Súčasné bádanie nad ľudovou slovesnosťou sa, prirodzene, nevyhýba ani problematike ľudovej piesne, najmä balady, ktorá má v európskom meradle takmer rovnako dlhú a intenzívnu tradíciu ako rozprávkarstvo. Pre dejiny európskeho bádania nad ľudovou slovesnosťou sa zdá byť symbolické, že v reprezentatívnej edícii "European Folklore Series" vyšiel po knihe rozprávok ("European Folk Tales", 1963) zväzok balád ("European Folk Ballads", 1967). V niektorých krajinách, ako napríklad v Nemecku, ale predovšetkým v Dánsku a Švédsku, má bádanie nad ľudovými baladami výsadné postavenie, čo dokazujú nielen bohaté a starostlivo vedené archívy, ale aj početné a vynikajúce vedecké diela venované tejto tematike. Edícia nemeckých balád (,,Deutsche Volkslieder mit ihren Melodien"), založená Johnom Meierom a vychádzajúca od roku 1935, patrí medzi najväčšie edičné počiny v európskej folkloristike. Monumentálny prvý diel práce o švédskej ľudovej balade od Bengta R. Jonssona ("Svensk balladtradition. I. Balladkällor och balladtyper", 1967) výrazne svedčí o tom, aká zložitá je pre moderný etnografický výskum problematika ľudovej balady a k akým výkonom sa môže bádanie v tejto oblasti vzopnúť.
Aj v slovenskej folkloristike patrí bádanie nad baladami hneď za tradície rozprávkarstva. Pre prvú generáciu romantických zberateľov ľudových piesní sa stalo cťou zhromaždiť čo najviac epických piesní. Vzpomeňme si len na rozruch, ktorý vyvolal Erben, keď do svojej edície piesní z Čiech zaradil pozoruhodný počet balád. Rozruch bol taký veľký, že bol sprevádzaný aj podozrením z falšovania, ktoré musel Erben vyvracať. V duchu Bürgerovej a Goethovej tvorby sa ľudová balada stala pre Čelakovského aj Erbena básnickým vzorom, ktorý sa snažili napodobniť a prekonať.
Pre ďalší pokrok v štúdiu ľudových balád sa stalo prekážkou, že mu až do dnešného dňa chýba medzinárodný katalóg a súpis baladických sujetov, aký už niekoľko desaťročí disponuje rozprávkarstvo. Napriek tomu niektoré staršie aj novšie národné indexy baladických látok naznačujú viac než jasne, že táto úloha je nielen v záujme, ale aj v silách medzinárodnej folkloristiky. Mám na mysli najmä súpis litovských balád od Jonasa Balyso ("Lithuanian Narrative Folksongs. A Description of Types and Bibliography.", 1954) a katalóg ľudových balád rumunských od Al. I. Amzulescu ("Balade populare romînești", I-III, 1964), ale aj niektoré ďalšie návrhy, ako napríklad projekt B. R. Jonssona a S. Köhlera. Z tohto stavu vychádzali bádatelia, keď sa rozhodli spojiť sily a skúsenosti na projekte indexu európskych ľudových balád.
Projekt medzinárodného katalógu európskych ľudových balád
Prvým rozhodujúcim krokom k tomu bolo pracovné rokovanie komisie pre ľudovú poéziu pri Medzinárodnej etnografickej spoločnosti (International Society for Ethnology and Folklore). Na schôdzke sa zišlo tridsať bádateľov z NSR, NDR, Dánska, Nórska, Holandska, Belgicka, Juhoslávie, Talianska, Maďarska a Ameriky. České a slovenské bádateľov zastupovali traja účastníci (Z. Horálková, M. Kosová, O. Sirovátka). Snažili sa nájsť princípy a najlepší postup k vypracovaniu internacionálneho indexu baladických sujetov. Základnými kameňmi pre katalóg európskych balád budú národné katalógy, lebo len cez ne je možné postihnúť všetku materiálovú, motívovú aj žánrovú rôznorodosť európskeho baladického fondu. Avšak je prospešné a potrebné, aby sa tieto národné katalógy bodovali podľa istých spoločenských zásad, čo uľahčí vzájomnú konfrontáciu a konkordanciu národných katalógov.
