Pes na dvoch adresách: Ako zvládnuť chov psa v byte

Rozhodnutie zaobstarať si psa je významným záväzkom, ktorý si vyžaduje nielen lásku a pozornosť, ale aj zodpovednosť. Ak premýšľate nad tým, či je psík pre vás správnym spoločníkom, je dôležité si uvedomiť, že nejde len o roztomilého priateľa, ale aj o záväzok. Ak nie ste pripravení investovať do veterinárnej starostlivosti, alebo vám predstava vynechania večierku, aby ste venčili psa, pripadá príliš náročná, možno by ste mali ešte chvíľu počkať. Psík môže byť rovnako spokojný aj na menšom mieste, pokiaľ ste pripravení mu venovať potrebnú starostlivosť. Tu sú niektoré odporúčania od odborníkov a veterinárov na starostlivosť o psy v byte.

Pri výbere psa do bytu by ste mali predovšetkým zvážiť plemeno, ktoré sa hodí k vášmu životnému štýlu a ktoré bude vyhovovať veľkosti vášho bytu. Niektoré plemená sa lepšie prispôsobia rodinám, zatiaľ čo iné sú vhodné pre jednotlivých majiteľov. Nie všetky psy majú rovnaké potreby na pohyb, citlivosť či socializáciu, a preto by ste mali starostlivo zvážiť, čo môžete svojmu budúcemu spoločníkovi ponúknuť. Niektoré plemená sú spokojné s minimálnym pohybom, zatiaľ čo iné potrebujú pravidelné a aktívne prechádzky. Citlivé psy môžu ťažšie znášať dlhú samotu, a socializácia je kľúčová pre ich zdravý vývoj.

Odborníci sa zhodujú, že pri výbere psa do bytu nie je najdôležitejším kritériom jeho veľkosť alebo plemeno. Často odporúčajú krížencov, pretože pri útulkovom psovi nemôžete očakávať, že bude mať presne také vlastnosti ako veselý zlatý retriever či uzavretý husky. Kľúčom je zamerať sa na jedinečnú povahu a potreby konkrétneho psa.

Výhody chovu psa v byte

Keď sa bavíme o „chovaní psov v meste“, ľudia sa často delia na dva tábory. Jeden tvrdí, že mať psa v byte je pre neho trápením - pes šteká, smrdí, ruší susedov, a navyše majitelia po ňom nezbierajú výkaly. Avšak, chov psa v byte prináša aj mnohé výhody:

• Menšia pravdepodobnosť infekcie parazitmi: Väčšina psov dostane infekcie parazitmi od iných psov prostredníctvom slín, výkalov alebo priameho kontaktu. Ak chováte svojho psa vo vnútri a zvyčajne sa prechádzate po určitej trase, pravdepodobnosť infekcie parazitmi je nižšia. Zviera chované v byte, ktoré chodilo len po danej trase alebo na vodítku, je menej vystavené infekciám a chorobám, pretože má menej príležitostí stretnúť sa so zvieratami, ktoré ich šíria, ako sú vtáky, myši, veveričky, túlavé mačky a psy.
• Menšia šanca na útek: Ak chováte svojho psa v byte a venčíte ho na vodítku v parku, alebo v lese, je oveľa menšia šanca, že ho napr. zrazí auto. Psy, ktoré sú držané vonku v záhrade a majú šancu utiecť, sa s väčšou pravdepodobnosťou dostanú do nebezpečných situácií.
• Pocit bezpečia a sebavedomie: Pes chovaný v byte sa medzi známym nábytkom a vecami cíti bezpečne, vďaka čomu je oveľa sebavedomejší, pokojnejší a vyrovnanejší.
• Menej stresu: Navyše nezažíva stres, aký zažíva záhradný pes dennodenne - hluk áut, okoloidúcich ľudí, túlavé zvieratá pri plote, prebehnutie hlodavcov, teplo, zima atď. V byte evidentne dbáte na to, aby neprišiel do kontaktu napr. so žiadnymi chemickými látkami alebo inými nebezpečnými vecami.
• Dlhšia životnosť: Bytový pes v byte žije v priemere o 2 až 5 rokov dlhšie ako pes chovaný vonku.
• Čistota: Ak psa nechováte na záhrade, ale v byte, pes ostane oveľa čistejší - to je samo o sebe výrazne pozitívna vec.

