Nový poľovný smer a potreba menších, ľahších duričov, ktorí zvládnu zmenu refrénu revírov a zároveň zachovajú kvalitu práce slovenského kopova, viedli k myšlienke vyšľachtiť tatranského duriča. Ide o plemeno stredného až menšieho rámca s exteriérom i povahovými znakmi, ktoré majú umožniť efektívne dohľadávanie zveri v rôznych typoch poľovných revírov, od horských terénov až po roviny a pahorkatiny.
Pôvod a historické súvislosti
Tatranský durič je výsledkom cielenej chovateľskej práce, ktorá vychádza z pôvodných duričov na Slovensku, využívaných v horských regiónoch pre dohľadávanie a dohľad zveri. Na Slovensku sa oddávna chovali duriči slúžiaci na lov zveri v horských revíroch, a z týchto psov rôznych typov a veľkostí bol v 30. rokoch 20. storočia vybraný durič strednej veľkosti. Po dlhom procese šľachtenia tento typ plemena viedol k uznaniu Slovenského kopova, nášho dlhodobo uznávaného národného plemena.
Napriek dlhoročnému šľachteniu sa vo vrhoch Slovenského kopova objavovali jedince menšieho rámca alebo odlišného sfarbenia. Tieto jedince boli využité ako základ pre vyšľachtenie duriča menšieho rámca, čo predstavuje jednu z kľúčových etáp historického vývoja tatranského duriča. Vzorom pre exteriér tohto plemena sú duriče existujúce na Slovensku v minulom storočí, pričom fotografie z 19. storočia ukazujú aj iné sfarbenie s bielymi odznakmi, ktoré v minulosti figurovali medzi jedincami slovenských kopovov.
Východiská a chovateľský zámer
Hlavným predpokladom pre vznik tatranského duriča bol zohľadnenie žiaducich povahových a exteriérových vlastností slovenského kopova, ktoré sa majú doplniť o schopnosť dohľadávať zver a významný výkon po výstrele. Východiským plemenom pri vytváraní novej formy národného nízkonohého duriča je preto slovenský kopov, pričom jedinci menšieho rámca, ktoré nespĺňajú štandard kopova, sú využité na dosiahnutie požadovaného typu.
Požadovaný pomer genetických informácií čísla 75 % slovenského kopova a 25 % iných poľovných plemien je súčasťou chovateľského zámere. Cieľom je vytvoriť plemeno schopné pracovať ako durič a dohľadávať zveri, v prvom rade v menších, rovinatých aj horských revíroch, s možnosťou uplatnenia aj na dohľadávaní postrieľanej zveri.
Šľachtiteľský prístup a reakcie poľovníckej verejnosti
Poľovnícka verejnosť prejavila potrebu a vôľu vyšľachtiť nové plemeno, ktoré by lepšie vyhovovalo aktuálnym podmienkam lovu a novým legislatívnym predpisom. Väčšina poľovníkov uvažuje o ustajnení a výžive psa, o preprave a praktickom využití, a teda aj o vhodnom type plemena pre malé revíry. Klub chovateľov tatranského duriča bol založený na zabezpečenie riadeného chovu a výcviku v súlade so zákonmi a medzinárodnými štandardmi.
Šľachtiteľský zámer počíta s tým, že tatranský durič bude mať vo svojom genotype významný podiel slovenského kopova, pričom do chovu budú zaradené aj medzipriedely iných plemien posilňujúcich jeho čuchové a dohľadávacie vlastnosti. Výsledkom by mala byť spoločenská, ľahko zvládnuteľná šľachtiteľská línia, ktorá zohľadní potreby modernej kynológie a poľovníctva.
Vzor exteriéru a charakteristiky
Vzorom pre exteriér tatranského duriča sú duriče existujúce na Slovensku v minulom storočí. Plemeno má obdĺžnikový rámec s výškou v kohútiku do 42 cm, s pevnou kosťou a rovnými chrbtom. Hlava je mierne dlhšia ako širšia, s výrazným stopom; uši sú stredne dlhé až dlhšie a nasadené nad rovinou očí. Krk je strednej dĺžky, s pevnou líniou chrbta a harmonickou stavbou tela. Hrudník je primerane hlboký, nie príliš široký, a spodná línia je mierne vtiahnutá.