Sporným bodom pri tom sa javí najmä určenie kľúčových triednych hľadísk a najmenších jednotiek. Ako najschválnnejšia cesta sa ukázalo, aby klasifikácia vychádzala z tematických celkov a v rámci týchto celkov sa baladické sujetu usporiadali podľa ich obsahu. Toto klasifikačné hľadisko je trochu iné, než aké sa používa napríklad v rôznych zbierkach baladických piesní, antológiách a pod. Aby sme si to osvetlili ilustráciou, uvediem aspoň skupinu tzv. historických balád, ktorá sa objavuje v rôznych antológiách, a tiež v antológiách balád slovenských. V nej tvorí zvláštnu skupinu aj epické piesne s témami z tureckých vojen a nájazdov. Do nej patria u nás napríklad piesne "Bojovnice" a "Nematka". Druhá balada rozpráva o vdovy, ktorá opustí svoje deti a odíde s Turkami za iným životom. Obe tieto balady sa však u iných národov vyskytujú bez kulís tureckých vojen. Tak balada "Nematka" má paralely v lužickosrbskej tradícii, ale v nich ženy unášajú lupiči, keď zabili jej manžela a zničili hrad. Pre medzinárodný systém by teda začlenenie do skupiny "tureckých" balád nevyhovovalo a je nutné vychádzať z povahy deja samotného a zo vzťahov medzi účinkujúcimi postavami: témou prvej piesne je dôkaz lásky dcéry k otcovi, témou druhej piesne neľudské zaobchádzanie matky s vlastnými deťmi.
Pri klasifikácii pre medzinárodné potreby je teda nevyhnutné odhliadať od dobového aj lokálneho rámca príbehu a obnažiť jeho všeobecnú ľudskú platnosť. Potiaže pri stanovení základných skupín plynú najmä z toho, že je potrebné nájsť vhodné oddiely pre baladické tradície, ktoré sa od seba námetovo niekedy podstatne líšia, teda pre baladický fond škandinávsky aj balkánsky, západoeurópsky aj východoeurópsky. Preto ponúknuté riešenie vyznieva ako predbežné a bude ho potrebné overiť a korigovať v ďalšej práci a vzájomnej konfrontácii. Tieňom nad vyhliadkami celého podniku je aj skutočnosť, že mnohé krajiny sa rokovaní nezúčastnili a niektoré sa dodnes nepodarilo získať k aktívnej spolupráci.
Definícia balady a jej vplyv na katalogizáciu
Ďalekosiahle následky pre katalogizáciu balád má vymedzenie pojmu balada: totiž čo rozumieť pod baladickou piesňou a čo teda z celého piesňového fondu do katalógu zaradiť. Vydarených aj menej vydarených pokusov o definíciu ľudovej balady je v medzinárodnej literatúre obrovské množstvo a dala by sa nimi bezpochyby zaplniť celá kniha. Napriek tomu sa k jednomyseľnej zhode nedospelo a mnohí bádatelia na definíciu radšej buď rezignujú, alebo používajú len pracovné vymedzenie, prípadne sa uchyľujú k "minimálnej" definícii a pod. Očakávať, že pracovná konfrontácia by mohla túto otázku zodpovedať, by bolo iluzórne a pochabé.
Z principiálnych záverov plynuli aj dôsledky pracovné, praktické. Ako prvý oddiel bola zvolená skupina balád s rodinnými konfliktmi (IV) a rozhodlo sa, že bádatelia jednotlivých krajín zostavia národný súpis balád s touto tematikou. Na budúcej konferencii komisie sa mali tieto národné katalógy navzájom porovnať, korigovať a zjednotiť, aby vznikol definitívny základ pre katalóg medzinárodný. Potom by sa pristúpilo k obdobnému spracovaniu ďalšieho oddielu, ktorým bol stanovený oddiel balád žertovných, komických ("Schwankballaden"). To okrem iného aj preto, že táto tematika je v súlade s orientáciou medzinárodného bádania nad ľudovou prózou, ktoré sa najnovšie obracia intenzívnejšie k humoristike (švanku) a preto by sa katalogizácia komických balád mohla stať príspevkom k tomuto úsiliu.
Súpis českých balád a jeho význam
Súpis českých balád s rodinnými námetmi je teda súčasťou opísaného medzinárodného projektu. Bol zostavený pracovníkmi brnianskeho pracoviska Ústavu pre etnografiu a folkloristiku ČSAV (O. Hrabalová, O. Sirovátka, M. Šrámková), a to jednak z tlačených baladických piesní z Čiech, Moravy a Sliezska, jednak z rukopisných fondov z Moravy a Sliezska, uložených v brnianskom archíve. Predložený súpis teda nie je ani úplný, ani konečný: už preto, že jeho definitívna podoba vyplynie až z konfrontácie s inými národnými indexmi. Pre české bádanie nad baladami má katalogizačný projekt jedinečnú cenu už preto, že doteraz nemáme ani sústavnú alebo výberovú antológiu českých balád, ktorá by aspoň zhruba vytýčila hranice nášho baladického fondu, jeho diferenciáciu aj jeho kvantitu.
