Najznámejší román sira Arthura Conana Doyla, Pes Baskervillský, predstavuje jeden z vrcholných prípadov Sherlocka Holmesa, kde sa genialita detektíva stretáva s prvkami gotického románu a hlboko zakorenených povier.
Prípad sa začína nečakanou smrťou sira Charlesa Baskervilla, váženého miestneho dobrodinca, na panstve Baskervillovcov v pochmúrnej vresovištnej krajine juhozápadného Anglicka. Táto udalosť otriasla inak pokojným panstvom, najmä preto, že ju sprevádzali správy o zjavoch obrovského psa - krvilačnej beštie, ktorá údajne prenasleduje rod Baskervillovcov už po celé generácie. Je to len povera, alebo sa za hrôzostrašnou históriou skrýva skutočné nebezpečenstvo aj pre posledného potomka rodu, sira Henryho, ktorý sa na panstvo chystá usadiť?
Slávneho detektíva Sherlocka Holmesa a jeho verného priateľa doktora Watsona navštívi doktor Mortimer, vykonávateľ závetu sira Charlesa. Zistí, že jediným dedičom je syn Henry, ktorý žije v zahraničí. O rode Baskervillovcov sa šíri desivá povesť: pre hriech jedného z predkov ich údajne prenasleduje kliatba v podobe obrovského pekelného psa, ktorý má žiť na močiaroch pri ich sídle. Nad močiarmi sa opäť nesie hrozivé vytie, ktoré predznamenáva smrť ďalšieho člena rodu. Sherlock Holmes preto posiela doktora Watsona, aby odhalil tajomstvo dávnej kliatby.
Anglické grófstvo Devon sa ukazuje ako nebezpečné miesto. Voľne po krajine sa potuluje prízrak psa a na močiaroch žije záhadný muž. Napriek strachu musí najslávnejšia detektívna dvojica objasniť zvláštnu vraždu sira Charlesa skôr, než postretne rovnaký osud aj jeho synovca. Súčasne sa v Londýne Holmes venuje iným naliehavým prípadom, ako je napríklad krádež tajných plánov na Bruce-Partingtonovu ponorku, ktorá by mohla slúžiť ako superzbraň. Blíži sa čas Vianoc, ale detektíva viac ako sviatočná atmosféra teší riešenie záhad.
Pes Baskervillský nie je prvým stretnutím rozhlasu s týmto príbehom. Prvý český preklad románu vyšiel už v roku 1903, dva roky po origináli, a bol zrejme prvým Holmesovým príbehom preloženým do češtiny. Práve tento román si vzali za prvý z holmesovskej série aj českí rozhlasoví tvorcovia. Réžie sa vtedy ujal Josef Červinka, ktorý zároveň prepožičal svoj hlas doktorovi Watsonovi, hlavnej postave tohto seriálu. Hororová atmosféra rafinovane vystavaného príbehu láka filmárov dodnes, a tak v druhej polovici 20. storočia vzniklo ďalších päť filmových adaptácií. Dlhá rada ďalších citácií, adaptácií a paródií svedčí o tom, že Pes Baskervillský je jedným z najlepších a najslávnejších príbehov Sherlocka Holmesa.
Návrat detektíva z "mŕtvych"
Keď v roku 1901 začal román vychádzať na pokračovanie v časopise Strand Magazine, bolo to pre fanúšikov Sherlocka Holmesa veľké prekvapenie. Jeho autor Arthur Conan Doyle totiž slávneho detektíva nechal pred siedmimi rokmi zomrieť v poviedke Posledný prípad. Doyle sa potom venoval cestovaniu, žurnalistike, svojej lekárskej praxi, zúčastnil sa búrskej vojny a neúspešne kandidoval do parlamentu. Návrat s jeho najslávnejším detektívom a verným spoločníkom doktorom Watsonom bol pre čitateľov vítaným prekvapením.
Čitatelia sa vtedy s nadšením ponárali do komplikovaného deja plného tajomstiev a tiesnivej atmosféry pochmúrnej vresovištnej krajiny na juhozápade Anglicka. Prípad, ktorý na prvý pohľad nevyzeral ako zločin, zaujal Holmesa práve preto, že všetko sa zdalo byť v poriadku, a predsa bola smrť sira Charlesa Baskervilla opradená temnou záhadou. Bolo naozaj možné, že celé generácie Baskervillovcov boli prekliate a ohrozované príšerou z močiarov? Alebo to celé zinscenovala ruka lstivého človeka? Detektív Holmes a jeho neodmysliteľný priateľ doktor Watson sa púšťajú do práce.
