Snina odmietla povoliť zhromaždenie kotlebovcov: Príčiny a dôsledky

Primátor Sniny Štefan Milovčík (nez.) urobil rozhodnutie, ktoré je v slovenských pomeroch pomerne radikálne. Bolo naplánované na tento piatok podvečer. Išlo o prípad mladej ženy zo Sniny, ktorú miestne Rómky zbili za to, že jej pes pohrýzol jedno z ich detí. Kotlebovci zatiaľ dávajú najavo, že rozhodnutie mesta nerešpektujú. Všetko odštartovala reportáž, ktorú televízia Joj odvysielala pred týždňom. Hoci bola natočená vyvážene, vyvolala záplavu protirómskych nadávok a vyhrážok.

Jedna z Rómok reportérke tvrdila, že pes, ktorý napadol jej dieťa, nebol uviazaný. Video šírili tisíce ľudí, ktorí v ňom videli ilustratívny prípad toho, ako Rómovia „terorizujú bielych“. Podľa informácií Denníka N mala pritom rómsky pôvod aj napadnutá žena. Jeho status mal stovky reakcií. Podráždil však aj viacerých Rómov, ktorí Mazurekovi v komentároch vulgárne nadávali.

V oznámenom účeli ani v pozvánke nikde nepísali, že zhromaždenie je zamerané voči Rómom. Zákaz zhromaždenia oprelo mesto o argumenty, ktoré sú pomerne kreatívne a existuje pri nich pochybnosť, či sú vôbec legálne. Mazureka stíhajú konkrétne za rasistické výroky, ktoré povedal v roku 2016 vo vysielaní rádia Frontinus.

Zhromaždenia na verejných miestach upravuje veľmi liberálny Zákon o zhromažďovacom práve, ktorý pochádza ešte z roku 1990. Vznikal v uvoľnenej porevolučnej atmosfére. „Zákon dáva mestu možnosť zakázať zhromaždenie vtedy, ak by ’oznámený účel zhromaždenia’ smeroval k výzve popierať práva občanov, podnecovať nenávisť, dopúšťať sa násilia, hrubej neslušnosti alebo porušovať ústavu a zákony.

Čistejšie riešenie? Zákon ešte spomína možnosť zakázať zhromaždenie, pokiaľ by sa na rovnakom mieste mala konať iná, skôr ohlásená akcia, alebo keby si organizátori vybrali miesto, kde hrozí riziko poranenia. „Mesto a polícia môžu zakročiť vtedy, keď sa počas zhromaždenia porušuje zákon. Rozporov so zákonom si bol zrejme vedomý aj mestský právnik Paľovčík, ktorý stanovisko formuloval. Je potešujúce, že v sninskej samospráve to odhalili a rázne zakročili.

Iné mestá v podobných prípadoch až takto radikálne nepostupovali. Primátor Trnavy Peter Bročka zhromaždenie kritizoval ako prejav extrémizmu, zároveň však uviedol, že nemal možnosť ho zakázať. „Aj náš prípad ukazuje nutnosť riešiť a eliminovať možné extrémistické prejavy novým zákonom. Rok predtým Bratislava umožnila takzvaný pochod proti imigrantom, na ktorom vystupoval Kotleba a ďalší zástupcovia extrémistických strán. Pochod sa skončil tým, že časť vagabundov napadla účastníkov cyklistických pretekov. Po tejto demonštrácii sľuboval vtedajší premiér Robert Fico, že presadí prísnejšie znenie zhromažďovacieho zákona.

„Pomohlo by, keby sme mali presnejší výklad. Keď zhromaždenie oznamuje človek, ktorý patrí do extrémistického hnutia, je to signál, že na to miesto asi prídu extrémisti a nie poľnohospodári,“ hovoril vtedajší policajný viceprezident Ľubomír Ábel. Menej ambiciózna bola v minulosti aj Snina. Ešte minulý rok prenajala Mazurekovi kinosálu kultúrneho domu na „stretnutie s občanmi“. „To, že je voči strane začaté konanie, ktoré nie je ukončené, nestačí. Toto by mala vyriešiť hore vrchnosť, a nie obce. Prišla žiadosť poslanca stále ešte parlamentnej strany.

