Každý, kto prežil úmrtie milovaného domáceho miláčika vie, akú intenzívnu bolesť to spôsobuje. Psy sú viac než len zvieratá; sú to plnohodnotní členovia našej rodiny. Ich strata je tak jednou z najťažších situácií, ktorej bude musieť raz čeliť každý majiteľ. Intenzívny žiaľ nad stratou domáceho miláčika je prirodzený. Nenechajte si od niekoho nahovoriť, že sa správate hlúpo alebo príliš sentimentálne. So svojim miláčikom ste strávili mnoho rokov a stal sa súčasťou vášho života. Bol pre vás zdrojom nepodmienečnej lásky, kamarátstva, zábavy a radosti. Takže sa nedivte, že vás jeho strata ničí. Nedovoľte ostatným, aby vám hovorili, ako sa máte cítiť.
To sa stáva, že nás niekto opustí. A trpíme tým nielen my, ale aj naše verné psy. Tak ako my, aj naše psy trpia, keď ich opustí najbližší priateľ. Prežívajú rovnakú bolesť ako my, možno aj o niečo väčšiu, pretože keď vidia, že trpíme my, trpia aj za nás. Pes vníma odchod psieho parťáka, ktorý s ním zdieľal domácnosť. Ďalej v týchto rodinách žilo 311 pozostalých domácich miláčikov, z toho 159 psov a 152 mačiek. Pozorované boli aj ďalšie zmeny v správaní, ako napríklad obmedzenie spánku či agresívne správanie voči ľuďom aj zvieratám.
Profesorka antropológie, Barbara King verí, že vďaka tisíckam rokov spoločného spolunažívania psov a ľudí, sú navzájom prepojení. Zdá sa, že psy inštinktívne chápu ľudské gestá a emócie. Barbara King verí v hlboký zármutok, ktorý môže psa postihnúť pri strate jeho blízkeho. Vraj, pes môže upadnúť až do depresie. Iní ľudia argumentujú, že pes mení správanie na základe zmeny v každodennej rutine, alebo jeho smútok je odrazom žiaľu jeho pána. Barbara King vraví, že stačí psa intenzívne pozorovať. Nedávno tím výskumníkov uskutočnil štúdiu, ktorá poskytla dôkaz o tom, že väčšina psov a mačiek zostáva po strate svojho zvieracieho spoločníka zarmútených. Do prieskumu bolo zapojených 279 domácností, v ktorých došlo k strate jedného z domácich miláčikov.
Aj pes smúti po smrti zvieracieho priateľa: Takto mu môžete pomôcť zmierniť žiaľ. Prieskum medzi majiteľmi psov v Taliansku uviedol, že 86 percent z nich zaznamenalo negatívne zmeny v správaní ich miláčika po smrti druhého psa v domácnosti. Okrem iného psík po úmrtí svojho zvieracieho kamaráta zvyčajne vyhľadával viac pozornosti, menej jedol a hral sa menej ešte niekoľko mesiacov po udalosti. Respondenti prieskumu tiež uviedli, že smútiaci psi sa vo všeobecnosti stali menej aktívnymi, viac sa báli, viac spali a boli náchylnejší na kňučanie alebo štekanie. Podľa novej štúdie, za ktorou stojí Federica Pirroneová, veterinárka z Milánskej univerzity, by takéto psy na prekonanie smútku potrebovali väčšiu pomoc od svojich majiteľov. V prieskume medzi majiteľmi psov ona a jej kolegovia zistili, že psi, ktorí si vytvorili blízky vzťah s iným psom, mali väčšiu pravdepodobnosť, že budú po smrti trpieť smútkom, bez ohľadu na ich plemeno, vek alebo pohlavie. Negatívny vplyv malo aj to, keď ich majiteľ evidentne smútil za mŕtvym psom.
