Dominanta mesta Trenčín aj celého Považia. Vidieť ho už z diaľky zo všetkých smerov. Ako magnet priťahuje už stáročia zrak cestujúcich, aby im vyrozprával svoj príbeh historického strážcu obchodných ciest a odhalil tajomstvá sídla „pána Váhu a Tatier“. Trenčiansky hrad (normovaný názov;[3]) alebo (hrad) Trenčín je pomerne rozsiahly zrenovovaný hrad, týčiaci sa na strmom vápencovom brale priamo nad mestom Trenčín.[4] Je charakteristickou dominantou nielen Trenčína, ale aj celého Stredného Považia.
Hľadáte miesto s úžasným výhľadom? Jeho dejiny siahajú do 10.-11. storočia, pričom prvá písomná zmienka siaha do roku 1113. Bol súčasťou línie pohraničných opevnení uhorského štátu, pričom strážil dôležité brody na rieke Váh a karpatské priesmyky, cez ktoré prechádzali obchodné cesty, spájajúce oblasť severného Uhorska a stredoslovenských banských miest s Čechami, Moravou, Sliezskom a Poľskom. V ďalších storočiach sa stal sídlom pohraničného komitátu, kráľovskej a neskôr šľachtickej župy.
Na mieste dnešného hradu stálo v období Veľkej Moravy hradisko ako správne centrum priľahlého regiónu. Dnešný hrad vznikol v 11. storočí ako pohraničná pevnosť, ktorá strážila dôležité vážske brody a dôležité karpatské priesmyky, cez ktoré prechádzali obchodné cesty spájajúce oblasť severného Uhorska a stredoslovenských banských miest s Čechami, Moravou, Sliezskom a Poľskom. V ďalších storočiach sa stal sídlom pohraničného komitátu, kráľovskej a neskôr šľachtickej župy.
Jeho najvýznamnejším obdobím je panovanie oligarchu Matúša Čáka. Matúš Čák Trenčiansky patrí k najvýznamnejším osobnostiam nielen Trenčianskeho hradu, ale aj Slovenska a Uhorska. Po smrti uhorského kráľa Ondreja III. sa Matúš dostal ešte viac do popredia dejín Slovenska a Uhorska. Postupným násilným zmocňovaním a lúpežami sa dostal k obrovskému majetku a moci. V následnom boji o trón medzi českým kráľom Václavom III. Od roku 1304 začal Matúš vystupovať ako samostatný vládca. Na vrchole jeho vlády mu patrilo okolo 50 hradov a ovládal skoro celé dnešné Slovensko, čím si získal aj neoficiálny titul „Pán Váhu a Tatier”. K jeho obľúbeným sídlam patril aj Topoľčiansky zámok, kde holdoval poľovačkám. Na hrade Beckov zase zdokonalil obranné prvky hradu. Trenčiansky hrad počas jeho panovania prekvital. Vládol pevnou rukou, podporoval chudobných a zakladal dediny (lehoty), za čo ho slovenský ľud miloval. Z tohto obdobia bolo Slovensko známe ako Zem Matúšova. Postupným rozširovaním svojho majetku si pohneval aj cirkev. Preto bol nakoniec v roku 1311 Matúš oficiálne zbavený všetkých svojich funkcií. Jeho skutočnú moc a vplyv nad krajinou mu však nedokázal až do jeho smrti vziať ani kráľ. Matúš zomrel prirodzenou smrťou na Trenčianskom hrade 18. marca 1321. Miesto jeho posledného odpočinku je opradené mnohými legendami.
Najznámejším panovníkom a majiteľom hradu bol Matúš Čák Trenčiansky, ktorý z neho urobil centrum svojich rozsiahlych dŕžav s vlastným dvorom. Trenčiansky hrad svojím bohatstvom a nádherou prevyšoval kráľovský dvor. Koncom 13. storočia sa dostal do majetku palatína Matúša Čáka, významného oligarchu, ktorý ovládal veľké územia a stal sa legendárnym „pánom Váhu a Tatier“. Jeho stavebnú činnosť môžeme sledovať predovšetkým pri rozšírení a úprave blokovej obytnej veže z 11. storočia, ku ktorej pristaval aj obytný palác v mohutnom opevnení. Veža, dodnes nazývaná Matúšova, je určujúcim prvkom a dominantou širokej siluety.