Primátor Milovčík však teraz tvrdí, že táto situácia sa nedá s tou dnešnou porovnávať. „Minulý rok boli prenajaté uzavreté priestory kinosály. Kotlebovci majú možnosť rozhodnutie mesta napadnúť na súde, ktorý by zhromaždenie mohol povoliť v náhradnom termíne. Denník N hovoril s človekom z Mestského úradu v Snine, ktorý si neprial byť menovaný. Z jeho vyjadrení vyplynulo, že mesto aj s takouto možnosťou počíta.

Na začiatku to bola ženská pouličná bitka v Snine ako pomsta za psie uhryznutie. Z reportáže našej kolegyne sa ale stalo virálne video na sociálnych sieťach. O slovo sa prihlásili kotlebovci a v Snine chceli zorganizovať stretnutie proti, ako hovoria oni, asociálom. Vo vedení mesta ale našli odvahu nepodporiť akciu, ktorá môže šíriť nenávisť. Snina sa tak pridala k popradskému kinu či prešovskej reštaurácii, kde odmietli uviesť film s pokriveným pohľadom na dejiny.

Skupinka detí psa podľa odborníka postupne provokovala a 13- ročného chlapca napokon pohryzol. Neskôr jeho tri príbuzné zaútočili na majiteľku psa. O rasisticky motivovaný útok nešlo. Aj útočníčky, aj zbitá žena, sú Rómky. "Áno, som cigánka, nehanbím sa za to, ale naši cigáni by takto nereagovali," povedala majiteľka psa Patrícia.

Ľudová strana Naše Slovensko hovorí o útoku agresívnych asociálov s tým, že ak sa nepostavia na odpor, agresivita bude narastať. "Aj zo sociálnych sietí viac ako 90% obyvateľov toto naše rozhodnutie akceptuje, predovšetkým kvôli zachovaniu pokoja," vyjadril sa k zákazu primátor Sniny Štefan Miľovčík. Na zrušenie má samospráva tri dôvody. Kotlebovci v letáku tvrdia, že agresivita a počet útokov asociálov na východnom Slovensku neustále rastie. To ale v Snine neplatí. "Druhým dôvodom bolo podanie generálneho prokurátora na Ústavnom súde, o ktorom nie je rozhodnuté. Tretí dôvod, osoba zvolávateľa, pán Mazurek je trestne stíhaný na rasizmus a iné veci," vyjadril sa Ján Paľovčík, právnik mesta Snina.

Napriek zákazu zhromaždenia sa mesto aj polícia pripravujú na to, že sa ľudia na námestí v piatok 17. augusta zídu. Polícia najprv napadnutie prešetrovala ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Skutok však prekvalifikovali na trestný čin výtržníctva a z toho už aj všetky tri údajné útočníčky obvinili. Priestor sme chceli dať aj obvineným ženám. Dvere bytu, kde sme predtým zastihli chlapcovu babku, teraz už jednu z obvinených, otvorilo dievča s tým, že mama nie je doma.

Najväčší záujem majú Rómovia práve o komunálne voľby. Komunálne voľby sa skončili, je rozhodnuté. Sumarizácia výsledkov hovorí kto moc v regiónoch stratil a kto získal. K urnám pristupujú aj občania Rómskej národnosti a to v hojnom počte. Na Slovensku je približne 700 rómskych osád a najmä pre menej vzdelaných ľudí je starosta jedinou kompetentnou osobou. Obracajú sa naňho so všetkými svojimi problémami, aj keď často nepoznajú jeho kompetencie.

„Najmä pre Rómov, ktorí bývajú v osadách je starosta ten najbližší politik a niekedy takmer jediný, ktorého poznajú. Tento trend je vidieť na porovnaní dát z parlamentných volieb v roku 2016 a volieb zo soboty. Na košickom sídlisku Luník IX. bola účasť v posledných parlamentných voľbách len 6,83%. V porovnaní s tak malým číslom je sobotňajšia 19,44% účasť dobrým výsledkom. Svoju funkciu si tu obhájil Marcel Šaňa, ktorý kandidoval za Stranu rómskej koalície.