Ako môže smútiacim psom pomôcť ich majiteľ? Dozviete sa na nasledujúcej strane. Dôležité je udržiavať rutiny. „Majitelia im môžu uľahčiť proces smútenia tým, že budú udržiavať akékoľvek rutiny, na ktoré sú psy zvyknuté a budú sa držať blízko svojich domácich miláčikov,“ povedala doktorka Pirroneová pre portál nbcnews.com. "Domáce psy sú spoločenským druhom, ktorý sa prispôsobil životu vo viacdruhových spoločnostiach.
Venuj mu osobitú starostlivosť, a hoci možno v tieto chvíle trpíš rovnako ako on (ak nie viac), nezabúdaj, že aj on má zlomené srdce a niekto mu veľmi chýba. Dodržuj každodenné rutiny. Domáce zvieratá sú spokojnejšie, keď vedia, čo môžu očakávať od najbližších hodín, ale aj do nasledujúceho dňa. Stále ten istý jedálniček. Možno tvoj pes nebude chcieť nejakú dobu jesť, pretože bude príliš smutný, ale i napriek tomu mu jedlo stále ponúkaj. V rovnaký čas, v rovnakej miske, s rovnakým obsahom.
Pozor na neúmyselné odmenenie depresie. Je to ťažké, pretože je prirodzené, že chceš svojho psa potešiť vo chvíli, keď prežíva smútok. Bohužiaľ hlavne u psov sa často stáva, že maškrtou len podporíš jeho smútok alebo dokonca depresiu. Ver, že posledné čo chceš, je odmeniť nedostatok chuti do jedla, úzkosť, apatiu či iný druh strachovej reakcie.
Nová hierarchia v rodine. Ak v rodine žilo viac zvierat pokope, nastáva revidovanie sociálnej štruktúry. Každý člen v skupine má špecifický vzťah s ostatnými členmi.
Hľadaj útechu, no s citom. Je v poriadku ak sa chceš svojmu psovi vyplakať do kožucha. Ak mu chceš povedať, ako veľmi ti niekto chýba. No pozor na jeho emócie a pocity, keď to robíš. Nevystraš ho príliš a mysli aj na neho.
Daj mu čas. Tak ako ty potrebuješ čas na zahojenie rán, potrebuje ich aj tvoj pes.
Uvažuj o prítomnosti pri smrti člena rodiny. Či už ide o ľudského člena rodiny, alebo toho zvieracieho, mnohokrát chceme, aby pri jeho posledných minútach života boli jeho najbližší. Dôležité je však myslieť aj na pozostalých, či by si takúto prítomnosť priali aj oni.
Ak je to potrebné, siahnite po prírodných prípravkoch. Ak si myslíš, že mu dokážeš uľahčiť jeho žiaľ, vyskúšaj homeopatiká alebo Bachove kvapky.
Ako sa vyrovnať so stratou domáceho maznáčika
Dodržujte pravidlá pre sekciu Ostatné: Nezamieňajte si túto sekciu s voľnou diskusiou. Sekcia ostatné slúži ako poradňa pre vaše problémy. Nepridávajte sem príspevky typu ,,Aké psie mená sa vám páčia ??" to patrí do voľnej diskusie.
Zdravim. Existuje tema, o ktorej som sa bohuzial nikde na internete nedocital. Moj psik uz ma svoje roky a ja som si uvedomil, ze vlastne neviem co sa v pripade umrtia psika robi. Mozem ho rovno pochovat na vlastnom pozemku, alebo treba vyhladat najprv veterinara? Moznosti na pochovanie psika su 1. kafilerka (cez veterinara), 2. zvieraci cintorin, 3. spopolnenie. Pochovanie tela na zahrade ci hockde inde nie je povolene (z hygienickych dovodov), ale teda robi to vela ludi, v podstate je to na tebe.
