Bol raz jeden psík a volal sa Oliver. Mal také veľké uši, že s nimi vedel aj lietať. A tak si lietal ponad mestá i dediny.
Oliverove veľké uši mu otvárali dvere do sveta dobrodružstiev. S ľahkosťou prekonával vzdialenosti a objavoval nové miesta. Jeho schopnosť lietať mu umožňovala vidieť svet z vtáčej perspektívy, čo mu prinášalo radosť a slobodu.
Raz sa dostal až na jednu farmu, kde zbadal krásnu slečnu - fenku Kristínku. Zletel k nej a spýtal sa:
- Ahoj, mohli by sme byť kamaráti?
Kristínka bola očarená Oliverovou schopnosťou a jeho priateľským správaním. Jej odpoveď bola plná nádeje a zvedavosti.
- Áno - povedala Kristínka - A naučil by si ma tak krásne lietať?
Oliver bol nadšený, že môže zdieľať svoje tajomstvo a naučiť niekoho ďalšieho umeniu lietania.
- Pravdaže- odvetil Oliver - Tak poď, čupni si, stiahni labky, vystrč ušká a mávaj snimi ako motýlik s krídelkami.
Kristínka s nadšením nasledovala Oliverove pokyny. S každým mávnutím uší cítila, ako sa vznáša do vzduchu. Bola to pre ňu úplne nová a úžasná skúsenosť.
Kristínka to vyskúšala zamávala uškami a už aj letela.
Radosť z lietania bola taká silná, že Kristínka zabudla na všetko okolo seba. Vzrušená novonadobudnutou schopnosťou sa ponorila do objavovania sveta z výšky.
Odletela preč a už sa nevrátila.
Oliver bol z jej náhleho odchodu smutný. Očakával, že Kristínka prejaví aspoň vďačnosť, no namiesto toho zmizla bez slova. Pocit opustenosti ho hnal vpred, aby ju našiel.
Oliver bol smutný, že ho tak rýchlo opustila a tak sa vybral hľadať ju.
Po dlhšom hľadaní ju Oliver našiel na lúke. Jeho sklamanie a mierny hnev sa miešali s úľavou, že ju našiel.
-Aha, tu si Kristínka! Oliver ju našiel na lúke:
- Ja som ťa naučil lietať a ty si mi ani nepoďakovala a zmizla si preč! To od teba vôbec nebolo pekné!
Kristínka si uvedomila svoju chybu a hneď sa začala ospravedlňovať. Bola taká pohltená radosťou z lietania, že si ani neuvedomila, ako veľmi Oliverovi ublížila.
- Prepáč, Oli, ja som sa tak veľmi tešila, že viem lietať, že som na teba úplne zabudla! Tak sa prosím nehnevaj, ďakujem ti pekne, že si ma to naučil!
Oliver prijal jej ospravedlnenie a jeho srdce sa naplnilo radosťou. Vďačnosť Kristínky bola preňho najväčšou odmenou. Aby jej poďakoval za jej priateľstvo a vďačnosť, ponúkol jej to najcennejšie, čo mal.
Tak poď ja ti za to dám svoju kostičku.