Všeobecne sú však Rómovia veľmi nestabilní. Spravidla sa pri výbere politika príslušnosťou k strane neriadia. „O Rómoch z osád platí, že sú politicky nestabilní, to znamená, že svoju podporu politickým stranám dokážu veľmi rýchlo meniť. Parlamentné voľby v roku 2016 ukázali, že v obciach s vysokým podielom bodovala najmä strana Smer-SD. Pri komunálnych voľbách však aj Rómovia hlasujú najmä za ľudí, ktorých poznajú.

Ďalším starostom, ktorý obhájil svoj mandát v obci so silnou rómskou menšinou je Florián Giňa. Aj on kandidoval za spomínanú stranu a svoj mandát v obci Jarovnice si obhájil už po tretíkrát. V najväčšej rómskej osade Slovenska bola účasť na sobotňajších voľbách až 69,66%, oproti výsledku z roku 2016 ide o viac ako dvojnásobnú účasť. Rovnaký trend môžeme vidieť v obci Žehra. Ivana Midžigára vystrieda Marián Kandráč, ktorý taktiež kandidoval za Stranu rómskej koalície. V sobotu tam k urnám prišlo až 58,9% oprávnených voličov.

Počas sobotňajších volieb sa vyskytlo niekoľko problémov - vrátane podozrení z kupovania hlasov. „Rómovia z osád sú však náchylnejší rozhodovať sa podľa predvolebného kortešovania. Rómom niekedy naozaj stačí, keď nádejný politik týždeň pred voľbami rozdáva perá pred poštou,“ povedal pre Glob.sk Šuvada. „To však neplatí, ak kandiduje priamo nejaký Róm. Vtedy volia Rómovia takmer človeka zo svojej komunity. Pri ich rozhodovaní však vzdelanie alebo kompetentnosť rolu nehrá.

„Takmer vôbec neprihliadajú na kvalifikáciu, či nejaké osobné predpoklady daného kandidáta. Tak sa neraz stane, že sa do obecného zastupiteľstva, či priamo do starostovského úradu, dostane človek bez vzdelania,“ vysvetľuje odborník. Tento fakt môže spôsobiť mnoho problémov, najmä v dnešnej dobe, kedy sa viac prihliada na transparentnosť a efektívnosť fungovania obce. „Rómovia si veľa sľubujú od toho, že by bol starosta Róm, pretože majú skreslenú predstavu o tom, s akými financiami obec narába. Čakajú, že hneď ako sa stane Róm starostom tak postaví pre nich napríklad nové domy, to je však utopická predstava. Rómovia sú potom často sklamaní z účinkovania „svojho“ starostu.

V minulosti bol najsilnejšou autoritou v osadách vajda. Tento človek bol osobou, na ktorú sa Rómovia obracali s takmer všetkými problémami. „Funkcia vajdu ako prirodzenej autority je v rómskych komunitách na ústupe. Nahradzujú ju ale autority dosadené majoritným obyvateľstvom. Napríklad v rómskej osade Podskalka v Humennom vytvorilo mesto už dávno funkciou koordinátora pre prácu s rómskou komunitou. Rozdiel spočíva v niekoľkých veciach. „Hlavne si ho nevolia Rómovia, ale do funkcie je dosadený a jeho hlavnou úlohou je byť sprostredkovateľom medzi majoritou a rómskou komunitou. Byť starostom či poslancom má v rómskej komunite veľký spoločenský význam. Človek sa vďaka funkcii dokáže vyšplhať na spoločenskom rebríčku poriadne vysoko. „Väčšiu autoritu v komunite majú bohatší Rómovia, alebo tí, ktorí žili v zahraničí a dokázali si odtiaľ priniesť nejaké peniaze,“ vysvetlil Šuvada.

