Mať a vodiť dobre vycvičeného psíka je určite snom a želaním každého poľovníka. Pred tým ako sa však rozhodneme priviesť si domov nášho štvornohého kamaráta, mali by sme si položiť a zodpovedať zopár dôležitých otázok. Budeme mať dostatok času venovať mu potrebnú starostlivosť a máme schopnosti ho pravidelným výcvikom priviesť k poľovnej upotrebiteľnosti? Ak vieme tieto otázky zodpovedne, no najmä kladne zodpovedať môžeme pristúpiť ku kúpe psíka.
Slovenský kopov je jediné národné poľovnícke plemeno Slovenska a patrí medzi najznámejšie duriče v strednej Európe. Toto plemeno sa historicky využívalo na lov diviačej zveri, a to vďaka svojej odvahe, vytrvalosti a vynikajúcemu čuchu. Pôvodný kopov bol robustnejší a väčší než dnes, čo mu pomáhalo prenikať ťažkým horským terénom. V 20. storočí sa kynológovia Koloman Slimák, Andrej Renča a František Siget rozhodli prispôsobiť kopova slovenským lesom, čo vyústilo v súčasný vzhľad a veľkosť plemena.
Podstata plemena a jeho využitie
Úlohou slovenského kopova je predovšetkým nájsť, duriť a hlásiť diviačiu zver. Tomu sa podriaďuje aj výcvik. Medzi hlavné atribúty patria temperAMENT, vytrvalosť, odvaha a vynikajúci čuch. Vďaka týmto vlastnostiam sa slovenský kopov uplatňuje najmä pri love diviakov, uplatňuje sa však aj pri dohľadávaní postrelenej zveri. Pracuje v revíri samostatne, zver nielen nájde a vydurí, ale neraz tiež vytlačí na strelca. Niektoré kopovy pracujú veľmi aktívne a iné postupujú komútnejšie, vždy však platí, že kvalitný výcvik dokáže viesť aj „zdanlivo beznádejný“ prípad k úspechu.
Vzhľad a základné charakteristiky
Slovenský kopov má čiernu srsť a hnedé trieslové odznaky na nohách, chvoste a hlave. Výška psa 450-500 mm. Hlava s výraznými nadočnicovými oblúkmi, nos čierny. Uši a očná kresba vyjadrujú odvahu a živú povahu. U psov aj sučiek sa vyskytujú rozdiely v temperamentoch a pracovných vlohách, ktoré sa dajú využiť v rôznych typoch poľovných revírov.
Chov a výcvik
Chov slovenského kopova riadia chovateľské kluby pod Slovenskou kynologickou jednotou. Dôležité sú rodokmeň, absolvovanie výstav a skúšok výkonu alebo vlôh, ktoré sú predpísané pre jednotlivé plemená. Výcvik sa začína v útlom veku, pričom základnými piliermi sú vedenie na remeni, poslušnosť, privolanie, odloženie a následné priradenie na stope a dohľadávanie. Dôraz sa kladie na postupnosť cvikov a opakovanie s jednotnými povelmi, aby mal pes istotu, čo sa od neho očakáva.
- Výchova v teréne a v oplôtku: postupné zoznamovanie so zverou, odvaha v oplôtku a budovanie sebavedomia.
- Práca na stope: nácvik na umelej stope, neskôr na čerstvej stopovej línii a odolávanie rušivým podnetom.
- Hlasitosť a hlásenie: výcvik tak, aby pes vedel správne hlásiť diviaka, a to aj na vzdialenosti.
- Bezpečnostné prvky: použitie vhodných obojkov a vest, monitorovanie pohybu v teréne.
Diskusie a skúšky duričov sú otvorené pre širokú verejnosť, pričom skúšky overujú odvahu, vytrvalosť a schopnosť pracovať na stope. Žiadny cvik by sa nemal presúvať skôr, než pes zvládne predchádzajúci; jeden cvik je nutné dokonale zvládnuť, než sa prejde na ďalší. Pri privolávaní na remeni platí, že pes nesmie byť trestaný za to, že ešte niečo nepochopil; trest by mu znechutil výcvik a znížil motiváciu.
Príprava na skúšky a výstavy
Radí sa s Peterom Rusnákom, hlavným výcvikárom Klubu chovateľov slovenských kopovov. Pre úspešné zvládnutie skúšok je potrebné dôkladne nastudovať skúšobný poriadok a pripraviť psa na všetky disciplíny: overenie kvality čuchu, hľadanie, durením, odvahu a poslušnosť, vodenie na remeni a odloženie na remeni aj voľne. Výcvik a výchova by sa mali začať čo najskôr, s dôrazom na prirodzené povahy psov.
