Slovenský kopov, slovenské národné plemeno, je jediné plemeno honiča, ktoré vzniklo na území Slovenska. Je to stredne veľký pes s obdĺžnikovitým telom. V súčasnosti je Slovenský kopov oficiálne uznávaný ako národné plemeno Slovenska a je zaregistrovaný v medzinárodnej organizácii FCI (Federation Cynologique Internationale). Toto uznávanie plemena pomohlo zachrániť ho pred vyhynutím.
Pôvod a história
Starobylé plemeno, ktoré sa na území dnešného Slovenska formovalo už v stredoveku a nadväzuje na tzv. panónske duriče, používané v celej strednej Európe. Pôvod tohto plemena siaha až do 15. storočia, keď sa používalo na lov veľkej zveri, ako sú diviaky a medvede. Postupom času sa plemeno zdokonaľovalo, aby sa z neho stal všestrannejší lovecký pes, ktorý dokáže stopovať a loviť menšiu zver, ako sú králiky a líšky.
Prvýkrát sa o slovenskom kopove zmieňuje v roku 1375 v rukopise o poľovníctve. Počas nasledujúcich storočí sa plemeno vyvíjalo a menilo sa jeho pomenovanie. V 19. storočí sa začali chovať kopovy, ktoré boli podobné dnešnému typu. Vtedy plemeno nesie názov „Slovenský barvár“ kvôli farbeniu kožušín. V 20. storočí sa začal používať názov „Slovenský kopov“ a plemeno bolo oficiálne uznané v roku 1963. Výberom sa udržiavali povahové a exteriérové vlastnosti; tento prirodzený výber vedie k dnešnému charakteru plemena, v ktorom sa odlišuje od krížení.
Vzhľad a základné údaje
Slovenský kopov je menší až stredne veľký durič, so stredne hlbokým a dlhým hrudníkom, rovným chrbtom a mierne vtiahnutým bruchom. Nohy sú primerane dlhé a svalnaté. Chvosta nasadený pod rovinou chrbta siaha po priehlavkový kĺb, pri pokoji spustený, pri vzrušení šabľovite vztýčený hore. Srsť je dlhá 2-5 cm, hustá, hrubá a priliehavá; farba čierna s pálením. Výška v kohútiku je u psov 45-50 cm, u sučiek 40-45 cm; váha 15-20 kg.
Okrem exteriéru na kopove upútava aj výrazná čucha a orientačný zmysel, ktoré sú kľúčové pri love diviačej zveri a dohľadávaní postrelenej zveri. Podobnosť so dobermanom je v niektorých rysoch vzhľadu zrejmá, ale kopov je viditeľne menší a robustnejší s hustšou podsadou a čiernou s pálením farbou.
Povaha a správanie pri vysoké zveri
Vynikajúce stopy a hlasitosť pri sledovaní sú mu prirodzené. Kopov je vytrvalý, temperamentný, sebavedomý a odvážny; má v sebe vlohy na lov diviačej zveri, no dokáže sa orientovať v teréne aj pri menšej zveri ako zajace alebo líšky. Je to nezávislý pes, ktorý rád potrebuje svoj priestor a slobodu, a vyžaduje primeranú pozornosť zo strany majiteľa. Ochranný inštinkt vyžaduje správnu kontrolu a tréning, aby sa predišlo agresívnemu správaniu voči ľuďom, najmä cudzím.
Kopov je hlučný pri sledovaní stopy a pri varovaní pred nebezpečenstvom. Je dôležité, aby výcvik zahŕňal nácvik posúvania na vodítku, vedenia na remeni, stanovišťa a odloženia. Pri správnom vedení však môže byť veľmi spoľahlivým partnerom na lov aj ochrane domova.
Výcvik a výchova
Výcvik slovenského kopova si vyžaduje dôsledný prístup a trpezlivosť. Ide o plemeno, ktoré je známe tvrdohlavosťou a nezávislosťou, a preto sa odporúča pozitívna motivácia a dôsledný prístup bez nadmernej straty trpezlivosti. Výchovu je vhodné začať už v útleho veku, najlepšie s primeraným zmyslom pre vnímanie revíru a zveri. Kopov potrebuje dlhodobú prácu na sledovaní stôp a na dosiahnutí súladu medzi temperamentom a pracovnou disciplínou.