Už predbežný súpis českých balád s rodinnými námetmi, ktorého výťah v heslári pripájame, dáva veľa materiálu na úvahy a vrhá niektoré nové pohľady na českú baladu. Podrobná analýza sujetov rovnakého námetového okruhu objasňuje mnohé princípy motívovej výstavby balady. Z vyčerpávajúceho súpisu variantov vyplývajú početné poznatky o variácii balád, o ich transformácii do lyrických piesní a popievok, ako aj o prepojení a kontaminácii medzi jednotlivými baladickými typmi. Aj keď balady s rodinnými konfliktmi tvoria v českom baladickom fonde jednu z hlavných a najpočetnejších skupín, predsa je to len jedna z desiatky skupín, s ktorými sa počíta.
Sústavná práca na súpise objavila v rukopisných záznamoch niekoľko nových baladických typov, doteraz v českej literatúre o balade neznámych. Patria medzi ne látky "Vojak prichádza domov, matka je mŕtva" (č. 15) aj látka "Matka bráni dcére v sobáši a otrávi ju" (č. 41), obe doložené viacerými variantmi z Moravy. Tento počet neznámych baladických typov sa pravdepodobne ešte zvýši, až vyčerpáme aj rukopisné materiály z Čiech. Excerpcia rukopisných fondov z Moravy a Sliezska tiež pripojila ďalšie doklady k tlačeným variantám jednotlivých balád. Tieto nové varianty majú pre bádateľa cenu nielen kvantitatívnu, ale najmä kvalitatívnu: dopĺňajú mapu topografického rozšírenia jednotlivých balád a dokumentujú odlišné motívové prvky v rôznych baladických typoch aj nové variačné zmeny.
Tak z rukopisných záznamov prichádza bádateľ napríklad na to, že známa východomoravská a slovenská balada o dievčati, násilne vydanom za tureckého hodnostára a nachádzajúcom východisko len v samovražde ("Za Turka vydaná", č. 18) sa spievala až po samú moravsko-českú hranicu. Niekedy počet záznamov z rukopisov rozmnožuje počet tlačených variantov niektorých balád podstatne: k Erbenovej zľudovenej balade "Holoubek" (č. 6) poznali B. Václavek a R. Smetana len štyri varianty z Čiech a Moravy; dnes k nim mžeme pripojiť ďalších šesť dokladov z moravského územia. Balada o troch sestrách, z ktorých dve staršie odídu od svojho prahu starého a schudobneného otca, a až najmladšia sa ho s láskou ujme (č. ...), poskytuje nové vodítka a argumenty pre posúdenie tohto problému.
Konfrontácia s nemeckým baladickým fondom
Z konfrontácie českého a nemeckého indexu je možné vyvodiť aj niektoré poznatky o vzťahu českej baladiky. Z českých balád má necelá desiatka priamych paralely v nemeckej tradícii: "Bojovnice" č. 1 (= "Das Mädchen als Soldat", Deutsche Volkslieder mit ihren Melodien, č. 95), "Sirotek" č. 25 a 26 (= "Waise und Stiefmutter", DVldr č. 116), "Muž sa vracia na svadbu svojej ženy" č. 7 (= "Heimkehr des Ehemannes", DVldr č. 11), "Živá pochovaná" č. 5 (= "Die Geburt im Grabe", DVldr č. 109), "Sestra travička" č. 38 (= "Schwester Giftmischerin", DVldr č. 78), "Rodičia zabijú omylom vlastného syna" č. 38 (= "Die Mordeltern", DVldr č. 85), "Milenka sťatá" č. 46 (= "Die ermordete Schwiegertochter", DVldr č. 77), "Umrlec" a "Rubáš" č. 4A,B (= "Der Vorwirth", DVldr č. 89). Okrem toho nájdeme v nemeckom materiáli ešte paralely alebo zvláštne redakcie k českým baladickým typom, ako k "Bratovi vojakovi" (č. 20) v epickej piesni "Marlborough" (ErkBöhme č. 325), k balade o rodičoch, ktorí z lakoty zavraždia omylom vlastného syna (č. 38) v piesni "Der ermordete Bäckergeselle", k piesni o mŕtvej žene, ktorá porodí v hrobe dieťa (č. 5) v nemeckej balade "Jerman Weizers Frau" (DVldr č. 120) atď. To z inej strany potvrdzuje odhad, že "zhruba pätina českých balád má priame látkové varianty v tradícii nemeckej", k ktorému dospelo bádanie inou úvahou.
Nezriedka sa objavujú názory, niekedy aj odborne argumentované, že všetka katalogizačná práca je počínanie pedantické a vedecky málo plodné. Uznanie, aké si získali niektoré indexy - najmä Aarnov a Thompsonov katalóg rozprávkových sujetov - vyvracia tento názor samy osebe. Ale snáď aj tieto poznámky o problematike a podnetoch katalogizácie ľudových balád aspoň zhruba naznačili, aký úžitok tieto zámery prinášajú.