AMO zatvára na Slovensku diviačie oplôtky. Ako teda cvičiť slovenského kopova? 30. 7. 2021, 11:00 (aktualizované: 6. 3. 2025, 12:41) Radíme sa s PETROM RUSNÁKOM, hlavným výcvikárom Klubu chovateľov slovenských kopovov. VIDEO (Milan Michalovič): Špeciálna klubová výstava slovenských kopovov, Herľany 2019. Vo vašom klube, s počtom približne 700 členov, ste traja výcvikári. Delíte si prácu podľa oblastí? Áno, ja mám na starosti východné Slovensko, juh má pod palcom Jaroslav Kýpeť a sever Marián Polák. V západoslovenskom regióne evidujeme málo slovenských kopovov. Naopak, silne zastúpené sú najmä v okrese Žilina a na Liptove, ale aj v okresoch Lučenec, Rimavská Sobota a v Prešovskom kraji. Kovidová pandémia a africký mor ošípaných obmedzili výcvikové aktivity. Čo poradíte majiteľom šteniat v podobnej situácii? Samozrejme, prvoradé je zvládnutie poslušnosti a socializácia šteňaťa. Psíka od štyroch-piatich mesiacov učíme základné povely, ako je chôdza pri nohe, a to na remeni aj bez neho, privolanie a odloženie, ktoré postupne spájame so streľbou. Slovenský kopov sa vyznačuje tvrdšou povahou, no pri troche trpezlivosti sa dá všetko ľahko zvládnuť. Z ďalších disciplín sa zameriame na hľadanie a durenie diviačej zveri, na odvahu v oplôtku, orientáciu v revíri, dohľadávanie. S prácou na umelej stope začneme šteňa oboznamovať takisto od štyroch-piatich mesiacov, s diviačím oplôtkom zhruba od veku sedem-osem mesiacov.
Výchova, socializácia a začiatky výcviku
Šteniatka sa nedokážu dlho sústrediť. Čím udržiavate ich pozornosť? Každý pes má odlišnú povahu, niektorý je pokojnejší, iný živší. Jednému trvá nácvik určitej disciplíny dlhšie, ďalší ju zvládne takmer hneď. Z vlastných skúseností môžem povedať, že som mal psíka, ktorý ma ťahal po stope ako divoch. Párkrát som ho šklbol aj mierne okríkol, ale potom dva týždne odmietal pracovať. Psa nemôžeme pri práci na stope v žiadnom prípade trestať, inak stratí záujem. Skôr sa snažím prispôsobiť jeho temperamentu, často ho povzbudujem a po splnení úlohy výdatne chválim. Je veľmi dôležité, aby psík na konci stopy našiel niečo atraktívne, najlepšie vypchatú kožu z ulovenej zveri. Ešte väčší efekt dosiahneme, ak na kožu uviažeme šnúrku a trochu ňou pohýbeme. No výcvik netreba preháňať, nesmie byť zdĺhavý. Keď kopov začne reálne pracovať v revíri, rýchlo sa naučí všetko čo potrebuje.
Stretli ste sa aj s ťažko cvičiteľným psom? Mal som mladého kopova, ktorý absolútne nejavil záujem o prácu na stope. Premýšľal som, čím ho nadchnúť. Napokon som uspel, keď som ho vzal do terénu so staršou sučkou na spoločnom remeni. Každý majiteľ si ale musí nájsť vlastný prístup a metódu, ktorá zaberie na daného psa. Do oplôtka sa mladý kopov nesmie púšťať skôr ako sedem-osem mesiacov. U duriča treba vzbudiť záujem o diviaky, ale na východnom Slovensku je to problém, lebo africký mor ošípaných zrušil väčšinu výcvikových oplôtkov. Nastali ťažké časy. Kým v rokoch pred pandémiou sme evidovali ročne okolo 150-200 kopovov na duričských skúškach, tento rok ich je päťdesiat na celom Slovensku. VIDEO: Prezentácia plemena na bratislavskej Inchebe, 2019.
Praktické rady k výcviku a zvyklostiam
Čo odporúčate kynológom, ktorí majú možnosť výcviku? Hlavnou úlohou kopova v poľovníckej praxi je nájsť diviaka v pohone, zodvihnúť ho z ležoviska a hlasito duriť na strelcov. Niektorý pes začne pracovať hneď po prvej návšteve v oplôtku, s iným treba doň chodiť viackrát, kým sa uchytí. Stáva sa, že psík v oplôtku hlási diviaka, ale po chvíli začne hľadať svojho majiteľa a vracia sa k bráničke. Považujem za chybu, ak majiteľ psa posmeľuje a posiela ho späť k diviakovi. Psík si na to zvykne a začne si k majiteľovi chodiť pre pochvalu pravidelne. Na skúškach alebo na bonitácii z výkonu sa to považuje za opustenie diviaka a výrazne sa znižuje známka pri hodnotení práce psa. Ja postupujem tak, že ak psík opustí diviaka a príde k bráničke, už ho neposielam späť. Psa okamžite vyberiem a bez pochvaly uviažem na remeň. Vníma to ako trest, najmä keď vidí, že do oplôtka ide pracovať s diviakom ďalší pes a on nemôže! Keď ich potom vymením, pochopí, že diviaka nemá opúšťať.
