Jazvečík, známy aj ako dakel alebo tekel, patrí medzi plemená s dlhou a fascinujúcou históriou, ktorá siaha až do stredoveku. Bol šľachtený z rôznych duričov s cieľom vytvoriť psa vhodného na prácu pod zemou. Jeho pôvod siaha do Nemecka, kde bol údajne v stredoveku cielene chovaný. Oficiálne chovy pre držiteľov pochádzajúcich aj zo šľachtických kruhov vznikli na konci 19. storočia, ale štandard pre chov pochádza až z roku 1925. Označenie plemena bolo účelné: jazvečíky sprevádzali poľovníkov a boli nasadení predovšetkým na lov lišiek a jazvecov (odtiaľ teda označenie jazvečík). Krátke nohy umožňovali vniknutiu do nor jazvecov a lišiek, pričom úloha jazvečíka spočívala hlavne v tom, aby vyhnal zviera z úkrytu. Do boja s dotyčným obyvateľom nory sa jazvečík nemal púšťať. Tiež na zemi ukazovali jazvečíky mimoriadny talent a podávali skvelé výkony, napr. pri stopovaní.
Jazvečík vyniká svojimi schopnosťami na povrchu aj pod zemou - je známy hlasitosťou na stope, durením a prácou na pofarbenej stope. Je to poľovný pes, odvážny, húževnatý, vytrvalý a obratný, s jemným čuchom, priateľskej povahy, nikdy nie bojazlivý alebo agresívny, vždy vyrovnanej povahy. Je známy svojou inteligenciou, vynaliezavosťou a bystrosťou alebo dôvtipom, ktoré vlastnosti dokáže hojne využívať v každodennom živote. Vyniká aj svojou neobyčajnou húževnatosťou a vytrvalosťou. Hovorí sa o ňom, že je trochu tvrdohlavý a jeho poslušnosť má vraj svoje hranice, čo je však čiastočne spôsobené jeho prirodzenou nezávislosťou (pri love musí byť schopný rozhodovať sa sám) a čiastočne jeho vzťahom s majiteľom. Pri výchove a výcviku sa ho majiteľ nikdy nesmie snažiť zlomiť. Neznáša dobre výčitky, nehovoriac o iných trestoch, "urazí" sa a prestane komunikovať. Keďže je veľmi vnímavý a bystrý, dobre rozumie intonácii hlasu.
Napriek svojej obľube a širokému rozšíreniu, nie je vhodným psom pre začiatočníkov a podriaďuje sa len jasnej autorite. Jazvečík potrebuje jednoznačne prísnu, ale citlivú výchovu, ktorou je mu od malička potrebné vštepovať jasné pravidlá. Nemá vo zvyku poslúchať na slovo a pri každej príležitosti rád demonštruje svoju osobnosť. Ak budete ich pracovnú vlohu od začiatku rozvíjať, vedia byť výborní pracanti v teréne. Všeobecne ale platí, že miniatúrne rázy nemajú poľovnú vlohu tak výraznú, ako jazvečík štandardný, preto sú ako spoločníci vhodnejší.
Typy jazvečíkov
Jazvečíky sa delia na tri veľkostné rázy a tri typy srsti.
Veľkostné rázy:
- Štandardný jazvečík: Obvod hrudníka je od 35 do 45 cm u sučiek, a od 37 do 47 u psov. Hmotnosť sa pohybuje od 8 do 12 kg. Je to najuniverzálnejší variant, ideálny pre poľovnú prácu aj rodinný život.
- Trpasličí jazvečík: Obvod hrudníka je od 30 do 35 cm u sučiek, od 32 do 37 cm u samcov. Hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí 4 - 6,5 kg. Vzrastom je o niečo menší, než jazvečík štandardný, ale väčší, ako jazvečík králičí. Je obľúbeným kompromisom, zlatá stredná cesta.
- Králičí jazvečík: Obvod hrudníka musí byť do 30 cm u sučiek, do 32 cm u samcov, ale kostra musí byť dostatočne silná pre prácu, príliš drobné a jemné jedince nie sú žiaduce. Jeho hmotnosť sa pohybuje od 3-4 kg. Vzrastom je najmenší z nich. Bol vyšľachtený do králičej nory na králiky, preto je obvod hrude životne dôležitý, zaseknutím by mohol uhynúť.
Finálne meranie obvodu hrudníka sa má vykonať po veku 15 mesiacov, kedy sa kostra považuje za definitívne vyzretú a ustálenú. Následne sa zaradia do svojej kategórie, v ktorej zostanú po zvyšok života. V rodokmeni psa sa preto uvádza ako Jazvečík trpasličí - králičí.
