Všetky stopovacie psy a farbiare pochádzajú z pôvodného duriča - braky. Všetky duriče majú citlivý nos na stope a farbe, istotu na farbe, sú veľmi spoľahlivé a na stope alebo farbe hlasité. Pôvodne vyberali zo svorky najspoľahlivejšie a najistejšie duriče a na remeni s nimi hľadali farbu postrelenej zvere. Z týchto najpokojnejších a ľahko ovládateľných jedincov sa neskôr vyšľachtili stopárske psy (pracujúce na prirodzenej studenej stope) a farbiare (sledujúce farbu, tzv. „pokazené stopovacie psy“).
Prikrížením geneticky najbližšie stojacich plemien koncom 18. a začiatkom 19. storočia vznikol dnešný hanoverský farbiar. Po revolúcii v roku 1848, teda po rozpade veľkých revírov a po zmene niekdajších loveckých metód na sliedenie (pirsch) a poľovačku s postriežkou (ansitzjagd) pri skvalitnení strelných zbraní, začali sa psy používať po streľbe. Pri špecializácii na spoľahlivú prácu na vodidle bola dôležitá hlasitosť na stope, vytrvalosť a ostrosť, hlavne v horských revíroch. Tu sa ukázal hanoverský farbiar ako príliš ťažký.
Aby sa dosiahla požadovaná výkonnosť aj v ťažkých horských podmienkach, choval barón Karg-Babenburg Reichenhall čistokrvne po roku 1870 zušľachteného, ľahšieho horského farbiara, ktorý vznikol krížením hanoverského farbiara s červeným horským duričom. Postupne vytláčalo toto plemeno iné psy z horských revírov, takže bavorský farbiar je dnes klasickým sprievodcom horárov a lesníkov. Roku 1912 bol založený „Klub pre bavorské farbiare“ so sídlom v Mníchove.
Hanoverské farbiare sa vyvinuli takmer bez zmeny z tzv. stredovekých leithundov. Leithund zo skupiny brakovitých zaujímal už v období kmeňových práv germánskych kmeňov (okolo r. 500 po Kr.) výnimočné postavenie. So zavedením strelných zbraní sa zmenil spôsob poľovačky na vysokú. Vyžadoval sa pes, ktorý by dohľadal postrelenú zver. Leithund mal pre túto prácu výborné predpoklady, a tak vznikol leithund-farbiar. Najmä hanoverský poľovnícky dvor v Hanoverskom kráľovstve ďalej rozvíjal toto plemeno. Od roku 1894 sa oň stará spolok Hirschmann, kde aj vytvorili názov plemena hanoverský farbiar.
Všetky stopovacie psy a farbiare pochádzajú z pôvodného duriča - braky. Pôvodne vyberali zo svorky najspoľahlivejšie a najistejšie duriče a na remeni s nimi hľadali farbu postrelenej zvere. Z týchto najpokojnejších a ľahko ovládateľných jedincov sa neskôr vyšľachtili stopárske psy (pracujúce na prirodzenej studenej stope) a farbiare (sledujúce farbu, tzv. „pokazené stopovacie psy“).
Prikrížením geneticky najbližšie stojacich plemien koncom 18. a začiatkom 19. storočia vznikol dnešný hanoverský farbiar. Po revolúcii v roku 1848, teda po rozpade veľkých revírov a po zmene niekdajších loveckých metód na sliedenie (pirsch) a poľovačku s postriežkou (ansitzjagd) pri skvalitnení strelných zbraní, začali sa psy používať po streľbe. Pri špecializácii na spoľahlivú prácu na vodidle bola dôležitá hlasitosť na stope, vytrvalosť a ostrosť, hlavne v horských revíroch. Tu sa ukázal hanoverský farbiar ako príliš ťažký.
Aby sa dosiahla požadovaná výkonnosť aj v ťažkých horských podmienkach, choval barón Karg-Babenburg Reichenhall čistokrvne po roku 1870 zušľachteného, ľahšieho horského farbiara, ktorý vznikol krížením hanoverského farbiara s červeným horským duričom. Postupne vytláčalo toto plemeno iné psy z horských revírov, takže bavorský farbiar je dnes klasickým sprievodcom horárov a lesníkov. Roku 1912 bol založený „Klub pre bavorské farbiare“ so sídlom v Mníchove.
