Vždy čierny s hrdzavohnedým až mahagónovým pálením na pyskoch, nad očami, vnútornej strane ušníc, končatinách, spodnej strane chvosta a na zadku. Ľahšej stavby tela, ale pritom pevnej kostry obdĺžnikovitého tvaru. Výška súk v kohútiku 40-45 cm, psov 45-50 cm. Odvážny temperamentný pes, dostatočne silný, prispôsobený pre vnikanie do lesných húštín. Dokáže niekoľko hodín hlasito sledovať čerstvú stopu. Vyniká smelosťou a vytrvalosťou. Prednostne sa používa na lov diviačej zveri ako durič. Vhodný je na individuálny aj spoločný lov, prehľadáva malé aj veľké húštiny. Ako durič pracuje na veľkom priestore.
So záujmom hlasito sleduje aj stopy inej zveri (jelenej, danielej, muflonej, srnčej, zajačej, medveďa, rysa, líšky, mačky. Osvedčil sa aj na dohľadávanie postrelenej zveri. Vhodný je do podhorských a horských revírov, ale aj do rovín. Nos: vždy čiernej farby, primerane veľký, nozdry mierne otvorené, koniec nosa mierne zašpicatený.
Lebka: mierne zaokrúhlená na temene, obdĺžnikového tvaru, zreteľné nadočnicové oblúky. Badateľná čelná ryha s hmatateľným tylovým výstupkom. Čelový sklon asi 45 stupňov. Oči: prezrádzajú živosť a odvahu. Sú hlbšie vsadené, tmavé, mandľovitého tvaru. Plece a rameno kratšie, dobre vyvinuté a svalnaté. Ramenný uhol tvorí asi 110 stupňov. Predlaktie smeruje kolmo dolu a je suché. Zápästie je krátke, záprstie taktiež kratšie, mierne sklonené. Labka je oválna, prsty dobre klenuté. Pazúry vždy čierne a silné.
Hruď široká, dobre vyplnená. Hrudník stredne hlboký, mierne široký a dlhý. Rebrá oblúkovité, šikmo nasadené. Chrbát rovný, stredne dlhý. Bedrá kratšie, dostatočne široké, pevné, svalnaté. Brucho a slabiny mierne vtiahnuté. Stehno dostatočne široké, primerane dlhé a svalnaté. Holeň široká, primerane dlhá, dobre osvalená. Päta asi 15 cm vysoká, mierne široká. Pätový uhol asi 150 stupňov. Priehlavok a predpätie dĺžky asi 8 cm. Smeruje mierne dopredu. Je bez vlčích pazúrikov. Labky oválne, prsty uzatvorené a dobre klenuté. Nasadený o niečo nižšie, ako je rovina chrbta, primerane silný, ku koncu sa zbiehajúci. Siaha po pätový kĺb.
Srsť je 2 až 5 cm dlhá, stredne hrubá, priliehavá a hustá. Na chrbte a chvoste dlhšia. Vyššia postava ako predpisuje štandard, iné sfarbenie ako čierne, biele znaky, nepresné ohraničenie kresby. 13. Vždy jednofarebný - čierny s pálením. Ľahšej stavby tela, ale vždy pevnej kostry. Tvar obdĺžnikový. Povaha temperamentná. Výška u súk 40-45 cm, u psov 45-50 cm. Srsť stredne dlhá s hustou podsadou. Vyniká vytrvalým sledovaním teplej stopy až niekoľko hodín. Stopu sleduje hlasito. Má neobyčajne vyvinutý orientačný zmysel. Nos je vždy čiernej farby, primerane veľký, nozdry roztvorené, koniec nosa mierne zašpicatený. Papuľa je rovná, v pomere k lebke primerane dlhá a nie príliš široká. Pysky sú kratšie, neprevisnuté, priliehajúce, tenšie, so zreteľným kútikom. Lebka: mierne zaokrúhlená na temene, obdĺžnikového tvaru, zreteľné nadočnicové oblúky, badateľný čelný vrub, tylo s hmatateľným hrbolčekom. Čelový sklon asi 45°. Oči: Prejavujú živosť a odvahu. Sú hlbšie vsadené a tmavé. Plece i rameno kratšie, dobre vyvinuté a svalnaté. Ramenný uhol tvorí Asi 110°. Predlaktie smeruje rovno a je suché. Zápästie kratšie, záprstie taktiež kratšie, mierne sklonené. Labka oválna, prsty dobre klenuté, pazúry vždy čierne a silné. Hruď široká a dobre vyplnená. Hrudník stredne hlboký, primerane široký a primerane dlhý. Plochý hrudník je hrubá chyba. Rebrá oblúkovité, šikmo nasadené. Chrbát rovný, stredne dlhý. Bedrá kratšie, dostatočne široké, pevné a svalnaté. Brucho a slabiny mierne vtiahnuté. Stehno dostatočne široké, primerane dlhé a svalnaté. Holeň široká, primerane dlhá a dobre svalnatá. Päta asi 15 cm vysoká, mierne široká, zviera uhol asi 150°. Priehlavok a záprstie s dĺžkou asi 8 cm, smerujú mierne dopredu a sú bez vlčích pazúrikov. Labky oválne, prsty uzatvorené a dobre klenuté. Nasadený o niečo nižšie, ako je rovina chrbta, primerane silný, zbiehajúci sa do špičky a siahajúci až k pätovému kĺbu.