Typy srsti:
- Hladkosrstý jazvečík: Za vývojovo najstarší typ je považovaný hladkosrstý jazvečík, ktorý i svojimi vlastnosťami najviac zodpovedá prototypu obrazu typického jazvečíka: nezávislý, inteligentný až mudrujúci, ostrý s výraznými poľovnými vlastnosťami. Srsť je krátka, hustá, lesklá, tesne prilieha, pevná a tvrdá, bez neosrstených miest. Je nenáročná na údržbu a ľahko sa čistí.
- Dlhosrstý jazvečík: Najrozšírenejším sa ale stal dlhosrstý jazvečík, snáď pre svoju krásnu jemne splývajúcu dlhú srsť, ktorú zdedil krížením hladkosrstej formy so španielmi, po ktorých zdedil i jemnejšiu a poslušnejšiu povahu. Srsť je jemná, priliehavá, lesklá, na tele prilieha, je dlhšia pod krkom, na spodnej časti tela, najmä však na ušiach a na zadnej strane končatín, kde tvorí zástavice a najväčšiu dĺžku dosahuje na spodnej časti chvosta, kde tvorí úplnú zástavicu. Je symbolom elegancie a ladnosti, často sa umiestňuje na výstavách.
- Drsnosrstý jazvečík: Hrubosrstá forma zas vznikla skrížením s teriérmi a stala sa najobľúbenejším rázom jazvečíkov medzi poľovníkmi, hlavne pre svoju odolnosť, otužilosť a nenáročnosť. Srsť je drsná, drôtovitá, s podsadou, ktorá poskytuje výbornú ochranu pred chladom a nástrahami lesa. Na papuli tvorí výraznú bradu a obočie.
Vzhľad a charakter
Jazvečík má charakteristickú pretiahnutú stavbu tela na krátkych nohách. Nízke, pretiahnuté, ale pevné a svalnaté telo. Napriek nízkemu vzrastu je jazvečík veľmi pohyblivý a rýchly. Uši sú visiace stredne dlhé, chvost dlhý. Vzpriamene držaná hlava a uši visiace dole sú tiež typickým znakom jazvečíkov. Charakteristický je pre jazvečíka v pomere so zvyškom tela aj veľmi dlhý chrbát, čo mu vyslúžilo žartovné prirovnanie k párku. Hoci sa jedná o nízkeho psíka, zástupci tohto plemena sa pohybujú pomerne rýchlo a svižne.
Jazvečík je bystrý, svojhlavý, ostražitý pes, ktorý sa bez správnej výchovy stáva pánom domu, presadzujúcim si svoje nároky. Pri poľovnom využití býva náruživý, výborný stopár, húževnatý v teréne, neváhajúci sa vydať do nory i za o mnoho väčším protivníkom. V rodinnom kruhu prítulný, jemnocitný, bdelý strážny pes, dobre sa znášajúci s deťmi, ale ostrý voči iným psom a nevítaným návštevám. Má veľký apetít a sklony k obezite, preto je dôležité dbať na správnu výživu a veľkosť kŕmnej dávky. Pri správnom poľovnom vedení vie prejaviť veľkú chuť pracovať a neraz dokáže prekvapiť.
Malý psík s veľkým sebavedomím: keďže bol jazvečík pôvodne vyšľachtený pre samostatnú prácu pri love, rástlo s touto úlohou aj jeho sebavedomie. Tento charakterový rys sa môže hlavne pri stretnutí s väčším psom prejaviť a vyvolať konflikt, pretože jazvečík sa zdráha prejaviť náležitý rešpekt. Jazvečíky patria medzi psov, ktorí pracujú samostatne a radi tiež určujú všetko, ako sa len dá. Jazvečíky typu „will to please“, ktorí s radosťou čakajú na nové úlohy a snažia sa urobiť svojich pánov na každý pád šťastnými, tvoria prehliadnuteľnú menšinu.
Jazvečík je priateľský a vyrovnaný pes, nie je bojazlivý ani agresívny. Je veľmi temperamentný, inteligentný a sebavedomý, niekedy až priveľmi odvážny. Šľachtené boli tak, aby boli v teréne samostatné a vytrvalé, čo môže viesť k tvrdohlavosti a svojhlavosti. Tieto črty sú však dôležité najmä pri práci pod zemou, kedy sa pes musí spoliehať sám na seba. Svoju odvahu vie preukázať aj pri práci na diviačej stope, kde čelia rádovo väčšiemu zvieraťu. Dohľadaného diviaka vytrvalo hlásia, no držia si odstup. Štekotom privolajú psovoda, ktorý následne lov ukončí. Z tohto dôvodu sa v chove podporujú hlasité jedince. Charakteristickou vlastnosťou jazvečíka je nedôverčivosť voči cudzím ľuďom. Pri návšteve často hlasitým štekotom dávajú najavo príchod.