Dobrý deň, zatiaľ sa ma to priamo netýka, ale keďže mám psíka s čipom, raz to budem musieť riešiť. Našla som totiž informáciu, že pri úhyne začipovaného psa je majiteľ povinný do 21 dní nahlásiť túto skutočnosť veterinárovi, ktorý ho potom odhlási z databázy. Tak ma to zaujalo, rozumiem, že je potrebné zviera vymazať, len som sa nikde nedopátrala, či je potrebné aj niečo iné, alebo stačí jednoducho zavolať v danej lehote veterinárovi, ku ktorému chodíme, oznámiť úhyn a on vybaví ostatné? Nemusí napr. veterinár psa vidieť alebo nebude potrebný ešte nejaký doklad alebo niečo podobné?
Ja som dostala od vet papier, ktory sa ukazal na urade ako odpustenie dane. Dane, ale aj kvoli nakladaniu s telom. Musi sa zlikvidovat v sulade so zakonom - bud kafilerka cez veterinara, alebo spopolnit cez daku spolocnost. Ano, vetovi som odovzdala pas, odhlásil ho.
na plemenku sa vracia rodokmen. co sa tyka uhynu, ano ma sa nahlasit do urciteho casu uhyn, aby sa odhlasil z databazy. ale ak nie, nikto ta za to nebude stihat. my sme dali mojho Neruska uspat a teda telo muselo ist do kafilerie, ale keby si ho nechame, nikto nic proti tomu nemal. co sa tyka odhlasenia, normalne zavolas na urad a povies, ze odhlasujes psa. my sme sa stahovali a nikto to neriesil, preco odhlasujeme psy, ani sme neudali dovod.
Smrti psa sa bohužiaľ nedá vyhnúť. Táto strata musí v určitom okamihu nastať, čo si musíte uvedomiť pri rozhodovaní o adopcii domáceho maznáčika. Jeho odchod bude určite veľmi ťažká situácia. Mnoho ľudí sa veľmi pripúta k svojim štvornohým spoločníkom. Preto by nikoho nemalo prekvapiť, že rozlúčka s nimi spôsobuje extrémne emócie, najmä ak sa to stalo náhle. Napriek smútku a túžbe, ktorú cítite, by ste sa mali postarať o pochovanie svojho psíka. Smrť psa je veľmi ťažká situácia pre ľudí, ktorí si so svojím miláčikom vytvorili silné puto. Strata psa, ktorý je vnímaný ako plnohodnotný člen rodiny, bude obrovskou ranou, naplnenou silným pocitom straty. Je to úplne normálne a vychádza to z rovnakého mechanizmu ako v prípade straty blízkej osoby. Nemali by ste sa vyhýbať smútku za svojím psom. Pocity prežívané počas tohto obdobia (túžba, smútok, hnev, plač) dokazujú, aké dôležité bolo pre nás zviera a že nám bude veľmi chýbať. Počas tohto obdobia si zvyčajne vybavíte spoločné chvíle, pozriete si fotografie a videá alebo sa porozprávate so svojimi blízkymi o svojom zvieratku.
Niektorí ľudia veria, že na lepšie zvládnutie smútku po smrti psa stojí za to sa na rozlúčku psychicky pripraviť vopred. Možno to bude užitočné v prípade zvierat umierajúcich na starobu alebo chronické choroby, keď si viac uvedomujete nevyhnutné. To však nie je možné, ak o svojho štvornohého kamaráta prídete v dôsledku náhleho úrazu alebo rýchlo postupujúcej choroby.
Nie každý človek sa dokáže sám vyrovnať so smrťou domáceho maznáčika. Ľudia, ktorí zažívajú traumu po smrti psa alebo v dôsledku toho bojujú s depresiou, by mali vyhľadať pomoc odborníka. Najlepšie je využiť služby psychológa.