Najlepšie výsledky sú dosahované s poľovníkom, ktorý psovi dopraje možnosť zapojiť sa do lovu, čoho bol pôvodne vyšľachtený. Pes dokáže byť veľmi intuitívny a schopný aj samostatnej práce. Hlavné disciplíny zahŕňajú vedenie na remeni, správanie na stanovišti, poslušnosť a odloženie. Pri výcviku treba postupovať pomaly a cielene, a nezanedbať zvládanie hlasitosti a schopnosti hlásiť teplú stopu.
Výcvikové disciplíny a skúšky
Skúšky poľovnej upotrebiteľnosti sa zvyčajne vykonávajú pre hráčov a trénovaných psov; najmä farbiarske skúšky duričov sú bežné a jednodňové; zúčastniť sa ich môže každý kopov s PP od 10 mesiacov veku. Vodiči majú mať skúsenosti a ovládať skúšobný poriadok, ktorý je k dispozícii na internete. Okrem skúšok sa posudzujú aj schopnosti pri dohľadávaní postrelenej zveri a na stope. Výcvik zahrňuje aj nočné stopovanie v revíri, odloženie a zväzanie psa na vodítku, aby sa eliminovali riziká pri streľbe a dohode s revírom. Všetky tieto disciplíny sú zamerané na to, aby pes vedel presne a bezpečne dohľadávať a hlásiť zver.
Starostlivosť a zdravotná starostlivosť
Slovenský kopov je v podstate zdravé plemeno; najčastejšie problémy zahŕňajú dyspláziu bedrových a lakťových kĺbov. Srsť je krátka, nevyžaduje špeciálnu starostlivosť; kopov nepotrebuje časté kúpanie, česaní stačí menej. Dôležité je pravidelné kontrolovanie zubov a uší a zabezpečenie dostatočného prístupu k čistej vode a vyváženej strave. Pri loveckých cykloch je dôležité pravidelné vykonávanie preventívnych vyšetrení a očistenie chrupu. Domáce prostredie by malo byť prispôsobené dlhým vybehnutiam a veľkému záujmu o pohyb.
Výchova v rodine a vzťah k deťom a zvieratám
Slovenský kopov je rodinným plemenom, ktoré je verné a oddané svojej rodine. Pri správnom vedení je spoľahlivý ochranár a zároveň výborný spoločník pri turistike a outdoorových aktivitách. Môže byť ochranársky voči rodine, avšak nie je agresívny ak je správne socializovaný a vedený. Je vhodný najmä pre väčšie deti, ktoré chápu, ako sa k psovi správať, a ktoré rešpektujú jeho potrebu priestoru a pohybu.
Často kladené otázky a praktické poznámky z praxe
- Ak pes na stope zveri nehlási a začne ju trhať, často je to prejav temperamentného prístupu; psík môže získať skúsenosti a neskôr hlásiť zver aj v staršom veku. Dôležité je výchovou utvoriť návyk na hlásenie a odštartovať koriguje funkciu správania včas.
- Pri zranení zveri alebo strachu po zranení diviaka u psa je potrebné postupovať veľmi opatrne; pri nesprávnom prístupe môže dôjsť k trvalému zmeneniu; treba postupovať pomaly a zvyšovať jeho odvahu napríklad zapojením do oplôtku a stimuláciou pozitívnymi skúsenosťami.
- U niektorých mladých psov je potrebné začať tréning skôr, a to napríklad už v 6-8 týždňov; postupný výcvik v teréne s jednoduchými strelami a stopami, aby pes dokázal zvládnuť prvé skúšky s dôverou k vodičovi.
- Pri riešení problémov s útekom psa z dvora treba zabezpečiť dostatočný pohyb a pravidelné výlety do revíru; dvor treba spoľahlivo oplotiť a venovať psovi pozornosť na pravidelnej báze.