Po Matúšovej smrti patril hrad až do konca 15. storočia uhorskému panovníkovi. Horný hrad rozšíril kráľ Ľudovít z Anjou o nový palác a opevnenie. Žigmund Luxemburský daroval hrad svojej manželke Barbore, pre ktorú dal v prvej tretine 15. storočia vybudovať nový palác a kaplnku. Všetky tieto budovy boli čiastočne obnovené a dnes sa využívajú na muzeálne účely. 15. storočie bolo storočím ďalšieho zosilňovania opevnenia vyvolaného husitskými výpravami, ktoré v tom čase smerovali na Slovensko. Koncom 15. storočia získal hrad spolu s mestom Štefan Zápoľský a začal s rozsiahlymi prestavbami.
Hradné budovy boli cieľom tureckej expanzie už začiatkom 16. storočia. Napriek Zápoľského opevňovacím prácam, hrad v roku 1527 dobyl Katzianer (generál kráľa Ferdinanda I.). Obnova a rozšírenie rozsiahleho opevnenia, ktoré kladie Trenčiansky hrad popri Spišskom hrade a Devínskom hrade medzi najrozsiahlejšie európske hrady, sa uskutočňovali v rokoch 1540 - 1560. V tom čase vybudovali delostreleckú hviezdicovú obranu podľa projektov talianskych architektov a zmodernizovali budovy podľa dobových vzorov. Zmenila sa aj silueta hradu - vysoké gotické strechy vymenili za horizontálne renesančné atiky s lastovičími chvostmi, ktoré boli typickým talianskym prvkom 16. storočia.
V roku 1790 sa v meste rozšíril požiar, ktorý zachvátil aj hrad. V polovici 19. storočia, keď si myšlienky pamiatkovej starostlivosti začali raziť cestu aj v Uhorsku, zakonzervovali poškodené objekty a zabezpečili ich tak pred ďalším rozpadom. Od konca 50-tych rokov minulého storočia sa na hrade uskutočňuje jeho komplexná obnova a konzervácia opevnenia.
Odpradávna stráži obchodné cesty spájajúce oblasť severného Uhorska a stredoslovenských banských miest s Čechami, Moravou, Sliezskom a Poľskom. Mapa zobrazuje prístupové trasy na Trenčiansky hrad z Mierového námestia.
Zaujímavosti a legendy
Studňa lásky
Krásna Fatima bola zajatkyňou hradného pána Štefana Zápoľského. Turecký paša Omar sa rozhodol za každú cenu oslobodiť svoju milú Fatimu. Krásku zajal po jednej z vojenských výprav na Trenčianskom hrade najbohatší magnát Uhorska Štefan Zápoľský. Vykúpiť jej slobodu mohol Turek iba splnením najťažšej úlohy - vykopať do hradnej skaly hlbokú studňu. Zaľúbený a vytrvalý Omar rúbal tvrdú skalu so svojimi tristo druhmi celé tri roky. Pri kopaní studne obetoval ich životy. Studňa lásky urobila Trenčiansky hrad sebestačným, a teda nedobytným. So slovami „Zápoľský, vodu máš, ale srdce nie!“ si krásnu Fatimu odviedol domov. Pri odchode sa vraj závoj oslobodenej devy zachytil o krovie na zákrute cesty na hrad. Hostinec, ktorý vznikol asi v 16. storočí na tomto mieste, niesol preto meno „Závoj“. Dnes sa volá „Fatima“.
