Stredný knírač je inteligentný, zvedavý a zároveň verný spoločník, ktorý si získava srdcia mnohých chovateľov. Pre mnohých predstavuje ideálnu "zlatú strednú cestu" medzi veľkým a malým kníračom. Práve stredne veľký knírač slúžil ako základ pre vyšľachtenie menších aj väčších variantov tohto plemena. Tento fešák sa dobre prispôsobí životu na dedine aj v meste, je odolný voči chladu aj horúčave, a preto ho možno chovať celoročne vonku. Strední knírači sú aktívni psi, ktorí sa dajú dobre cvičiť, avšak vyžadujú si dôslednosť a od šteniatka im treba nastaviť pravidlá, ktoré je potrebné prísne dodržiavať.
Títo psíkovia sú veľmi inteligentní a majú tendenciu skúšať, čo si môžu dovoliť. Ak im raz niečo prejde, či už ide o malú neposlušnosť alebo výchovnú chybu, ihneď to využijú a v krajnom prípade sa pokúsia o prevzatie vedenia v rodine. Sú to aktívni a inteligentní psi, ktorí sú v každom ohľade univerzálni. Hravo zvládnu základný výcvik, ale aj zložitejšie obedience disciplíny. Ich univerzálnosť sa prejavuje aj v bývaní. Ak sa psovi budete dôkladne venovať, zvládne aj pobyt v byte. Sú to veľmi dobrí strážcovia, a nie náhodou sa pri služobnom pomere využívajú predovšetkým na ochranu objektov.
Stredný knírač môže byť občas trochu tvrdohlavý a má tendenciu skúšať, čo si môže dovoliť. Aj keď má k dispozícii záhradu, je potrebné sa mu dôsledne a denne venovať. S cudzími ľuďmi a inými zvieratami vychádza väčšinou veľmi dobre, je však potrebné mať sa na pozore, ak chováte morčatá či škrečky. O jeho srsť je potrebné pravidelne sa starať, aj keď starostlivosť o ňu nie je až taká náročná ako u mnohých iných, predovšetkým spoločenských psov. Je potrebné ju zhruba raz týždenne česať a približne 3x ročne trimovať.
História a pôvod
História stredného knírača je spletitá a pomerne dlhá. Napríklad na mnohých renesančných obrazoch môžeme zazrieť podobne vyzerajúcich psov. Počas renesancie teda existovali predkovia tohto plemena, nešlo však ešte o typizovanú rasu. Až v polovici 19. storočia sa nemeckí chovatelia začali pokúšať o jednotnú povahu aj vzhľad tejto rasy. Až v roku 1907 vznikol v Mníchove prvý klub plemena.
Pôvodným účelom knírača bola ochrana a stráženie majetku, osôb aj zvierat. Neskôr toto psie plemeno začala zamestnávať polícia alebo armáda, využíval sa predovšetkým pri vyhľadávaní osôb či ochrane nehnuteľností. Dnes sa využíva nielen ako služobný pes, ale aj ako spoločník vhodný do aktívnej rodiny alebo na canisterapiu. Už začiatkom 20. storočia sa knírač dostal do USA, kde v roku 1925 vznikol prvý klub tohto plemena.
Vzhľad
Stredný, alebo štandardný, knírač je stredne veľký pes s kvadratickou stavbou tela. Typický vzhľad mu dodáva dlhé obočie, ktoré zakrýva oči, a výrazná brada. Stredne veľké oči sú tmavé a guľaté. Sklopené uši sú nasadené vysoko a predným okrajom priliehajú k hlave. Nie je tomu tak dávno, čo sa uši kníračom kupírovali, čo sa dnes nesmie a uši sa nechávajú v prirodzenej dĺžke. Krk je silnejší a svalnatý, voľne prechádza do kohútika, od neho potom línia chrbta mierne klesá k chvostu. Krátky trup je pevný a dobre osvalený s priestorným hrudníkom. Svalnaté končatiny sú pevné a dĺžkou zodpovedajú zvyšku tela. Chvost je vysoko nasadený a kedysi bol väčšinou kupírovaný, čo sa v súčasnosti nerobí.
Srsť je drôtená a tesne prilieha po celom tele. Na hlave vytvára výrazné obočie a typickú bradu. Medzi bežné sfarbenia knírača patria čierna farba alebo kombinácia korenia a soli. Štandardní knírači sú univerzálni a prispôsobiví psi, ktorí pri správnom vytížení zvládnu život na vidieku aj v meste. Majú hustú srsť, vďaka ktorej sú veľmi odolní ako voči chladu, tak aj voči horúčave, z tohto pohľadu tak nie je problém mať psa celoročne vonku. Toto plemeno je však veľmi silne viazané na svojho pána, je tak potrebné sa psovi veľkú časť dňa venovať, a ak ho aspoň občas pustíte do domu, bude veľmi spokojný. Z dôvodu psychickej viazanosti na svojho pána zvládne aj pobyt v byte, avšak s podmienkou, že sa o to dôkladnejšie budete psovi venovať a unavíte ho fyzicky aj psychicky. Ak psa necháte len behať po záhrade a nebudete sa mu každý deň aspoň chvíľu venovať, bude trpieť psychicky a ako bonus sa čoskoro začne nudiť.
Povaha a temperament
Stredný knírač je univerzálny pes, ktorý nezkazí žiadnu zábavu. Títo psi sú temperamentní a energickí. Zároveň ide o veľmi dobrých strážcov, ktorí sú veľmi naviazaní na svojho človeka. Jedná sa o priateľských psov, ktorí dobre vychádzajú aj s deťmi, ktoré zo srdca milujú.
