Agresívny pes: Ako riešiť problémové správanie a znovu získať dôveru

Keď pes vrčí a šteká, škrípe zubami alebo dokonca kuše je to ťažká skúška pre spolužitie ľudí a psov.

Prečo sú niektorí psi agresívni?

Isté je, že pes sa nerodí agresívny. Je pravda, že niektoré plemená psov majú vrodený väčší ochranný inštinkt a nižšiu prahovú stimulačnú hodnotu než ostatní psi. Ale sotva ktokoľvek z nich kusne bez rozmyslu. Odborníci vo výchove psov sa zhodujú, že každý pes (bez ohľadu na plemeno) sa môže naučiť správať spôsobom odpovedajúcim situácii. Pitbull, rotvajler alebo doberman nie je sám o sebe nebezpečnejší ako zlatý retríver alebo. Príčiny agresívneho správania preto nájdeme skôr v správaní majiteľa než v dedičnosti. Pes nie je zodpovedný za svoje správanie, ale je na majiteľovi, aby mu vysvetlil, čo sa od neho očakáva a ako sa má správať k ostatným zvieratám a ľuďom.

Psi nie sú agresívni z ničoho nič. Agresivita je vždy vyvolávaná trvalými alebo opakujúcimi sa negatívnymi pocitmi, obvykle hnevom alebo úzkosťou. Ale tiež bolesť, spôsobená chorobou, môže spôsobiť, že pes je citlivý alebo agresívny. Psi sa nestávajú kusajúcou beštiou, pretože sú nahnevaní alebo že cítia potešenie zo zastrašovania ostatných zvierat alebo ľudí. Agresívni psi, sú neistí psi, ktorí sa v určitej situácii cítia v nebezpečí. Príčiny tejto neistoty a neschopnosti zachovať sa podľa situácie, ako už bolo povedané, sú v ľudskom správaní k psovi. Izolovaný chov, nedostatočná socializácia a výcvik rovnako ako nevhodné správanie sú hlavné dôvody agresie psov. Zlé skúsenosti v minulosti, traumatické zážitky alebo chronická bolesť môžu tiež vyvolať hnev alebo strach a tak aj agresiu.

Agresia u psov sa najčastejšie spája s pocitom nebezpečenstva a nedostatkom dobrých vzťahov s pánom. Existujú tiež plemená, ktoré sú obzvlášť náchylné na agresívne správanie v dôsledku genetických vlastností. Agresívny pes je nielen nepríjemným spoločníkom, ale v niektorých situáciach aj skutočnou hrozbou. Na nežiadúcom správaní Vášho domáceho maznáčika môžete pracovať s pomocou odborníka na správanie psov.

Najdôležitejšou príčinou agresívneho alebo nepríjemného správania psov je nesprávne nastavený vzťah medzi pánom a zvieraťom. Ak je vzťah založený na nadvláde, využití fyzickej prevahy alebo dokonca násilia zo strany človeka, pes bude v každodenných situáciach reagovať podľa základného, inštinktívneho princípu: bojuj alebo utekaj. V prvom prípade sa pokúsi vystrašiť súpera (t.j. človeka) vrčaním, štekaním, zježením srsti na chrbte, odhalením zubov, kedykoľvek sa ocitne v situáciách, ktoré vníma ako hrozbu. Ak sa udalosti ako krik, trhanie za vodítko alebo bitie často opakujú, pes môže agresívne reagovať na samotnú prítomnosť človeka. Pretože zviera nemá dôveru v svojich majiteľov, stráca ju aj u ďalších ľudí. Aby pes nebol agresívny, je potrebné mu poskytnúť pocit bezpečia, vychovávať ho odmenou za dobré správanie, a nie prísnymi trestami. Správne zaobchádzanie so zvieraťom v ranom veku je tiež veľmi dôležité.

