Slovenský kopov je národné poľovnícke plemeno s dlhou tradíciou, ktoré sa vďaka svojej vytrvalosti, odvahe a vynikajúcemu čuchu výborne hodí na lov diviačej zveri. Výcvik tohto plemena si vyžaduje trpezlivosť a správny prístup, pričom kľúčovú úlohu zohráva práca v diviačom oplôtku. V súčasnosti však pandémia afrického moru ošípaných obmedzila možnosti výcviku, čo predstavuje výzvu pre majiteľov šteniat.
Klub chovateľov slovenských kopovov združuje približne 700 členov a jeho výcvikári pokrývajú celé Slovensko. Peter Rusnák, hlavný výcvikár pre východné Slovensko, zdieľa svoje skúsenosti a rady pre majiteľov šteniat, ako aj pre tých, ktorí sa stretávajú s problémami pri výcviku.
Základný výcvik a socializácia
Prvoradou úlohou pri výchove šteniatka slovenského kopova je zvládnutie poslušnosti a jeho socializácia. Od štyroch až piatich mesiacov sa psík učí základné povely ako chôdza pri nohe (na remeni aj bez neho), privolanie a odloženie. Tieto povely sa postupne spájajú so streľbou, aby si pes na ňu zvykol.
Slovenský kopov sa vyznačuje tvrdšou povahou, no s trpezlivosťou sa dajú zvládnuť aj náročnejšie disciplíny. Medzi ne patria hľadanie a durenie diviačej zveri, odvaha v oplôtku, orientácia v teritóriu a dohľadávanie. Práca na umelej stope sa začína od štyroch až piatich mesiacov, pričom s diviačím oplôtkom sa zoznamuje približne od siedmich až ôsmich mesiacov.
Výcvik v lete a na stopách
Počas horúcich a suchých letných dní sa neodporúča trénovať psov, pretože by to mohlo viesť k ich preťaženiu. Je lepšie počkať na chladnejšie a vlhkejšie obdobie. Pri zakladaní stopovej dráhy pri nácviku dohľadávania zveri je dôležité vhodné prostredie.
Umelé stopy sa vytvárajú pomocou špeciálnych drevákov alebo kolies, na ktoré sa upevnia ratice z diviaka alebo inej zveri. Pre mladého psa sa spočiatku zakladá kratšia stopa (do 100 metrov), najprv bez zalomenia, neskôr s jedným či dvoma. Stopa sa označuje kriedou na stromoch. Pes sa k stope privádza po pol hodine na farbiarskom remeni a podľa potreby sa usmerňuje. Dĺžka stopy a čas nasadenia psa sa postupne predlžujú.
Udržanie pozornosti a motivácia psa
Šteniatka sa nedokážu dlho sústrediť, preto je dôležité prispôsobiť výcvik ich individuálnemu temperamentu. Psíka netreba pri práci na stope trestať, inak stratí záujem. Naopak, je potrebné ho povzbudzovať a po splnení úlohy pochváliť. Na konci stopy by mal pes nájsť niečo atraktívne, ideálne vypchatú kožu z ulovenej zveri, prípadne s pripevnenou šnúrkou.
Výcvik by nemal byť zdĺhavý. Keď kopov začne pracovať v revíri, rýchlo sa naučí všetko potrebné a rozlíši skutočnú stopu od umelej.
Práca v diviačom oplôtku
Do diviačieho oplôtka sa so šteňaťom mladším ako sedem až osem mesiacov nechodí. Cieľom je vzbudiť u duriča záujem o diviaky. Výcvik v oplôtku je mimoriadne dôležitý, pretože diviaky v ňom sú krotkejšie a menej nebezpečné, čím sa znižuje riziko pre psa a zároveň si buduje rešpekt pred útokom diviaka.
Hlavnou úlohou kopova v poľovníckej praxi je nájsť diviaka v pohone, zodvihnúť ho z ležoviska a hlasito ho doriť na strelcov. Niektorí psi začnú pracovať hneď, s inými treba do oplôtka chodiť viackrát. Ak psík opustí diviaka a príde k bráničke, majiteľ by ho nemal posmeľovať, ale psa okamžite vybrať a bez pochvaly uviazať na remeň. Pes to vníma ako trest, najmä keď vidí, že do oplôtka ide pracovať s diviakom ďalší pes.
