Slovenský čuvač je verný ochranár a pastiersky pes, ktorý bol po stáročia strážcom horských oblastí Slovenska. Slovenský čuvač patrí do FCI skupiny 1 - Ovčiarske a pastierske psy (sekcia 1: ovčiarske psy). Oficiálne bol uznaný Medzinárodnou kynologickou federáciou (FCI) dňa 18. 8. 1965. Tento pes šetrným a prirodzeným spôsobom prispieva aj k životnému prostrediu pri ochrane stád pred divo žijúcimi veľkými predátormi ako je vlk, medveď, rys. Slovenský čuvač je nádherný a dôstojný pes, ochranca stád, je našim kultúrnym dedičstvom, ktoré musíme chrániť.
Slovenský čuvač, nazývaný aj tatranský čuvač, je bielosrstý horský pastiersky pes zo Slovenska. Jeho korene možno dosledovať až do 17. storočia. Podľa legendy mal tento impozantný biely obor vzísť z kríženia chrta a vlka. S cieleným chovom sa začalo začiatkom 20. storočia. Vtedy bolo plemeno takmer vyhynuté. Profesor Antonín Hrůza z Veterinárnej univerzity v Brne napokon založil plemennú knihu. Od januára 1969 je slovenský čuvač oficiálne uznávaný za psie plemeno. Snehobiely pastiersky pes je zaradený do skupiny 1 „Pastierske a dobytkárske psy (bez švajčiarskych salašníckych psov)“. Aj keď jeho pôvod siaha hlboko do minulosti, jeho história je spojená s potrebou ochrany stád a majetku v drsných horských podmienkach.
Pôvod a história plemena
Karpatská tradícia - Pochádza z oblasti Vysokých a Nízkych Tatier, kde ho používali valasi (pastieri) na ochranu stád oviec a dobytka pred predátormi, ako boli vlci a medvede. Slovenskí horali patrili z veľkej časti k slobodnému ľudu, nepodliehali stredoveké robotnej povinnosti, strážili zemské hranice a odvádzali dane v ovčom syre. Ich inštitúcie sa nazývala "valašský opasok" a jej sídlom boli až do zrušenia roboty Košice. Jej členovia vykonávali svoju službu na horských pasienkoch vždy so svojimi typickými psami, strážnymi psami z Tatier, a vždy s nimi boli tiež zobrazovaní.
Príbuznosť s inými pastierskymi psami - Slovenský čuvač patrí do skupiny tzv. „bielych horských pastierskych psov“, kam patria napríklad maďarský kuvasz, taliansky maremmansko-abruzský pastiersky pes alebo pyrenejský horský pes. Tieto plemená vznikali v podobných podmienkach a mali spoločné pracovné využitie. Skupina plemien bielych horských psov je zrejme odvodená od vlkov arktického typu, ktorých zvyšky sa po dobe ľadovej zachovali v hornatých oblastiach Európy - na severných svahoch Kaukazu, na Balkáne, najmä v Rodopách, v Karpatoch, a zvlášť v Tatrách, na severných svahoch Abruz a Álp a konečne v Pyrenejach.
Legenda o bielych psoch - Pastieri preferovali bielu farbu srsti, aby svojich psov ľahko odlíšili od predátorov, ale aj od zlodejov, ktorí sa v noci snažili ukradnúť dobytok. Aby ho bolo možné aj v noci odlíšiť od škodiacich zvierat, bol podľa prastarej tradície chovaný iba v bielej farbe.
Dôležitá úloha v horských oblastiach - Čuvač nebol len pastierskym psom, ale aj spoločníkom bačov a spoľahlivým strážcom salašov a osád. Tatranský čuvač sa osvedčil ako dobrý ochranca, strážca a sprievodca, rovnako ako ovčiarsky pastiersky pes, tiež ako strážca dobytka, hydiny a iných domácich zvierat, aj pri strážení stavení.