Najagresívnejšími psami sú psy, ktoré boli odchované v atmosfére násilia a nadvlády. Niektoré zvieratá však majú vrodenú tendenciu k násilnému správaniu, pretože v chovateľskej stanici daného plemena boli po mnoho rokov vyberaní tí jedinci, ktorí sa vyznačovali vysokou agresivitou alebo veľkou silou. Tieto vlastnosti boli uprednostňované, pretože psy mali chrániť ľudí a ich domovy pred útokmi alebo stáda hospodárskych zvierat pred predátormi. Pri výbere jedného z takýchto plemien si musí majiteľ odpovedať na otázku, či má dostatok skúseností s prácou so zvieratami a či mu schopnosti umožnia zviera správne vychovať tak, aby sa jeho vrodené sklony nezmenili na agresiu.

Pes z útulku môže niekedy prejavovať agresiu. Keď si takéto zviera zoberiete domov, mali by ste ho pozorne sledovať a venovať pozornosť situáciám, ktoré u neho vyvolávajú nepriaznivé správanie - môžu súvisieť s predchádzajúcimi, traumatizujúcimi zážitkami. Inštinktívna reakcia je potom veľmi silná. V takýchto situáciach by ste mali byť spočiatku pri kontakte Vášho domáceho miláčika s deťmi opatrní, aby ste ich neohrozili. Nemali by ste sa však vzdať možnosti adopcie psov z útulku zo strachu z takýchto situácií. Adoptovaný psík sa stáva najvernejším spoločníkom, pokiaľ nový domov napĺňa všetky jeho potreby.

Agresivita u psa má vždy nejaký spúšťač, neobjavuje sa bezdôvodne. Nech už je dôvod akýkoľvek, prepuknutie agresie často podporí aj sám chovateľ, ktorý je psovi zlým pánom. Nedáva mu najavo, kto tu velí. V psíkovi podporíte rozvoj začínajúcej agresivity prehnanou submitivitou. Pes si dovolí len to, čo mu dovolíte Vy. Agresivitu môžete u psa postupne spôsobiť aj prehnanou nadradenosťou, neprimeranými trestami alebo aj tými mierneho rázu. Citlivejšie psy ich váhu neunesú a pomstí sa Vám aj okolie agresiou.

Možné spúšťače agresivity:

• Strach. Pes sa môže zľaknúť detí, skupiny ľudí, hlasných zvukov (hudba, ohňostroj, búrka).
• Ostatné psy. Agresivitu môže spustiť aj Váš nový prírastok do rodiny v podobe šteňaťa alebo aj iného domáceho maznáčika.
• Nevhodné prostredie. Tento spúšťač súvisí úzko s výchovou, viac ako tie ostatné. Často sa prejavuje u psov z útulkov. Pes bol odstrčený, nechcený a jeho to samozrejme trápi.

Vyššie uvedení spúšťači sú tí najčastejší. Agresivitu spôsobenú prvými dvoma faktormi môžete ako správni chovatelia zamedziť už v prvopočiatku. Práca s agresívnymi psmi z útulku je náročnejšia. Psovi musíte dať najavo, že vám môže veriť a spoľahnúť sa na vás. Nesmiete ho sklamať. Niekedy je vznik agresivity prejavom prepukajúcej choroby. Pokiaľ nenájdete žiadny racionálny dôvod, prečo by mal Váš štvornohý mazol vystupovať agresívne, skúste situáciu skonzultovať s veterinárom.

Ako sa vyhnúť agresívnemu správaniu a upraviť zaobchádzanie so psom

Niekedy za agresívne správanie svojho psa nie ste zodpovední sami, ale niekedy sa pes správa agresívne po traumatických zážitkoch napr. dospelý pes z útulku. Je dôležité, aby ste poznali problém a snažili sa znížiť agresivitu svojho psa.

Pokiaľ je Váš pes v prítomnosti iného psa alebo v nejakom prostredí veľmi rozrušený, snažte sa týmto situáciam vyhnúť. Až vtedy, keď si pes osvojí najdôležitejšie pravidlá poslušnosti, na ktoré sa môžete spoľahnúť, ho môžete postupne pri cielenom tréningu na situácie vyvolávajúce agresiu učiť zvykať si.