Príznaky blížiacej sa smrti u psa. Stav predchádzajúci smrti zvieraťa sa nazýva agónia. Počas nej postupne zanikajú vitálne funkcie organizmu. Fungovanie všetkých systémov a strata vedomia časom postupuje. Počas tejto doby by mali opatrovníci poskytnúť zvieraťu vhodné podmienky - pokojné, tiché a pohodlné miesto. Ako spoznáte, že sa blíži smrť vášho domáceho maznáčika? Často sa verí, že psy cítia, že ich čas prichádza. Potom nájdu miesto, odkiaľ chcú odísť, a nie je možné ich z neho pohnúť. Niektorí psí ochrancovia, ktorí vidia, ako veľmi zviera trpí, sa rozhodnú zviera utratiť. Uspávanie psa ho ušetrí od utrpenia. Veterinár to povoľuje len v situáciách, keď si je istý, že zviera je nevyliečiteľne choré alebo utrpelo veľmi vážne zranenia následkom nehody. Pes sa uspáva podávaním barbiturátov, ktoré sú známe svojimi hypnotickými, sedatívnymi a antikonvulzívnymi účinkami.
Cintoríny domácich zvierat a iné formy ošetrovania tela. Hoci je bežnou praxou pochovať psa na dvore, v záhradke alebo v lese, zákon to zakazuje. Ak pri takomto konaní prichytia psieho opatrovníka alebo ho niekto nahlási, mal by sa pripraviť nielen na pokutu, ale aj na to, že zviera bude musieť vykopať. Potom budete musieť vykonať likvidáciu. Ak k tomu dôjde, obráťte sa na subjekt, ktorý sa touto činnosťou zaoberá v obci a telo zvieraťa tam doručte. Poplatok je zvyčajne niekoľko desiatok eur. Prípadne možno tieto povinnosti ponechať na veterinára. Niektoré kliniky majú pece na spopolnenie zvieracích pozostatkov, ale náklady na likvidáciu sú zvyčajne vyššie. Na Slovensku čoraz častejšie vznikajú cintoríny zvierat. Ak tam chcete umiestniť telo zvieraťa, obráťte sa na prevádzkovateľa, ktorý uvedie miesto pohrebu. Niekedy tieto spoločnosti riešia všetky záležitosti súvisiace s hrobom.
Dana Topousisová od roku 2012 prišla pre choroby o štyroch mladých dobermanov. Galen zomrel na ochorenie srdca, ostatní traja - Homer, Romeo a Ruthie - podľahli rôznym druhom rakoviny. „Žijem sama a zvieratá sú mojou rodinou, preto mi trvá dlho, kým sa z niečoho takého zotavím,“ hovorí Topousisová, šéfka marketingu a komunikácie na Kalifornskej univerzite. „Vaši domáci miláčikovia za vami chodia aj do kúpeľne. Spávajú s vami. Sú ako váš tieň. „Ľudia sa nejdú zblázniť od radosti, keď sa vrátite späť po tom, ako si idete prevziať poštu. Medziľudské vzťahy sú dôležité, ale niekedy aj náročné. Rozprávali sme sa s odborníkmi na straty domácich zvierat.
1. Vyhnite sa zjemňujúcim výrazom a frázam. Nehovorte, že „sú na lepšom mieste“, radí Gerková. Zatiaľ čo niektorí ľudia môžu tieto frázy považovať za liečivé, na iných môžu pôsobiť necitlivo, tvrdí Kwerelová. Členovia jednej skupiny o záchrane psov na sociálnych sieťach Topousisovej povedali, že jedného dňa uvidí Romea, ktorý pre osteosarkóm prišiel o nohu, opäť behať po štyroch. Ona sa však zháčila. Kwerelová hovorí, aby ste deťom pri vysvetľovaní úmrtia domáceho zvieraťa nikdy nevraveli, že ho „uspali“.
2. Ak je to možné, poskytnite podporu založenú na faktoch. Nedávno som prišiel o jedného zo svojich psov - Raylana, ktorý mal agresívnu rakovinu sleziny. Tento druh rakoviny je prakticky neliečiteľný u ľudí aj pri psoch. Päť mesiacov kvalitne prežitého času po prvej diagnóze je fantastických. Urobili ste správnu vec bez ohľadu na to, aké to bolo ťažké. Neobviňujte sa.