Pre Rómov je prioritou najmä otázka bývania. „Rómovia často tvrdia, že chcú mať také bývanie, aké majú „bieli“, neraz si ale neuvedomujú, že aj oni si to bývanie museli zabezpečiť - postaviť, kúpiť. Rómovia mylne očakávajú, že sa im starosta postará o bývanie. Je pritom potrebné mať na pamäti stúpajúci počet obyvateľov rómskeho etnika. Politici tak budú skôr či neskôr prinútení prispôsobiť svoj program aj tejto skupine obyvateľstva. „Napríklad v roku 1980 bolo na Slovensku len 15 obcí, v ktorých malo rómske obyvateľstvo väčšinu, avšak v roku 2013 bolo už 134 obcí s rómskou väčšinou. V priebehu troch desaťročí tak získali Rómovia dominantné postavenie vo viac ako sto obciach.

GELNICA - Neuveriteľne nechutný jedálniček majú obyvatelia osady v obci Kaľava v okrese Gelnica. Vôbec sa netaja tým, že na stoloch majú pravidelne psy. Ako priznali, kupujú ich a potom pripravia k pokrmu. Do hrnca sa bezbranné zvieratá dostávajú často po brutálnej smrti, a to ranami sekerou do hlavy alebo podrezaním. Ostatní obyvatelia sa o svojich domácich miláčikov obávajú, pretože im miznú z dvorov a na Spiši už prestalo platiť, že psy strážia pánov, ale naopak, páni strážia svoje psy.

Zlodeji sa v noci dostali na poľnohospodárske družstvo v obci Hrišovce v okrese Gelnica. Dôvod ich vlámačky bol jednoznačný - o reťaz priviazané psy. Družstvo totiž strážilo päť veľkých psov. Zlodeji však boli "šikovní", prestrihli reťaze, na ktorých boli priviazané. Majiteľ, počas vlámania sa zlodejov na družstvo, počul hluk, vyšiel von, no ani vo sne by mu nenapadlo, že by si niekto trúfol na statné psy - čuvače, bernardína, nemeckého ovčiaka a rotvajlera. "Ja so večer vyšiel z domu, pretože štekali psy. Napriek tomu, že som mal baterku v ruke, nevidel som nikoho. Ale zlodeji tam už boli," hovorí Michal Humeňanský pre TV Joj. To, že mu psy zmizli, zistil však až ráno. Našiel totiž roztrhané a zničené kovové reťaze.

"Boli to Rómovia," myslel si majiteľ. Prípadom sa začala zaoberať polícia. V stredu ráno zatkli zlodejov. Tušenie majiteľa psov sa potvrdilo. V neďalekom lese však čakal na policajtov otrasný pohľad. Pohodené časti zvierat, ako aj koža strhnutá z tiel psov naznačovala krutú smrť zvierat. „Psožrúti“ ich pravdepodobne zabíjajú údermi sekerou do hlavy a následne podrežú. Zatknutí muži sa však nijako nebránili. "Psov jeme. Počas hľadania pozostatkov tiel psov, ktoré zlodeji z družstva ukradli sa našlo početné množstvo iných lebiek a koží zvierat. Ide o dôkaz toho, že psy sú v osade hlavným pokrmom.

8.8.2025 (SITA.sk) - Polícia vyslala v utorok večer k hromadnej bitke Rómov na Športovej ulici v Seredi viacero policajných hliadok, vrátane kukláčov, Pohotovostnej motorizovanej jednotky a psovoda. Hromadnej bitke predchádzal slovný konflikt na svadbe, ktorá sa konala v jednom z rodinných domov. „Po príchode policajných hliadok sa situácia ukľudnila a nebolo potrebné vykonať služobný zákrok. Skupina niekoľkých osôb sa krátko po incidente presunula pred nemocnicu v Galante, kde už museli policajti zasiahnuť, nakoľko došlo k ďalšiemu fyzickému konfliktu. Poverený policajt sa incidentom zaoberá v súvislosti s podozrením zo spáchania trestných činov výtržníctvo a ublíženie na zdraví.

