Salašníctvo na Slovensku má bezpochyby bohatú históriu. U nás, na Slovensku a v susednej Českej republike sa v minulosti vyskytovalo mnoho plemien salašníckych psov. Niektoré mali za úlohu strážiť stádo, iné zas pomáhali pri kontrole alebo presune dobytka.
Slovenský čuvač je typické vonkajšie plemeno, jeho hustá srsť ho chráni pred všetkymi vplyvmi. Je ideálne stvorený pre veľkú záhradu domčeka na dedine. Skvele a nekompromisne stráži svojich pánov a ich majetok, s týmto psíkom na záhrade sa nemusíte báť. Vonku sa jedná o aktívneho psíka so záujmom o časté a dlhé vychádzky, ale pri pobyte doma je skôr pokojný. Pri pobyte vonku sa nemusíme báť, že by mal čuvač zajačie úmysly. 🙂 Podstatnú časť dňa sa dokáže zabaviť sám. Je veľmi prispôsobivý, dobre sa vychováva a výcvik tiež nie je veľkým problém. K deťom je veľmi priateľský a ich spolužitie sa stáva veľmi príjemným.
Nejedná sa o svorkové plemeno, voči ostatným sa môže prejavovať dominantne. Starostlivosť o srsť je trochu náročnejšia, predovšetkým v období pĺznutia je najlepšie čuvača kefovať viackrát denne. Ako pri každom väčšom plemene sa môže v priebehu života objaviť rad typických chorôb, ako napríklad torzia žalúdka, dysplázia či rôzne alergie alebo ochorenia očí. Neodporúča sa čuvača chovať ani v koterci, malý priestor býva nátlak na jeho psychickú pohodu. Pri starostlivosti o psa nesmieme zabúdať jeho chrup, dôležité je pravidelné odstraňovanie zubného kameňa.
História a pôvod
Prvé stopy vtlačili biele horské psy do pyrenejských, alpských a kaukazských svahov, kadiaľ sa kedysi tiahla línia zaľadnenia, už pred 30 000 rokmi. Psy z týchto oblastí pochádzali buď z vlkov arktického typu, alebo skôr z tibetskej dogy, ktorá sa dostala do Európy pri sťahovaní národov. V každom prípade sa navzájom podobali nielen bielou srsťou, ale aj robustnejšou telesnou stavbou. Pravdepodobne práve z tejto skupiny pochádza celý rad dnešných plemien, maremansko-abruzský pastiersky pes, grécko-albánsky ovčiak, maďarský kuvasz, pyrenejský horský pes.
Slovenský čuvač je slovenské psie plemeno, ktoré patrí ku skupine bielych horských a pastierskych psov. FCI ho vedie v skupine 1 pod číslom 142. Slovenský čuvač bol známy v krajine pôvodu a v jej hornatých oblastiach ako strážny a pastiersky pes už pred mnohými storočiami. Čuvač ako pastiersky a strážny pes sa choval na území Slovenska už veľmi dávno a bol známy ako Tatranský čuvač.
Začiatkom 20. storočia bol pomerne dosť rozšírený, ale v tridsiatych rokoch sa začal údajne hromadne vyvážať do Poľska a Nemecka. V snahe podchytiť a udržať toto plemeno, došľachtiť ho a ustáliť, doviezol Prof. Antonín Hrůza, pedagóg Vysokej školy veterinárneho lekárstva v Brne, dve nepríbuzné šteňatá z oblasti Tatier a umiestnil ich u svojho zaťa Jozefa Skoupila, majiteľa chovnej stanice „Zlatá studna“ v Skalici nad Svitavou. Tieto dve šteňatá dali základ organizovaného chovu tatranského čuvača v Česko-Slovensku. Pes Jerry bol zapísaný do plemennej knihy pod č. 1 a sučka Kora pod č. 2. Prvý vrh bol zapísaný 4.6.1929 po rodičoch Jerry a Kora, v chovateľskej stanici zo Zlatej studne.
Spočiatku sa používala úzka príbuzenská plemenitba, neskôr sa začali využívať v chove i zvieratá z pôvodného chovu. Keď sa okruh chovateľov rozšíril, založili si 23. septembra 1933 "Spolek chovatelů psů tatranských ovčáckých čuvačů v Brně", s vlastnou plemennou knihou. Spolok sa stal členom vtedajšieho Československého zväzu kynologického a Československej kynologickej únie a jej prostredníctvom i členom Medzinárodnej kynologickej federácie (FCI). Prvým predsedom sa stal Prof. Hrůza, ktorý dôsledne organizoval chov čuvača.