Strední knírači sú veľmi aktívni a inteligentní psi, je potrebné ich dôkladne zamestnať psychicky aj fyzicky. Sú to univerzálni psi, s ktorými sa dá robiť čokoľvek. Stredný knírač môže fungovať ako aktívny rodinný spoločník, ktorý vám bude robiť nadšený sprievod na dlhých túrach alebo pri behu. Ocení aj možnosť venovať sa niektorému zo psích športov, vrátane pokročilých obedience disciplín.
Knírači sú v zásade tichší psi, štekajú len keď je to potrebné. Avšak ak strážia, na nesrovnalosti reagujú práve hlasitým štekotom. S cudzími psami aj inými zvieratami väčšinou vychádzajú veľmi dobre, a to aj v jednej domácnosti. Napriek tomu, ak sa rozhodnete v jednej domácnosti chovať drobné hlodavce ako morčatá alebo potkany, je potrebné byť mierne na pozore a knírača dôrazne upozorniť na to, že ich nemá loviť.
Výcvik
Stredný knírač zvládne základný výcvik ľavou zadnou, hravo zvládne aj zložitejšie obedience disciplíny, zabávať ho bude aj dogdancing alebo agility. Veľmi dobre sa bude cvičiť pozitívnou metódou a za pomoci dobrôt.
Strední knírači sú veľmi inteligentní a energickí, je potreba ich unaviť psychicky aj fyzicky. Veľmi spokojní budú ale aj v byte alebo v dome so záhradkou a prístupom dnu. Pri výcviku je potrebné klásť veľký dôraz na privolanie. Je to na Vás, každý si urobí psa podľa seba a vlastných možností. Dôslednosťou sa Vám výchova stredáka určite podarí. Najdôležitejšia je dôvera a láska.
Starostlivosť o srsť
V prípade knírača je potrebné starať sa pravidelne o jeho srsť, je nutné venovať sa predovšetkým jeho brade, ktorá sa predovšetkým pri jedle ľahko zašpiní. Srsť je potrebné zhruba 1x týždenne prečesávať a drôtenú srsť je potrebné zhruba 3x ročne trimovať.
Pre čistý fúz bez škrabania a častého umývania a následného sušenia je lepšie kŕmiť suchou stravou. Inak sa môže pes škrabať, častejšie sa môže vytvárať akné a tiež sa fúzy ľahko zlepia k sebe a "knotia".
Pri starostlivosti o srsť je dôležité si uvedomiť, že tento pes nelíha, pokiaľ je pravidelne upravovaný. Trimovaním a strihaním sa udržuje v dobrej kondícii. Ak nebudete srsť upravovať, stane sa z neho "chlpatá guľa" a chlpy budete mať, hlavne na jar, všade.
Zdravie
Stredný knírač patrí medzi veľmi odolné a na svoju väčšiu veľkosť aj dlhoveké plemená. Nemá žiadne zvlášť významné genetické zaťaženie, dokonca aj dysplazia bedrových kĺbov sa vyskytuje pomerne zriedka. O niečo zvýšený je výskyt očných chorôb, najmä dedičnej PRA (progresívna retinálna atrofia sietnice) a rôznych typov zákalov. Predovšetkým v staršom veku potom môžu nastať problémy s obehovou sústavou a najmä u čierno sfarbených jedincov sa eviduje zvýšený výskyt tumorov mäkkých tkanív lokalizovaných na zadných končatinách.
Veľký knírač je jedno z piatich plemien, u ktorých sa objavilo ochorenie spôsobujúce možnosť vykrvácania pri úraze alebo operácii. Ide o deficit faktora VII (FVII), ktorý nepriaznivo ovplyvňuje zrážanlivosť krvi. Deficit FVII je dedený autozomálne recesívne.
Čo je však rozhodne najväčším strašiakom tohto plemena, rovnako ako mnohých iných veľkých plemien, je nebezpečenstvo torzie žalúdka.
Porovnanie s inými kníračmi
Stredný knírač je považovaný za najpôvodnejší typ knírača, z ktorého postupne vznikli ďalšie dva veľkostné rázy - veľký a malý. Veľký knírač je v základe vlastne iné plemeno, aj keď vzhľad je totožný so stredným kníračom. Jeho povaha je skôr „dogovito/honácka“ a je temperamentný, ale nie príliš, premýšľavý, viac sa hodí pre všestranný výcvik než stredný knírač.
Malí knírači sú v porovnaní so strednými často označovaní za mierne "nervóznejších" a uštekanejších, ale zároveň sú vnímavejší a šikovnejší vo výcviku. Stredný knírač je menej uštekaný ako malý, ale vyžaduje si dôslednejšiu výchovu a viac práce. Pri výbere je dôležité zvážiť, čo od psa očakávate a aké máte podmienky.
Pri výbere šteniatka je dôležité zvážiť nielen veľkosť, ale aj farbu. Čierne sfarbenie má mať sýtu a čistú intenzitu čiernej farby, bez hnedého nádychu a bez bielych znakov. Sfarbenie korenia a soli je veľmi premenlivé a ideálom je zlatý stred odtieňa pri rovnomernom rozložení farieb s šedou podsadou. U tohto sfarbenia sa celkovo neodporúča strihanie, ale kompletné trimovanie.
Pri výbere šteniatka je dôležité venovať pozornosť aj genetickému základu a kvalite srsti rodičov. Ideálna je tvrdá srsť, ktorá dobre izoluje a ľahko sa zbavuje nečistôt. Mäkká srsť síce pôsobí líbivo, ale menej izoluje, ľahko prepúšťa vodu a pri pĺznutí sa samovoľne uvoľňuje.