V skutočnosti nie je ľahké popísať presné príčiny. Preto je nutné sledovať, kedy pes jedná agresívne. Takže v akých situáciach vrčí a kuše? Pokiaľ nervózne reaguje na prítomnosť blízkeho človeka, môže to znamenať, že má pocit, že ho musí brániť, pretože sa bojí, že by niekto mohol napadnúť jeho kamaráta. V závislosti na príčine sa u psa odlišujú rôzne formy agresie. Rozhodujúcu rolu hraje skúsenosť z tréningu, ktorú si dosiaľ pes so svojím agresívnym správaním urobil. Mohol majiteľ psa pochváliť za jeho agresiu? Samozrejme, len málo majiteľov by vedome odmeňovali svojho psa, keď vrčí alebo dokonca kuše. Vzhľadom k tomu, že psi nepochopia slová, ale len tón svojho pána a pes si pomyslí, že keď bude vrčať alebo štekať, dostane od pána pochvalu.

Ak sa správa Váš pes z Vašeho pohľadu dominantne, je vo väčšine prípadov zle vychovaný. Psi sú silne orientovaní na svojho človeka a skúšajú, aké správanie sa im vyplatí a aké nie. Je dôležité, aby vo Vás pes videl zodpovedného partnera, ukážte mu, že Vám môže veriť a že mu v každej situácii poskytnete pomoc aj orientáciu, pričom však nebudete vystupovať ako „diktátor“.

Niektorí psi začnú ťahať, štekať, nervózne poskakovať alebo sa snažia k druhému psovi dostať za každú cenu. Psy nereagujú bez dôvodu. Niekedy ide o strach, inokedy o vzrušenie alebo nedostatočnú socializáciu. Pes môže byť neistý, prehnane zvedavý alebo dokonca chcieť ochraňovať svojho majiteľa. Je dôležité pochopiť, že štekanie či ťahanie nie sú prejavom neposlušnosti, ale emócie, ktoré pes nedokáže ovládať.

Keď pes ťahá za vodítko, ospravedlňuje to majiteľ často tým, že pes je dominantný a že si chce sám určovať smer cesty. V skutočnosti to žiadny pes nerobí z dominancie, ale preto, lebo ten, kto vodítko vedie, toto správanie toleruje. Tak veľa majiteľov, smejúc sa pobehujú za svojim šteniatkom a keď pes vyrastie, tak sa divia, prečo zviera za vodítko stále ťahá. Akonáhle si pes raz zapamätá, že ťahanie sa vyplatí, pretože sa dostane tým smerom, ktorým chce pokračovať, bude túto metódu pochopiteľne skúšať ďalej. Chodenie na vodítku teda opäť nie je otázkou dominancie, ale otázkou výchovy. Naučte svojho psa, že ťahaním za vodítko nič nedocieli. Ďalším obľúbeným opatrením je zostať stáť, keď pes začne za vodítko ťahať, alebo môžete prejsť pár krokov vzad. Pokračujte v ceste až vo chvíli, keď sa ťah na vodítku uvoľní. Toto cvičenie musíte dôsledne dodržiavať. Ak prejde psovi občas ťahanie za vodítko len preto, že sa ponáhľate a chcete mať prechádzku rýchle za sebou, zabere Vám oveľa viac práce, než psa naučíte, aby za vodítko neťahal a chodil smerom, ktorým chcete ísť Vy.