Záchrana plemena v 20. storočí
V 20. storočí sa slovenský čuvač ocitol v ohrození. Zásadnú úlohu pri jeho záchrane zohral profesor Antonín Hruza z Brna, ktorý v 30. rokoch 20. storočia začal s organizovaným chovom. Hruza precestoval horské oblasti Slovenska a vybral najlepšie jedince, ktoré sa stali základom moderného chovu. Ústredná kniha tatranských čuvačov v Československu bola založená pred 30. rokmi 20. storočia profesorom Antonínom Hrôzom z brnianskej veterinárnej vysokej školy. Východiskový materiál pochádzal z okolia Liptovskej Lužnej, Kokavy a Východnej v Tatrách a z okolia Rachova v Karpatoch. Prvá chovateľská stanica niesla meno "Zo zlatej studne" a bola založená vo Svitavách u Brna. Karpatský chov pochádzal zo stanice "Z Hoverla".
Rok 1965 - FCI oficiálne uznala slovenského čuvača ako samostatné plemeno.
Charakteristika a povaha
Slovenský čuvač je spoľahlivý, nenáročný, vďačný pes a predovšetkým dobrý strážca. Ak sa jeho majiteľ chová v spoločnosti pokojne a priateľsky, chová sa rovnako aj on. Jeho výchova musí byť dôsledná, vyvážená a cieľavedomá. Nerád robí to, čo mu pripadá neúčelné. Je to veľmi vnímavý a samostatný pes - nemá záľubu si v hlúpom opakovaní základných povelov. Samozrejme, každý čuvač je iný a to, čo vo výcviku zaberie u jedného, nemusí automaticky fungovať u iného. Aby sa však nestal príliš samostatným, je nutné venovať veľkú pozornosť jeho socializácii a výchove už od šteňaťa. V opačnom prípade si sám vytvorí vlastné pravidlá, čo môže následne zaviniť nemalé problémy pri jeho ovládateľnosti a spolužití s okolím.
Ochranný inštinkt - skvelý strážca, ostražitý voči cudzincom. Na cudzích ľudí a neznáme situácie reaguje tatranský čuvač zdržanlivo, niekedy dokonca nedôverčivo.
Láskavý k rodine - verný a milujúci pes, ktorý si vytvára silné puto s majiteľmi. Pri dobrej výchove sa zo slovenských čuvača stane veľmi dobrý rodinný pes.
Samostatnosť a nezávislosť - potrebuje skúseného majiteľa, ktorý vie, ako viesť dominantného psa. Tento inak vyrovnaný pes strpí iných psov vo svojom revíri len zriedka. K ostatným samcom porovnateľných proporcií sa niekedy môže čuvač - pes - správať dominantnejšie a nemožno ho preto spustiť z očí vždy, keď sa stretneme s iným psom, ktorého reakciu nepoznáme.
Výborný s deťmi - no potrebuje včasnú socializáciu a dohľad pri malých deťoch. Na základe svojej prítulnej povahy prítulnej pre deti má slovenský čuvač radosť z prijatia do rodiny.
Výchova a socializácia
Skorá socializácia je kľúčová - zvykať ho na ľudí, zvieratá a rôzne prostredia. Aby sa zo statného ovčiarskeho psa stal sprievodný pes vhodný pre rodinu, mal by byť dobre socializovaný a nové veci by sa mu mali ukazovať opatrne. Potrebuje suverénne vedenie a psiu výchovu - prirodzene bez akejkoľvek tvrdosti. Tým je pre začiatočníkov vhodný len podmienečne.
Pozitívna motivácia - reaguje dobre na pochvaly a odmeny, tvrdé metódy sú kontraproduktívne.
Dôslednosť - majiteľ musí byť pevný, ale spravodlivý.
Slovenský čuvač - TOP 10 zaujímavých faktov
Zdravie a starostlivosť
Slovenský čuvač potrebuje dostatočne veľký výbeh, nie je to plemeno, ktoré by mohlo byť po väčšinu času zatvorené v malej ohrade. Každodenná dlhá prechádzka pravidelným tempom pomôže dospelým psom vyvinúť a udržať správne osvalenie. Srsť nie je nijako náročná, stačí psa raz týždenne dôkladne vykefovať. V závislosti na podnebie lenivá raz až dvakrát ročne. Všeobecne psy potrebujú kúpať len niekoľkokrát do roka ("ak začínajú páchnuť ako psi"). Výstavné psy sa zvyčajne kúpu pred každou výstavou, čo ale závisí na majiteľovi a je potrebné zvážiť negatívny vplyv na kožu a srsť.