Ing. Klub chovateľov weimarských stavačov na Slovensku vznikol, podobne ako viaceré kynologické kluby, ako dôsledok politických zmien po rozdelení bývalého Československa. Prípravný výbor vykonal všetky potrebné kroky a na deň 14.10.1995 zvolal do Bratislavy, do priestorov SPZ, zakladajúcu konferenciu klubu. Na zakladajúcej konferencii klubu bol zvolený prvý výbor na čele s predsedom pánom MUDr. Tiborom Plézelom.
Roky 2000 a 2001 boli obdobím určitej stagnácie činnosti klubu. Za svetlú výnimku tohto obdobia možno považovať zriadenie prvej webovej stránky klubu, ktorú založila a viedla pani Ing. Yvona Púčiková. Klub svoju webovú stránku od tohto obdobia prevádzkuje nepretržite.
V roku 2025 oslávil klub 30. výročie založenia. Výročná členská schôdza sa konala 16.3.2025 v Kaplnej. Pri príležitosti 30. výročia vznikla aj medzinárodná spolupráca a organizovali sa medzinárodné všestranné skúšky stavačov so zadávaním titulu CACIT v Topoľčiankach (3.-4.10.2025).
Dnes Klub chovateľov farbiarov pri Slovenskom poľovníckom zväze pokračuje ako odborné chovateľské a kynologické zázemie pre majiteľov, chovateľov a priaznivcov krátkosrstých aj dlhosrstých weimarských stavačov. História klubu je príbehom samostatného formovania chovu po rozdelení Československa, budovania členskej základne, organizovania výstav, skúšok a výcvikových podujatí, a reagovania na nové výzvy.
Hlavné míľniky a súčasné aktivity
- 1995: Zakladajúca konferencia a vznik klubu, prvý výbor vedený MUDr. Tiborom Plézelom.
- 2004-2005: Prvé klubové skúšky a zmena vedenia; aj prvé skúšky odvahy.
- 2015: 20. výročie založenia, usporiadanie I. medzinárodných všestranných skúšok weimarských stavačov a klubovej výstavy v Červenom Kameňu.
- Roky 2018-2020: diskusia o zdravotných otázkach v chove (dilatačná kardiomyopatia), zotavovanie po pandémii COVID-19.
- 2022-2023: zvolenie nových vedení (Kamil Dudo, Rastislav Baláž) a posilnenie výcvikovej činnosti.
- 2024: prvýkrát skúšky vlôh stavačov spolu s jarným zvodom mladých v Močenku; výstava vo Veľkých Úľanoch a Rastislaviciach.
- 2025: 30. výročie klubu, organizácia CACIT skúšok v Topoľčiankach, pokračovanie výstav a tréningových podujatí.
V súčasnosti klub pôsobí ako komplexná podpora pre chovateľov a majiteľov farbiarov, zahrňujúca výstavnú, výcvikovú aj skúšobnú činnosť. História Slovenského klubu weimarských stavačov odráža formovanie chovu po rozdelení bývalého Československa, s horizontom aktivít, ktoré reagujú na menšie aj väčšie zmeny v kynológii a v spoločnosti.
Informácie o súčasných podujatiach a kontaktoch
- Výcvikové dni a spádové schôdze organizované pre rôzne regióny: Humenné, Vranov, Snina, Medzilaborce, Liptovský Mikuláš, BB, PT a ďalšie.
- Konferencie a členstvo v Medzinárodnom klube weimarských stavačov IWK (14.9.2025, Dülmen, Nemecko).
- Kontaktné údaje sú uvedené pri príležitostiach a pozvánkach na spádové schôdze a výcvikové dni.
Významnou súčasťou vývoja bolo aj vznik špecifických chovnách podmienok platných od 5.3.2017, ktoré slúžia ako základ pre usmerňovanie chovu plemena na Slovensku. V roku 2019 pokračovala stabilná skúšková sezóna a rok 2020 priniesol zásadné obmedzenia kvôli pandémii, no klub zotrval a postupne sa vracal k pravidelnej činnosti. Vďaka tomu sa vytvoril stabilný rámec pre vzdelávanie a stretávanie členov a priaznivcov tohto plemena.
Poznámka: text nezahŕňa žiadny blokový citát, ako bolo uvedené v inštrukciách.
tags: #klub #chovatelov #farbiarov