Srsť je 2 až 5 cm dlhá, stredne hrubá, priliehavá a hustá. Na chrbte, krku a chvoste dlhšia. Podsada hustá, najmä v zimných mesiacoch. Aj v lete musí mať podsadu. Slovenský kopov je jediné národné plemeno loveckého psa uznané Slovenskou republikou, známe pre svoj výnimočný čuch a neúnavné sledovanie stopy. Napriek elegantnému a nenápadnému vzhľadu je to húževnatý a odvážny pes, ktorý sa nebojí postaviť ani diviakovi. Toto plemeno má bohatú históriu a špecifické vlastnosti, ktoré ho predurčujú na prácu v náročnom teréne.
História a pôvod plemena
Slovenský kopov je jediné plemeno duriča, ktoré vzniklo na území Slovenska. Je to slovenské národné plemeno. V strednej Európe existovala už odnepamäti skupina psov, typických duričov, používaných na stavanie a lov zveri. Plemeno má horský pôvod, predkov dnešných kopovov správali hlavne poľovníci, ktorí potrebovali spoľahlivého, nebojácneho a odvážneho psa pre lovenie zveri, ktorý bol ideálne adaptovaný na miestne podmienky. Slovenský kopov vznikol krížením rôznych európskych honičov, ktoré boli dovezené do oblasti dnešného Slovenska počas migrácií slovanských kmeňov. Prvé zmienky o psech podobného typu pochádzajú z obdobia stredoveku, ale systematický chov začal až v 19. storočí. Prvé zápisy do plemennej knihy a vydávanie rodokmeňov sa začalo od roku 1940, keď sa založila Slovenská plemenná kniha psov. V roku 1963 Medzinárodná kynologická federácia uznala slovenského kopova za samostatné plemeno. Slovenský názov je odvodený z maďarského slova kopó, ktorý sa nedá etymologicky jednoznačne vyložiť. Predpokladá sa, že z kríženia so psami, ktoré už u nás boli udomácnené. Aby sa však udržalo čo najčistejšie, bolo už v roku 1770 zakázané krížiť slovenských duričov s duričmi z iných krajín. Uznávaný kynológ H. Koloman Slimák sa zaslúžil o čistý chov kopova a v roku 1936 usporiadali v Banskej Bystrici prvú chovateľskú prehliadku, na ktorej volili psov vhodných na chov. A v roku 1936 usporiadali v Banskej Bystrici, prvú chovateľskú prehliadku, na ktorej volili psov vhodných na chov. 10 rokov neskôr v roku 1946 sa uskutočnila druhá prehliadka, ktorá mala poskytnúť prehľad, čo z chovu zvierat ešte ostalo. Pri tejto príležitosti bol založený Klub chovateľov duričov, ktorý si vytýčil cieľ podporovať a konsolidovať výzor a poľovné vlastnosti kopova. V roku 1963 FCI uznala slovenského kopova ako duriča.