- V priebehu výcviku je dôležité vyvážiť prístup k dosialeniu cieľov s jemným a spravodlivým prístupom k psovi; psík potrebuje jasného vodcu, ktorý mu ukáže, že je podriadený.
Príklady praktického využitia v teréne
Úlohou slovenského kopova je predovšetkým nájsť, duriť a hlásiť diviačiu zver. Tomu sa podriaďuje aj výcvik a jeho všestranné využitie v poľovníckej praxi. Vďaka temperamentu, vytrvalosti, odvahu a vynikajúcemu čuchu je kopov vhodný na lov diviakov, ale aj na dohľadávanie postrelenej zveri, a to v horských aj širokých revíroch. Jeho výnimočná schopnosť sledovať zver a udržať tempo robí z neho spoľahlivého spoločníka pre každého vášnivého lovca.
Praktické tipy pre chov a výcvik (z pôvodných zdrojov)
- Výcvik začína čo najskôr; najlepšie od útleho veku s dôrazom na vedenie na remeni a správanie na stanovišti.
- Na skúšky duričov a výstavy je potrebné zmapovať skúšobný poriadok a pripravovať psa na disciplíny čuchu, hľadania, durenia, odvahy a poslušnosti, cestou vedenia na remeni a odloženia.
- Hlasitosť pri stope je dôležitá; naučiť psa správne znieť a hlásiť teplú stopu je kľúčové pre identifikáciu, či durí zver alebo len sleduje studenú stopu.
- Pri stretnutí s diviakmi a zverou je dôležité nezanedbať bezpečnosť vodiča a psa; pracovať postupne a s vhodnou technikou, ktorá zaručuje, že pes ostane v chode a nevypäťne z dohľadu.
Diagnóza a výskyt v praxi
Slovenský kopov je národné plemeno Slovenska a patrí medzi najznámejšie duriče v strednej Európe. V dnešnej dobe je tento pes bežne využívaný pre lov diviačej zveri, na dohľadávanie postrelenej zveri a pre jeho výborný čuch a vytrvalosť. Pôvodný kopov bol robustnejší a väčší, čo mu pomáhalo prenikať ťažkým horským terénom. V 20. storočí sa kynológovia Koloman Slimák, Andrej Renča a František Siget rozhodli prispôsobiť kopova slovenským lesom, čo vyústilo do súčasného vzhľadu a veľkosti plemena.
Podrobnosti o spoločenskom správaní a kontakt s deťmi
Slovenský kopov je plemeno, ktoré sa dobre hodí do rodinného prostredia. Je verný a oddaný, s dobrou toleranciou k deťom, ak sú deti vedené k správnemu spôsobu interakcie. Môže byť ochranársky, čo je prirodzené u loveckého psa, ale s primeranou socializáciou a výchovou sa z jeho povahy nestane agresivita. Je vhodný pre rodiny, ktoré ocenia jeho energiu a potrebu pohybu a má k dispozícii priestor na pravidelný výbeh a výcvik.
Štandardné dáta a odkazy na prax
Podľa štandardu FCI číslo 244 je Slovenský kopov vyrovnaný a hospodárny s výškou 40-45 cm u sučiek a 45-50 cm u psov. Srsť je krátka až stredne dlhá s hustou podsadou, farba čierna s pálením. Hlavné hodnoty sú orientačný zmysel, čuch a hlasitosť na stope; v praxi sa kopov uplatňuje najmä pri love diviačej zveri a dohľadávaní postrelenej zveri. Kontinuálne sú organizované skúšky duričov a chovateľské prehliadky, ktoré preverujú pracovné vlohy a exteriér plemena.
Tabuľka: Základné údaje o plemene (prehľad)
| Parametr | Hodnota |
|---|---|
| Veľkosť | PSI: 45-50 cm, SUČKY: 40-45 cm |
| Váha | 15-20 kg |
| Srsť | Krátka až stredne dlhá; 2-5 cm; hustá podsada |
| Farba | Čierna s pálením |
| Podráždenie pri zveri | Vysoká hlasitosť, odvaha, orientačný zmysel |