Pes sa nikdy nerodí ako agresívny. Prirodzene existujú plemená, ako sú rotvajlery, vlčiaky, dobermany alebo pitbuly, ktorí majú o niečo vyššiu potrebu chrániť „svoj majetok“ a nechajú sa ľahšie vyprovokovať, než napr. zlaté retrívery alebo labradory. Avšak žiadny pes len tak z rozmaru nenapadne človeka. Agresivita sa prejavuje u psov, ktorí sa cítia neisto alebo nepohodlne. Častým dôvodom agresivity voči cudzím ľuďom je aj samotný pán, pretože pes vycíti, že sa majiteľ cíti pred novo príchodzím neisto a preto má pocit, že by ho mal chrániť. Ak ste nervózni, keď oproti Vám ide v lese niekto cudzí alebo sa bojíte, že Váš pes začne agresívne štekať, akonáhle sa k človeku priblížite, bude Váš pes túto neistotu cítiť. Skúste psa ukľudniť tým, že na neho budete hovoriť alebo ho hladkať, prípadne obojím, čo psa uistí v tom, že je všetko v poriadku.

Ukážte psovi, že máte situáciu pod kontrolou: Musíte Vašeho psa presvedčiť, že nie je dôvod k tomu, aby sa miešal do situácie alebo Vás chránil. Neukazujte mu svoj strach ani nervozitu. Vystupujte sebavedomo a pokúste sa agresivitu svojho psa - pokiaľ to situácia umožňuje - ignorovať. Nikdy na neho nekričte, naopak ho hlaďte a ukľudňujte, odmeňte ho, akonáhle cudzinec prejde a pes zachová kľud.

Psi sú od prírody egoisti, ktorí dbajú na svoj prospech. To dokazujú aj početné štúdie, teda túžba po ochránení jedla je len vrodená snaha o sebazáchovu. Zatiaľ čo u divoko žijúcich psov alebo vlkov je delenie sa o korisť prirodzenou záležitosťou a táto činnosť náleží momentálnemu vodcovi svorky, môže pri spolužití s človekom dôjsť k vrčaniu v okamihu, keď sa pán k miske blíži. Dôležité je, aby sa pes naučil, že jedlo si pred človekom chrániť nemusí. Dobrou metódou je kŕmiť psa priamo z ruky (podávať mu takto kostičky alebo maškrty). Pes potom bude vnímať prítomnosť človeka ako pozitívum. Ďalšou riskantnejšou možnosťou je odobrať psovi misku a dať mu ju až vo chvíli, keď sa ukľudní a začne prítomnosť človeka akceptovať.

Agresivita voči ostatným psom môže mať mnoho príčin. Dvoma najčastejšími sú, že si pes myslí, že sa musí medzi ostatnými presadiť alebo že druhého psa vníma ako konkurenciu, či už je to boj o kŕmenie, obľúbené miesto na odpočinok alebo pozornosť. Posledné menované nemá čo dočinenia so žiarlivosťou, ale len s tým, že pes si je od prírody vedomý svojich predností. Nejde o to ublížiť druhému, ale získať pre seba to najlepšie.

Ten, kto má dvoch alebo viac psov, už bol určite svedkom niekoľkých takých podobných potýčiek medzi psami. Keď žije viac psov v jednej domácnosti: Ako majiteľ viacerých psov by ste mali so zvieratami jednať čo možno najvhodnejšie. Bolí nás, keď vidíme, že jeden pes neustále chňape po maškrtách alebo sa prevalí dverami, zatiaľ čo iný pes je skrátka tým utláčaným chudáčikom. Chceme tomuto správaniu zabrániť, ale častokrát je to ešte horšie. Psi si neberú osobne, keď ich človek vezme trochu na krátko. Budú v určitých situáciach akceptovať hierarchiu, aj keď pre mnohých iných budú „dominantní“. Pokiaľ budete očividne uprednostňovať slabšieho jedinca a druhého psa budete za jeho egoistické správanie hrešiť, poškodíte vzťah medzi oboma psami.

Neposlušnosť, agresivita alebo rivalita nemajú teda s dominanciou čo robiť. Spravidla sa psi len nenaučili, že toto správanie je nežiadúce. Problém teda tkvie skôr v nás, v majiteľoch.