Nevýhody a výzvy chovu psa v byte

Napriek mnohým výhodám prináša chov psa v byte aj určité výzvy, ktoré je potrebné zvážiť:

• Psie chlpy: Nevýhodou psích chlpov v byte je, že sa rýchlo hromadia na nábytku, podlahe a oblečení, čo môže byť náročné na udržiavanie čistoty. Chlpy môžu tiež spôsobovať problémy u ľudí s alergiami a zhoršovať kvalitu vzduchu v uzavretých priestoroch. Pravidelné vysávanie a čistenie je preto nevyhnutné, aby sa byt udržiaval v poriadku.
• Potreba pravidelného venčenia: Nemôžete očakávať, že váš pes bude celý deň čakať, kým ho vyvenčíte, len preto, že nemáte čas alebo veľa pracujete. Ak nemáte možnosť ísť so psom aspoň raz denne na dlhú prechádzku, zvážte, či je pre vás vhodné mať psa.
• Psie slintanie: Psie slintanie je problém hlavne u väčších psov. Je ťažké zabrániť psovi, aby neslintal, takže čistenie je nevyhnutné - a priznajme si, môže to byť únavné a stresujúce.
• Psie lupiny: Psia koža sa obnovuje podobne ako naša, a odumreté bunky z nej padajú všade - na sedačku, či koberec. Keďže sú ťažko viditeľné, ťažko sa pred nimi chrániť. Problém je, že mikroorganizmy v psej srsti môžu vyvolať alergie u vás alebo vašich blízkych, čo môže spôsobiť nepríjemné príznaky ako nádchu, kýchanie, svrbenie očí či vyrážky.
• Štekanie: Štekanie je pre psov prirodzené a niektoré to robia viac než iné. Ak však vaše nové šteniatko začne štekať zakaždým, keď niekoho začuje na chodbe, skúste odviesť jej pozornosť tým, že mu ponúknete maškrtu za poslušnosť, alebo mu dajte nejakú zábavnú úlohu. Ďalšia možnosť je zamaskovať vonkajšie zvuky tichou televíziou alebo prehrávaním bieleho šumu.

Výcvik a výchova psa v byte

Úspešný chov psa v byte stojí na pevnej výchove a výcviku. Rutina je pre psov rovnako dôležitá ako pre ľudí, najmä ak žijú v byte. Pravidelnosť pomáha ich telu udržať si stabilný rytmus vyprázdňovania. Stačí naplánovať každodenné prechádzky a kŕmenie na rovnaký čas, aby sa pes rýchlo naučil, kedy môže ísť von. Týmto spôsobom sa vyhnete častému čisteniu podlahy.

Aj v malom byte váš pes potrebuje vlastný kútik, kde môže tráviť čas osamote a naučiť sa upokojiť. Predstavte si, že by ste nikdy nemali možnosť zavrieť sa v spálni. Samostatná miestnosť nebude potrebná, dôležité je však mať niekde v byte kútik, ktorý sa môže stať jeho stabilným miestom. Na toto miesto môžete umiestniť postieľku, kde môže cez deň spať a relaxovať, blízko umiestniť misku na kŕmenie a pitie a na to isté miesto umiestniť svoje hračky.

Je tiež dôležité určiť, kam pes môže a nemôže ísť. Pri držaní psa v byte je obzvlášť dôležité určiť pre vášho domáceho maznáčika, kto je vodcom domu. A musí pochopiť, že sa musí podriadiť vašim pravidlám.

Typické prejavy separačnej úzkosti - neprestajné štekanie, ničenie vecí ako hryzenie nábytku, atď. Najlepšou metódou, ako predísť separačnej úzkosti, je zabrániť jej vzniku. Ak si zaobstarávate šteniatko, nechajte ho každý deň na chvíľu osamote, aby si na to zvyklo. Začnite krátkou návštevou obchodu a postupne predlžujte čas neprítomnosti. Ak si adoptujete psa, ktorý už trpí separačnou úzkosťou, nie je to beznádejné. Prípady separačnej úzkosti majú veľmi vysokú úspešnosť riešenia.