Srsť - pravidelné česanie, hlavne v období pĺznutia. Hustá, vlnitá srsť slovenského čuvača ho chráni pred chladom. Starostlivosť a výživa: Nenáročný samorast Biela, mierne vlnitá srsť slovenského čuvača sa čistí takmer sama a vyžaduje si preto minimálnu starostlivosť. Úplne postačuje pravidelné kefovanie. O niečo náročnejšia môže byť starostlivosť o srsť iba počas výmeny srsti. Majitelia a záujemcovia o plemeno by však mali mať na pamäti, že slovenský čuvač intenzívne pĺzne.
Uši - kontrolovať a čistiť, aby sa predišlo infekciám.
Zuby - pravidelné čistenie alebo používanie dentálnych hračiek.
Labky a pazúriky - strihanie pazúrikov podľa potreby.
Dysplázia bedrového kĺbu - častá u veľkých plemien, dôležitá je kontrola chovných jedincov. Podobne ako u iných veľkých plemien môžu aj u slovenského čuvača vznikať problémy s kĺbmi, ako sú dysplázia bedrového kĺbu (HD) a dysplázia lakťového kĺbu (ED). Tieto sa okrem iného prejavujú aj bolesťami a obrnou.
Torzia žalúdka - nebezpečný stav, preto je potrebné kŕmiť ho v menších dávkach a nechať ho odpočívať po jedle. Na zabránenie život ohrozujúcej torzii žalúdka nekŕmte slovenského čuvača ani tesne pred prechádzkou.
Čuvač potrebuje kvalitnú stravu s dostatočným množstvom bielkovín, ktorá podporí jeho svalstvo a aktívny životný štýl. Vzhľadom na jeho veľkosť je potrebné sledovať množstvo jedla, aby sa predišlo obezite. Doplnky ako glukosamín a chondroitín môžu pomôcť udržať jeho kĺby zdravé. Pokiaľ ide o výživu, tento skromný pastiersky pes si nekladie žiadne veľké nároky. Odporúča sa prirodzené kŕmenie s veľkým podielom kvalitného mäsa a malým podielom obilnín. Majitelia by však mali pamätať na to, aby bolo množstvo krmiva prispôsobené veku a úrovni aktivity psa. Pretože slovenský čuvač rýchlo priberá. Nemal by preto dostávať krmivo príliš bohaté na energiu. Dve jedlá za deň sú pre dospelých psov tohto plemena dostatočné. V opačnom prípade sa môže tento silný pastiersky pes rýchlo stať obéznym.
Slovenský čuvač sa považuje za osobitne pôvodné psie plemeno z hornatých regiónov Slovenska. Priemerná dĺžka života tohto plemena je 10 až 12 rokov. Slovenský čuvač je robustný, odolný pes bez známych dedičných chorôb typických pre plemeno.
Uchovnenie slovenského čuvača
Máte doma čuvače s preukazom pôvodu a rozhodli ste sa, že by ste svojho psa či fenu radi uchovnili? U majiteľov fen k tomu toto rozhodnutie spravidla dochádza v prípade, že by radi odchovali po svojej fence šteňiatka. Majitelia psov by radi svojho psa ponúkli na krytie a radovali sa tak z potomkov pyšného otca. Každý majiteľ psa či feny stojí pred rozhodnutím, ako svojho miláčika uchovniť. Pokúsime sa vám tu ukázať, čo vás čaká, aby ste sa mohli radovať z malých bielych guľôčok. Verte, nie je to nič ťažké, každý z nás aj my sme stáli pred týmto rozhodnutím.
K uchovneniu psa je nutné:
- Vlastniť psa s PP (preukaz pôvodu).
- Pes musí absolvovať najmenej jednu výstavu psov, a to v triede dospelých so známkou "výborná" alebo "veľmi dobrá", ale na poradí nezáleží. Musí to byť výstava, kde sa zadáva titul CAC (t.j. špeciálna, klubová, národná alebo medzinárodná výstava).
- Pes musí mať röntgen DKK (dysplázia bedrových kĺbov). Röntgen možno vykonať po dosiahnutí veku 12. mesiacov, horná hranica veku nie je obmedzená. Je potrebné sa objednať u vášho veterinára, ktorý vlastní RTG. Röntgen DKK sa vykonáva v čiastočnej alebo úplnej narkóze, preto je potrebné psa 24 hodín pred röntgenom nekŕmiť.