Ako postupovať pri riešení agresie

Keď pes vrčí a šteká, škrípe zubami alebo dokonca kuše je to ťažká skúška pre spolužitie ľudí a psov. Ale prečo sú niektorí psi agresívni a iní nie? A čo sa dá urobiť, aby sa zabránilo agresívnemu správaniu? Isté je, že pes sa nerodí agresívny. Je pravda, že niektoré plemená psov majú vrodený väčší ochranný inštinkt a nižšiu prahovú stimulačnú hodnotu než ostatní psi. Ale sotva ktokoľvek z nich kusne bez rozmyslu. Odborníci vo výchove psov sa zhodujú, že každý pes (bez ohľadu na plemeno) sa môže naučiť správať spôsobom odpovedajúcim situácii. Pitbull, rotvajler alebo doberman nie je sám o sebe nebezpečnejší ako zlatý retríver alebo. Príčiny agresívneho správania preto nájdeme skôr v správaní majiteľa než v dedičnosti. Pes nie je zodpovedný za svoje správanie, ale je na majiteľovi, aby mu vysvetlil, čo sa od neho očakáva a ako sa má správať k ostatným zvieratám a ľuďom.

To neznamená, že by ste sa mali utápať v sebaobviňovaní. Väčšina majiteľov psov sa nespráva zle zámerne, ale z neistoty, nevedomosti alebo nerozumejú zvieraciemu správaniu. Niekedy za agresívne správanie svojho psa nie ste zodpovední sami, ale niekedy sa pes správa agresívne po traumatických zážitkoch napr. dospelý pes z útulku. Je dôležité, aby ste poznali problém a snažili sa znížiť agresivitu svojho psa. Keď pes ohrozuje okolie alebo dokonca hrozí pokusaním ľudí alebo zvierat, musíte jednať!

Existuje veľa odborníkov, ktorí Vás podporia, napr. trénery psov, psí psychológovia alebo terapeuti problémových psov. Nebojte sa túto pomoc využiť. Využiť pomoc nie je zlyhanie alebo známkou slabosti, ale skôr ukazuje na Vašu odvahu a silu prevziať zodpovednosť za svojho psa. Na vedomí, že agresivita psa je ovplyvnená ľudským správaním, je tiež niečo ukľudňujúceho: rovnako ako nedostatočná alebo chybná výchova podporuje agresívne správanie, tak správny výcvik môže toto nežiadúce správanie odstrániť a pes sa stane priateľským partnerom. Ale čo musíme začať robiť inak, aby sa Váš pes stal rodinným psom?

Mali by ste preskúmať príčiny jeho agresívneho správania. Tým sa mu lepšie vyhnete a upravíte zachádzanie s Vaším psom.

Krok 1: Identifikácia spúšťačov a prevencia

Pokiaľ ste zistili, ktoré podnety vyvolávajú agresívne správanie Vašeho psa, mali by ste sa im vyhnúť. Agresívne správanie Vašeho psa neberte na ľahkú váhu, pretože v závislosti na jeho sile a veľkosti môže byť pre Vás a Vaše okolie nebezpečné.

Ak sa ocitneš v situácii, kde na teba zaútočí agresívny pes, je dôležité vedieť, čo robiť, aby si sa ochránil. Niektoré situácie v spojitosti so psami môžu vyústiť do nečakaného útoku. Podľa organizácie RSPCA psy útočia väčšinou vtedy, keď sa cítia ohrozené alebo ak považujú niečo za nebezpečné.

1. Ak pes zjavne prejavuje agresiu, nechoď k nemu. Snaž sa získať jeho pozornosť, ale bez priamych pohybov.
2. Pes sa môže cítiť ešte viac ohrozený, ak zaregistruje rýchle pohyby.
3. Aj keď je to tvoj prvý impulz, snaž sa nebežať. Utekajúci človek môže vzbudiť v psovi lovecký inštinkt.
4. V prípade, že pes zaútočí, snaž sa ho odtlačiť alebo odohnať, ale neangažuj sa v priamom boji.
5. Ak ťa pes dostane na zem, okamžite sa zroluj do klbka a chráň si hlavu a krk rukami. Najdôležitejšie je zostať pokojný a vyhnúť sa panike.