Obciam ponúka odchyt a sterilizovanie, príp. kastráciu túlavých psov i mačiek. Jeden takýto zákrok stojí Slobodu zvierat 45 eur, táto cena však platí len do vzdialenosti 80 km od Bratislavy, so vzdialenosťou sa zvyšujú cestovné náklady. Nie každá obec je ochotná riešiť to takýmto spôsobom a zabezpečujú si len odchyt a likvidáciu zvierat. "Keď nás niekto osloví, sme ochotní pomôcť, nájsť spôsob a čas," povedala dnes na tlačovej besede inšpektorka Slobody zvierat Romana Březinová. Ako uviedla, nestačí zvieratá len chytiť, ale je potrebné ich aj vykastrovať či sterilizovať. Inak hrozí, že do troch rokov tam bude opäť podobná situácia s túlavými zvieratami.

"My sme špecifikovali projekt na tieto komunity, lebo odtiaľ ide najväčšie množstvo nekontrolovateľného rozmnožovania v určitej lokalite. Začali sme projekt ponúkať mestám a obciam," povedal Březinová. Uviedla, že Sloboda zvierat financuje zákroky len z darov. "Nemáme toľko finančných možností, aby sme mohli mestám a obciam čistiť tieto lokality bezplatne," povedala. Obce sa podľa nej v prípade výskytu túlavých zvierat obrátia na šarhov, ktorí svoju činnosť robia na živnosť. Podľa Březinovej však starostovia neoverujú, či odchytené zvieratá ponechávajú v 60 dennej karanténe. "Osud tých zvierat sa už potom nedá zistiť, ale podľa našich informácií je veľmi krutý a ich vraždenie je brutálne," povedala Březinová, ktorá tvrdí, že šarhovia zvieratá odvážajú do Krompách.

Primátorka Krompách Iveta Rušinová uviedla, že nevie o tom, že by šarhovia do mesta nosili odchytené psy. "V Krompachoch Rómovia jedia psov, to je pravda," povedala starostka. Krompachy majú okolo 8,5 tis. obyvateľov a podľa primátorky nemajú rómske osady, ale niektoré ulice obývajú Rómovia. Starostka dodala, že miestni Rómovia kradnú psy aj z dvorov. "Tu je problém mať psa," dodala. Podľa Rušinovej v Krompachoch nemajú problém s túlavými zvieratami a za celý čas, čo je v úrade, si pamätá len na jeden prípad, keď mestskí policajti chytili túlavého psa, ktorého odviezli do útulku. Občas zahliadnu túlavého psa v lese, v okolí mesta.

Projekt na riešenie nekontrolovateľného rozmnožovania psov v rómskych osadách, ktorý vypracovala Sloboda zvierat, spočíva v odchyte zvieraťa, v jeho prevoze do útulku, vo vyšetrení veterinárom, v zaočkovaní proti infekčným chorobám a besnote. Nasleduje kastrácia alebo sterilizácia a návrat do pôvodného prostredia. "Životaschopné jedince, ktoré treba len takto ošetriť, vraciame do rómskej komunity, čím zabezpečíme, že títo ľudia svojho psa majú pri sebe, nemajú tendenciu si zháňať nekastrované zviera. Nie je tam už potom taký predpoklad nekontrolovateľného rozmnožovania bezprizorných zvierat," informovala Březinová. Dodala, že takto ošetrené zvieratá vedia aj sledovať, lebo ich označujú čipmi a niekoľko rokov ich vedia aj revakcinovať a odčerviť. Projekt aplikovali v Bratislavskom samosprávnom kraji v obci Plavecký Štvrtok. Vedenie kraja naň prispelo sumou 2 000 eur a pripájajú sa aj ďalší sponzori.

Slovenský trh práce láme rekordy. Nezamestnanosť klesla v apríli tohto roku pod päť percent, čo je najlepší výsledok za uplynulých 20 rokov. Sotva však vidieť nadšenie v lesklých očiach ľudí, ktorí v rámci aktivačnej činnosti vidlami obracajú seno na cintoríne na samom konci republiky. V obci Ulič, v ktorej za dve desaťročia dramaticky ubudlo obyvateľov. Zakapal tu podnik, družstvo, odišli mladí. Ulič zostarol. Zostalo v ňom bývať ešte zopár takých, ktorí sa odmietajú vzdať hornatej domoviny.