V úvode je vhodné zamerať sa na reagovanie na meno, socializáciu a krátke hry, aby sa šteňa ľahšie adaptovalo na nové prostredie. Pri výcviku je nutné vyhýbať sa preťažovaniu a trestom za to, čo psík ešte neovláda. Uvedenie psa do revíru by malo nasleduť po zvládnutí základnej poslušnosti a výcviku v teréne.
Vlastnosti a variácie v povahe
V povahe jednotlivých psov a sučiek sú rozdiely: niektoré prehľadajú celý revír a hlásia diviaka, iné pracujú pomalšie a na kratšiu vzdialenosť. Výcvik si vyžaduje jemný prístup vzhľadom na odlišné temperamenty a povahy jedincov. Sliediace a duričské vlohy sa rozvíjajú rôznymi spôsobmi a je potrebné ich prispôsobiť konkrétnemu psovi a revíru.
Rady skúsených chovateľov
Podľa skúseností sa psy učia pracovať v oplôtku postupne, samostatne a so starším psom len vtedy, ak už mladý kopov zvládne základnú prácu na diviačiu zver. Ostré kopovy vstupujú do priameho kontaktu, no vždy existuje riziko úrazu, preto sa používajú ochranné vesty a GPS zariadenia. Dôležité je tiež, aby mladý pes nepotreboval stálu podporu od staršieho psa, inak získa slabú samostatnosť pri love.
Často sa vyskytujú doplňujúce poznámky a skúsenosti z praxe: niektoré šteňatá sa rýchlo učia, iné potrebujú viac času a citlivý prístup. Správna motivácia spočíva v pozitívnej podpore a vplyve na jeho zvedavosť a odvahu. Pri dohľadávaní postreleného kusu je dôležité, aby pes dokázal zavesiť hlásenie na dlhšiu vzdialenosť a vedel zver aj nechať dohľadávať.
Príklady a praktické poznámky
Diskusie obsahujú aj praktické problémy a riešenia: odnášanie zveri do strelca, zvládanie nervozity po streľbe, prístup k diviačiemu oplôtku, či bezpečné vypúšťanie mladých psov do revíru. Uvedené rady sú doplnené aj o skúsenosti s netradičnými situáciami, ktoré môžu nastať počas poľovačiek a výcviku.
Metodické poznámky k výcviku a chovu
Chov slovenského kopova je riadený chovateľskými klubmi pod SPZ a SKJ. Kluby organizujú špeciálne výstavy a skúšky poľovnej upotrebiteľnosti a zhromažďujú výsledky na weboch a v klubových periodikách. Je dôležité, aby majiteľ suky požiadal poradcu chovu o doporučenie psa k páreniu, ktoré sa uskutočňuje na základe splnených podmienok a výsledkov výstav a skúšok.
V chove sa vyžaduje preukaz pôvodu (rodokmeň), ako aj absolvovanie skúšok vlôh alebo výkonu pre určenie poľovne upotrebiteľného psa. Výživa psa by mala zodpovedať plemenu, veku a pohlaviu, s vyšším kalorickým výdajom počas intenzívneho výcviku a poľovačiek. Štenčatá sa prikrmujú od 3-4 týždňov a postupne prechádzajú na mäsitú stravu ako základ.
Infografika a vizuálne doplnky
Video ukážky a praktické tipy
Najčastejšie otázky a odpovede
- V akom veku je vhodné začať výcvik? - U sliedených plemien skôr (3-4 mesiace), u stavačov (6-8 mesiacov), s postupným zvyšovaním nárokov.
- Je vhodné púšťať šteňa do oplôtku s viacerými psami? - Nie, najskôr samostatne, neskôr s dohľadom starších skúsených psov, aby sa predišlo proti vzájomnému napádaniu a zbytočnému riziku.
- Ako zvládnuť výcvik na stope? - Začína sa s umeleckou stopou, postupne s čerstvou stopou, bez trestu a s dostatočnou motiváciou na konci stopy.
Záver bez formálneho záveru
Slovenský kopov predstavuje všestranné a vytrvalé poľovné plemeno, ktoré vyžaduje dôsledný a trpezlivý prístup v tréningu. Správnou kombináciou výchovy, výcviku a poznania revírov možno dosiahnuť vysokú úroveň upotrebiteľnosti a spokojnosti pri spoločnej práci v lese.
tags: #slovenskych #kopovov #farbiare