Srsť je tvrdá a hrubšia, priliehavá s leskom. Najčastejšie čierna s pálením (s presne ohraničenými hnedými znakmi na hlave, nad očami, po stranách nosa a pyskov, na hrudi a končatinách, okolo ritného otvoru a na spodnej strane chvosta). Prípadne sa vyskytuje jednofarebná hnedá alebo svetlohnedá až jelenia červeň s čiernou maskou na tvári. Výška v kohútiku pre samice (suky) býva do 42 cm; u psov je to rovnaký či podobný rozsah.
Povaha a pracovné vlastnosti
Tatranský durič je inteligentný, temperamentný a vyrovnaný pes, ktorý je priateľský k ľuďom, no pri kontakte so zverou je odvážny a vytrvalý. Má vynikajúci čuch, dobrú orientáciu v teréne a je schopný pracovať vo viacerých podmienkach. Hlavnou úlohou je dohľadávanie postrelenej zveri a lov diviačej zveri, no vďaka kompaktnej konštitúcii tiež skvelo zapadá do menších revírov a mestských podmienok.
Pri práci je vytrvalý, jeho akčný rádius pri durení býva menší ako u niektorých veľkých plemien, čo je zároveň výzvou pre efektívnu selekciu a trénovanie. Jeho povahové črty sú v chove permanentne posilňované a kultivované. Plemeno by malo zvládnuť aj dohľadávanie poranenej zveri na rovinách aj v horskom teréne, pričom jeho fyzická stavba umožňuje jednoduchšiu manipuláciu a transport na posed.
Chov, výcvik a aktuálne aktivity klubu
V auguste 2013 bol založený Klub chovateľov tatranského duriča. Klub je členom Slovenského poľovníckeho zväzu aďuje pod Slovenskou kynologickou jednotou, ktorá je členom Medzinárodnej kynologickej federácie FCI. Cieľom klubu je zabezpečiť riadený chov, výcvik a skúšky s jasnou víziou pre budúce obdobie šľachtenia a uvádzania plemena na národné aj medzinárodné úrovne.
V praxi sú šteniatka tatranského duriča registrované, očkované a čipované. V súčasnosti je možné nájsť šteniatka aj dospelé psy s preukazom pôvodu (PP) a pracovnými skúškami (SD, PF, FD, FSMP, IHF). Plánované sú ďalšie akcie a skúšky, vrátane skorého špeciálneho skúšobného programu a Putovného pohára tatranských duričov.
Aktuálny stav a budúcnosť plemena
Na svete sa už nachádza niekoľko šteniat tatranského duriča a očakávajú sa ďalšie generácie. Generačné spojenia a genetické línie sú starostlivo vyhodnocované s cieľom dosiahnuť stabilný a vyrovnaný štandard plemena. Proces uznania národného plemena sa riadi legislatívnym postupom, pričom je kladený dôraz na dostatočný počet jedincov, stabilitu a pracovné skúšky, ktoré vedú k uznaniu FCI.
Podľa aktuálnych prognóz by uznanie FCI mohlo prísť vďaka jasne definovanému chovateľskému plánu, prísnej selekcii a záujmu poľovníkov o nástroj, ktorý umožní efektívnejšie poľovníctvo v menších revíroch, a zároveň zachová tradičné prvky slovenského kopova.

Tabuľka: Základné údaje o tatranskom duričovi
| Parametre | Hodnota | Poznámka |
|---|---|---|
| Výška v kohútiku (pes | do 42 cm | |
| Výška v kohútiku (suka) | do 42 cm | |
| Pomer výšky ku dĺžke tela | 1:1,25 (pes), 1:1,35 (suka) | |
| Hlboký hrudník | primerane hlboký | |
| Srsť | tvrdá, hrubšia | priliehavá, lesk |
| Sfarbenie | čierna s pálením, hnedá (žiadne špecifické znaky) | prípustné biele znaky na hrudi a končatinách |
Vizuálne addície