Rómovia v obci Ulič pomáhajú gadžom v záhrade, v domácnosti, s drevom. Nie je ich málo. Konferenciu zorganizovala Americká obchodná komora v SR. Jej výkonný riaditeľ Ronald Blaško v tomto počte vidí obrovský nevyužitý potenciál. „Rýchly prepočet ekonomickej straty, ktorá vyplýva z tohto hrozivého čísla, nás privádza k sume 0,8 až 1 miliarda eur ročne, teda približne jedno percento hrubého domáceho produktu, o ktoré prichádzame.“ Ale prečo sa to deje? Naozaj sú leniví pracovať?

Milka odloží hrable. Hanbí sa, priezvisko neprezradí, zato nám rozpovie krátky príbeh, na ktorom je najlepšie to, že v Uliči nie je vôbec výnimočný. Uličskí Rómovia sa totiž starajú o gadžov - dôchodcov. O ľudí, ktorí kedysi pomáhali vybudovať tunajší závod Tvarona. Dočkali sa prepúšťania, chátrania. Jej susede pani Bredovej umrel manžel. Potom syn, nemal ani 30 rokov. Vnuka zrazilo auto. „Bývame blízko. Pomáhala som jej so všetkým. Umyť okná, upratať,“ hovorí a zrazu sa zahľadí tak priamo. „Veď ona mi bola ako baba! Stará mama.

Ďalší Rómovia kosia susedovi trávnik. Partia smeruje do lesa s povolenkou, privezie drevo, poreže a nachystá na zimu. Vymenia šindeľ. Pomôžu s nákupom, prinesú lieky z lekárne, obed. Nie je za tým žiaden organizovaný projekt, žiadna neziskovka, stimul, grant. „Zadarmo ani sliepka nehrabe. Samozrejme, že dostanú zaplatené nejaké euro. A niekde im dajú aj najesť,“ vysvetľuje terénny sociálny pracovník Dávid Kunáš. „Opatrovanie“ vzniklo spontánne, ako prirodzená reakcia na situáciu, v ktorej sa obec zrazu ocitla. „Ľudia sami ponúkli pomoc. A navzájom sa pritom rešpektujú. Neriešia, či je niekto Róm, alebo nie je Róm. U nás Rómovia nikdy neboli izolovaní, oddelení v osade od ostatného obyvateľstva. Bývajú roztrúsení po dedine.

Minimálne, odpovedá Dávid Kunáš, terénny sociálny pracovník v obci Ulič. Čo ak by sa takéto opatrovanie systematicky podporilo? Ulič nie je jediná obec na Slovensku, ktorú opúšťajú zvyšky mladých síl. Celý okres Snina je z hľadiska odlivu obyvateľstva na tom najhoršie, v rokoch 2005 až 2015 z neho odišlo do zahraničia 6,5 percenta obyvateľstva (nasledujú okresy Humenné a Medzilaborce). Z Uliča odišli ľudia do Košíc, Bratislavy. Veľká časť pracuje v stavebníctve v Nemecku, Holandsku. „Vlastné deti mi hovoria - mami, tu sa nedá pracovať. My vyrastieme, vychováš nás, odídeme preč a budeme chodiť len na návštevu,“ prezrádza ďalšia pani, ktorá tiež pomáha s úpravou cintorína. A kto sa postará o ňu? Dlho sa nám pozerá do očí. „No kto?

