Máloktorý pes je taký notoricky známy ako bernardín. Robustný huňatý hafan s bielo-hnedou srsťou, veľkým čumákom a neodmysliteľným súdkom rumu na krku. Podľa našej zidealizovanej predstavy práve takto vybavené životobudičom bernardíny zachraňujú v Alpách ľudí spod lavín. Všetko je však inak. Na hraniciach medzi Švajčiarskom a Talianskom už skoro tisíc rokov stojí na brehu horského jazera kláštor, ktorý založil sv. Bernard.
V nehostinnom prostredí v nadmorskej výške viac ako 2 400 m odnepamäti poskytoval útočisko pútnikom, ktorí sa cez horský priechod vydali na nebezpečnú cestu naprieč Alpami.
Zrod v kláštore
Miestni mnísi, horali celým srdcom, postupným krížením vyšľachtili zo silných ovčiarskych psov, ktoré mali pôvod ešte v Rímskej ríši, bernardíny. Prvá zmienka o týchto výnimočných psoch pochádza z roku 1707. Bez toho, aby dostávali nejaký špeciálny výcvik, sa svojou náturou a schopnosťami stali neoceniteľnými pomocníkmi ľudí v horách. Vedeli totiž vycítiť ľudí zavalených pod snehom. Na akcie vždy vyrážalo niekoľko psov naraz - zatiaľ čo jedny vyhrabávali neborákov spod snehu a neraz ich zaľahli a svojou huňatou srsťou zahrievali a udržiavali pri živote, zvyšné psy bežali po pomoc do kláštora. V historických análoch je zdokumentovaných vyše 2 000 prípadov, keď bernardíny zachránili ľudský život. Najslávnejším z nich sa stal bernardín Barry, ktorý zachránil vyše 40 ľudí, a za to si dokonca vyslúžil čestné miesto v prírodovednom múzeu v Berne. Pre ich schopnosti aj kláštorný pôvod ľudia bernardíny nazývali aj sväté psy.
Už je iný
V rokoch 1816 až 1818 boli alpské zimy také kruté, že mnoho psov pri akcii zahynulo a chovu bernardínov hrozil zánik. Mnísi preto zvyšné kusy začali páriť s inými plemenami, ako bol napríklad novofundlandský pes. Tým však bernardín stratil časť svojich schopností, napríklad mu narástla dlhšia srsť, čo sa ukázalo ako problém. Lebo keď namrzla, ťahala svojou hmotnosťou zvieratá k zemi a znemožňovala im pohyb. Dnes sa už bernardíny na záchranu ľudí nevyužívajú. A pes so súdkom na krku je iba legenda. Odborníci tvrdia, že chľast so sebou nikdy nenosil. Ale napriek tomu súdok nemôže chýbať na žiadnom plyšákovi bernardína, ktorých sú švajčiarske stánky so suvenírmi plné. Skutočný príbeh tohto statočného plemena však môžete spoznať priamo v Kláštore sv. Bernarda, kde naďalej funguje chovná stanica a aj malé múzeum.
Bernardín: Charakteristika a vlastnosti
Bernardín alebo Svätobernardský pes, ako ho môžete tiež poznať, pochádza zo Švajčiarska. Zmienky z histórie sú také, že bernardín bol pes využívaný v hospicoch na stráženie, sprevádzanie a hľadanie stratených turistov. Je prispôsobený na prácu v chladnom a veternom vysokohorskom počasí. Bernardín je pes, ktorému veľa alpských turistov vďačí za záchranu svojho života. Napriek svojej veľkosti je bernardín tichý pes a skutočný rodinný priateľ. K svojmu životu potrebuje byť plnohodnotným členom rodiny, ktorú bude ochraňovať svojim štekotom alebo už len svojím zjavom. Bernardín je nekonfliktný a k deťom veľmi trpezlivý. Ak si potrpíš na dokonalú čistotu vo svojej domácnosti, pri bernardínovi na ňu zabudni. Bernardín nie je veľmi náročný na pohyb, takže ak potrebuješ partnera na behanie, nie je to pes pre teba. Ale každodenný pohyb určite netreba zanedbávať, aby bol bernardín v dobrej kondícii a dožil sa pekného veku. Je to psík, ktorý potrebuje chlad a najlepšie sa cíti v horách.
Fyzický vzhľad a stavba tela
Bernardín je pes, ktorý je zaraďovaný do skupiny pracovných horských psov. Je to impozantný svalnatý obor, ktorý má objemnú a masívne hlavu. Bernardýnův široký, veľmi silný chvost je na konci mierne zahnutý nahor. Psy dorastajú 70 - 90 cm v kohútiku a sučky môžu dorásť 65 - 80 cm v kohútiku. Hmotnosť tohto plemena sa pohybuje okolo 50 - 90 kg. Existujú dva varianty svätobernardského psa, krátkosrsté a dlhosrsté variant. Srsť je hustá, drsná a u krátkosrstých psov prilieha k telu, u dlhosrstých je ľahko zvlnená a dlhá. Základná bernardínova farba je biela s menšími alebo väčšími červenohnedými platňami. Na hlave je žiaduce tmavé lemovanie.
Na rozdiel od svojho slávneho príbuzného, bernského salašníckeho psa, má veľký švajčiarsky salašnícky pes krátku srsť s hustou podsadou, čo ho spoľahlivo chráni pred chladom a vlhkosťou. Ďalším odlišujúcim znakom je jeho veľkosť: výška v kohútiku u psa 65-70 cm, u feny 58-66 cm, hmotnosť 45-65 kg. Trojfarebnosť je typická: čierna základná farba, červenohnedé pálenie na lícach, nohách a hrudi, a biele znaky na hlave, hrdle, hrudi, labkách a špičke chvosta. Oči sú tmavohnedé, uši trojuholníkové, vysoko posadené.