V roku 1965 sa konalo v Prahe významné zasadanie FCI, kde bol slovenský čuvač uznaný za samostatné plemeno. Uznaniu predchádzalo obšírne zdôvodnenie opodstatnenia a existencie čuvača ako slovenského psa. Vtedajší hlavný poradca chovu dr. Vilém Kurz predložil vedeniu FCI ako dôkaz o jedinečnosti plemena aj monografiu Prof. Hrůzu a svoju úlohu zohral aj celý rad dobových vyobrazení pastierov so psami z Oravy. Proti uznaniu sa snažilo, márne, protestovať Maďarsko, s tým, že ide de facto o ich národné plemeno, o kuvasza. Na konci roku 1967 podali Maďari oficiálny protest.
V júni 1965 sa v Prahe konalo pre slovenského čuvača významné zasadanie FCI, pretože bol uznané za samostatné plemeno. Uznaniu predchádzalo obšírne zdôvodnenie opodstatnenia a existencie čuvača ako slovenského psa. Vtedajší hlavný poradca chovu dr. Vilém Kurz predložil vedeniu FCI ako dôkaz o jedinečnosti plemena aj monografiu Prof. Hrůzu a svoju úlohu zohral aj celý rad dobových vyobrazení pastierov so psami z Oravy. Proti uznaniu sa snažilo, márne, protestovať Maďarsko, s tým, že ide de facto o ich národné plemeno, o kuvasza. Na konci roku 1967 podali Maďari oficiálny protest.
Pôvod: Slovenská republika Použitie: ovčiarsky pes Predpokladaná klasifikácia: 1. skupina - ovčiarske a pastierske psy s výnimkou švajčiarskych 1. skupina - ovčiarske psy, bez skúšky
Charakteristika plemena
Slovenský čuvač je verný ochranár a pastiersky pes, ktorý bol po stáročia strážcom horských oblastí Slovenska. Slovenský čuvač patrí do FCI skupiny 1 - Ovčiarske a pastierske psy (sekcia 1: ovčiarske psy). Oficiálne bol uznaný Medzinárodnou kynologickou federáciou (FCI) dňa 18. 8. 🔹 Karpatská tradícia - Pochádza z oblasti Vysokých a Nízkych Tatier, kde ho používali valasi (pastieri) na ochranu stád oviec a dobytka pred predátormi, ako boli vlci a medvede.
Vlastnosti:
- Ochranný inštinkt - skvelý strážca, ostražitý voči cudzincom.
- Láskavý k rodine - verný a milujúci pes, ktorý si vytvára silné puto s majiteľmi.
- Samostatnosť a nezávislosť - potrebuje skúseného majiteľa, ktorý vie, ako viesť dominantného psa.
- Výborný s deťmi - no potrebuje včasnú socializáciu a dohľad pri malých deťoch.
Slovenský čuvač je impozantné stvorenie. Samce dorastajú do výšky 62 až 70 centimetrov. Samice dosahujú výšku v pleciach od 59 do 65 centimetrov. Hmotnosť slovenského čuvača sa pohybuje od 31 do 44 kilogramov. Srsť tohto statného psa chrániaceho stádo je bez výnimky biela. Mierne sfarbenie uší dožlta je tolerované, ale nie je žiaduce. Slovenský čuvač má hustý, lesknúci sa kožuch s bohatou podsadou. To mu poskytuje tú najlepšiu ochranu v drsnom podnebnom pásme svojho horského domova, ako aj pred chladom a horkom. Krycia srsť dlhá desať až 15 centimetrov je mierne vlnitá, avšak nie kučeravá a ani rozdelená. Samce majú bujnú hrivu. Celkove má slovenský čuvač takmer obdĺžnikovú stavbu tela so silnými kosťami. Očné viečka, papuľa a brušká labiek sú pri tomto plemene sfarbené tmavo. Oči sú tmavohnedej farby. Jeho uši sú posadené vysoko a tesne priliehajú k hlave. Chvost pripomína cigaru. Nesmie byť zvinutý ani doliehať na chrbte.
Slovenský čuvač je spoľahlivý, nenáročný, vďačný pes a predovšetkým dobrý strážca. Ak sa jeho majiteľ chová v spoločnosti pokojne a priateľsky, chová sa rovnako aj on. Jeho výchova musí byť dôsledná, vyvážená a cieľavedomá. Nerád robí to, čo mu pripadá neúčelné. Je to veľmi vnímavý a samostatný pes - nemá záľubu si v hlúpom opakovaní základných povelov. Samozrejme, každý čuvač je iný a to, čo vo výcviku zaberie u jedného, nemusí automaticky fungovať u iného. Aby sa však nestal príliš samostatným, je nutné venovať veľkú pozornosť jeho socializácii a výchove už od šteňaťa. V opačnom prípade si sám vytvorí vlastné pravidlá, čo môže následne zaviniť nemalé problémy pri jeho ovládateľnosti a spolužitie s okolím.