Dvaja Rómovia, bratia Ján a Emil Surmajovci odrobili v Tvarone, v závode na drevené polotovary a rúčky na lopaty, vyše 13 rokov. Po krachu sa zamestnali na stavbách v Česku. Chodili na turnusy, rodiny zostali v Uliči. Mesačné zárobky sa pohybovali okolo sumy 900 eur. Dochádzať do Sniny by bola lotéria. Hoci je vzdialená necelých 34 kilometrov, cesta v zime trv hodinu a pol, aj dve. Ročne vychádza dochádzanie autobusom z dedín Uličskej doliny 800 až 1 300 eur. Posledné štyri roky Surmajovci pracujú v uličskom obecnom podniku. Vo sfére, ktorou sa zaoberá každá dedina. V odpade. „V Uliči zbierame komunálny odpad. Z celej doliny, od Príslopa po Novú Sedlicu zbierame plasty, tetrapak a sklo,“ vysvetľujú. Odpad so šoférom Pavlom Perekstom zvážajú na triediacu linku v Uliči. Obec prerobila všetky kotolne na štiepku a zamestnala ďalších chlapov, ktorí štiepku vyrábajú.

„Zriadili sme chránenú dielňu. Niekoľkým ľuďom sme dali drevársku prácu,“ vymenúva starosta Ján Holinka, čo všetko sa obec pokúsila urobiť, aby zvrátila negatívny trend. Lenže potenciál na zamestnávanie je podľa neho oveľa väčší. Oveľa bližší. Keďže Ulič leží v tesnej blízkosti hranice s Ukrajinou, toto územie spravuje štát. „Pätnásť rokov však kosí okolie hranice firma zo Žiliny. Všetky okolité vzácne biotopy udržiava firma z Banskej Bystrice. A naši chlapi sú bez práce,“ konštatuje starosta. Ján Surmaj má 50 rokov. „Už ma nebaví chodiť po svete. Mám svoje roky. A takých už aj tak nikde nechcú, čo majú 50 a viac.“ Brat Emil bude mať 60. „A kde vezmú mňa?

Je to napokon výhoda, pracovať po toľkých rokoch v zahraničí v domovine? „Sme doma. Ale na minimálnej mzde.“ A ich deti? Znova to isté. Česko, Holandsko, Nemecko. Stavby. Jeden syn robil v Dánsku. Za tri mesiace si zarobil na byt. Kto by tu zostal? „Kto by už len bol ochotný robiť za minimálnu mzdu?! Aj tu sa nájdu rodiny, ktoré už nechcú robiť. Sedia doma a sú na sociálke,“ prekrikujú sa. A vy? Prečo robíte za minimálnu mzdu? Prečo nesedíte na zadku? Pýtame sa. Spoza zelených kopcov sa do doliny načahuje slnko. Neďaleko Uliča sa rozkladá jedinečný bukový prales Rožok, jeden z tých, ktoré sú zapísané v zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO. Všade navôkol sú však krásne lesy. „Chodia sem Poliaci, Angličania, Nemci, Francúzi,“ naznačuje Ivana Gubová, odborná pracovníčka komunitného centra v Uliči, do ktorého turisti často zablúdia v domnení, že je to informačné centrum. „Ale dáme im do ruky aspoň brožúru.“ Naozaj peknú. S drevenými kostolíkmi, krojmi, tancom, remeslami a farbami tohto svojbytného regiónu. Keď sa zhovárame s miestnymi, bez váhania by to prijali. Sprevádzať, upravovať chodníky, lavičky. A rozhovoria sa, kde rastú mohutné stromy. Kde starý les hlce bunkre z vojny. V ktorých dolinách možno dodnes nájsť živé prastaré remeslo - korytárov, Rómov, ktorí vyrábajú korytá, vaničky a poctivé drevené výrobky. Okolie teda poznajú perfektne. Jazyky menej. Nie je to utópia. Existuje reálny a veľmi konkrétny plán, ktorý vlani pre neziskovú organizáciu Aevis vypracoval tím vedcov a odborníkov pod názvom Rozvojový koncept pre trvalo udržateľnú ochranu a ekonomické využitie kultúrnych a prírodných hodnôt okresu Snina. Experti v ňom odhadujú vznik 1 000 nových pracovných miest, z toho 150 v lesníctve, drevovýrobe, 50 v ochrane prírody, no až 400 v cestovnom ruchu a službách, a ďalších 400 v poľnohospodárstve. Aj Milka by pristala. Sprevádzať turistov? „To je jedno. Len nech je dajaká práca. Inakšie odídeme s manželom preč. Tam, kde bude práca. Hocijaká.“ Dokonca aj „stará škola“ Ján Surmaj napokon priznáva, že zvažuje odchod. Za švagrinou do Nemecka. Ak sa ich nikto nepokúsi udržať, tak s nimi, s Rómami či Nerómami, odíde tradícia. Zmĺkne rusínsky jazyk.