Vzhľad a stavba tela
Slovenský kopov je stredne veľký, ľahko stavěný honič s obdélníkovým tělem, černou srstí a výrazným pálením. Jeho vzhľad je prispôsobený náročnému terénu - je silný, odolný a pohyblivý, ideálny pre lov v lesoch. Stavba tela je ľahšia, ale vždy pevnej kostry. Má obdĺžnikový tvar tela. Hlava je ľahko klenutá s výrazným tylovým hrboľom. Nos je vždy čiernej farby, primerane veľký, nozdry roztvorené, koniec nosa mierne zašpicatený. Papuľa je rovná, v pomere k lebke primerane dlhá a nie veľmi široká. Nemá ovisnuté pysky, sú krátke, priliehajúce, tenké, so zreteľným kútikom. Oči mandľového tvaru sú hlbšie zapustené a tmavé. Očné viečka sú vždy čierne. Uši sú posadené trochu nad rovinou oka, priliehavé, zaokrúhlené a stredne dlhé. Plece i rameno kratšie, dobre vyvinuté a svalnaté. Ramenný uhol tvorí asi 110°. Predlaktie smeruje rovno a je suché. Zápästie kratšie, záprstie taktiež kratšie, mierne sklonené. Labka je oválna, prsty dobre klenuté. Pazúry vždy čierne a silné. Vankúšiky na labkách vždy dobre vyvinuté, tmavého zafarbenia. Stehno dostatočne široké, primerane dlhé a svalnaté. Holeň široká, primerane dlhá a dobre osvalená. Päta asi 15 cm vysoká, mierne široká, zviera uhol asi 150°. Priehlavok a záprstie s dĺžkou asi 8 cm, smerujú mierne dopredu a sú bez vlčích pazúrikov. Labky oválne, prsty uzatvorené a dobre klenuté. Vankúšiky prstov dobre vyvinuté, tmavej farby. Hrudník stredne hlboký, primerane široký a primerane dlhý. Plochý hrudník je hrubá chyba. Rebrá oblúkovité, šikmo nasadené. Chrbát rovný, stredne dlhý. Bedrá kratšie, dostatočne široké, pevné a svalnaté. Brucho a slabiny mierne vtiahnuté. Chvost sa v pokoji nesie zvislo a v akcii šabľovito nahor. Nasadený o niečo nižšie, ako je rovina chrbta, primerane silný, ku koncu sa zbiehajúci. Siaha po pätový kĺb. V pokoji je nesený zvisle dolu, v akcii šabľovito hore v uhle asi 150°. Srsť je dlhá 2-5 cm, stredne hrubá, priliehavá a hustá. Na chrbte, krku a chvoste dlhšia. Podsada hustá, najmä v zimných mesiacoch. Aj v lete musí mať podsadu. Vždy jednofarebný - čierny s pálením. Ľahšej stavby tela, ale vždy pevnej kostry. Sfarbenie čierna s hnedými až mahagónovými znakmi na končatinách. Výška v kohútiku pre psy: 45 - 50 cm; suky: 40 - 45 cm, váha: 15 - 20 kg.
Povaha a temperament
Slovenský kopov je inteligentný, temperamentný a ostrý, preto poľuje najmä na diviaky. Je to temperamentný pes s výrazne vyvinutým orientačným zmyslom a skvelým čuchom. Toto plemeno má obdivuhodnú schopnosť vytrvalo sledovať teplú stopu celé hodiny a hlásiť, bez ochabol. Na stope je výrazne hlasný. Vyniká tiež značnú ostrosťou; preto je vo svojej domovine používaný najmä na lov čiernej a škodnej zveri. Je odvážny, silný, tvrdohlavý, neúnavný a nezávislý. Ak svojho vodcu uznáva, je k nemu veľmi lojálny. Ku svojej rodine je veľmi milý a prítulný. Je tiež dobrý strážca.
Slovenský kopov je odvážny, vytrvalý a inteligentný lovecký pes s výrazným temperamentom a silným poutom ke svojmu pánovi. Je to plemeno s vysokou energiou, ktoré vyžaduje dôsledné vedenie a dostatok fyzickej aj mentálnej stimulácie. Má silný lovecký pud, je rýchly, vytrvalý a neúnavný. K cudzím ľuďom býva rezervovaný, ale nie je agresívny. Reaguje lepšie na pokojný, ale pevný prístup než na tvrdé metódy. Kopov je temperamentný a ostražitý, vo svojej práci je vytrvalý. Dokáže hlasno sledovať stopu aj niekoľko hodín. Oproti iným psom má výborný orientačný zmysel, čo mu uľahčuje jeho prácu. Využíva sa hlavne k lovu čiernej a škodnej zveri. Je veľmi aktívny a potrebuje dostatok pracovného vyťaženia. Okrem lovu ho však nič iné neuspokojí. Jeho výcvik nie je jednoduchý, kopov je pomerne tvrdohlavý. Potrebuje teda majiteľa, ktorý bude pri výcviku dôsledný a spravodlivý. Ku svojej rodine je priateľský a lojálny. Deti znáša v prípade, že je s nimi od šteňaťa. S ďalšími psami doma moc dobre nevychádza, aj keď je niekedy pri práci používaný vo svorkách. K cudzím ľuďom je odmeraný a ostražitý, je to dobrý strážca. Dobre vedený pes je deťom výborným kamarátom a ochrancom. K prejavom detí býva pomerne tolerantný.