V prípade, že je Váš pes veľmi agresívny a pokiaľ sa bojíte alebo si nie ste istí, či Váš pes bude poslúchať Vaše príkazy, mali by ste mu dať náhubok. Nebojte sa, je to len kvôli bezpečnosti a nebude to nastálo. Pokiaľ ste svojho psa úspešne vycvičili, môžete chodiť bez náhubku. Aby ste zabránili, že sa Váš pes bude s náhubkom trápiť, je vhodné ho naňho postupne navykať. Do náhubku položte maškrtu, Váš pes si ju bude môcť vziať len pokiaľ dá sám do náhubku hlavu. Po niekoľkých minútach mu náhubok zasa zložte. Opakujte tento postup znova a znova, a zakaždým nechajte náhubok o niečo dlhšie. Za krátku dobu budete môcť s náhubkom chodiť aj na prechádzky. Nemusíte dávať pozor na ostatných ľudí a užijete si kľudnú prechádzku. Tak si budete istí, že Váš pes nikomu neublíži.

Krok 2: Istota a sebavedomie

Istota a sebavedomie, to sú vlastnosti, ktoré pri jednaní so svojim psom a Vašim prostredím musíte prejaviť. Psi úžasne vycítia rozpoloženie svojich pánov. Pokiaľ pes vycíti, že ste neistí a nervózni, prenesú sa tieto pocity aj na neho. V určitých situáciach sa stane neistý a dostane sa do „poplachovej pohotovosti“. Dôsledkom tejto neistoty je, že pes verí, že sa musí brániť - pre emocionálne zviera obrana znamená útok. Takže keď ste so svojim psom, buďte istí! Snažte sa zbaviť nervozity v situáciach, keď sa Váš pes môže stať agresívnym, v prípade potreby to hrajte.

Krok 3: Odborná pomoc a prevýchova

V krokoch jedna a dva ste „opatrenie prvej pomoci“, keď ste sa venovali svojmu agresívnemu psovi. Zistili ste, kde sú príčiny agresívneho správania. Zaistili ste, že od Vašeho psa už nehrozí žiadne nebezpečenstvo napríklad tým, že pes nosí náhubok alebo sa vyhýbate spúšťacím podnetom. V nasledujúcom a poslednom kroku sa bližšie pozrieme na kritické situácie. Konieckoncov nemôžeme sa im vždy vyhnúť. Váš neistý a agresívny pes musí byť prevychovaný. Najneskôr v tomto kroku sa odporúča vyhľadať odbornú pomoc. Navštívte so svojim psom psiu školu alebo cielený tréning proti agresii.

Pri tréningu najskôr cvičte najdôležitejšie správanie. Pri cvičení poslušnosti sa pes naučí základné zvukové a vizuálne príkazy, ako „sadni“, „miesto“, „k nohe“, „pusť“, „stop“. Až po úspešnom zvládnutí týchto príkazov, môžete začať svojho psa desenzibilizovať na spúšťacie situácie. Psí trenér umelo vytvára situácie, pri ktorých pes reaguje agresívne a nacvičuje alternatívne správanie s Vami a Vašim psom. S opakujúcimi sa obmenami špecificky riadiť správanie Vašeho psa a nasmerovať ho do požadovaného smeru. Návšteva psej školy alebo tréningu proti agresii nebude mať len pozitívny vplyv na správanie Vašeho psa, ale aj na váš vzťah. Lepšie spoznáte svojho psa a naučíte sa ako sa správať v krízových situáciach. V neposlednom rade sa zvýši Vaše sebavedomie, čo Vám pomôže lepšie zvládnuť svojho agresívneho psa.