K ostatným samcom porovnateľných proporcií sa niekedy môže čuvač - pes - správať dominantněji a nemožno ho preto spustiť z očí vždy, keď sa stretneme s iným psom, ktorého reakciu nepoznáme. Pri dobrej výchove sa zo slovenských čuvača stane veľmi dobrý rodinný pes. Všeobecne možno povedať, že pes je vždy len taký, akým ho jeho pán vychová - zrovna ako možno zo psa vychovať spoľahlivého a príjemného spoločníka, alebo rozmaznaného nič neumějícího "maznáčika", tak z neho možno vychovať agresívneho, nezvládnuteľného a problémového psa.
Výživa: Čuvač potrebuje kvalitnú stravu s dostatočným množstvom bielkovín, ktorá podporí jeho svalstvo a aktívny životný štýl. Vzhľadom na jeho veľkosť je potrebné sledovať množstvo jedla, aby sa predišlo obezite. Doplnky ako glukosamín a chondroitín môžu pomôcť udržať jeho kĺby zdravé.
Zdravie:
- Dysplázia bedrového kĺbu - častá u veľkých plemien, dôležitá je kontrola chovných jedincov.
- Torzia žalúdka - nebezpečný stav, preto je potrebné kŕmiť ho v menších dávkach a nechať ho odpočívať po jedle.
Starostlivosť
Srsť: pravidelné česanie, hlavne v období pĺznutia.
Uši: kontrolovať a čistiť, aby sa predišlo infekciám.
Zuby: pravidelné čistenie alebo používanie dentálnych hračiek.
Labky a pazúriky: strihanie pazúrikov podľa potreby.
Slovenský čuvač potrebuje dostatočne veľký výbeh, nie je to plemeno, ktoré by mohlo byť po väčšinu času zatvorené v malej ohrade. Každodenné dlhá prechádzka pravidelným tempom pomôže dospelým psom vyvinúť a udržať správne osvalenie. Čo môže urobiť majiteľ, zvládne aj jeho čuvač. Srsť nie je nijako náročná, stačí psa raz týždenne dôkladne vykefovať. V závislosti na podnebie lenivá raz až dvakrát ročne. Všeobecne psy potrebujú kúpať len niekoľkokrát do roka ("ak začínajú páchnuť ako psi").
Výchova a výcvik:
- Skorá socializácia je kľúčová - zvykať ho na ľudí, zvieratá a rôzne prostredia.
- Pozitívna motivácia - reaguje dobre na pochvaly a odmeny, tvrdé metódy sú kontraproduktívne.
- Dôslednosť - majiteľ musí byť pevný, ale spravodlivý.
Nie tvrdým výcvikom, ale cieľavedomým opakovaním spolu so súborom pochvál a pokarhania sa bez problémov stane zo slovenského čuvača dobre vychovaný pes so základným výcvikom poslušnosti. U psa jeho potenciálu by to bolo ale málo. Cvičiteľ musí mať u psa autoritu, inak nedosiahne požadovaný výsledok. Okrem toho možno slovenského čuvača využiť aj na záchranarstvo, aj vodné, alebo sa s nim venovať športom. Bez väčších problémov zvládne skušky základnej ovladatelnosti sprevádzajuceho psa. Ideálny stav je všetky cviky prevádzať formou hry, pričom sa musi trvať na splnení. Hoci na začiatku môžu byť veľmi nepresné. Drilovaním sa pes zatvrdí, bude ostrý, ale to nie je chcený výsledok.
Čuvač je inteligentné plemeno a potrebuje vedieť, že povely ktoré ma plniť, sú nejak užitočné. Zmysluplnosť u niektorých cvikov znamená aj len pamlsok za dobre splnenú úlohu ktorý je pre čuvača silnou motiváciou, hlavne preto sa oplatí psa cvičiť nalačno. Zvládnutie niektorých cvikov môže čuvačovi trvať dlhšiu dobu, ale ak si ich zapamatá, bude ich už vedieť skoro stále. Základnú poslušnosť sa naučí čuvač rýchlo. Úlohu, ktorú vie splniť, vykoná , ovšem pokiaľ sa mu bude chcieť. Preto nesmie mať priliš veľa času na jeho splnenie, aby nezačal rozmýšlať či má preňho cenu úlohu splniť.
Vhodné prostredie: Slovenský čuvač je ideálny pre majiteľov s aktívnym a outdoorovým životným štýlom, ktorí mu môžu poskytnúť dostatok priestoru a pravidelný pohyb. Tento pes sa hodí na vidiek alebo do domu so záhradou. Je skvelým spoločníkom pre rodiny, ktoré hľadajú ochrancu a verného psa.