Zborov - 2. júla 2021 - Združenie miest a obcí Slovenska na tlačovej besede poukázalo na výrazné finančné problémy v súvislosti s túlavými psami, pričom formulovalo aj riešenia, ktoré vníma ako východisko z problémov. Mestá a obce sú živými príkladmi znášania systémových chýb legislatívy, ktorá upravuje podmienky držania túlavých psov. Samosprávy to stojí nemalé peniaze a tento prístup nie je udržateľný ani komplexný. Z príslušného zákona vyplývajú pre mestá a obce konkrétne povinnosti, prax je však iná, ako litera zákona. Obec je podľa zákona o veterinárnej starostlivosti povinná prevziať túlavé zviera nájdené na svojom území od nálezcu a umiestniť ho v karanténnej stanici alebo útulku pre zvieratá. Ak sa vlastník odchyteného túlavého zvieraťa neprihlási v zákonom stanovenej lehote, dňom nasledujúcim po uplynutí tejto lehoty, zviera prechádza do vlastníctva obce. Tá ho môže aj bezodplatne previesť na karanténu stanicu alebo útulok pre zvieratá.

V minulosti sme boli svedkami pilotného projektu, ktorý aspoň z časti napomáhal riešiť tento typ problému. Cez eurofondy v roku 2008 realizoval úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity aktivitu s objem 10 000,- eur pre dotknutú samosprávu na účely vakcinácie a čipovania psov. Neskôr, v roku 2020 bola schválená dotačná schéma. V rámci nej bolo vyčlenených 100 000,- eur v rámci Stratégie integrácie Rómov SR, maximálna výška dotácie bola 20 000,- eur pri 5 % spolufinancovaní. Súčasný právny stav v praxi znamená, že samosprávy musia znášať nepredvídateľné, ale pomerne vysoké finančné výdavky vyplývajúce zo zle nastavenej legislatívy. Mesačný paušál majú 30 eur a 35 eur za každý odchyt. Konkrétne príklady z aplikačnej praxe, s mnohými negatívnymi dopadmi na financie a ekonomiku na tlačovej besede uviedli Igor Petrík, starosta obce Margecany (okres Gelnica), Michal Rečka, starosta obce Čaňa (okres Košice okolie) a Gabriel Mihályi, starosta obce Jesenské (okres Rimavská Sobota). Pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky uviedli starostovia obcí na tlačovej besede následovné:

Na riešenie tejto problematiky vynaložila v uplynulých rokoch niekoľko tisíc eur zo svojho rozpočtu aj obec Čaňa v okrese Košice-okolie. „Sú to diery v zákonoch. Starosta Margecian v Gelnickom okrese a predseda Združenie miest a obcí Hnileckého regiónu (ZMOHR) Igor Petrik považuje vynakladanie financií na riešenie problematiky túlavých psov za diskriminačné voči ostatným obyvateľom obce. „Musíme požiadať o odchyt, dať ho ošetriť u veterinára, umiestniť do karanténnej stanice. Ďalej sú to náklady na starostlivosť vrátane krmiva. Je ho tiež potrebné začipovať. To sa robí na niekoho rodné číslo. Starosta sa tak stáva majiteľom túlavých psov - a majiteľ je povinný platiť daň za psa,“ vysvetlil.

Združenie miest a obcí Slovenska na základe uvedeného bude požadovať účinný register psov s aktualizáciou databázy a on-line prístupom zo strany miest a obcí. Zároveň zavedenie projektu čipovania a evidencie v obciach v marginalizovanou rómskou komunitou a susedných obciach a v nadväznosti na to aj národný kastračný program vo vzťahu k rizikovej skupine psov.

tags: #snina #romovia #pes