Pravda o Studni lásky nie je vôbec romantická. Vykopať hradnú studňu v skutočnosti trvalo viac než 40 rokov (1528 - 1570). Na jej hĺbení sa zúčastňovali vojaci hradnej posádky, ale aj poddaní hradu. Aj napriek úmornej práci nikdy nenarazili na pitný prameň vody, dokonca ani na vodu z Váhu. Na nádvorí sa zachovala povestná Studňa lásky, ktorú však napriek povesti začali hĺbiť Katzianerovi vojaci okolo roku 1557 a dokončili ju v rokoch 1554 - 1570 (podľa iných prameňov studňu vykopali trenčianski poddaní).
Legenda o Studni lásky je na Trenčianskom hrade prítomná v kameňoch, v tichu nádvoria aj v príbehoch, ktoré si ľudia odnášajú domov. Obľúbenou zastávkou na prehliadke je Studňa lásky, ktorá sa nachádza na spodnom nádvorí.
Rímsky nápis
Kým sa dostanete hore - do starobylých priestorov hradu s úžasnými exponátmi Trenčianskeho múzea - najskôr si prezrite z terasy hotela Elizabeth jedinečný písomný unikát. Je ním rímsky nápis z roku 179 po Kr. vytesaný do hradného brala, ktorý predstavuje jednu z mála rímskych písomných zmienok na sever od Dunaja. História hradného brala siaha až do obdobia Rímskeho impéria. Svedčí o tom aj nápis hlásajúci víťazstvo II. rímskej légie nad Germánmi pri Laugaríciu z roku 179 n. l. Malé písmená v zátvorke sú koncovky skrátených slov. Záhadný nápis „znovuobjavili“ v roku 1852, keď za vtedajším hotelom Tatra vyrubovali stromy.
Matúšova veža a výhľady
Medzi návštevníkmi je veľmi obľúbený výhľad z Matúšovej veže. Ide o najvyšší aktuálne dostupný bod Trenčianskeho hradu. Za pekného počasia dovidíte nielen na celé okolie mesta, ale aj do blízkych lokalít. Jedinečný je výhľad z ochodze Matúšovej veže. Otvorený je výhľad na Biele Karpaty - na Vršatské bradlá, západným smerom na Drietomský Žľab. K nim priliehajú terény a dediny na Považskom podolí, široká krajina Trenčianskej kotliny so vzdialeným bodom Beckovského hradu. Smerom na juh dominuje pohľad na siluetu Považského Inovca. V pohľade strmo nadol zaujmú rušné mestské architektúry Trenčína. Tie kontrastujú s pokojným lesnatým prostredím Lesoparku Brezina smerom na juh.
Farské schody a Katov dom
Alebo sa spod mestskej veže s ospievanými Trenčianskymi hodinami na námestí vyberte k hradu po výnimočných krytých Farských schodoch. Z centra mesta vedie k hradu starobylé schodisko, ktoré postavili už v 16. storočí. Významnou súčasťou hradu je Katov dom s mučiarňou, ktorý sa nachádza v spodnej časti pri vstupe na kopec.
Expozície a aktivity
Dnešný areál, ktorý je súčasťou expozície Trenčianskeho múzea, vytvára súbor palácov a výrazná Matúšova veža. Návštevníci určite neobídu Delovú baštu a hladomorňu. V hradnom areáli sa počas roka organizujú rôzne výstupy, koncerty, stredoveké hry a atraktívne nočné prehliadky.
V kasárňach kedysi slúžili na ubytovanie hradnej posádky a využívali sa aj ako sklad munície. Hladomorňa bola pôvodne postavená ako vyhliadková veža. Až neskôr ju začali využívať ako hradné väzenie. Od roku 2014 sa v nej nachádzajú repliky stredovekých mučiacich nástrojov.
Delová bašta v dávnych časoch chránila mosty idúce cez Váh. V súčasnosti sa využíva na svadobné obrady, slávnostné podujatia a príležitostné výstavy.