Starostlivosť a zdravie
Jazvečík nie je plemeno náročné na starostlivosť, avšak vyžaduje si pravidelnú starostlivosť o srsť podľa jej typu. Hladkosrstý typ má srsť samočistiaci a bezúdržbovú, pri znečistení stačí utrieť vlhkou handričkou a 1x týždenne vyčesať gumovou rukavicou. Táto srsť je však bez podsady, čo môže byť pre niekoho nevýhodou. Sú úplne nevhodní na trvalý pobyt vonku. Títo psíkovia sú viac zimomriví a vďaka nízkym nohám môžu trpieť pri prechladnutí zápaly močového mechúra. Dlhosrstá varianta vyžaduje pravidelné kefovanie 1-2x týždenne s pohlídáním problémových partií ako sú uši, chvost a náprsenka, ktoré môžu plstnatiet. Drsnosrstého jazvečíka stačí 2x ročne vytrimovať a je rovnako nenáročný na starostlivosť ako jeho hladkosrstý príbuzný. Drôtosrstý však oveľa lepšie znáša aj vonkajší pobyt v zateplenej búde.
Napriek svojej robustnosti, jazvečíky patria medzi psy s predispozíciou na určité zdravotné problémy. Kvôli dlhému chrbtu a krátkym nohám sú veľmi náchylní na problémy s chrbticou, najmä na vyskočenie platničky (IVDD - degenerácia medzistavcových platničiek). Riziko úrazu vplyvom degenerácie sa dá znížiť udržiavaním zdravej váhy jedinca, dobrým osvalením a zabránením častým skokom - najmä smerom dolu. Tiež chodenie po schodoch je pre tohto psíka nebezpečné, keďže aj toto prispieva k skorému nástupu ochorenia chrbta, preto jazvečíka cez schody pokiaľ možno preneste. Poskytnite mu dostatok pohybu a rôznych aktivít (napríklad rýchla chôdza, plávanie), ktoré zamestnajú jeho hlavu a telo (nosework, poľovanie, pachové práce). Len prechádzka okolo domu nie je dostatočná. Jazvečík je atletické plemeno, zvládne aj dlhšie túry s prihliadnutím na vhodný terén - pravidelná pohyb je potrebný pre budovanie svalstva a pre lepšie držanie tela "core" a samotnej chrbtice.
Jazvečíky sa dožívajú 15 rokov aj viac. Celkovo sú jazvečíky zdravé psy, avšak ako každé plemeno, aj oni sú náchylní na niektoré ochorenia.
Čo musíte spraviť, keď si domov prinesiete šteniatko
Jazvečík ako spoločník
Jazvečík je vynikajúci spoločník, ktorý sa hodí ako pre osamelého človeka, tak aj pre rodinu s deťmi. Je vynaliezavý, inteligentný a sebavedomý pes, predovšetkým ak ide o jeho blaho. Zo všetkého najviac miluje pohodlie, teplo a ľudskú spoločnosť. Cez svoju oddanosť človeku mnohokrát presadí svoju zanovití hlavu a žije si svoj život. Potrebuje láskyplnú, ale veľmi dôslednú výchovu, aby nemal snahu "prevziať velenie". Neznáša dril a krik, pri takomto zaobchádzaní sa zatvrdí a môže sa stať až agresívnym. Tiež skorá socializácia s deťmi a ostatnými domácimi zvieratami je nevyhnutná, aby mohol zastávať úlohu plnohodnotného rodinného psa.
Konzistentnosť a trpezlivosť sú kľúčom k úspešnému výcviku jazvečíka. Je vhodné venovať sa mu viac krát denne v kratších intervaloch, pretože rýchlo strácajú pozornosť. Jazvečík je vhodným plemenom aj pre mladšie deti, s ktorými rád trávi čas a hrá sa. Je však dôležité, aby bol správne socializovaný - rovnako aj deti. S inými zvieratami vychádzajú dobre, ale to závisí od včasnej socializácie.
Každý, kto si toto plemeno zamiloval, by si mal šteniatko kúpiť len od zodpovednéhoo chovateľa, ktorý má veľa znalostí o povahe a zdraví plemena. V pprípade "náhodných vrhov" alebo dokonca množiteľov, ktorí psy množia hlavne kvôli zárobku, bez preukazu o pôvode psa a bez členstva v klube chovateľov, nemáte záruku, že ide o pravého jazvečíka. Naozajstní priatelia jazvečíkov vedia, že: jazvečík z dobrého chovu je síce nákladný, ale k nezaplateniu!
tags: #velky #hladkosrsty #jazvecik