3. Podeľte sa o svoj smútok za domácim miláčikom. Trúchliacemu majiteľovi to môže pomôcť pochopiť, že ste si prešli niečím podobným. „Neporovnávajte jednotlivé trúchlenia,“ hovorí Michele Pichová, terapeutka z Rowanovej univerzity. „To nepomôže.“
4. Ak ste zviera poznali, podeľte sa o svoje spomienky. Majiteľom pomáha, ak „vedia, že ich zviera ovplyvnilo aj iné životy než ten ich,“ hovorí Pichová.
5. Rituály sú úžasné. Darujte príspevok záchrannej skupine alebo zasaďte strom na počesť zvieraťa. Napíšte o ňom báseň či dokonca aj nekrológ.
6. Nerelativizujte stratu a vyhnite sa toxickej pozitivite. Nebola to „len“ mačka alebo „len“ pes. Bol to člen rodiny.
7. Smútok nie je časovo ohraničený. Nesnažte sa preto tento proces urýchliť, radí Pichová. A nehovorte: „Neplač.“ To trúchliaceho nesmierne zaťažuje. Tiež by ste nemali hovoriť, že „to prejde“. Nevravte ľuďom, čo by mali robiť či ako sa budú cítiť, tvrdí Kwerelová. Pichová súhlasí. „Nepríde čas, keď už svojho domáceho miláčika viac nebudete milovať alebo vám nebude chýbať,“ hovorí.
8. Počúvajte. „Smútok nie je problém, ktorý treba riešiť,“ hovorí Kwerelová. „Nemôžete z niekoho strhnúť bolesť.“
9. Pozor na veľké zmeny krátko po úmrtí zvieraťa. „Niekto si napríklad môže povedať: ‚V tomto aute som ho vozil k veterinárovi, tak sa zbavím toho auta,’“ hovorí Pichová.
10. Nepýtajte sa, čo môžete urobiť. „To kladie na smútiaceho veľké bremeno,“ hovorí Kwerelová. Namiesto toho urobte niečo konkrétne, napríklad prineste kvety či pizzu.
11. Nenavrhujte, aby si zaobstaral ďalšie domáce zviera bez toho, aby ste dodali: „… keď budeš pripravený“. Gerková tvrdí, že mala klientov, ktorí potrebovali nového miláčika okamžite, ale iní si už nikdy žiadneho neosvojili. Ďalší si nové zviera osvojili, keď sa cítili pripravení. „Niektorí sa boja, že by opäť prežívali tú stratu,“ hovorí. Topousisová bola pripravená asi päť mesiacov po strate Ruthie. Adoptovala si ďalšieho, takmer dvojročného dobermana Jennera, a nový pes jej zakaždým ukazuje, že je schopná znovu milovať. „Každá strata zanechá dieru v mojom srdci,“ hovorí.
So smútkom môžete pracovať rôzne. Vytvorením fotografického albumu, koláže, zarámovanou fotkou alebo vystavením jeho obojku či obľúbenej hračky pomôžete uchovať krásnu spomienku. Smútok zo straty milovaného maznáčika môže trvať dlho. Nevyčítajte si, pokiaľ sa necítite lepšie hneď alebo pokiaľ vás smútok neopúšťa ani po dlhšej dobe. Nemyslíme tým hneď uvažovať nad obstaraním nového maznáčika, svoju lásku a starostlivosť môžete venovať napríklad psíkom v útulku, kam môžete chodiť ako dobrovoľník. Nielen psíkom pomáhajú aj neziskové organizácie, ktoré môžete podporiť rôznymi spôsobmi. Po určitom čase môžete mať pocit, že nastal čas posunúť sa ďalej. Doprajte si priestor na spomínanie a dovoľte si dať priechod emóciám.