Holmes v nezvyčajných situáciách
Román Pes rodu Baskervillovcov patrí medzi najkvalitnejšie diela so Sherlockom Holmesom. Čitateľsky bol mimoriadne obľúbený už v čase svojho vzniku a pozoruhodné sú aj jeho neskoršie kultúrne presahy. Sherlock Holmes si vybudoval meno na základe prísnej racionality a až emocionálneho odstupu, s akým riešil zložité prípady. Román Pes rodu Baskervillovcov však v mnohých momentoch ukazuje Holmesa v nezvyčajných situáciách, dokonca aj vystrašeného a zneisteného. Sir Arthur Conan Doyle konfrontuje slávneho detektíva so zločinom s nadprirodzenou zápletkou, čím vytvára temný príbeh s viacerými hororovými prvkami.
Dej sa odohráva na anglickom vidieku v blízkosti močiarov, kde sídli bohatý rod Baskervillovcov. Posledný dedič rodu, Henry Baskerville, prichádza, aby sa postaral o dedičstvo, a s ním prichádza aj dr. Watson, aby začal vyšetrovanie podozrivého úmrtia sira Charlesa. Močiare sú istým druhom labyrintu: vedie nimi len jedna bezpečná cesta, ostatné sú slepé uličky končiace smrťou. Vyšetrovanie preverí nielen logické schopnosti, ale aj pevné nervy všetkých zúčastnených. Pes rodu Baskervillovcov je mimoriadne napínavý príbeh s kulisami gotického románu, román s tajomstvom, ktorý rafinovane pohráva nielen s postavami, ale aj s čitateľmi pri odhadovaní vraha.
Arthur Conan Doyle Pes baskervillský část 3 Mluvené slovo Detektivka
Baskervillský efekt
Obete v románe umierajú na infarkt spôsobený nadmerným strachom, s čím súvisí aj jedna zaujímavosť: efekt Baskervillského psa alebo Baskervillský efekt, pomenovaný výskumníkmi z Kalifornskej univerzity. Ide o výskyt srdcového infarktu v dôsledku silného stresu vyvolaného poverčivosťou.
Aj svetoznámy detektív sa občas nudí. V tomto prípade však nešlo o nudné vyšetrovanie. Práve naopak, išlo o jedinečné líčenie atmosféry tajomstva a hrôzy z udalostí, ktoré sa zdanlivo vzpierajú ľudskému chápaniu. Táto najznámejšia anglická detektívka vychádza z princípov gotického románu.
Odkazy v literatúre
Na Sherlocka Holmesa odkazuje mnoho literárnych diel. Napríklad v románe Meno ruže od Umberta Eca vzdal slávnemu detektívovi poctu. Meno hlavnej postavy, Viliama z Baskervillu, sa (okrem Viliama Occama) priamo odvoláva na Psa rodu Baskervillovcov a svojimi fenomenálnymi schopnosťami Viliam reprezentuje Sherlocka Holmesa v stredoveku. Jeho verný pomocník Adso je potom parafrázou Watsona. Meno ruže je okrem toho kronikou rozprávania Adsona, rovnako ako sú príbehy Sherlocka Holmesa zápiskami lekára Watsona.
Umberto Eco v kapitole Abdukcia v Uqbaru z knihy O zrkadlách a iné eseje argumentuje s použitím nástrojov semiotiky, že Sherlock Holmes v skutočnosti nepoužíva ako metódu uvažovania dedukciu, ale takzvanú abdukciu. Pri abdukcii sa zo skupiny faktov vytvára vysvetlenie, hypotéza považovaná za pravdivú. Detektív sa vtedy nemýli, nemôže sa mýliť: keď prehovorí, všetci mu jeho verziu potvrdia. Rovnako čitatelia príbehov Sherlocka Holmesa v úplne novom prevedení potvrdia, že ide o znamenitý čitateľský a estetický zážitok.