- Pes sa musí zúčastniť tzv. bonitácie. Bonitáciou sa rozumie zhodnotenie predností a vád daného jedinca. Všetko sa zapíše pomocou tabuliek a jedinec je vyhlásený za chovného alebo nechovného. Bonitačný kód sa zapisuje do originálu preukazu pôvodu.
- Po splnení všetkých týchto podmienok môžete zaslať alebo osobne doniesť na plemennú knihu originál PP, kde je vyznačený bonitačný kód s názvom "chovný" + originál výsledku RTG DKK. Je dobré požiadať plemennú knihu o zapísanie výsledkov DKK do PP (ak tak nie je učinené už pri zápise bonitačného kódu). Pozor, pečiatka, ktorú dostanete u veterinára pri zhotovovaní RTG nie je zapísaním výsledku. Všetko odošlete doporučene na adresu ČMKU. Pes bude preregistrovaný do chovných jedincov (preukaz pôvodu bude označený pečiatkou "preregistrácia". Táto pečiatka plne nahrádza staršie označenie "chovný pes"). Preukaz pôvodu sa vám vráti poštou na dobierku.
Každý majiteľ psa si musí uvedomiť, že chovný pes Slovenského čuvača sa môže využívať v chove od 18-tich mesiacov svojho veku. Táto hranica je daná chovateľským poriadkom a nemožno ju v riadenom chove znižovať.
Každý majiteľ psa si musí uvedomiť, že chovný pes Slovenského čuvače sa môže využívať v chove od 18-tich mesiacov svojho veku. Táto hranica je daná chovateľským poriadkom a nemožno ju v riadenom chove znižovať. Je preto namieste čo najviac rozšíriť základňu chovných jedincov. Preto prosím neváhajte, ak máte doma psíka s PP a zdravotné okolnosti to dovoľujú, uchovnite ho, možno, že práve ten váš bude v budúcnosti najviac atraktívnym a požadovaným na krytie.
Vhodné prostredie a využitie
Slovenský čuvač je ideálny pre majiteľov s aktívnym a outdoorovým životným štýlom, ktorí mu môžu poskytnúť dostatok priestoru a pravidelný pohyb. Tento pes sa hodí na vidiek alebo do domu so záhradou. Je skvelým spoločníkom pre rodiny, ktoré hľadajú ochrancu a verného psa. Veľký, pracovitý pes ako slovenský čuvač by mal byť chovaný v dome so záhradou, kde môže pestovať svoj ochranný inštinkt. Na základe svojej prítulnej povahy prítulnej pre deti má slovenský čuvač radosť z prijatia do rodiny. Malo by sa mu dostávať dostatok pohybu, čo však z neho nerobí psa nutne vhodného na psie športy. Tohto učlivého štvornožca je lepšie vycvičiť radšej za terapeutického, záchranárskeho alebo pátracieho psa. Doma na Slovensku sa hovorí, že slovenský čuvač sa vie naučiť všetko.
Využitie slovenských čuvača plynie z jeho oddávna obvyklého použitia ako ovčiarskeho a salašníckeho psa vo vysokých horách nad hranicou lesa a ako strážneho psa v chovoch i na hraniciach.
Upozornenie: Tento obsah má čisto informačný charakter. Všetky naše články a informácie berte ako priateľského sprievodcu v psíčkarskom svete. Robíme maximum pre to, aby boli informácie presné a zrozumiteľné, no nie sme odborná kynologická encyklopédia. Môže sa teda stať, že niektoré detaily daného plemena vidia skúsení chovatelia trochu inak. Články na našom blogu a webe slúžia len ako všeobecný informatívny prehľad. Pre odborné poradenstvo sa, prosím, obráťte na oficiálny chovateľský klub konkrétneho plemena. Ak narazíte na nepresnosť alebo máte vlastné dlhoročné skúsenosti, ktoré by mohli článok obohatiť, budeme radi, ak sa nám ozvete. Článok s radosťou textovo aktualizujeme - pre dobro všetkých psíčkarov.
tags: #uchovnenie #slovensky #cuvac