Učte svojho psa, aby bol nielen poslušný, ale aj spokojný a vyrovnaný spoločník. Tréning je kľúčový pre správne správanie, či už ide o základy, ako je povel "sadni" a "zostaň", alebo o zložitejšie úlohy. Pravidelné cvičenie nielen posilňuje vzťah medzi vami a vaším psom, ale pomáha mu aj lepšie zvládať rôzne situácie, napríklad samotu alebo nové prostredie. Keďže je dosť pravdepodobné, že nebudete môcť zabezpečiť 24-hodinový dohľad nad svojím miláčikom, jednou z najdôležitejších zručností, ktoré sa treba naučiť, je byť disciplinovaný, keď je v byte sám. Trpezlivosť a dôslednosť sú základom úspešného výcviku, pričom odmeny a pozitívne posilňovanie urobia z učenia príjemný proces.

Zákonné povinnosti a dane

Na Slovensku upravuje držanie psov zákon č. 282/2002 Z. z. o niektorých podmienkach držania psov. Každý pes držaný nepretržite viac ako 90 dní na území Slovenskej republiky podlieha evidencii psov. Držiteľ psa je povinný prihlásiť psa do evidencie v lehote do 30 dní od uplynutia posledného dňa lehoty uvedenej v prvej vete v mieste, kde sa pes v danom roku prevažne nachádza. Evidenciu vedie obec. Do evidencie sa zapisuje okrem iného tetovacie číslo alebo údaj o čipovaní psa, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu držiteľa psa, ako aj umiestnenie chovného priestoru.

Každú zmenu skutočností a údajov, ktoré sa zapisujú do evidencie, je držiteľ psa povinný do 30 dní od zmeny skutočnosti alebo údaja oznámiť obci, kde je alebo má byť pes evidovaný. Obec vydá držiteľovi psa zapísaného do evidencie evidenčnú známku psa. Na známke sa uvedie evidenčné číslo psa, názov obce, kde je pes evidovaný, a údaj o tom, či je pes nebezpečným psom. Známka je neprenosná na iného psa.

Vodiť psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii. Vodiť nebezpečného psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony. Na verejnom priestranstve musí mať nebezpečný pes nasadený náhubok.

Za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad psom vykonáva dohľad. Ak pes znečistí verejné priestranstvo výkalmi, je ten, kto psa vedie, povinný výkaly bezprostredne odstrániť. Obec môže všeobecne záväzným nariadením vymedziť miesta, kde je voľný pohyb psa zakázaný, alebo vstup so psom zakázaný.

V rôznych mestských častiach a obciach sa líšia aj výšky daní za psa. Tieto dane sa odvíjajú od rôznych kritérií, ako je napríklad umiestnenie psa (bytový dom, rodinný dom), jeho veľkosť, účel chovu (strážny pes, pes s výcvikom) či status majiteľa (dôchodca, osoba s ŤZP). Je dôležité informovať sa na miestnom úrade o konkrétnych sadzbách a termínoch.

Príklad daňových povinností v Bratislave (údaje z textu):

V prípade, že pes žije na dvoch adresách, je dôležité nahlásiť ho tam, kde sa zdržiava prevažne. Údaje v čipe psa je možné prepísať u veterinára. Policajti primárne nekontrolujú čipy psov, ale sú povinní vidieť evidenčnú známku psa, ktorá potvrdzuje jeho prihlásenie v danej obci.

Ako vidíte, aj keď bývate v byte alebo paneláku, mať psa nie je nemožné. Stačí si vybrať plemeno, ktoré sa najlepšie hodí k vášmu životnému štýlu a prostrediu. Ak svojmu psovi zabezpečíte správne podmienky, môže byť šťastný a zdravý aj v menšom priestore. Stanete sa oveľa pokojnejšími a vyrovnanejšími, pretože láska, ktorú psy nezištne dávajú, bude mať úžasný upokojujúci účinok a pomôže zmierniť stres. Naučíte sa, akí ste odhodlaní, lebo na prechádzku pôjdete aj v daždi, snehu a mraze. Naučíte sa o bezpodmienečnej láske, že v byte bude vždy niekto, kto sleduje váš tieň.

tags: #pes #na #dvoch #adresach