Je vhodné pustiť do oplôtka šteňa spolu so starším psom či sukou, aby sa od nich učilo? Ja sa držím zásady, že mladý kopov sa má najprv naučiť pracovať s diviakom samostatne. Nepovažujem za správne ani to, keď niekto vpúšťa do oplôtka naraz tri-štyri psy. V takom prípade sa budú vzájomne podporovať a intenzívne útočia na diviaka. Ako v praxi: trojkové kopovy na skúškach hlásia diviaka z primeranej vzdialenosti, štvorkové vstupujú do priameho kontaktu.
Najčastejšie chyby vo výcviku? Nedostatočné vodenie psa do lesa, psík príliš reaguje na rušivý podnet a príliš často sa musí cvičiť v revíri. Nočné stopovačky a skúšky sú tiež nevyhnutné, lebo kopov musí rozumne pracovať aj za tmy. Pri dohľadávaní postrelených kusov je dôležité, aby pes na konci stopy vždy našiel niečo, napríklad kožu z diviaka. Ak pes neurobí duričské skúšky, nemá dohľadávať zver iného druhu.
Typy kopovov a ich využitie
V poľovníckej terminológii sa rozlišujú tri- a štvorkové kopovy. Trojkové hlásia diviaka z primeranej vzdialenosti, no s ním nejdú do priameho kontaktu. Štvorkové sú ostrejšie, vstupujú do priameho kontaktu a dokážu diviaka zdvihnúť, no riziko zranenia stúpa. Mnohí vodiči používajú ochranné vesty a GPS zariadenia na monitorovanie psov.
Diskusia z praxe ukazuje aj na asociované problémy s chovom a socializáciou: sučky môžu byť mäkšej povahy a potrebujú dlhšiu adaptáciu. Výchova musí byť láskavá, no dôsledná; pes musí pochopiť, že vodcom ste vy vy, a pre to potrebuje pevný kontakt a dôsledný prístup.
Prípadové poznámky a problémy z praxe
- Desaťmesačný kopov dohľadáva zhasnutého diviaka, no pri pokuse o odvolanie začne vrčať a ohrozuje majiteľa. Riešenie: okamžite zasiahnuť a kontrolovať správanie; pes musí pochopiť, kto je vodcom svorky.
- Štvoročnú sučku zranil diviak a bojí sa, potrebuje postupné zoznamovanie v oplôtku a pomalé zvyšovanie odvahy.
- Ten istý autor opisuje, že aj po ťarich, boji a útokoch sa väčšina kopovov po zranení stáva ostrejšími; dôraz je na správu a vedenie psa.
Chov a klubová organizácia
Chov a výcvik slovenských kopovov tvoria Klub chovateľov slovenských kopovov (KCHSK). Klub predstavuje nepolitickú, dobrovoľnú organizáciu, ktorá združuje chovateľov a majiteľov. Poslaním klubu je vedomostný a pracovný rozvoj plemena, organizovanie špeciálnych výstav a skúšok, a zverejňovanie výsledkov prostredníctvom klubového spravodaja a webu.
Výcvik a prax sú kľúčové pre uplatnenie kopova v poľovníckej praxi. Mladé psy vyžadujú trpezlivosť a postupný prístup: začína sa v prírode s jednoduchými úlohami (sledovanie zajaca), postupne sa prechádza na ťažšie úlohy pri diviakoch. Dôležitý je vzťah medzi psom a majiteľom, pričom dlhšia šnúra a pravidelná interakcia sú užitočné pri rušivých podnetoch.
Štandardný výcvik zahŕňa vedenie na remeni, správanie na stanovišti, posliedku a odloženie. Na výstave by mal byť pes učený chodiť pokojne na vodítku, a na výstavách aj s ohľadom na exteriér a pracovné vlohy.
Príprava na skúšky a výstavy
V prvom rade by si mali mladí vodiči dôkladne naštudovať skúšobný poriadok, ktorý je dostupný online, a pripraviť psa na všetky disciplíny: overenie čuchu, hľadanie, duren, odvaha a poslušnosť, vedenie psa a odloženie na remeni i voľne.
Ako cvičiť doma: venovať sa výchove už od šteňaťa, vybiehať s ním do terénu, postupne zvyšovať náročnosť, a to v spolupráci so skúsenými chovateľmi. Dôležité je vyhnúť sa preháňaniu a zbytočnému stresu psa.
Všeobecné poznatky o plemene
Slovenský kopov je stredne veľký pes s obdĺžnikovým rámom tela. Má stredne dlhú, hustú srsť, čierne nosy a výrazné očné očné oblúky. Povaha plemena je temperamentná a odvážna; pri správnom vedení je spoľahlivý a lojálny.
Je dôležité zmysluplne využiť jeho vrodené vlohy na lov diviačej zveri, ale zároveň si uvedomiť potrebu socializácie, vyrovnaného prístupu a pravidelného kontaktu so psom aj v byte. Správna výživa, pravidelné veterinárne prehliadky a plánovaná skúšobná a výstavná aktivita sú nevyhnutné pre dobrý chov a celkový rozvoj psa.