Jasne psovi ukážte, kto má teraz hlavné slovo - nie je nutný krik alebo dokonca násilie, stačí sebaistota, stálosť a pozitívna charizma. Týmto spôsobom sa Váš pes naučí dodržiavať pravidlá. To zjednoduší Váš každodenný život, ale tiež budete so svojim psom viac spokojní. Pretože každý pes túži po vedení od svojho pána.

Pri odnaučovaní agresivity nesmiete zabúdať na to, že so psíkom musíte jednať pozitívne, na všetko ísť pomaly a s ničím na neho netlačiť. Psíka začnite brať častejšie medzi ľudí a psov, najlepšie niekam do parku alebo sa prejsť v meste, kde je trochu viac rušno. Nemyslím tým, aby ste ho hneď ťahali na Václavské námestie, ale naozaj stačí len nejaké menšie námestie, kde je pár ľudí. Keď si budete istí, že je psík medzi ľuďmi v poriadku a nijako ich neohrozuje, tak začnite chodiť medzi psy a iné zvieratá. Na takúto socializáciu je veľmi dobrý aj cvičák, kde je viac psíkov a môže sa viac socializovať. Ale aj na tom cvičáku psíka k ničomu nenúťte. Pokiaľ niečo nebude chcieť robiť, tak ho nechajte. Dúfam, že som Vám týmto nejako pomohla, Verím, že Vám to spoločne s Vaším psíkom pôjde. Len to chce nejaký ten čas.

Predtým než začneš trénovať okolo iných psov, pes musí vedieť reagovať na základné povely v pokojnom prostredí. Najdôležitejším krokom je nácvik pozornosti. Nauč psa reagovať na svoje meno, pozerať sa na teba na povel a prísť ku tebe kedykoľvek ho zavoláš. Odmeňuj ho kvalitnými pamlskami a chválou. Výcvik psa nie je len o poveloch. Pes sa musí naučiť zvládať svoje emócie. Nácvik sedenia, ľahnutia či čakania v prítomnosti jemných rušivých podnetov (zvuky, hračky, ľudia) posilní jeho sebakontrolu.

Keď je pes pripravený, presuň sa do prostredia, kde sa nachádzajú iní psi. Najskôr však udržiavaj takú vzdialenosť, pri ktorej je tvoj pes ešte pokojný. V momente, keď si všimne iného psa, odmeň ho, pokiaľ zostáva ticho a neprejavuje stres. Dôslednosť je kľúčová. Ak sa psík upokojí a reaguje primerane, môžeš pomaly skracovať vzdialenosť k iným psom. Ak však začne prejavovať napätie alebo príznaky nepokoja, ustúp späť do komfortnej zóny. Ďalším krokom je nácvik samotného prechodu popri inom psovi. Pes by mal kráčať pri tvojej nohe a sledovať teba, nie iného psa. Ak si všimneš, že jeho pozornosť začína utekať, použi povel „pozeraj“ alebo „ku mne“ a odmeň ho za správnu reakciu. Po úspešnom prejdení okolo iného psa mu dopraj slovnú pochvalu a chutnú odmenu.

Keď pes zvládne základné situácie, môžeš pridávať zložitejšie scenáre - prechádzky v meste, viac psov naraz, psy na voľno alebo prechádzanie okolo štekajúcich psov za plotom. Takéto situácie vyžadujú silnú koncentráciu, preto vždy dbaj na kvalitné odmeňovanie. Jednou z najväčších chýb je trestanie psa, keď reaguje nesprávne. Trest neznižuje stres - práve naopak. Môže reakcie ešte zhoršiť, najmä ak ide o strach alebo neistotu. Rovnako sa vyhýbaj rýchlemu približovaniu k iným psom, nedostatočnému odmeňovaniu alebo nejasnej komunikácii.

Tabuľka: Rozdiely medzi agresivitou a dominanciou

tags: #tahajuci #agresivny #pes