Chov a starostlivosť
Veľký švajčiarsky salašnícky pes potrebuje veľa priestoru a pravidelnú fyzickú aktivitu. Je vhodný do rodinného domu s dvorom, nie do mesta. Srsť si vyžaduje česanie 2-3x týždenne, počas pĺznutia denne. Uši, oči a pazúriky si vyžadujú pravidelnú starostlivosť. Dospelé psy by mali mať dve porcie krmiva denne a k dispozícii stále čerstvú vodu. Hlavné zdravotné problémy sú dysplázia bedrových a lakťových kĺbov, torzia žalúdka a srdcové ochorenia. Pri správnej výžive a starostlivosti sa riziká znižujú, no dedičné faktory sú stále dôležité. Pri výbere chovateľa je potrebné skloniť sa k serióznym chovateľom, ktorí ponúkajú dokumentované vyšetrenia zdravia a dodržiavajú predpisy.
Chov a história veľkého švajčiarskeho salašníckeho psa
Veľký švajčiarsky salašnícky pes (Großer Schweizer Sennenhund) patrí do FCI skupiny II, sekcie 3. Pôvod siaha do čias rímskych, kde pri potomkoch starých a silných psov na území Strednej Európy vzniklo plemeno. Krátka história zahŕňa prechod z kláštora v Dürrbachu k dnešnému uznaniu. V roku 1909 SKG uznalo plemeno a zapísalo do plemennej knihy. Po druhej svetovej vojne sa psy využívali ako ťažné a pracujúce na farmách; dnes ide skôr o rodinného psa a súčasť kultúrneho dedičstva. Priemer ročného prírastku je približne 120 šteniat, plemeno je vo všeobecnosti menej rozšírené než bernský salašnícky pes. Výber chovateľa má viesť k serióznosti, zohľadneniu životnej situácie a primeranej cene (aktuálne 1 200 - 1 500 eur). Chovné vyšetrenia na HD, ED a OCD sú dôležité a ich výsledky by mali byť k dispozícii. Krmivo by malo byť kvalitné, s vyváženým pomerom živín a primerané veku a aktivite psa. Krmivo a starostlivosť v každom období života sú kľúčom k zdraviu a dlhovekosti tohto plemena.
Bernardín zostáva ikonou alpskej záchrany, no názorné pochopenie rozdielov si vyžaduje pohľad na históriu a súčasné využitie: bernardíny sú dnes menej využívané na záchranu, pričom legenda o súde rumu zostáva súčasťou kultúrneho folklóru a suvenírov po celej Švajčiarskej republike. Barryland v Martigny predstavuje múzeum a chovnú stanicu kombinovanú s možnosťou zoznámenia sa s históriou plemena a jeho súčasným stavom.
Veľký švajčiarsky salašnícky pes v rodine a práci
Veľký švajčiarsky salašnícky pes je v rodinnom prostredí vyrovnaný a trpezlivý, vhodný do domáceho prostredia s deťmi. Má silný ochranný inštinkt, potrebuje však dlhé prechádzky, duševnú stimuláciu a pravidelný výcvik posilňovaný pozitívnym posilňovaním. Je vhodný pre psy športy ako agility a obedience. V praxi je to výborný rodinný spoločník, ktorý vyžaduje veľa pohybu a spoločnosti, no zároveň je citlivý na potreby členov rodiny. Je to pes, ktorý potrebuje veľký priestor a pravidelnú duševnú aktivitu, aby ostal vyvážený a šťastný.
Na túto tému sú tiež uvedené konkrétne odporúčania: začať s výchovou v ranom veku, zvoliť pozitívne metódy a zabezpečiť primerané množstvo cvičenia a výživy. Vyvážená strava je kľúčová: pre veľký daný vek, aktivitu a zdravotný stav psa je dôležité prispôsobiť množstvo a druh krmiva. Pri nadváhe a torzi žalúdka je riziko významné, a preto je dôležité dbať na vhodné stravovacie návyky a časovanie. Krátka srsť nepotrebuje extrémnu starostlivosť, no pravidelné česanie a kontrola zubov, očí, uší a pazúrikov sú potrebné pre celkové zdravie a pohodu psa.
Vzťah manžela a psa: záverečné poznámky
Veľký švajčiarsky salašnícky pes je jedným z najuznávanejších švajčiarskych salašníckych psov, pričom jeho trojfarebná kresba a mohutná stavba tvoria jeho typický vzhľad. Hoci pôvod siaha do hospodárskych a pastierskych úloh, dnes je jeho hlavnou úlohou rodinný spoločník, ktorý môže dokonca slúžiť aj ako terapeutický a záchranársky pes. Pri výbere šteňaťa odchádza dôsledná starostlivosť a výber chovateľa, ktorý je seriózny, poskytuje informácie o zdravotnom stave rodičov a je trpezlivý pri výbere správneho domova pre psa. Jeho radianta a lojálnosť robí z tohto plemena ideálneho partnera pre rodiny, ktoré ocenia veľkosť, pokoj a vyrovnanú povahu.
Veľký švajčiarsky salašnícky pes | Je to pre vás to pravé?
tags: #svajciarsky #pes #so #sudkom