Využitie a výcvik
Kopov sa používa predovšetkým ako poľovnícky pes na diviačiu zver, ale aj ako strážny pes. Slovenský kopov je výborný poľovný durič a farbiar. Výborný nos ho predurčuje na dohľadávanie všetkej raticovej zveri, kde sa dokáže vyrovnať aj farbiarom. Používa sa ako strážny a poľovný pes. Je znášanlivý s inými psami a vhodný ako pes pre aktívnu rodinu. Prednostne sa používa na lov diviačej zveri ako durič. Vhodný je na individuálny aj spoločný lov, prehľadáva malé aj veľké húštiny. Ako durič pracuje na veľkom priestore. So záujmom hlasito sleduje aj stopy inej zveri (jelenej, danielej, muflonej, srnčej, zajačej, medveďa, rysa, líšky, mačky…). Osvedčil sa aj na dohľadávanie postrelenej zveri. Vhodný je do podhorských a horských revírov, ale aj do rovín. Osrstením vyhovuje aj pre poľovanie na snehu.
Starostlivosť a zdravie
Starostlivosť o srsť slovenského kopova je pomerne jednoduchá, ale vyžaduje pravidelnosť. Kartáčovanie 1-2× týždenne pomáha odstrániť odumreté chlpy, nečistoty a stimuluje prekrvenie kože. Srsť kopova nie je náročná na starostlivosť. Postačí ju raz týždenne vyčesať; v období pelšte je potreba častejšia. Previsnuté uši bývajú náchylné k zápalom, preto ich je vhodné čas od času skontrolovať a vyčistiť ušným roztokom. Okolie očí je vhodné denne zbavovať karpín, prípadne použiť bórovú vodu alebo čistič očného okolia. Slovenský kopov je veľmi aktívny; potrebuje záhradu, ale aj dlhé prechádzky a pracovné vyťaženie. Celoročné vonkajšie ubytovanie je možné so zimnou búdou a ochranou proti počasiu. Je potrebné správne dĺžky pazúrov a pravidelné prehliadky na drobné poranenia a kliešťa. Pri pracovnom psíkovi odporúčame piperet alebo tabletu, obojok môžu zachytiť. Srsť je krátka, čím menej údržby; pravidelné čistenie a masírovanie gumovou rukavicou stačí. Vyžaduje pravidelnú starostlivosť o chrup a kontrolu zvukovodov. Pri šteňati odporúčame zaviesť návyky čistenia chrupu a kontroly uší.
Zdravie a výživa
Slovenský kopov je zdravé plemeno, ktoré nemá výrazné predispozície k ochoreniam. Môžu sa objaviť problémy s pohybovým aparátom, predovšetkým dysplázia lakťového a bedrového kĺbu, preto sa odporúča podávať kĺbovú výživu. Pri svrbení uší je vhodná veterinárna kontrola. U starších jedincov boli popísané nádorové ochorenia mäkkých tkanív a možné poranenia pri práci. Pri výžive je dôležitá kvalita potravín a vyvážená strava. Ak preferujete BARF, výživové plány musia obsahovať dostatočné minerály a vitamíny a byť vyvážené.
Chov a bonitácie
Toto plemeno je národné plemeno Slovenska s oficiálnou podobou stanovenou podľa štandardu FCI č. 244. Absolvovať bonitáciu z exteriéru môžu jedince staršie ako 12 mesiacov. Každá osoba musí prejsť DNA testom. Preskúšanie odvahy prebieha vo vybraných oplôtkoch po dobu 10 minút a môže sa opakovať 2×. Mechanické chyby sú neprípustné do chovu. Preskúšanie zahŕňa aj vodcovskú vhodnosť a exteriér. Základ plemena sa budoval od 30-tych rokov 20. storočia, postupné výbery a chov pozostával z 26 jedincov v prvej etape. Dnes je Slovenský kopov najrozšírenejším duričom na Slovensku s výbornými vlastnosťami a výborným loveckým čuchom.
Slovenský kopov je jediné národné poľovnícke plemeno Slovenska a patrí medzi najznámejšie duriče v strednej Európe. Pôvodný kopov bol robustnejší a väčší než dnes, čo mu pomáhalo prenikať horským terénom. V 20. storočí boli kynológovia Koloman Slimák, Andrej Renča a František Siget, ktorí prispôsobili kopova slovenským lesom, čo vyústilo do súčasného vzhľadu a veľkosti plemena. Som súčasťou tímu Panakei, kde sa venujem výskumu v oblasti výživy, zdravia a starostlivosti o psov.