V priestoroch hradu sa nachádzajú stále expozície vzťahujúce sa na dejiny regiónu a samotného hradu. Vzácnou stálou expozíciou je rozsiahla rodová a obrazová galéria rodu Ilesházyiovcov, ktorá je umiestnená na dvoch podlažiach Zápoľského paláca a na prvom podlaží paláca Ľudovítovho. Táto obrazová galéria je jednou z najväčších rodových galérií na Slovensku.
Na druhom podlaží paláca Ľudovítovho je inštalovaná expozícia cenných zbraní od 12. po 19. storočie. V Ľudovítovom paláci nájdete bohatú zbierku nábytku, bytových doplnkov, ale aj dekorácií pochádzajúcich z bývalých sídiel pánov hradu. Výstava nábytku je z obdobia 17. - 19. storočia.
Pútavou expozíciou je časť venovaná predrománskej rotunde, kde sa nachádzajú archeologické nálezy, ktoré hovoria o histórii nielen hradu samotného, ale i mesta a jeho okolia. Unikátna a jedinečná je aj Rotunda, ktorá má štvorlístkový pôdorys, čo nebolo v období 10. - 11. storočia vôbec obvyklé.
V areáli hradu si vašu a určite pozornosť vašich detí zaslúži hradné delo. Nachádza sa priamo na nádvorí hradu. V roku 2020 bola v priestoroch hradu, presnejšie pod Jeremiášovou baštou, inštalovaná aj plne funkčná replika trebuchetu. Je to stredoveká drevená obliehacia zbraň katapultového typu.
Návštevníci si môžu zvoliť prehliadku malého alebo veľkého okruhu. V rámci malého okruhu sa návštevník dozvie o historii hradu, navštívi expozíciu zbraní a vežu, v rámci veľkého okruhu sa navštevujú všetky sprístupnené expozície.
Ako sa dostať na hrad
Zo železničnej alebo aj autobusovej stanice môžete ísť po červenej turistickej značke, ktorú opustíte pred kostolom Narodenia Panny Márie. Budete pokračovať k informačnému centru až k vstupnej bráne. Cestu zvládnu malé deti aj dôchodcovia. Od mája 2021 sa môžete nechať na hrad vyviesť aj turistickým vláčikom, ktorý nesie meno jeho najznámejšieho obyvateľa, a to: Matúš Čák. Vláčik naraz odvezie až 56 návštevníkov. Pri rýchlosti 10 ~ 20 km sa na hrad dostanete za približne 1 hodinu, lístky si zakúpite priamo u sprievodcu vláčika.
Na hrad sa dostaneme priamo z centra mesta buď po Matúšovej ulici, alebo po zrekonštruovaných strmých hradných schodoch, ktoré vedú od mestskej brány ku gotickému kostolu na hradnom vrchu. Od železničnej stanice prejdeme cez park a podchod popri hoteli Elizabeth (z 1. poschodia hotela je vidno rímsky nápis na skale) k múzeu. Odtiaľ hore pomedzi staré mestské domy na hrad.
Parkovisko na Mládežníckej ulici 4, pri Mestskej krytej plavárni je zdarma. Mestské parkovisko alebo parkovací dom na adrese Palackého ulici vás dostanú k hradu pomerne blízko, ale už za poplatok.
KAT JAKUB - mučivá prehliadka Trenčianskeho hradu
Trenčiansky hrad je veľmi pekný, krásne udržiavané čisté okolie. Milí a šikovní sprievodcovia, zaujímavý program sokoliarov. Nádherný výhľad na všetky strany.
Malý okruh „A“ / bez sprievodcu, dĺžka prehliadky je približne 60 minút. Orientačná cena pre dospelú osobu pohybuje okolo 6,00 €.
Veľký okruh „B“ / so sprievodcom, dĺžka prehliadky je približne 210 minút +. Orientačná cena pre dospelú osobu pohybuje okolo 7,50 €.
Hrad je návštevníkom prístupný počas otváracích hodín v priebehu celého roka, 7 dní v týždni, obvykle v čase od 9:00 o 19:00. Od apríla 2021 je otvorená aj nová vstupná brána na južnom opevnení.
tags: #trenciansky #hrad #pes