Pre svoju veľkosť sa veľmi nehodi do meststých bytov, kde by naviac trpel teplom. Pretože väčšina majiteľov čuvačov má možnosť ustajiť psa vonku, zaobstarajú mu primeraný veľký koterec nie preto, aby mali od psa pokoj, ale pretože je to plemeno, ktorému sa žije celoročne vonku velmi dobre. Naviac koterec je rozhodne vhodnejší ako priviazať psa na reťaz. Žije rád vonku, ale nie sám zavretý v koterci.
Slovenský čuvač je vcelku konzervatívny, do istej miery prispôsobivý v rámci svojej svorky. Mal by si ho zaobstarať len ten, kto má buď stádo oviec alebo nejakú náhradnu formu spoločenského vyžitia. Základ spokojného čuvača je žiť s nim v jednej svorke, nie vedľa neho.
Dnes sa slovenský čuvač využíva ako spoločník a pomocník pre práce rôzneho druhu. Pôsobí ako ochránca, strážca, záchranár, športovec, ťažný pes, a samozrejme ako pes pastiersky. Hoci má priateľskú povahu, má prirodzený strážny inštinkt, v prípade potreby vie tvrdo zasiahnuť.
Kedysi verný strážca stád, dnes láskyplný sprievodca do rodiny: Slovenský čuvač si u psíčkarov získava čoraz viac fanúšikov. Jeho čisto biela srsť a statná postava robia z tatranského čuvača pôsobivé stvorenie.
Slovenský čuvač Fena 3roky
Čo sa týka hajčiarikov, ide o psy malej výšky s dlhšou kučeravou srsťou, ktorá má výbornú termoregulačnú funkciu a chráni ich pred počasím. Tieto psy majú veľmi agilné telo, ktoré je perfektne prispôsobené ich funkcii. Uši sú preferované stojaté, no pri niektorých jedincoch sa môže vyskytovať tzv. padnuté ucho. Ich povaha je veľmi lojálna voči svojmu majiteľovi, sú veľmi poslušné a 100 percentná ovládateľnosť je zaručená vďaka ich rýchlej reaktivite na podnety. Voči cudzím môžu byť odmerané a svoje teritórium si chránia.
Výsledky DNA z amerického laboratória prvej testovanej sučky, ktorú som si priniesol zo salaša, moju radosť potvrdili: Sučka nesie až 69 % DNA starých salašníckych psov, ktoré tu boli v dobách, keď ešte moderné plemená neboli rozšírené. V súčasnosti sa chýli ku koncu zber DNA materiálu potrebného pre bližšiu analýzu a rozlusknutie genetickej diverzity. Zber sme robili po salašoch v rôznych lokalitách Slovenskej republiky. Vybrali sme také jedince, ktoré spĺňajú požadované znaky a povahové črty vhodné pre ďalší chov. V roku 2022 očakávame zahájenie regenerácie a príchod prvých vrhov po týchto jedincoch. Vybraté jedince do chovu boli zozbierané najmä z regiónu Liptova a Horehronia, kde sa doteraz hojne vyskytujú v pôvodnom type, väčšinou prirodzene bezchvosté, čierne, s farbou bielej kávy alebo marhule, ale aj sivé. Zjednodušene by sa dalo povedať, že ide o slovenskú border kóliu. Pokiaľ ide o pracovné vlohy, je to pes vhodný aj pre šport a rodinu, má silné puto k svojmu pánovi.
Ing. Takáč má doma jednu sučku zaradenú do ďalšieho chovu, dovezenú priamo zo salaša. Má aj jedného psa. Pán Tóth ma 3 sučky. Ing. Snímky: Milan Tóth, Ing.
Zjednodušene by sa dalo povedať, že ide o slovenskú border kóliu. Pokiaľ ide o pracovné vlohy, je to pes vhodný aj pre šport a rodinu, má silné puto k svojmu pánovi.
Čo sa týka hajčiarikov, ide o psy malej výšky s dlhšou kučeravou srsťou, ktorá má výbornú termoregulačnú funkciu a chráni ich pred počasím. Tieto psy majú veľmi agilné telo, ktoré je perfektne prispôsobené ich funkcii. Uši sú preferované stojaté, no pri niektorých jedincoch sa môže vyskytovať tzv. padnuté ucho. Ich povaha je veľmi lojálna voči svojmu majiteľovi, sú veľmi poslušné a 100 percentná ovládateľnosť je zaručená vďaka ich rýchlej reaktivite na podnety. Voči cudzím môžu byť odmerané a svoje teritórium si chránia.
