým českým dabingom. Keď som sa teda dozvedel o Dugovom návrate skrz pár kraťasov a návrat pána Lišku s jeho bezkonkurenčným hlasom, musel som zhltnúť počas jedného večera, hoci seriál hodne cieli na tých najmenších.
Na rozdiel od iných minisérií vydaných ako bonus k populárnemu filmu (z hlavy ma napadne len ten Groot, takže som možno nič iné nevidel) sú Psie kusy veľmi zábavným kúskom.
Solidní pětidílný „kraťásek“ nepřímo navazující na vynikající pixarovku VZHŮRU DO OBLAK. Ako už napovedá názov, hlavnou postavou je tu hovoriaci pes DUG, ktorý sa postará o väčšinu zábavy a vtipných momentov. Nechýba tu ani nevrlý dedulo z vyššie menovaného filmu.
Dugove dni nedosahujú kvality majstrovského diela Vzhůru do oblak, napriek tomu sú rozhodne fajn. Aj kvôli faktu, že hlas Carla Eda Asnera nedávno odišiel na onen svet je vlastne Dug Days dojemnou bodkou za Asnerovým skvelým vokálnym výkonom. Okrem Asnera sa vrátil aj hlas Duga Bob Peterson a opäť sa dokázal v tejto vokálnej roli štýlovo vyblázniť a ako režisér a scenárista dokázal skutočne neurobiť pôvodnému filmu (kde Peterson figuroval ako spolurežisér a spoluscenárista) hanbu.
Vzťah Carla a Duga sa v podstate nesie v duchu pôvodného filmu. Dug lezie starému a nevrlému Carlovi tak trochu lezie na nervy, predsa len ale týchto dvoch spája čím ďalej tým silnejšie puto.
Dug Days sú milé kraťasy, ktoré majú podarenú animáciu. V Dug Days sa Carl a Dug nevydávajú na tak epické dobrodružstvo ako v zdrojovom celovečeráku, ich menšie eskapády sú ale zábavné a je milé po tých rokoch tie známe postavy vidieť.
Dug Days nie sú zásadnou záležitosťou, sú ale rozhodne fajn. Zo Vzhůru do oblak sa vo finále vytiahol celkom slušný doplnok, ktorý dokáže v istých momentoch prebudiť aj nostalgiu na pôvodný animák.
Lumpík je tak trochu rozmazlený, ale veselý pes, ktorý nič nevie o skutočnom svete plnom nástrah. Užíva si najlepšie pochúťky a hladkanie každý deň.
Jeden stratený pes, zvyknutý na luxus a jedna stratená dievčina, ktorá sa chce stať speváčkou. Rodina, ktorá dostane dedičstvo len v prípade, že sa o Lumpíka náležite postará, ale ktorá netuší, že už nie je doma. Kolotoč ohľadom hľadania strateného psa, ktorý medzitým spoznáva nástrahy a dobrodružstvá vo svete okolo seba. A ako bonus navyše - šialené veveričky.
Ďalší z psích animákov, ktoré neurazia, ani nenadchnú, ale pri ktorom môžete vypnúť a nemyslieť absolútne na nič.
Psie kusy sa snažia viezť na vlne obľúbených zvieracích animákov, ničmenej sa topí vo vlastnej podpriemernosti - či už sa jedná o tuctový námet, minimum humorných scén či veskrz nesympatické charaktery. Navyše si úprimne myslím, že sa v prípade Psích kusov nemohlo baviť ani moc detské publikum, pre ktoré je film primárne určený.
Najlepšie sekvencie boli psí útulok a intro so starenkou.
Niečo vám poviem, toto vyzerá na veľmi nenápadný a neutrálny roztomilý psí film, ALE OPRAKOM JE PRAVDA. Tento film mi poslal do svojho vedomia totálnu energiu a ja som si to zamiloval.
Lovec na spôsob filmu Rio, ktorému neušla žiadna brazílska operenec bola luxusná.
Kulinárskou špecialitou filmu je rozhodne ukrytý otvor nemravných scén plný predpovedajúcich dvojsmyslov, kde sa to myslí smrteľne vážne. Príklady typu hlášok ako olizovanie orieškov, zadok z parfumérie, hláška "more", narvaný oriešok v zadnici, či vibrátor v detskom filme je vážne odvaz. Pri tom som vybuchol smiechom.
Najviac ma bavili 2 psy ako Doberman, alebo ten chytrák, ktorý vie, že vie.
Perfektný bláznivý film, ktorý má príbehovo hlavu a pätu, nálož smiechu, totálne rozpálenie nálady, roztomilosť a nejaká tá pieseň, no proste Brutus trieda film. Pri tom sa človek fakt nemôže nudiť. Ja som tým príkladom.
Príbeh o psovi, ktorý sa dostane z luxusu na ulicu, určite neurazí.
Skklamalo ma, že tu nie je priestor pre vtip pre dospelých. Nietomenej, detskí diváci si lásku k tomuto filmíku nájdu.
Pre mňa pozerateľná jednohubka, ale až na veveričky. Tí boli nad rámec, a podľa mňa až trápne.
V podstate sa jedná o mix 4 potažmo 5 filmov Tajný Život Maznáčikov 1,2 Veľká Orechová Lúpež 1,2 a Psí Veličenstvo.
Keby bol hlavnou postavou ten paranoidný pes bola by to väčšia sranda pretože ten má brutálne hlášky a jedná sa o najvtipnejšiu postavu.
Má to dobré piesne dej zhruba až tak od 10 minúty a pekne to odsýpa.
"Pane doktore, cítím se jako pes," sdělil jednoho dne pan Ota Pošta plaše a důvěrně psychiatrovi. A byla to pravda. Pan Pošta, spořádaný opravář praček, se už delší dobu necítil právě nejlépe. Na vině byla jeho rodinná pozice. Pan Pošta byl nenáročný a poněkud neprůbojný člověk, kterému osud přichystal těžkou zkoušku v podobě dominantní ženy Věry. Pracovala jako notářka na notářství a vydělávala dvakrát tolik než on. Měla ho ráda, to ano, ale po svém. Domácí operační prostor pana Pošty nikdy nebyl příliš veliký, ale od té doby, co byly děti z domu se postupně dále zmenšoval. Poslední ranou bylo, když si Věra (snad jako náhradu za děti) pořídila psa. Pan Pošta byl tak vystaven nové konkurenci - a (jak se dalo čekat) neobstál. Ocitl se na posledním místě rodinného žebříčku a zacházelo se s ní jako se psem.