Výcvik samostatnosti v oplôtku
Odporúča sa, aby sa mladý kopov najprv naučil pracovať s diviakom samostatne. Vpúšťanie viacerých psov naraz do oplôtka môže viesť k ich vzájomnej podpore, ale pri samostatnej práci potom strácajú odvahu a opúšťajú diviaka. Samostatný výcvik je síce náročnejší, ale prináša lepšie výsledky v praxi.
Typy kopovov a ich využitie
V poľovníckej terminológii sa rozlišujú "trojkové" a "štvorkové" kopovy. Trojkové kopovy hlásia diviaka z primeranej vzdialenosti, ale nejdú s ním do priameho kontaktu. Štvorkové kopovy sú ostrejšie a vstupujú do priameho kontaktu, čo je potrebné na zdvihnutie a vytlačenie diviaka z húštiny, ale zároveň zvyšuje riziko úrazu. Mnoho vodičov používa ochranné vesty a GPS zariadenia na monitorovanie psov.
Časté chyby vo výcviku
Medzi najčastejšie chyby patrí nedostatočné vodenie psa do lesa. Niektoré jedince sa tak prvý raz dostanú do blízkosti diviaka až na skúškach v oplôtku. Kopov musí bezpodmienečne pracovať v revíri a absolvovať aj nočné stopovačky, aby sa nebál vzdialiť od majiteľa.
Slovenský kopov je vyšľachtený na dôkladné prehľadávanie revíru. Ak narazí na srnčiu alebo danieliu zver, nemá ju doriť. V takom prípade je potrebné psa privolať a dohovárať mu, aby si zapamätal, že túto zver nemá prenasledovať. Ak pes neurobí duričské skúšky, nemá dohľadávať iné druhy zveri, aby sa neupínal na ne.
slovensky kopov prvy kontakt s diviakom
Rady pre majiteľov problémových psov
Ak pes nechce pracovať, majiteľ by sa s ním nemal trápiť, ale radšej ho predať inému poľovníkovi. Často sa stáva, že pod novým majiteľom sa pes zmení. Dôležitý je prístup majiteľa k psovi - mal by ho všade vodiť so sebou, zistiť, čoho sa bojí, a ukázať mu, čo od neho očakáva.
Príkladom je príbeh o štvormesačnom kopovovi Gaštanovi, ktorý nemal možnosť pracovať v revíri bez diviakov. Po absolvovaní výcviku a získavaní nových podnetov sa stal úspešným duričom. Kľúčom k úspechu bola možnosť pracovať s diviakmi, čo mu doma chýbalo.
Výcvikové skúšky a hodnotenie
Slovenské kopovy absolvujú skúšky duričov podľa rovnakého skúšobného poriadku ako iné plemená duričov. Po novom vykonávajú špeciálne skúšky duričov, ktoré overujú ich odvahu v diviačom oplôtku, a na druhý deň pracujú na umelej stope alebo dohľadávajú postrelenú zver.
Pri hodnotení práce psa sa zohľadňuje aj jeho hlasitosť na stope, ktorá je vrodená vlastnosť. Niektoré psy dokonale hlásia teplú stopu, iné miešajú tóny pre teplú aj studenú stopu, čo poľovníkovi sťažuje rozlíšenie.
Odvaha a ostrosť psa
Niektoré kopovy sú plachšie a potrebujú slovné povzbudenie alebo použitie atrapy na prekonanie strachu z diviačej zveri. Prejavovanie odvahy je potrebné patrične pochváliť. Pri dohľadávkach je dôležité, aby pes na konci stopy vždy niečo našiel, napríklad kožu z diviaka, a aby sa jeho hlásenie podporovalo.
Pri práci v oplôtku je dôležité, aby pes našiel diviaka a hlásil ho. Ak si drží príliš veľký odstup alebo neprejavuje záujem, môže pomôcť pustenie do oplôtku so zapracovaným kopovom. Nie je cieľom, aby pes diviaka šklbal alebo hryzol, pretože takýto pes by dlho nevydržal.
Slovenský kopov je poľovný pes telom aj dušou, ktorý poľuje rád a s nadšením. Jeho oddanosť majiteľovi, schopnosť byť maznáčikom, dobrým spoločníkom k deťom a zároveň strážcom ho robia výnimočným plemenom. Je však dôležité rešpektovať jeho poľovné inštinkty a poskytnúť mu primerané vyžitie.